Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/86/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. C.,

nar. X. a maloletého L. C., nar. X., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny B., V., deti rodičov, matky E. C., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. I.

P., advokátom AK so sídlom v B., a otca Ľ. C., bývajúceho v B., o nariadenie predbežného

opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn.17 , o dovolaní

matky detí proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo 7. januára 2009 č.k. 17 P

363/2008-8 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. februára 2009 sp.zn. 11 CoP

44/09, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom z 3. decembra 2008, doručeným súdu 4. decembra 2008, podaným v konaní

o rozvod manželstva, sa matka maloletých detí účastníkov domáhala nariadenia predbežného

opatrenia, ktorým sa 1/ zamestnávateľovi otca detí uloží povinnosť poukazovať z jeho výplaty

k rukám matky detí 6 000,- Sk na výživu detí, a to na maloletého T. 3 500,- Sk a maloletého

L. 2 500,- Sk, a to až do právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku v právnej veci o rozvod

manželstva rodičov detí, 2/ otcovi detí uloží povinnosť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej nenakladať s finančnými prostriedkami získanými pôžičkou od spoločnosti Q. s.r.o.,

najmä neuzatvárať bez jej súhlasu ďalšie zmluvy o pôžičkách alebo záväzky v prospech

tretích osôb a 3/ otcovi detí uložiť povinnosť zdržať sa akéhokoľvek násilia voči matke detí.

Okresný súd Bratislava V uznesením z 8. decembra 2008 č.k. -29 vylúčil

návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti o výživné na samostatné konanie.

Okresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) uznesením zo 7. januára 2009 č.k.

-8 návrh matky maloletých zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Na odvolanie matky detí Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením

zo 17. februára 2009 sp.zn. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a o trovách

odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti uvedeným rozhodnutiam súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podala matka

detí dovolanie. Prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku vyvodzuje matka detí

z ustanovenia „ako aj ust. “. Navrhla napadnuté

rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odňatie možnosti

konať pred súdom v zmysle ustanovenia vidí dovolateľka v tom, že súd

prvého stupňa o podanom návrhu nekonal na pojednávaní a o priebehu konania nevyhotovil

ani zápisnicu. Odvolací súd tým, že potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa „správoplatnil

nespravodlivé a jednostranné rozhodnutie tohto súdu.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) riadne zastúpená (

), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiam súdov, proti ktorým je tento

opravný prostriedok prípustný. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné

pripomenúť dovolateľke, ktorá dovolaním výslovne napáda aj uznesenie súdu prvého stupňa,

že podľa ustanovenia účastník konania môže dovolaním napadnúť iba

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje

o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa

( ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom

dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy,

ak by konanie okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanoveniach § 237

písm. a/ až g/ [pravda, vyššie uvedené nevylučuje, aby dovolací súd zrušil aj

rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade, ak má vady, pre ktoré zrušuje rozhodnutie

odvolacieho súdu ( )].

Ako už bolo vyššie uvedené, dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie stanoviska; dovolanie

nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď ). V

sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je procesne

prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených v a

Ustanovenie takto spod úpravy danej a vyníma určité

uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení), proti ktorým

v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. Dovolanie matky

maloletých detí, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, je

preto podľa neprípustné. Jej dovolanie by v dôsledku toho mohlo byť

procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené

v

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je

inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľka v danej veci nenamieta vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Odporkyňa v dovolaní uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle Odňatím možnosti konať

pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má

za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu

poskytuje . O procesnú vadu v zmysle ide

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou znemožňujúcou dovolateľke realizáciu jej procesných práv.

Podľa ustanovenia platí, že súd môže pred začatím konania nariadiť

predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak

je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd môže vydať rozhodnutie

o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov ( ). Rovnako platí, že

k rozhodnutiu o predbežnom opatrení musí súd pristúpiť bezodkladne - najneskôr do 30 dní;

v prípadoch uvedených v ustanovení § 76 ods. 1 písm. b/ a g/ tak musí urobiť do siedmych

dní a v prípadoch uvedených v ustanovení tak musí urobiť do 24 hodín.

Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným

a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného

nároku. Aj v konaní o predbežnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom

(pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné

skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu

predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň

pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ

predbežného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní

o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak - vo vedomí, že výsluchom

účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by

mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia - v ustanovení výslovne

formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť (ani) vypočutí. Pri samotnom osvedčovaní

nároku (typicky na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie

formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá

strana sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude

súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia,

vyjadriť. Z citovanej dikcie zákona ( ), že účastníci nemusia byť vypočutí

treba vyvodiť, že súd pri nariadení predbežného opatrenia zásadne nenariaďuje pojednávanie,

na rozdiel od prejednania veci samej. Citované ustanovenie je práve výnimkou zo zásady

ustanovenej v a Preto, keď súd prvého stupňa a odvolací súd rozhodli

bez toho, aby na prejednanie tejto veci nariadili pojednávanie, neodňali tým účastníkovi

možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Z obsahu dovolania matky maloletých detí vyplýva, že v ňom obsiahnuté výhrady

(nevykonanie riadneho pojednávania a nevyhotovenie zápisnice o pojednávaní) sa týkajú

konania vedeného pod sp.zn. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

k maloletým deťom, z ktorého ale uznesením z 8. decembra 2008 č.k. -29 bol

návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa výživného vylúčený

na samostatné konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn. . Na základe dovolania matky

maloletých detí, ktorá výslovne napáda uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo 7. januára

2009 č.k. -8 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. februára 2009

sp.zn. , mohli byť predmetom prieskumu dovolacím súdom iba rozhodnutia

vydané v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, pre ktoré konanie ale platia zásady

uvedené vyššie, ktoré sú odlišné od zásad konania o rozvode manželstva (ktoré, keďže sa ho

dovolanie nedotýka, nebolo predmetom prieskumu dovolacieho súdu).

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie matky maloletých detí ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho

konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa

v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. apríla 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková