Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9f1/371587.b9a6d0.pdf
PDF · 125.26 KB
No categories available
5Cdo/124/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 124/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa : P. Z. D. H. K., IČO :
X., v dovolacom konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou M. a P., s.r.o. so sídlom v B.,
proti žalovanému : P. S. U. S. O. K. – T., K., IČO : X., v dovolacom konaní zastúpený
JUDr. P. H., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v R., o určenie, že právny vzťah
vyplývajúci z nájmu výkonu práva poľovníctva trvá, ktorá sa viedla na Okresnom súde
Rimavská Sobota pod sp.zn. 14 C 33/2007, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2008 sp.zn. 15 Co 237/2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2008 sp.zn.
15 Co 237/2007 a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 30. augusta 2007 č.k.
14 C 33/2007-89 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota (súd prvého stupňa) rozsudkom z 30. augusta 2007
č.k. 14 C 33/2007-89 zamietol návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal
určenia, že právny vzťah účastníkov, založený zmluvou o nájme výkonu práva poľovníctva
z 15. septembra 2003, naďalej trvá v nezmenenom obsahu, „tak, ako vznikol pri jeho
uzatvorení“. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi, do rúk jeho zástupcu,
náhradu trov konania v sume 8 402,- Sk. Podľa súdu prvého stupňa nebolo možné vyhovieť
návrhu na určenie, že právny vzťah účastníkov trvá, pretože zmluva účastníkov o nájme
výkonu práva poľovníctva, z ktorej sa existencia vzťahu vyvodzuje, je neplatná, keďže nebola
schválená príslušným orgánom (§ 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve).
Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), na odvolanie navrhovateľa, rozsudkom
z 30. januára 2008 sp.zn. 15 Co 237/2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi, do rúk jeho zástupcu, náhradu trov
odvolacieho konania v sume 7 858,- Sk. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa. Za dôvodnú nepovažoval, okrem iného, ani námietku
navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý pojednával v jeho neprítomnosti, mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom. K tomu uviedol, že navrhovateľ mal dostatok času
na to, aby si zabezpečil svoje zastúpenie.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, „v spojení“ s rozsudkom odvolacieho súdu, podal
navrhovateľ dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z procesných vád podľa § 237
písm. f/ a g/ Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov (O.s.p.), tvrdiac, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
a že v odvolacom konaní rozhodovali vylúčení sudcovia, resp. že senát odvolacieho súdu bol
nesprávne obsadený.
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretože ním napadnuté
rozhodnutia a im predchádzajúci postup súdov boli zákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc
podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p.
k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe zákona č. 384/2008 Z.z.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jeho
mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť
dovolateľovi, ktorý dovolaním výslovne napáda aj rozsudok súdu prvého stupňa, že podľa
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní
proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak
rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2
O.s.p.). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom dovolania; nemožno
ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy, ak by konanie
okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanoveniach § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
[pravda, vyššie uvedené nevylučuje, aby dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa
v prípade, ak má vady, pre ktoré zrušuje rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 243b ods. 3
O.s.p.)].
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak dovolanie
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3
O.s.p.). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.).
Navrhovateľom napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku
uvedeného v § 238 ods. 1 – 3 O.s.p., pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,
pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania. Napadnutému rozsudku
odvolacieho súdu naostatok nepredchádza ani rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol
odvolací súd viazaný.
So zreteľom na obsah dovolania a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p.
(§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch
nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj
rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie
procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka
o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti
vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne vytýka
súdom nižších stupňov, že ich postupom sa mu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Preskúmaním spisu súdu prvého stupňa dovolací súd zistil nasledovné:
Predseda senátu (samosudca) súdu prvého stupňa opatrením zo 17. júla 2007 (č.l. 64
spisu) nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 30. augusta 2007, o čom
vyrozumel účastníkov.
Listom z 15. augusta 2007, doručeným súdu 20. augusta 2007 (č.l. 65 spisu), predseda
navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal súd o „presunutie“
pojednávania na nový termín. Ako dôvod žiadosti uviedol čerpanie dlhodobo plánovanej
dovolenky v zahraničí.
Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom 30. augusta 2007 (č.l. 75-76 spisu),
po oboznámení sa s podaním navrhovateľa z 15. augusta 2007, uznesením pojatým
do zápisnice o pojednávaní rozhodol tak, že vec prejedná v neprítomnosti navrhovateľa.
Po zaznamenaní prednesu zástupcu odporcu, rozhodnutí, že končí vo veci dokazovanie
a po oboznámení obsahu spisu rozsudkom rozhodol o veci.
Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 97-99 spisu), okrem
iného, namietal, že mu súd prvého stupňa tým, že vec prejednal v jeho neprítomnosti, hoci
svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a tým, že mu neumožnil vyjadriť sa
k predbežnej otázke, k otázke neplatnosti zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, odňal
možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd opatrením zo 4. decembra 2007 (č.l. 110 spisu) nariadil na prejednanie
veci samej pojednávanie na deň 30. január 2008, o čom vyrozumel účastníkov, resp. ich
medzitým zvolených zástupcov.
Súdna tajomníčka odvolacieho súdu vyhotovila dňa 30. januára 2008 úradný záznam
(č.l. 113 spisu) v znení: „Dňa 30.1.2008 telefonicky požiadal zástupca JUDr. Z. (bolo zle
rozumieť meno), že bude na pojednávanie meškať kvôli dopravnej nehode na ceste, žiada
strpenie približne 15-20 minút.“
Odvolací súd na pojednávaní (č.l. 114-116 spisu), potom ako zistil, že navrhovateľ ani
jeho zástupca sa nedostavili na pojednávanie a oboznámil sa s úradným záznamom
z 30. januára 2008, uznesením pojatým do zápisnice rozhodol, že bude pojednávať
v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu. Po zaznamenaní prednesu zástupcu odporcu
a prerušení pojednávania za účelom porady senátu rozsudkom rozhodol o veci. Zo zápisnice
o pojednávaní tiež vyplýva, že „zástupca navrhovateľa (JUDr. Z.)“ sa dostavil
do pojednávacej miestnosti po vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu.
V odôvodnení písomne vypracovaného rozhodnutia (č.l. 122 spisu) odvolací súd,
okrem iného, uviedol, že neprihliadol na odvolaciu námietku navrhovateľa, že postupom súdu
prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že navrhovateľ síce
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky mimo
územia Slovenskej republiky, urobil tak ale podaním zo dňa 15.08.2007, t.j. vtedy, kedy mal
čas ešte 14 dní na zabezpečenie svojho riadneho zastúpenia v konaní, či už niektorým
z členov výboru alebo aj zástupcom z radov advokátov. Pokiaľ teda okresný súd pojednával
dňa 30. augusta 2007 v neprítomnosti navrhovateľa, neodňal mu možnosť konať pred súdom.
Uvedený postup súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu a ich rozhodnutia nie sú
v súlade so zákonom.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv.
Konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich
práv a záujmov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny poriadok
účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným
skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom
z nich vyplývajúcim. Medzi základné práva účastníka konania patrí aj právo účastníka, aby sa
jeho právna vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého
účastníka konania, a to v každom štádiu procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto
svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2, druhá veta O.s.p. určuje len
jednu výnimku z tohto práva účastníka, za splnenia ktorej sa môže vec prejednať i v jeho
neprítomnosti, a to v prípade, ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil
a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Pravda, dôvod uvedený
účastníkom posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými
skutočnosťami, a môže teda prísť k záveru, že dôvod v žiadosti o odročenie pojednávania
dôležitý nie je, k takému záveru ale môže prísť len na základe riadneho posúdenia žiadosti
účastníka o odročenie pojednávania.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. návrh má obsahovať pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca odôvodňuje opodstatnenosť uplatneného nároku.
Pretože súd je viazaný len petitom návrhu, môže posúdiť opodstatnenosť uplatňovaného
nároku aj z iných dôvodov vyplývajúcich zo skutočností, ktoré neboli v žalobe uvedené a ani
neskôr účastníkom tvrdené, ak ich inak z dokazovania zistil. Takému rozhodnutiu však musí
predchádzať zákonné konanie (fair process), t.j. taký postup súdu, v ktorom je zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Na zabezpečenie tejto ochrany
priznáva Občiansky súdny poriadok účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo
vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa
aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. Ide o procesné práva, ktoré môže účastník
uplatniť nielen v konaní na súde prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní.
Návrhom na začatie konania navrhovateľ sa domáhal, aby súd určil, že právny vzťah
účastníkov založený zmluvou o nájme výkonu práva poľovníctva z 15. septembra 2003
naďalej trvá v nezmenenom obsahu, „tak, ako vznikol pri jeho uzatvorení“. Uvedeného
určenia sa domáhal z dôvodu, že odporca neodôvodnene odstúpil od zmluvy o nájme výkonu
práva poľovníctva.
Odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, doručenom súdu faxovým podaním
28. augusta 2007 (t.j. 2 dni pred pojednávaním súdu prvého stupňa), sa proti návrhu bránil,
okrem iného, i tým, že zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva je neplatná, pretože nebola
schválená Obvodným lesným úradom v Revúcej podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.
o poľovníctve. Súd prvého stupňa naostatok založil svoj záver o neopodstatnenosti návrhu
na začatie konania práve na tom, že zmluva účastníkov o nájme výkonu práva poľovníctva,
z ktorej sa existencia vzťahu vyvodzuje, je neplatná, keďže nebola schválená príslušným
orgánom. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu nižšieho stupňa.
Tieto závery súdov nevychádzajú zo zákonného a spravodlivého konania, pretože
v ich konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
navrhovateľa. Navrhovateľovi nebolo doručené vyjadrenie odporcu (z ktorého napokon súdy
vychádzali pri posúdení opodstatnenosti návrhu na začatie konania) a nebolo mu umožnené,
aby sa mohol vyjadriť k tomuto tvrdeniu odporcu a prípadne produkovať dôkazy na jeho
vyvrátenie a vyjadriť sa k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim.
Nie je možné bezvýhradne sa stotožniť ani so záverom odvolacieho súdu, že postupom
súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, sa mu neodňala
možnosť konať pred súdom, ktorý záver vyvodil z toho, že navrhovateľ síce ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky mimo územia
Slovenskej republiky, urobil tak ale podaním zo dňa 15.08.2007, t.j. vtedy, kedy mal ešte 14
dní času na zabezpečenie svojho riadneho zastúpenia v konaní, či už niektorým z členov
výboru alebo zástupcom z radov advokátov.
Je síce pravda, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. mája
1999, sp.zn. 2 Cdo 13/99 (R 108/2000) vznik prekážky brániacej poverenému zamestnancovi
(členovi) konať pred súdom za právnickú osobu, riadne predvolanú na pojednávanie, nie je
dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, ak za ňu môže konať iný zamestnanec (člen)
prípadne sám štatutárny orgán, predmetné rozhodnutie ale v žiadnom prípade neinštruuje súdy
tak, aby ho „otrocky“ aplikovali v každej obdobnej procesnej situácii, bez ohľadu
na konkrétne okolnosti veci, najmä na to, že navrhovateľ nemal možnosť sa vyjadriť
k procesnej obrane odporcu, na ktorom súdy napokon založili svoje závery.
Nemožno v tejto súvislosti nechať bez povšimnutia, že podľa čl. 10 Stanov
navrhovateľa z 13. septembra 1993 (ich kópia je na č.l. 32 až 40 spisu) združenie zastupuje
len predseda; písomnosti, ktorými združenie preberá záväzky, získava práva alebo disponuje
majetkom, podpisuje finančný hospodár, písomnosti týkajúce sa poľovného hospodárenia,
podpisuje aj poľovný hospodár.
Vadu konania súdu prvého stupňa spočívajúcu v odňatí možnosti navrhovateľa konať
pred súdom odvolací súd neodstránil. Naopak, sám zaťažil touto vadou svoje konanie, keď
napriek tomu, že zástupca navrhovateľa požiadal z dôležitého dôvodu (dopravná nehoda)
„o strpenie“ s prejednaním veci, vec napriek tomu prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľovi nebola tak daná možnosť vyjadriť sa k veci ani v odvolacom konaní.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že postupom a rozhodnutím
súdov nižších stupňov bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúca v odňatí možnosti
navrhovateľa konať pred súdom zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom,
pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním navrhovateľa
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, a pre rovnaké vady i rozsudok
Okresného súdu Rimavská Sobota, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 2 a 3 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z.).
Nemožno sa však stotožniť s dovolacím dôvodom navrhovateľa, že konanie
odvolacieho súdu má vadu aj podľa § 237 písm. g/ O.s.p. (rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd neprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).
Túto vadu konania navrhovateľ vidí v tom, že „podľa predvolania na odvolacie
pojednávanie zo dňa 4.12.2007 mala byť predsedníčka senátu JUDr. Jaroslava Vráblová, hoci
v skutočnosti vec prejednával senát JUDr. Jaroslava Mikulaja.“
Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2007, v znení jeho
zmien a doplnkov, bola JUDr. Jaroslava Vráblová v čase nariadenia pojednávania vo veci
(4. decembra 2007, riadiacou predsedníčkou senátu 15 Co. Z Rozvrhu práce Krajského súdu
v Banskej Bystrici na rok 2008, v znení jeho dodatku č. 1, vyplýva, že predsedníčkou senátu
15 Co, riadiacim predsedom ktorého bol JUDr. Jaroslav Mikulaj, bola do 31. januára 2008 aj
JUDr. Jaroslava Vráblová, ktorá bola potom vyradená zo senátu z dôvodu prerušenia výkonu
funkcie sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zák.č.
385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Z uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd bol správne obsadený
a že vo veci rozhodovali zákonní sudcovia.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo o dovolaní navrhovateľa rozhodnuté tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. apríla 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková