Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
835/371729.1b80d5.pdf
PDF · 112.57 KB
No categories available
5Cdo/86/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 86/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. C.,
nar. X. a maloletého L. C., nar. X., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny B., V., deti rodičov, matky E. C., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. I.
P., advokátom AK so sídlom v B., a otca Ľ. C., bývajúceho v B., o nariadenie predbežného
opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn.17 P 363/2008, o dovolaní
matky detí proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo 7. januára 2009 č.k. 17 P
363/2008-8 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. februára 2009 sp.zn. 11 CoP
44/09, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom z 3. decembra 2008, doručeným súdu 4. decembra 2008, podaným v konaní
o rozvod manželstva, sa matka maloletých detí účastníkov domáhala nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým sa 1/ zamestnávateľovi otca detí uloží povinnosť poukazovať z jeho výplaty
k rukám matky detí 6 000,- Sk na výživu detí, a to na maloletého T. 3 500,- Sk a maloletého
L. 2 500,- Sk, a to až do právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku v právnej veci o rozvod
manželstva rodičov detí, 2/ otcovi detí uloží povinnosť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej nenakladať s finančnými prostriedkami získanými pôžičkou od spoločnosti Q. s.r.o.,
najmä neuzatvárať bez jej súhlasu ďalšie zmluvy o pôžičkách alebo záväzky v prospech
tretích osôb a 3/ otcovi detí uložiť povinnosť zdržať sa akéhokoľvek násilia voči matke detí.
Okresný súd Bratislava V uznesením z 8. decembra 2008 č.k. 7 C 222/2008-29 vylúčil
návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti o výživné na samostatné konanie.
Okresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) uznesením zo 7. januára 2009 č.k.
17 P 363/2008-8 návrh matky maloletých zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Na odvolanie matky detí Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením
zo 17. februára 2009 sp.zn. 11 CoP 44/09 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a o trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti uvedeným rozhodnutiam súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podala matka
detí dovolanie. Prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku vyvodzuje matka detí
z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. „ako aj ust. § 239 ods. 3 O.s.p.“. Navrhla napadnuté
rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odňatie možnosti
konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. vidí dovolateľka v tom, že súd
prvého stupňa o podanom návrhu nekonal na pojednávaní a o priebehu konania nevyhotovil
ani zápisnicu. Odvolací súd tým, že potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa „správoplatnil
nespravodlivé a jednostranné rozhodnutie tohto súdu.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) riadne zastúpená (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiam súdov, proti ktorým je tento
opravný prostriedok prípustný. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné
pripomenúť dovolateľke, ktorá dovolaním výslovne napáda aj uznesenie súdu prvého stupňa,
že podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. účastník konania môže dovolaním napadnúť iba
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje
o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa
(§ 10 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom
dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy,
ak by konanie okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanoveniach § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. [pravda, vyššie uvedené nevylučuje, aby dovolací súd zrušil aj
rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade, ak má vady, pre ktoré zrušuje rozhodnutie
odvolacieho súdu (§ 243b ods. 3 O.s.p.)].
Ako už bolo vyššie uvedené, dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie
proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie
nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.). V § 239 ods. 3
O.s.p. sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je procesne
prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. takto spod úpravy danej § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. vyníma určité
uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení), proti ktorým
v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. Dovolanie matky
maloletých detí, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, je
preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné. Jej dovolanie by v dôsledku toho mohlo byť
procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242
ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že
§ 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je
inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľka v danej veci nenamieta vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Odporkyňa v dovolaní uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať
pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu
poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo
postihnuté procesnou vadou znemožňujúcou dovolateľke realizáciu jej procesných práv.
Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. platí, že súd môže pred začatím konania nariadiť
predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak
je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd môže vydať rozhodnutie
o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov (§ 75 ods. 7 O.s.p.). Rovnako platí, že
k rozhodnutiu o predbežnom opatrení musí súd pristúpiť bezodkladne - najneskôr do 30 dní;
v prípadoch uvedených v ustanovení § 76 ods. 1 písm. b/ a g/ tak musí urobiť do siedmych
dní a v prípadoch uvedených v ustanovení § 75a O.s.p. tak musí urobiť do 24 hodín.
Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným
a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného
nároku. Aj v konaní o predbežnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom
(pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné
skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu
predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň
pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ
predbežného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak - vo vedomí, že výsluchom
účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by
mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia - v ustanovení § 75 ods. 7 O.s.p. výslovne
formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť (ani) vypočutí. Pri samotnom osvedčovaní
nároku (typicky na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie
formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá
strana sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude
súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia,
vyjadriť. Z citovanej dikcie zákona (§ 75 ods. 7 O.s.p.), že účastníci nemusia byť vypočutí
treba vyvodiť, že súd pri nariadení predbežného opatrenia zásadne nenariaďuje pojednávanie,
na rozdiel od prejednania veci samej. Citované ustanovenie je práve výnimkou zo zásady
ustanovenej v § 18 a § 115 O.s.p. Preto, keď súd prvého stupňa a odvolací súd rozhodli
bez toho, aby na prejednanie tejto veci nariadili pojednávanie, neodňali tým účastníkovi
možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Z obsahu dovolania matky maloletých detí vyplýva, že v ňom obsiahnuté výhrady
(nevykonanie riadneho pojednávania a nevyhotovenie zápisnice o pojednávaní) sa týkajú
konania vedeného pod sp.zn. 7 C 222/2008 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom, z ktorého ale uznesením z 8. decembra 2008 č.k. 7 C 222/2008-29 bol
návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa výživného vylúčený
na samostatné konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn. 17 P 363/2008. Na základe dovolania matky
maloletých detí, ktorá výslovne napáda uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo 7. januára
2009 č.k. 17 P 363/2008-8 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. februára 2009
sp.zn. 11 CoP 44/09, mohli byť predmetom prieskumu dovolacím súdom iba rozhodnutia
vydané v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, pre ktoré konanie ale platia zásady
uvedené vyššie, ktoré sú odlišné od zásad konania o rozvode manželstva (ktoré, keďže sa ho
dovolanie nedotýka, nebolo predmetom prieskumu dovolacieho súdu).
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie matky maloletých detí ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho
konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. apríla 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková