Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/102/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci

žalobcu: M., D., B., IČO: X., proti žalovanej: J., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P.,

N., H.,

IČO: X., o uznanie poradia pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. apríla 2008 č.k. 34 Cbi/3/07-Sn-122, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

03. apríla 2008 č.k. 34 Cbi 3/07-Sn-122 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu

vo výške 4 572 388,50 Sk, je pohľadávkou na oddelené uspokojenie. Žalobcovi trovy konania

nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na určenie, že jeho

pohľadávka prihlásená v konkurze vo výške 4 572 688,50 Sk, je pohľadávkou na oddelené

uspokojenie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že poradie pohľadávky poprela na základe

vtedy dostupných materiálov. Podľa dokladov úpadcu, ešte pred vyhlásením konkurzu, došlo

k odpredaju hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom zálohu v prospech žalobcu. Popretie

pohľadávky zdôvodnila i tým, že nebol preukázaný vznik záložného práva z dôvodu, že

k nemu došlo pred novelou .

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa a zistil, že si žalobca

uplatnil právo na určenie oddeleného uspokojenia jeho pohľadávky vo výške 4 572 688,50 Sk

podľa § 23 ods. 4 ZKV a mal za preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom

úpadcu boli uzavreté zmluvy o pôžičke zo Š. č. 1.138/P-98/PBPF-1 zo dňa 03. 12. 1998, č.

1.119/P-99/PBPF zo dňa

21. 12. 1999, č. 1.141/P-00/PBPF zo dňa 19. 09. 2000 a č. 1.304/P-00/PBPF-1 zo dňa

22. 01. 2001. Súd sa s predmetnými zmluvami oboznámil a zistil, že v ich rámci bolo zriadené

záložné právo k hnuteľným veciam v súlade s § 151a Obč.Z.

Žalovaná sa v konaní bránila tým, že záložné právo nemohlo riadne vzniknúť

k hnuteľným veciam, nakoľko bolo zriadené pred novelou . K tejto

námietke súd vyslovil, že záložné právo k hnuteľným veciam bolo zriadené platne,

a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému pôžičky na nákup

hnuteľných vecí, ku ktorým bolo záložné právo zriadené, nakoľko predmetné hnuteľnosti

používal žalovaný na svoju poľnohospodársku činnosť, preto nemohli byť odovzdané

žalobcovi. Po novele žalobca pristúpil k registrácii predmetného

záložného práva k hnuteľným veciam v Centrálnom registri záložných práv, o čom súdu

predložil dôkaz. Takýto úkon žalobcu súd považoval za dostatočný na preukázanie

skutočnosti, že záložné právo k hnuteľným veciam vzniklo.

K obrane žalovaného, že časť založených hnuteľných vecí predal ešte pred

vyhlásením konkurzu, súd poukázal na ust. § 151h ods. 1, 2, 3, 5 Obč.Z.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca nemal vedomosť

o odpredaji založených hnuteľných vecí a povinnosť vyplývajúcu z ,

žalovaný resp. právny predchodca žalovaného nesplnil, preto súd rozhodol tak, ako vyplýva

z výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa

Žalovaná podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

21. mája 2008.

V odôvodnení odvolania uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny.

Poukázala na to, že pohľadávku poprela aj z dôvodu nepreukázania vzniku záložného

práva k hnuteľným veciam, ktoré bolo zriaďované pred novelou

s účinnosťou od 01. 01. 2003. Podľa predložených dokladov žalobcom, neboli pre vznik

záložného práva k veciam, ku ktorým sa má vzťahovať právo oddeleného uspokojenia

žalobcu, splnené podmienky t.j. záložné právo nemohlo platne vzniknúť. Hnuteľné veci nikdy

neboli odovzdané záložnému veriteľovi, ani tretej osobe. Zároveň namietala nedostatočnú

identifikáciu predmetných hnuteľných vecí. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu

zamietnuť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa zhoduje s názorom

vysloveným súdom prvého stupňa, v otázke vzniku záložného práva k hnuteľným veciam

a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) vec

preskúmal v rozsahu podľa a podľa , bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania, je nárok žalobcu proti žalovanej na určenie,

že pohľadávka vo výške 4 572 688,50 Sk, je pohľadávkou na oddelené uspokojenie.

Medzi žalobcom a úpadcom boli uzavreté zmluvy o poskytnutí pôžičiek zo Š..

Poskytnutie finančných prostriedkov formou pôžičiek, bolo možné použiť len na určený účel

zakotvený v zmluvách. Išlo o nákup hnuteľných vecí slúžiacich na podnikateľské aktivity

úpadcu. Na zabezpečenie pôžičiek boli uzavreté zmluvy o zriadení záložného práva na

hnuteľné veci, ktorými boli veci tvoriace účel pre použitie poskytnutých pôžičiek. Zároveň

podľa uzavretých zmlúv, mali byť hnuteľné veci, na nákup ktorých bola účelovo určená

pôžička evidované v HIM žalovaného.

Záložné právo vzniká buď na základe písomnej zmluvy alebo zo zákona.

Prvostupňový súd vyslovil, že záložné právo k hnuteľným veciam bolo zriadené

platne z dôvodu, že žalobca poskytol v prospech predchodcu žalovaného na nákup

hnuteľných vecí, ku ktorým bolo zároveň zriadené záložné právo. Predmetné veci nemohli

byť odovzdané záložnému veriteľovi, nakoľko išlo o hnuteľné veci, ktoré potreboval žalovaný

na výkon svojej poľnohospodárskej činnosti. Žalobca po novele

pristúpil k registrácii záložného práva k hnuteľným veciam v Centrálnom registri záložných

práv, o čom predložil dôkaz. Týmto mal súd za preukázané, že záložné právo platne vzniklo.

S týmto názorom sa odvolací súd stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok podľa , ako vecne

správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 07. apríla 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková