Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/124/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa : P. Z. D. H. K., IČO :

X., v dovolacom konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou M. a P., s.r.o. so sídlom v B.,

proti žalovanému : P. S. U. S. O. K. – T., K., IČO : X., v dovolacom konaní zastúpený

JUDr. P. H., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v R., o určenie, že právny vzťah

vyplývajúci z nájmu výkonu práva poľovníctva trvá, ktorá sa viedla na Okresnom súde

Rimavská Sobota pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2008 sp.zn.

a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 30. augusta 2007 č.k.

-89 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota (súd prvého stupňa) rozsudkom z 30. augusta 2007

č.k. -89 zamietol návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal

určenia, že právny vzťah účastníkov, založený zmluvou o nájme výkonu práva poľovníctva

z 15. septembra 2003, naďalej trvá v nezmenenom obsahu, „tak, ako vznikol pri jeho

uzatvorení“. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi, do rúk jeho zástupcu,

náhradu trov konania v sume 8 402,- Sk. Podľa súdu prvého stupňa nebolo možné vyhovieť

návrhu na určenie, že právny vzťah účastníkov trvá, pretože zmluva účastníkov o nájme

výkonu práva poľovníctva, z ktorej sa existencia vzťahu vyvodzuje, je neplatná, keďže nebola

schválená príslušným orgánom ( o poľovníctve).

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), na odvolanie navrhovateľa, rozsudkom

z 30. januára 2008 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi, do rúk jeho zástupcu, náhradu trov

odvolacieho konania v sume 7 858,- Sk. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa. Za dôvodnú nepovažoval, okrem iného, ani námietku

navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý pojednával v jeho neprítomnosti, mu

bola odňatá možnosť konať pred súdom. K tomu uviedol, že navrhovateľ mal dostatok času

na to, aby si zabezpečil svoje zastúpenie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, „v spojení“ s rozsudkom odvolacieho súdu, podal

navrhovateľ dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z procesných vád podľa § 237

písm. f/ a g/ v znení neskorších

predpisov , tvrdiac, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

a že v odvolacom konaní rozhodovali vylúčení sudcovia, resp. že senát odvolacieho súdu bol

nesprávne obsadený.

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretože ním napadnuté

rozhodnutia a im predchádzajúci postup súdov boli zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jeho

mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť

dovolateľovi, ktorý dovolaním výslovne napáda aj rozsudok súdu prvého stupňa, že podľa

ustanovenia účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní

proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak

rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2

). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom dovolania; nemožno

ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy, ak by konanie

okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanoveniach až g/

[pravda, vyššie uvedené nevylučuje, aby dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa

v prípade, ak má vady, pre ktoré zrušuje rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 243b ods. 3

)].

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Navrhovateľom napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania. Napadnutému rozsudku

odvolacieho súdu naostatok nepredchádza ani rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol

odvolací súd viazaný.

So zreteľom na obsah dovolania a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch

nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Ustanovenie pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie

procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka

o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne vytýka

súdom nižších stupňov, že ich postupom sa mu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Preskúmaním spisu súdu prvého stupňa dovolací súd zistil nasledovné:

Predseda senátu (samosudca) súdu prvého stupňa opatrením zo 17. júla 2007 (č.l. 64

spisu) nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 30. augusta 2007, o čom

vyrozumel účastníkov.

Listom z 15. augusta 2007, doručeným súdu 20. augusta 2007 (č.l. 65 spisu), predseda

navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal súd o „presunutie“

pojednávania na nový termín. Ako dôvod žiadosti uviedol čerpanie dlhodobo plánovanej

dovolenky v zahraničí.

Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom 30. augusta 2007 (č.l. 75-76 spisu),

po oboznámení sa s podaním navrhovateľa z 15. augusta 2007, uznesením pojatým

do zápisnice o pojednávaní rozhodol tak, že vec prejedná v neprítomnosti navrhovateľa.

Po zaznamenaní prednesu zástupcu odporcu, rozhodnutí, že končí vo veci dokazovanie

a po oboznámení obsahu spisu rozsudkom rozhodol o veci.

Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 97-99 spisu), okrem

iného, namietal, že mu súd prvého stupňa tým, že vec prejednal v jeho neprítomnosti, hoci

svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a tým, že mu neumožnil vyjadriť sa

k predbežnej otázke, k otázke neplatnosti zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, odňal

možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd opatrením zo 4. decembra 2007 (č.l. 110 spisu) nariadil na prejednanie

veci samej pojednávanie na deň 30. január 2008, o čom vyrozumel účastníkov, resp. ich

medzitým zvolených zástupcov.

Súdna tajomníčka odvolacieho súdu vyhotovila dňa 30. januára 2008 úradný záznam

(č.l. 113 spisu) v znení: „Dňa 30.1.2008 telefonicky požiadal zástupca JUDr. Z. (bolo zle

rozumieť meno), že bude na pojednávanie meškať kvôli dopravnej nehode na ceste, žiada

strpenie približne 15-20 minút.“

Odvolací súd na pojednávaní (č.l. 114-116 spisu), potom ako zistil, že navrhovateľ ani

jeho zástupca sa nedostavili na pojednávanie a oboznámil sa s úradným záznamom

z 30. januára 2008, uznesením pojatým do zápisnice rozhodol, že bude pojednávať

v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu. Po zaznamenaní prednesu zástupcu odporcu

a prerušení pojednávania za účelom porady senátu rozsudkom rozhodol o veci. Zo zápisnice

o pojednávaní tiež vyplýva, že „zástupca navrhovateľa (JUDr. Z.)“ sa dostavil

do pojednávacej miestnosti po vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu.

V odôvodnení písomne vypracovaného rozhodnutia (č.l. 122 spisu) odvolací súd,

okrem iného, uviedol, že neprihliadol na odvolaciu námietku navrhovateľa, že postupom súdu

prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že navrhovateľ síce

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky mimo

územia Slovenskej republiky, urobil tak ale podaním zo dňa 15.08.2007, t.j. vtedy, kedy mal

čas ešte 14 dní na zabezpečenie svojho riadneho zastúpenia v konaní, či už niektorým

z členov výboru alebo aj zástupcom z radov advokátov. Pokiaľ teda okresný súd pojednával

dňa 30. augusta 2007 v neprítomnosti navrhovateľa, neodňal mu možnosť konať pred súdom.

Uvedený postup súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu a ich rozhodnutia nie sú

v súlade so zákonom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/

, je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

Konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich

práv a záujmov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva

účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným

skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom

z nich vyplývajúcim. Medzi základné práva účastníka konania patrí aj právo účastníka, aby sa

jeho právna vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého

účastníka konania, a to v každom štádiu procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto

svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení , druhá veta určuje len

jednu výnimku z tohto práva účastníka, za splnenia ktorej sa môže vec prejednať i v jeho

neprítomnosti, a to v prípade, ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil

a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Pravda, dôvod uvedený

účastníkom posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými

skutočnosťami, a môže teda prísť k záveru, že dôvod v žiadosti o odročenie pojednávania

dôležitý nie je, k takému záveru ale môže prísť len na základe riadneho posúdenia žiadosti

účastníka o odročenie pojednávania.

V zmysle ustanovenia návrh má obsahovať pravdivé opísanie

rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca odôvodňuje opodstatnenosť uplatneného nároku.

Pretože súd je viazaný len petitom návrhu, môže posúdiť opodstatnenosť uplatňovaného

nároku aj z iných dôvodov vyplývajúcich zo skutočností, ktoré neboli v žalobe uvedené a ani

neskôr účastníkom tvrdené, ak ich inak z dokazovania zistil. Takému rozhodnutiu však musí

predchádzať zákonné konanie (fair process), t.j. taký postup súdu, v ktorom je zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Na zabezpečenie tejto ochrany

priznáva účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo

vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa

aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. Ide o procesné práva, ktoré môže účastník

uplatniť nielen v konaní na súde prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní.

Návrhom na začatie konania navrhovateľ sa domáhal, aby súd určil, že právny vzťah

účastníkov založený zmluvou o nájme výkonu práva poľovníctva z 15. septembra 2003

naďalej trvá v nezmenenom obsahu, „tak, ako vznikol pri jeho uzatvorení“. Uvedeného

určenia sa domáhal z dôvodu, že odporca neodôvodnene odstúpil od zmluvy o nájme výkonu

práva poľovníctva.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, doručenom súdu faxovým podaním

28. augusta 2007 (t.j. 2 dni pred pojednávaním súdu prvého stupňa), sa proti návrhu bránil,

okrem iného, i tým, že zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva je neplatná, pretože nebola

schválená Obvodným lesným úradom v Revúcej podľa

o poľovníctve. Súd prvého stupňa naostatok založil svoj záver o neopodstatnenosti návrhu

na začatie konania práve na tom, že zmluva účastníkov o nájme výkonu práva poľovníctva,

z ktorej sa existencia vzťahu vyvodzuje, je neplatná, keďže nebola schválená príslušným

orgánom. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu nižšieho stupňa.

Tieto závery súdov nevychádzajú zo zákonného a spravodlivého konania, pretože

v ich konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

navrhovateľa. Navrhovateľovi nebolo doručené vyjadrenie odporcu (z ktorého napokon súdy

vychádzali pri posúdení opodstatnenosti návrhu na začatie konania) a nebolo mu umožnené,

aby sa mohol vyjadriť k tomuto tvrdeniu odporcu a prípadne produkovať dôkazy na jeho

vyvrátenie a vyjadriť sa k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim.

Nie je možné bezvýhradne sa stotožniť ani so záverom odvolacieho súdu, že postupom

súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, sa mu neodňala

možnosť konať pred súdom, ktorý záver vyvodil z toho, že navrhovateľ síce ospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky mimo územia

Slovenskej republiky, urobil tak ale podaním zo dňa 15.08.2007, t.j. vtedy, kedy mal ešte 14

dní času na zabezpečenie svojho riadneho zastúpenia v konaní, či už niektorým z členov

výboru alebo zástupcom z radov advokátov.

Je síce pravda, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. mája

1999, sp.zn. (R 108/2000) vznik prekážky brániacej poverenému zamestnancovi

(členovi) konať pred súdom za právnickú osobu, riadne predvolanú na pojednávanie, nie je

dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, ak za ňu môže konať iný zamestnanec (člen)

prípadne sám štatutárny orgán, predmetné rozhodnutie ale v žiadnom prípade neinštruuje súdy

tak, aby ho „otrocky“ aplikovali v každej obdobnej procesnej situácii, bez ohľadu

na konkrétne okolnosti veci, najmä na to, že navrhovateľ nemal možnosť sa vyjadriť

k procesnej obrane odporcu, na ktorom súdy napokon založili svoje závery.

Nemožno v tejto súvislosti nechať bez povšimnutia, že podľa čl. 10 Stanov

navrhovateľa z 13. septembra 1993 (ich kópia je na č.l. 32 až 40 spisu) združenie zastupuje

len predseda; písomnosti, ktorými združenie preberá záväzky, získava práva alebo disponuje

majetkom, podpisuje finančný hospodár, písomnosti týkajúce sa poľovného hospodárenia,

podpisuje aj poľovný hospodár.

Vadu konania súdu prvého stupňa spočívajúcu v odňatí možnosti navrhovateľa konať

pred súdom odvolací súd neodstránil. Naopak, sám zaťažil touto vadou svoje konanie, keď

napriek tomu, že zástupca navrhovateľa požiadal z dôležitého dôvodu (dopravná nehoda)

„o strpenie“ s prejednaním veci, vec napriek tomu prejednal v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľovi nebola tak daná možnosť vyjadriť sa k veci ani v odvolacom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že postupom a rozhodnutím

súdov nižších stupňov bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Procesná vada podľa ustanovenia spočívajúca v odňatí možnosti

navrhovateľa konať pred súdom zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním navrhovateľa

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, a pre rovnaké vady i rozsudok

Okresného súdu Rimavská Sobota, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

( a v znení ).

Nemožno sa však stotožniť s dovolacím dôvodom navrhovateľa, že konanie

odvolacieho súdu má vadu aj podľa (rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd neprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Túto vadu konania navrhovateľ vidí v tom, že „podľa predvolania na odvolacie

pojednávanie zo dňa 4.12.2007 mala byť predsedníčka senátu JUDr. Jaroslava Vráblová, hoci

v skutočnosti vec prejednával senát JUDr. Jaroslava Mikulaja.“

Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2007, v znení jeho

zmien a doplnkov, bola JUDr. Jaroslava Vráblová v čase nariadenia pojednávania vo veci

(4. decembra 2007, riadiacou predsedníčkou senátu 15 Co. Z Rozvrhu práce Krajského súdu

v Banskej Bystrici na rok 2008, v znení jeho dodatku č. 1, vyplýva, že predsedníčkou senátu

15 Co, riadiacim predsedom ktorého bol JUDr. Jaroslav Mikulaj, bola do 31. januára 2008 aj

JUDr. Jaroslava Vráblová, ktorá bola potom vyradená zo senátu z dôvodu prerušenia výkonu

funkcie sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zák.č.

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Z uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd bol správne obsadený

a že vo veci rozhodovali zákonní sudcovia.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo o dovolaní navrhovateľa rozhodnuté tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. apríla 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková