Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cbi-4-2019.pdf
PDF · 207.69 KB
No categories available
31Cbi/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
-23- 31Cbi/4/2019
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Hanzlík Šulekovou v právnej veci žalobcu: ASTEON s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava – Staré mesto, IČO: 45 583 030 právne zast.: advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti žalovanému: JUDr. Peter Sopko, LL.M., správca, so sídlom kancelárie Paulínska 24, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Slovak Sport, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 358 037 právne zast.: JUDr. Hana Sopko, LL.M., advokátka, Tehelná 9/A, 917 01 Trnava, v konaní o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
-23- 31Cbi/4/2019
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%.
III. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
-21- 31Cbi/4/2019
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) dňa 30.08.2019 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu vo výške 4.445,41 eur z titulu náhrady škody, prihlásená v konkurze úpadcu Slovak Sport, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 358 037 (ďalej len „úpadca“), vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 32K/47/2015 a popretá správcom konkurznej podstaty úpadcu je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky zistená a nesporná. Žalobu odôvodnil tým, že si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu prihlásil u žalovaného dňa 17.07.2019 pohľadávku v celkovej výške 4.445,41 eur, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok dňa 17.07.2019 pod č. 170, o čom žalovaný zverejnil oznámenie v Obchodnom vestníku dňa 29.07.2019. Spoločnosť ASTEON s.r.o., IČO: 36 792 632 (ďalej len „pôvodný ASTEON“) uzatvorila s úpadcom dňa 24.07.2012 zmluvu o spolupráci za účelom distribúcie TV programu (ďalej len „Zmluva o spolupráci"). V zmysle čl. I bol predmetom Zmluvy o spolupráci okrem iného aj záväzok pôvodného ASTEONU vyhľadávať obchodné príležitosti za účelom uzavretia zmlúv o distribúcii programu. Následne dňa 30.07.2012 uzavrel pôvodný ASTEON zmluvu o distribúcii TV kanálov so spoločnosťou Slovanet, a.s. a dňa 01.10.2012 so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. Obe zmluvy boli uzavreté na dobu určitú do
30.09.2015. Predmetom oboch zmlúv bolo šírenie programu Slovak Šport TV (vysielaného úpadcom) prostredníctvom zmluvných partnerov pre koncových užívateľov, čím došlo k realizácii účelu Zmluvy o spolupráci. S účinnosťou k 01.01.2015 došlo na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 12.11.2014 k predaju časti podniku predávajúceho - pôvodného ASTEONU kupujúcemu - spoločnosti MCGA epsilon, s.r.o. (žalobcovi). Následne dňa 27.01.2015 došlo k zmene obchodného mena z MCGA epsilon s.r.o. na ASTEON s.r.o. s IČO: 45 583 030 (žalobca). Na základe Zmluvy o predaji podniku prešli na žalobcu všetky práva a povinnosti pôvodného ASTEONU, teda aj práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o spolupráci a oboch zmlúv so spoločnosťami Slovanet a.s. a Orange Slovensko, a.s. Predmetné zmluvy medzi žalobcom a jeho zmluvnými partnermi boli platné a účinné aj po vyhlásení konkurzu na úpadcu, kedy úpadca prestal vysielať. Pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vznikla titulom náhrady škody za ušlý zisk, ktorý žalobcovi vznikol za obdobie jún až september 2015 v celkovej výške 4.445,41 eur, teda do konca platnosti a účinnosti zmlúv so zmluvnými partnermi žalobcu. Keďže po vyhlásení konkurzu prestal úpadca plniť svoje zmluvné záväzky (zo strany úpadcu došlo k prerušeniu signálu, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť definovanú v ods. 2.6. Zmluvy o spolupráci), vznikala žalobcovi v priebehu mesiacov jún až september 2015 škoda v podobe ušlého zisku, keďže žalobca mal uzavretú zmluvu so zmluvnými partnermi ako poskytovateľmi televízneho vysielania koncovým zákazníkom, ktoré boli platne a účinné až do 30.09.2015 a na základe ktorých mal žalobca nárok na odmenu v prípade sprostredkovania, resp. doručenia signálu zmluvným partnerom. Keďže však signál zo strany úpadcu nebol v mesiacoch jún až september 2015 vysielaný podľa Zmluvy o spolupráci, žalobcovi následkom toho zanikol nárok na odmenu od jeho zmluvných partnerov, v dôsledku čoho mu ušiel zisk, ktorý mohol za predpokladu plnenia zmluvných povinnosti úpadcu odôvodnene očakávať, kde ušlý zisk zo zmluvy so spoločnosťou Orange Slovakia, a.s. predstavoval sumu vo výške 3.535,41 eur a ušlý zisk zo zmluvy so spoločnosťou Slovanet, a.s. predstavoval sumu vo výške 910,00 eur. Ďalej uviedol, že žalovaný poprel pohľadávku čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, pričom v popretí uviedol, že z príloh prihlášky nebolo možné zodpovedne a jednoznačne identifikovať, či prihlasovaná pohľadávka bola súčasťou práve tohto okruhu práv a povinností, resp. práve tej časti podniku, ktorá prešla na spoločnosť s identifikačným číslom 45583030 a že nepatrí práve tej časti podniku, ktorá zostala spoločnosti s identifikačným číslom 36792632. Túto skutočnosť bolo možné preukázať zmluvou o predaji časti podniku, ktorá však prílohu prihlášky netvorila. Naopak, súčasťou správcovského spisu bola trojstranná Dohoda o postúpení práv a prevzatí povinností uzavretá medzi úpadcom, spoločnosťou 2M media, s.r.o. a spoločnosťou s identifikačným číslom 36792632 (predávajúcim podľa zmluvy o predaji časti podniku), v ktorej sa konštatuje, že zmluvný vzťah zo Zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 24.07.2012 je zmluvným vzťahom práve so spoločnosťou s identifikačným číslom 36792632 a nie spoločnosťou s identifikačným číslom 45583030, čo malo podporiť záver správcu o tom, že zmluva o predaji časti podniku sa nevzťahovala na zmluvný vzťah zo Zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 24.07.2012. Inak povedané, ak by aj zo Zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 24.07.2012 existoval nejaký nárok na náhradu škody, oprávneným z neho by musela byť spoločnosť s identifikačným číslom 36792632. Súčasťou správcovského spisuje je trojstranná Dohoda o postúpení práv a prevzatí povinností uzavretá medzi úpadcom, spoločnosťou 2M media, s.r.o. a spoločnosťou s identifikačným číslom 45583030, ktorá sa však týka celkom odlišnej zmluvy, a to Zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 01.07.2013. To znamená, že ak nejaký zmluvný vzťah bol súčasťou Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 12.11.2014, nebol to vzťah zo zmluvy zo dňa 24.07.2012 (od ktorej žalobca v spojitosti so zmluvami s Orange Slovensko, a.s. a Slovanet, a.s., odvodzuje svoj nárok), ale vzťah zo zmluvy zo dňa 01.07.2013. Nárok na náhradu škody si žalobca v prihláške uplatnil za mesiace 6/2015 - 9/2015. V mesiacoch 7/2015-9/2015 však bol zmluvným partnerom zo Zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 24.07.2012 už nie úpadca, ale spoločnosť 2M media, s.r.o. na ktorú všetky práva a povinnosti vzniknuté po 01.07.2015 prešli, čo vylučuje zodpovednosť úpadcu v tomto období (bez ohľadu na to, či škoda vznikla spoločnosti s identifikačným číslom 36792632 alebo s identifikačným číslom 45583030). V oznámení o popretí pohľadávky správca poprel skutkové tvrdenie veriteľa, že v rozhodnom období (za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody) úpadca svoje zmluvné záväzky neplnil (žalobca v prihláške ani len neuviedol, ktoré) a poprel tvrdenie, že úpadca nevysielal. Vysielanie úpadcu trvalo až do 30.11.2015. Od 01.07.2015 toto vysielanie pre úpadcu zabezpečovala spoločnosť 2M media, s.r.o. na základe zmluvy s úpadcom, a to v spojitosti s trojstrannými dohodami o postúpení a prevzatí povinností uzatváranými medzi úpadcom, spoločnosťou 2M media, s.r.o. a jednotlivými obchodnými partnermi úpadcu. V prípade, ak by boli akékoľvek zmluvné alebo zákonné záväzky porušované po 01.07.2015, alebo by sa nevysielalo po 01.07.2015, nešlo by o porušenie povinnosti úpadcu, ale už spoločnosti 2M media, s.r.o., na ktorú všetky práva a povinnosti prešli. Nakoľko za obdobie po 01.07.2015 úpadca nie je zodpovednou osobou, nemôže ani zodpovedať na náhradu
škody za uvedené obdobie. Bez ohľadu na vyššie uvedené, žalobca v prihláške neuviedol, ktorým konkrétnym konaním alebo nekonaním úpadcu, ktoré by súčasne bolo konkrétnym porušením zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, bola spôsobená konkrétna škoda. Žalobca prihláškou a jej prílohami tiež nepreukázal, že by vykonal akékoľvek opatrenia na odvrátenie škody podľa § 384 odsek 1 Obchodného zákonníka. Ak by aj inak žalobcovi patril nárok na náhradu škody, nevykonaním týchto opatrení by nárok na náhradu škody voči úpadcovi nemal. K popretiu pohľadávky čo do právneho dôvodu žalobca uviedol, že v zmysle Zmluvy o predaji podniku predávajúci – pôvodný ASTEON previedol na žalobcu časť podniku, ktorá bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k Zmluve o predaji podniku, kde boli explicitné vymenované zmluvy, ktoré tvoria prevádzanú časť podniku; v bode 8 bola uvedená aj Zmluva o spolupráci uzavretá medzi pôvodným ASTEONOM a úpadcom. Okrem toho bolo v závere prílohy uvedené, že okrem uvedených zmlúv sa predaj týka všetkých práv a záväzkov vzniknutých v súvislosti s prevádzkou televíznych programov, medzi ktorými je uvedený aj kanál Slovak Sport prevádzkovaný úpadcom. Predmetom Zmluvy o prevode podniku tak bol prevod všetkých práv a povinností súvisiacich s televíznym programom Slovak Sport na žalobcu a nemohol byť predmetom neskoršej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a 2M media, s.r.o. a teda ani spoločnosť 2M media, s.r.o. nemohla zabezpečovať vysielanie kanálu Slovak Sport tak, ako tvrdil žalovaný v Oznámení o popretí. Argumentácia žalovaného uvedená v Oznámení o popretí je pre žalobcu zmätočná a v rozpore s predchádzajúcimi krokmi žalovaného v mene úpadcu, nakoľko v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/67/2019 žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu žaluje domnelé pohľadávky úpadcu voči žalobcovi. Tieto pohľadávky mali vyplývať práve zo Zmluvy o spolupráci, ktoré na žalobcu prešli na základe Zmluvy o prevode podniku (ďalej len „súdne konanie“). Žalovaný tak v súdnom konaní uznával, že na žalobcu prešli práva a záväzky zo Zmluvy o spolupráci, následne však prechod práv a povinností v rámci Oznámenia o popretí popieral. Jedným z dôvodov popretia výšky bolo nepreukázanie právneho dôvodu vzniku škody, najmä porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti vo vzťahu k tvrdenej škode. Bez existencie nároku na náhradu škody totiž nemožno hovoriť ani o jej výške. Druhým dôvodom popretia výšky pohľadávky bolo nepreukázanie, resp. nehodnovernosť výpočtu tejto škody. Žalobca v prihláške popísal a vyčíslil ušlý zisk ako rozdiel výnosov a nákladov. Z textu prihlášky, ako ani z príloh prihlášky, nemožno identifikovať, ako sa žalobca dopracoval k číselným údajom priradeným k nákladom. Ak veriteľ hodnoverne nepreukázal, aké by bol býval mal náklady v rozhodnom období, nemôže ani preukázať výšku ušlého zisku daného rozdielom očakávaných výnosov a práve týchto deklarovaných nákladov. Vyčíslenie nákladov uvedené v texte prihlášky považoval správca za nespreskúmateľné, čoho následkom je aj nepreskúmateľnosť výšky ušlého zisku. Preto bola výška pohľadávky popretá v celom rozsahu. Vo vzťahu k výpočtu uplatnenej škody (ušlého zisku) žalobca uviedol, že mu nevznikli žiadne náklady, ktoré by bolo možné zohľadniť pri výpočte ušlého zisku, nakoľko celú obchodnú agendu spoločnosti zabezpečuje výlučne konateľ žalobcu. Náklady žalobcovi vznikajú výlučne v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu (Zmluvy o spolupráci), pričom počas trvania zmluvného vzťahu už žiadne ďalšie náklady nevznikali. Suma ušlého zisku bola tak tvorená výlučne očakávanými výnosmi. Z opatrnosti poprel správca aj vymáhateľnosť pohľadávky z náhrady škody týkajúcej sa obdobia do 17.07.2015 a súčasne vzniesol námietku premlčania prihlásenej pohľadávky (bez toho, aby námietkou premlčania došlo k uznaniu pohľadávky ako takej). Všeobecná premlčacia doba v obchodných vzťahoch je 4 – ročná, kde žalobca prihlášku doručil do správcovskej kancelárie dňa 17.07.2019. Vo vzťahu ku dnu prihlásenia pohľadávky siahala štvorročná premlčacia doba k dátumu 17.07.2015. V časti týkajúcej sa obdobia pred 17.07.2015 bola preto pohľadávka už premlčaná. V súvislosti s namietaným premlčaním žalobca poukázal na ustanovenie § 388 odsek 2 Obchodného zákonníka. Žalobca si svoju pohľadávku (prihlásenú do konkurzu úpadcu prihláškou a následne popretú žalovaným v Oznámení o popretí) uplatnil v súdnom konaní sp. zn. 26Cb/67/2019 (vedenom na Okresnom súde Bratislava I) voči úpadcovi vzájomnou žalobou ako obranu proti nároku uplatnenému žalovaným. V súlade s vyššie uvedeným ustanovením Obchodného zákonníka tak sú naplnené predpoklady pre obranu, resp. započítanie pohľadávky žalobcu a nemohlo dôjsť k jej premlčaniu. Žalobca k žalobe predložil: Vzájomná žaloba sp. zn.: 26Cb/67/2019 (na č. l. 12 – 17), Potvrdenie o zrealizovaní transakcie (na č. l. 18), Návrh na vydanie platobného rozkazu (na č. l. 19 – 21), Oznámenie o popretí pohľadávky (na č. l. 22 – 25), e-mail zo dňa 10.05.2017 (na č. l. 26 - 27), Výpis z Obchodného registra ASTEON, s.r.o., IČO: 45583030 (na č. l. 28 – 29), Výpis z Obchodného registra ASTEON, s.r.o., IČO: 36792632 (na č. l. 30 – 32), Zmluva o predaji časti podniku (na č. l. 33 – 46), Zmluva o distribúcii TV kanálov Orange Slovensko, a.s. (na č. l. 47 – 52), Zmluva o distribúcii TV kanálov Slovanet, a.s. (na č. l. 53 – 58), Zmluva o spolupráci za účelom distribúcie tv programu zo dňa 24.07.2012 (na č. l. 59 – 64), Dodatok č. 1 k zmluve o spolupráci za účelom distribúcie tv programu (na č. l. 65 – 68), Prihláška
pohľadávky (na č. l. 69 – 70), OV č. 144/2019 (na č. l. 71), OV č. 209/2015 (na č. l. 72) a OV č. 120/2015 (na č. l. 73). 2. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 01.10.2019 uviedol jednotlivé dôvody popretia prihlásenej pohľadávky (popísané v bode 1 tohto rozsudku). Ďalej poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 12.11.2014 na neho súčinnosťou od 01.01.2015 prešli všetky práva a povinnosti zo zmluvy o spolupráci zo dňa 24.07.2012 (zmluvy Slovanet a Orange) a svoj argument podporil dôkazmi, ktoré nepriložil k prihláške (zmluva o distribúcii TV kanálov so Slovanet, a.s., zmluva o distribúcii TV kanálov s Orange Slovensko, a.s. a zmluva o predaji časti podniku). Už samotná skutočnosť, že žalobca uvedené dôkazy, bez toho, aby mu v tom čokoľvek bránilo, nepriložil k prihláške pohľadávky, zakladá opodstatnenosť popierajúceho prejavu správcu, nakoľko z príloh prihlášky nebolo možné mať za preukázané, že (nepredloženou) zmluvou o predaji časti podniku na žalobcu mali prejsť akékoľvek práva a povinnosti zo zmluvy o spolupráci zo dňa 24.07.2012 uzavretej s úpadcom, ako aj práva a povinnosti zo zmluvy o distribúcii TV kanálov so Slovanet, a.s., zmluvy o distribúcii TV kanálov s A. B. a.s., z ktorých žalobca svoj domnelý nárok voči úpadcovi odvodzoval. Nakoľko účelom incidenčného konania nie je preskúmavanie pohľadávky, ale dôvodnosť popierajúceho prejavu správcu, zastal názor, že popretie bolo dôvodné, a teda že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť. Ako správca úpadcu žalovaný poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že úpadca v období 6-9/2015 nevysielal. Úpadca totiž vysielal až do 30.11.2015 (od 01.07.2015 pre úpadcu vysielanie zabezpečovala spoločnosť 2M media s.r.o. na základe Dohody o spolupráci pri zabezpečení plynulého fungovania televízneho vysielania zo dňa 01.07.2015 ), a to s vedomím a súhlasom žalobcu, čo vylučovalo akékoľvek porušenie právnej povinnosti na strane úpadcu. Ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/67/2019 uviedol, že v čase podania žaloby v uvedenom konaní nedisponoval zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 12.11.2014, teda nemohol poznať ani jej obsah a ani „uznať“ prechod práv a povinností na žalobcu. Predmetom žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/67/2019 sú faktúry vystavené na žalobcu (s identifikačným číslom žalobcu), čo bolo dôvodom uplatnenia nároku na ich zaplatenie voči žalobcovi. Podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, za všetky záväzky z (dovtedy) neukončenej zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 24.07.2012, ktoré existovali v čase predaja časti podniku, zodpovedá popri kupujúcom časti podniku aj predávajúci časti podniku. Preto bol žalovaný oprávnený uplatniť pohľadávku zo zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 24.07.2012 voči ktorémukoľvek z nich. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania žalovaný uviedol, že ZKR je vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku zákonom lex specialis, pričom ZKR svojimi ustanoveniami aplikovateľnosť § 147 CSP o vzájomnej žalobe v konkurznom konaní a konaniach vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzným konaním, vylučujú. Poukázal na ustanovenie § 47 ods. 5 ZKR, podľa ktorého konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu možno začať len na návrh správcu, alebo návrhom podaným voči správcovi v súlade so ZKR. ZKR však neupravuje podanie návrhu voči úpadcovi, resp. správcovi úpadcu, ktorého predmetom by bolo uplatnenie nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá sa má svojou povahou uspokojovať z majetku úpadcu. Ak teda ZKR možnosť podania vzájomnej žaloby nepredpokladá, nemôže ísť ani o úkon žalobcu, ktorému by bolo možné priznať akéhokoľvek hmotnoprávne alebo procesné účinky a nemá právnu relevanciu. Obrana žalobcu v konaní pod sp. zn. 26Cb/67/2019 tak nemohla byť uplatnená úspešne a nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky uplatnenej správcom úpadcu. Domnelá pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, a táto sa zásadne uplatňuje konkurznou prihláškou (§28 ods. 1 ZKR) a možno ju uspokojiť len v rámci rozvrhu v konkurze na majetok úpadcu. Pre prípad, ak by súd zastával napriek uvedenému názor, že obrana žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/67/2019 je právne relevantnou, a teda že by vzájomné pohľadávky zanikli započítaním, musela by byť žaloba v tomto incidenčnom konaní zamietnutá, nakoľko v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe by už domnelá pohľadávka žalobcu neexistovala (§217 ods. 1 CSP). Predmetom incidenčného konania nie je a nemôže byť skúmanie akýchkoľvek úkonov (či už ide o podanie vzájomnej žaloby alebo započítacích prejavov) vykonaných akoukoľvek osobou až po popieracom prejave správcu (dôvodnosť popretia pohľadávky sa posudzuje ex ante a nie ex post, a taktiež predmetom incidenčného konania nie je hmotnoprávne preskúmavanie pohľadávky ako takej) a skúmanie úkonov vykonaných žalobcom v inom súdnom konaní (na OS BA I pod sp. zn. 26Cb/67/2019). Žalovaný k vyjadreniu predložil: Dohoda o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania (na č. l. 134 – 135). 3. Žalobca sa v replike, doručenej súdu dňa 21.10.2019, stotožnil s argumentáciou žalovaného o účele incidenčného konania a dodal, že účelom incidenčného konania je len rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Nestotožnil sa však so závermi, ktoré z nej žalovaný vyvodil. Žalobcovi podľa jeho názoru prislúcha právo navrhovať v incidenčnom konaní aj také dôkazy, ktoré neboli priložené k prihláške pohľadávky, aby bol spôsobilý relevantne podporiť svoje tvrdenia a preukázať existenciu svojej pohľadávky, resp. nedôvodnosť popieracieho dôvodu správcu. Popierací dôvod správcu môže vychádzať zo skutočností, ktoré nemusia byť žalobcovi vonkoncom známe, a ktoré tak nemohol ani legitímne predpokladať pri podávaní prihlášky do konkurzu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca k prihláške nepriložil dôkazy žalobca poprel v časti týkajúcej sa zmlúv o distribúcii TV kanálov so Slovanet, a.s. a Orange Slovensko, a.s., keďže tieto boli k prihláške pohľadávky priložené a sú priamo v texte prihlášky označené ako príloha č. 2 a 3. Vo vzťahu k zmluve o predaji časti podniku uviedol, že táto nebola k prihláške priložená z dôvodu, že žalobca existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom nepovažoval za spornú nakoľko: a) sa jedná o verejne dostupný dokument, ktorý bol zverejnený v zbierke listín obchodného registra, b) oznámenie o predaji časti podniku je zverejnené v obchodnom registri žalobcu (kupujúceho) ako aj predávajúceho časti podniku
- pôvodný ASTEON, c) sám úpadca vystavil na žalobcu faktúry, ktoré žaluje v súdnom konaní pod sp. zn.: 26Cb/67/2019, na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom v dôsledku predaja časti podniku žalobcovi. Zhrnul, že pokiaľ by žalovaný o existencii zmluvy o predaji časti podniku nemal vedomosť, neexistoval by žiadny právny dôvod, ktorý by ho oprávňoval vystaviť faktúru na žalobcu. Rovnako by žalovaný v súdnom konaní sp. zn. 26Cb/67/2019 neodkazoval v podanej žalobe na „Zmluvu o spolupráci za účelom distribúcie tv programu“ zo dňa 24.07.2012, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.10.2013", podľa ktorej mali byť vystavené žalované faktúry ak mal za to, že zmluvnou stranou úpadcu je pôvodný ASTEON, žaloval by predsa pôvodný ASTEON, nie žalobca. K popretiu pohľadávky zo strany žalovaného došlo až dňa 30.07.2019. V tom čase však procesná obrana žalobcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I už bola uplatnená, t. j. žalovaný v čase popretia pohľadávky musel mať vedomosť o procesnej obrane žalobcu v súdnom konaní. Ďalej namietol, že nemal akúkoľvek vedomosť o existencii Dohody s 2M media, s.r.o., táto dohoda ani akékoľvek postúpenie práv alebo povinností z nej vyplývajúcich mu neboli preukázané alebo oznámené. Mal za to, že jeho zmluvnou stranou bez ohľadu na Dohodu s 2M media, s.r.o. bol úpadca. Zdôraznil, že k uzatvoreniu Dohody s 2M media, s.r.o. došlo až po vyhlásení konkurzu a túto v mene úpadcu uzatváral správca konkurznej podstaty. Z priebehu konkurzného konania a verejne dostupných údajov vyplynulo, že sa jednalo o dohodu medzi spriaznenými osobami (konateľ a spoločník 2M media s.r.o. je pán C. D., ktorý je zároveň konateľom a spoločníkom úpadcu). Dohoda s 2M media, s.r.o. bola podľa všetkého uzatvorená bez súhlasu príslušného orgánu (§ 89 ZKR). Túto skutočnosť konštatoval aj sám žalovaný počas schôdze veriteľského výboru (OV č. 238/2015). Z vyššie uvedeného mal žalobca za to, že Dohoda s 2M media, s.r.o. bola absolútne neplatná, o čom mal žalovaný vedomosť. Ak by aj bola Dohoda s 2M media s.r.o. platná, žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle Dohody s 2M media s.r.o. došlo k postúpeniu práv a povinností týkajúcich sa výlučne bližšie nešpecifikovanej zmluvy uzatvorenej so subjektom odlišným od žalobcu (čl. II ods. 1 písm. f) zmluvy), avšak nie k postúpeniu práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Podľa zmluvy o prevode časti podniku, predmetom prevodu neboli práva a povinnosti týkajúce sa tzv. OTT vysielania (príloh č. 1 k zmluve), t. j. vysielania prostredníctvom online streamu dostupného na počítačových a mobilných zariadeniach; predmetom prevodu bolo teda výlučne tzv. FTTH (alebo IPTV) vysielanie, ktoré predstavuje vysielanie koncovému užívateľovi do zariadenia pripojeného k televízii. Toto vysielanie však bolo predčasne ukončené zo strany úpadcu a úpadca toto vysielanie v mesiacoch 6-9/2015 neuskutočňoval. Pokiaľ žalovaný tvrdil opak, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v skutočnosti svoju povinnosť splnil. Zastal názor, že argument žalovaného týkajúci sa zodpovednosti predávajúceho popri kupujúcom za záväzky v čase predaja podniku a preto bol žalovaný oprávnený uplatniť pohľadávku zo zmluvy o distribúcii TV programu voči ktorémukoľvek z nich, v skutočnosti svedčí v neprospech žalovaného, nakoľko si svoju pohľadávku uplatnil voči žalobcovi ako nadobúdateľovi, nie voči pôvodnému ASTEONU. Žalovaný si však svoj nárok uplatnil voči žalobcovi v súlade so zmluvou o predaji časti podniku, t. j. akoby mal o predaji podniku vedomosť a v skutočnosti nechcel uplatniť svoje právo podľa § 477 odsek 3 Obchodného zákonníka voči inému subjektu. K aplikovateľnosti ustanovenia § 147 CSP uviedol, že úkon uskutočnený žalobcom v súdnom konaní sp. zn. 26Cb/67/2019 nie je v skutočnosti vzájomnou žalobou, ale iba procesnou obranou proti nároku uplatnenému žalovaným, ktorá nie je ZKR vylúčená, pretože sa nejedná o podanie novej žaloby alebo vzájomnej žaloby ani začatie nového konania. Započítanie pohľadávky žalobcu nie je v tejto súvislosti vylúčené, pretože pohľadávka úpadcu, ktorú si uplatňuje v súdnom konaní sp. zn. 26Cb/67/2019 vznikla už pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a ustanovenie § 54 odsek 1 ZKR tak nie je
možné aplikovať. S argumentom žalovaného o tom, že v prípade právne relevantnej obrany žalobcu v konaní sp. zn. 26Cb/67/2019, by vzájomné pohľadávky zanikli započítaním a žaloba by musela byť v tomto incidenčnom konaní zamietnutá, sa stotožnil. Nakoľko procesná obrana žalobcu v tomto smere bola uskutočnená v súdnom konaní sp. zn. 26Cb/67/2019, navrhol, aby súd konanie prerušil podľa ustanovenia § 164 CSP až do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v súdnom konaní sp. zn. 26Cb/67/2019 o procesnej obrane žalobcu. Záverom repliky skonštatoval, že nebolo možné uskutočniť opatrenia na odvrátenie škody, ktoré by reálne boli spôsobilé vznik škody obmedziť alebo vylúčiť - vysielanie úpadcu je v určitej miere unikátne a je zároveň právom duševného vlastníctva, pričom koncoví užívatelia jeho vysielanie sledovali z rôznych subjektívnych dôvodov (programové zameranie, obsah programovej skladby, personálne preferencie a pod.). Akékoľvek kroky žalobcu (napr. v podobe nahradenia vysielania žalovaného iným kanálom) by nedokázali predísť vzniku škody na strane žalobcu. V konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku, ktorému nemal ako zabrániť, pokiaľ úpadca bez varovania prestal svoj program vysielať. Žalobca k replike predložil: OV č. 238/2015 (na č. l. 149 - 151). 4. Žalovaný v duplike, doručenej súdu dňa 05.11.2019 zotrval na svojom stanovisku o predmete skúmania v incidenčnom konaní. Nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že očakávať od veriteľa doloženie všetkých dokladov súvisiacich s prihlásenou pohľadávkou spolu konkurznou prihláškou by bolo absurdné, resp. že by mal veriteľ brať do úvahy akéhokoľvek eventuálne budúce popieracie dôvody. Sám žalobca v konkurznej prihláške uviedol, že má byť nástupcom pôvodnej pohľadávky (pričom doložil len zmluvu uzavretú s iným subjektom), a teda mohol rozumne predpokladať, že právne nástupníctvo môže byť predmetom skúmania pri posudzovaní prihlásenej pohľadávky. V konkurznom konaní nemožno očakávať, že správca bude len preto, že žalobca nepreukázal skutočnosti uvádzané v prihláške, vykonávať dopyty na orgány štátnej správy, aby si tieto skutočnosti nad primeranú mieru overoval. Žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti overoval z listín tvoriacich správcovský spis, z ktorých bolo zistené, že úpadca spolu so spoločnosťou 2M media s.r.o. a spoločnosťou s IČO: 36792632, t.j. so subjektom, ktorý bol zmluvnou stranou zmluvy pripojenej ku konkurznej prihláške (a nie so žalobcom) uzatvoril trojstrannú Dohodu o postúpení práv a prevzatí povinností zo zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 24.07.2012. Z vlastnej zisťovacej činnosti žalovaného vykonanej počas popieracej lehoty žiadne právne nástupníctvo v prospech žalobcu nevyplynulo. Zhrnul, že žalobca v incidenčnom konaní nemôže účinne navrhovať vykonanie dôkazov, ktoré mohol a mal pripojiť ku konkurznej prihláške a ktorých absencia bola jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky v konkurze. Z obchodného registra nevyplývalo, ktoré zmluvné vzťahy boli predmetom predaja časti podniku. Ak nepreukázanie právneho nástupníctva bolo jedným z popieracích dôvodov správcu, tak tento popierací dôvodov si zavinil sám žalobca tým, že k prihláške nepriložil zmluvu o predaji časti podniku, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka. Žalobca ďalej ospravedlňoval nedoloženie zmluvy o predaji časti podniku tým, že sám úpadca vystavil na žalobcu faktúry, ktoré žaluje v súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/67/2019, pričom tieto pohľadávky mali vyplývať práve zo zmluvy o spolupráci zo dňa 24.07.2012, ktoré na žalobcu prešli zmluvou o predaji časti podniku. Žalobca vyslovil domnienku, že ak žalovaný tieto faktúry na žalobcu vystavil, mal vedomosť o predaji časti podniku. K danému žalovaný uviedol, že v mene úpadcu na žalobcu žiadne faktúry nevystavoval (tieto boli vystavené pred ustanovením žalovaného do funkcie správcu úpadcu). Pri popieraní pohľadávky (žalovaným) prihlásenej žalobcom sa nevychádzalo z „vedomosti o obsahu zmluvy o predaji časti podniku“. Žalovaný voči žalobcovi podal žalobu o zaplatenie faktúr z dôvodu, že tieto boli riadne evidované v účtovníctve úpadcu a boli vedené ako splatné a neuhradené, čo bolo dôvodom ich uplatnenia. Ku skutočnosti, že k uzatvoreniu dohody s 2M media s.r.o. malo dôjsť bez súhlasu príslušného orgánu, a preto má byť táto dohoda absolútne neplatná, žalovaný uviedol, že pre účely tohto konania nie je podstatné, či dohoda uzavretá s 2M media s.r.o. je platná alebo neplatná (a teda či vysielal úpadca sám alebo prostredníctvom tretej osoby). Podstatným je to, či boli dohodnuté služby poskytované, alebo nie a ak nie, či mohla oprávnenej zmluvnej strane vzniknúť škoda, a nadväzne, či oprávnená zmluvná strana vykonala opatrenia na odvrátenie škody. Pre úplnosť uviedol, že nemal vedomosť, že by žalobca alebo zmluvný partner úpadcu - spoločnosť s IČO: 36792632 v súlade s § 477 OBZ oznámili úpadcovi predaj časti podniku, a preto predchádzajúci správca úpadcu nemal pri uzatváraní dohody s 2M media s.r.o. dôvod mať pochybnosť, či spoločnosť s IČO: 36792632 stále je, alebo už nie je zmluvným partnerom úpadcu. V závere k tvrdeniu žalobcu o tom, že v konaní sp. zn. 26Cb/67/2019 nepodal vzájomnú žalobu, ale že išlo len o procesnú obranu žalobcu, poukázal na to, „sú splnené podmienky na podanie vzájomnej žaloby.“ Tvrdenia žalobcu, že nepodával vzájomnú žalobu, ale že išlo len o kompenzačnú námietku považoval žalovaný za účelové a nepravdivé. Počas konkurzu na majetok úpadcu je podanie žaloby voči správcovi úpadcu o zaplatenie peňažnej pohľadávky (t.j. inak ako prostredníctvom konkurznej prihlášky
a následne jej uspokojenia v rozvrhu) vylúčené. Žalovaný tiež vyjadril nesúhlas s navrhnutým prerušením konania, nakoľko podľa jeho názoru nie sú na prerušenie konania splnené zákonné podmienky podľa § 164 CSP. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.02.2020, na ktorom sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcu sa v prednese pridržal v celom rozsahu podanej žaloby a predchádzajúcich vyjadrení. Mal za to, že pohľadávka, ktorá bola prihlásená do konkurzu je nesporná v celom rozsahu. Dôvodil, že úpadca prestal v dotknutom období vysielať resp. vysielanie obmedzil len na vysielanie televízneho loga bez reálnej programovej skladby, čím došlo k neplneniu zmluvy zabezpečením vysielania z jeho strany. Žalobca ako kvázi sprostredkovateľ v dôsledku tohto porušenia zmluvy úpadcu nemohol zabezpečiť vysielanie kanálov pre svojich odberateľov, v dôsledku čoho nebol oprávnený fakturovať za takéto sprostredkovanie svojim odberateľom a ani koncoví užívatelia nemohli vysielanie úpadcu sledovať. V priamej príčinnej súvislosti tak došlo na strane žalobcu k vzniku škody v podobe ušlého zisku, pričom žalobca nemal možnosť uskutočniť opatrenia na odvrátenie škody, keďže vysielanie programovej skladby je unikátne vo svojej podobe. K výpočtu sa vyjadril písomne, kde ušlý zisk tvorili predpokladané výnosy mínus náklady, pričom však náklady na strane žalobcu ako sprostredkovateľa vznikajú len pri vzniku samotného zmluvného vzťahu. Žalovaný sa taktiež pridržal svojej argumentácie obsiahnutej v predošlých podaniach a uviedol, že veriteľ v prihláške nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie svojho právneho nástupníctva, a preto okrem iných dôvodov došlo k popretiu prihlásenej pohľadávky. Z poznámke vo výpise z Obchodného registra nevyplývalo aký okruh právnych vzťahov bol predmetom predaja časti podniku a úlohou správcu nie je vykonávať zisťovaciu činnosť ohľadom pohľadávky žalobcu, ktorú tento mohol sám doložiť príslušnými dokladmi. Druhým hlavným dôvodom popretia bolo nepreukázanie vzniku škody na strane žalobcu. Po vyhlásení konkurzu vysielanie úpadcu naďalej prebiehalo a to až do konca novembra 2015, pričom vysielanie subdodávateľsky zabezpečovala spoločnosť 2M media s.r.o.. Za účelom preukázanie tejto skutočnosti navrhol vykonať výsluch konateľa úpadcu Róberta Greguša. Právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že zmluva o prevode časti podniku nebola priložená k prihláške z dôvodu, že túto skutočnosť žalobca nemal za spornú a vyplývala aj z predošlého správania úpadcu a správcu. K vzniku škody uviedol, že vysielanie neprebiehalo riadne tak, ako bolo dohodnuté v zmluve a o existencii akejkoľvek dohody s tretím subjektom nemal vedomosť. Žalovaný v tomto smere predložil len dvojstrannú dohodu, ktorá je však podľa všetkého neplatná. Okrem toho žalovaný argumentoval aj trojstrannou dohodou, ktorej účastníkom mal byť údajne žalobca, v dôsledku ktorej mal zabezpečovať vysielanie 2M media s.r.o., túto dohodu však v konaní nepredložil a žalobca o nej nemal vedomosť. V tomto smere iný spôsob ako to vedel dokázať, keďže sa jedná o neexistenciu určitej skutočnosti, je reportom odberateľov, v ktorom poukázali na neexistenciu vysielania, teda informovali žalobcu o tom, že nie je oprávnený vystaviť faktúry za vysielanie úpadcu v spornom období. Súd odročil pojednávanie na 27.02.2020. 6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.02.2020 uviedol, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vznikla titulom náhrady škody za ušlý zisk, ktorý žalobcovi vznikol za obdobie mesiacov jún až september 2015. Porušením zmluvnej povinnosti zo strany úpadcu (najmä záväzok úpadcu poskytovať program alebo prístup k nemu podľa článku 1.1. Zmluvy o spolupráci za účelom distribúcie tv programu zo dňa 24.07.2012, resp. záväzok úpadcu zabezpečiť, aby šírený program spĺňal kritéria podľa čl. 2.4 zmluvy a zabezpečiť, aby signál programu bol v súlade so štandardnými technickými požiadavkami a v kvalite potrebnej na prijímanie zo strany koncových zákazníkov podľa čl. 2.6 zmluvy) vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku, keďže žalobca mal uzavreté zmluvy o distribúcii TV kanálov so spoločnosťami Slovanet, a.s. a Orange Slovensko, a.s. Na základe uvedených zmlúv mal žalobca nárok na odmenu v prípade sprostredkovania, resp. doručenia signálu uvedeným spoločnostiam. Keďže však signál zo strany úpadcu nebol v mesiacoch jún až september 2015 vysielaný riadne, žalobcovi následkom toho nevznikol nárok na odmenu od oboch uvedených spoločností, v dôsledku čoho mu ušiel zisk, ktorý mohol za predpokladu plnenia zmluvných povinnosti úpadcu odôvodnene očakávať. Na základe zmluvy so Slovanet, a.s., ako aj zmluvy s Orange Slovensko, s.r.o. vznikal žalobcovi nárok na odmenu za šírenie programu úpadcu po skončení príslušného kalendárneho mesiaca a obdržaní mesačného reportu od oboch spoločností, ktorý bol podkladom pre určenie výšky odmeny (vznik nároku) a vystavenie faktúry žalobcom. K vzniku škody na strane žalobcu tak došlo po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý mu mal vzniknúť nárok na úhradu odmeny podľa oboch zmlúv, avšak v dôsledku porušenia povinnosti úpadcom mu tento nárok nevznikol. Pokiaľ by mal súd za to, že nároky žalobcu, ktoré vznikli pred 17.07.2015, sú premlčané, tak mal za to, že premlčaním je dotknutý výlučne nárok žalobcu na náhradu škody za obdobie kalendárneho mesiaca jún 2015,
ostatné nároky žalobcu neboli sú premlčaním dotknuté. Žalobca zároveň opakovane argumentoval odkazom na ustanovenie § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka. V súlade s uvedeným ustanovením Obchodného zákonníka tak mal za to, že sú naplnené predpoklady pre obranu, resp. započítanie pohľadávky žalobcu a nemohlo dôjsť k jej premlčaniu, a to aj v nadväznosti na ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia má vzájomná žaloba (resp. procesná obrana) riadne procesnoprávne a hmotnoprávne účinky žaloby. Doručením pôvodnej žaloby žalovaného súdu (Okresnému súdu Bratislava I) dochádza k spočívaniu plynutia premlčacej doby vo vzťahu k subjektívnemu právu, ktoré sa vzájomnou žalobou uplatňuje. V rámci vzťahov medzi žalobcom a žalovaným tak prestala premlčacia doba vo vzťahu k náhrade škody uplatnenej vzájomnou žalobou (procesnou obranou) žalobcu plynúť spätne ku dňu začatia pôvodného konania na základe žaloby podanej žalovaným na Okresný súd Bratislava I, teda ku dňu 09.05.2019. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplývalo, že nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený v tunajšom konaní nebol premlčaný v celom rozsahu. K postúpeniu akýchkoľvek práv a povinností z úpadcu na tretiu osobu uviedol, že toto bolo zmluvne explicitne vylúčené bez predchádzajúceho písomného súhlasu (čl. 8.2 zmluvy o spolupráci). Zopakoval, že vysielanie bolo predčasne ukončené zo strany úpadcu a úpadca vysielanie v mesiacoch 6-9/2015 neuskutočňoval. Pokiaľ žalovaný tvrdil opak, žalobca mal za to, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v skutočnosti svoju povinnosť splnil. Uviedol, že navrhovaný svedok C. D. má potenciálne záujem na výsledku súdneho konania, keďže je štatutárnym orgánom úpadcu a prípadný úspech v spore môže mať dopad na jeho zodpovednosť za škodu voči úpadcovi alebo iné nároky úpadcu, ktoré môže žalovaný v mene úpadcu voči nemu uplatniť. Z uvedeného dôvodu preto žalobca jeho prípadné vyjadrenie nepovažoval za relevantné. 7. Žalovaný, v podaní doručenom súdu dňa 25.02.2020 uviedol, že vzájomná žaloba počas konkurzu nie je prípustná z dôvodu osobitnej právnej úpravy podľa ZKR. Právny názor podľa ktorého sa majú účinky vzájomnej žaloby vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby vzťahovať spätne k podaniu žaloby, ku ktorej sa vzájomná žaloba podávala, nemá ako všeobecný právny záver oporu v platnom práve. V danom prípade totiž proti sebe nestoja vzájomné nároky vzťahujúce sa na tú istú zmluvu a tiež nejde o dva zmluvné nároky (uplatnený nárok na zaplatenie ušlého zisku by mal len povahu mimozmluvného záväzku). K vyjadreniu žalovaný predložil: Čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti Slovak Sport, s.r.o. – C. D. zo dňa 13.02.2020 (na č. l. 179). 8. Na ďalšom pojednávaní nariadenom na deň 27.02.2020 sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaný. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok ako náhradu škody, keď údajne nemohol fakturovať nároky svojim odberateľom, tak už v momente keď žalobca vedel, že nemôže fakturovať, mal vedomosť o tom, že dochádza k škode. Vedomosť mohla podľa jeho názoru nastať už v júni, keďže už vtedy musel vedieť, že nemôže fakturovať, pretože sa údajne nevysiela. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že je to už dlhšie časové obdobie, z tohto dôvodu sa nedopátral k žiadnemu konkrétnemu emailu na preukázanie toho, akým spôsobom bol žalobcovi signál reklamovaný. Žalobca sa zrejme dozvedel o tom, že vysielanie neprebieha vôbec až po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, kedy mu zo strany Orange Slovensko, a.s. alebo Slovanetu, a.s. bol poslaný report s tým, že nevzniklo právo na odmenu. Takýto email už nemal k dispozícii, pretože tam došlo k personálnym zmenám. K výpočtu výšky pohľadávky uviedol, že sa jedná o výnosy mínus náklady, ktoré vznikli. Sú kalkulované v prípade Orange Slovensko, a.s. z konkrétneho počtu klientov v danom mesiaci v súlade so zmluvou, kde je uvedená výška odplaty. Žalobca kontraktačne zabezpečuje vysielanie pre konečných odberateľov. Jedná sa o sprostredkovanie, ktoré v podstate nevyžaduje technické zásahy zo strany žalobcu, že by bolo potrebné vynakladať náklady na prevádzkovanie tejto činnosti. V priebehu zmluvnej spolupráce sú náklady len vo výške operatívy. Žalovaný sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, pretože pri štandardnom podnikaní, obzvlášť tak citlivom ako sú média, si nevedel predstaviť, pokiaľ by nejaký program nebol zabezpečený z hľadiska vysielania, že by sa odberateľ už hneď v prvý deň neozval a nereklamoval, že takéto vysielanie nie je zabezpečené, ale čakal by celý mesiac a riešil to až v reporte. Poukázal na to, že žalobca mienil predložiť nejaký dôkaz od príslušných operátorov, nepredložil ho, pričom za súčasnej dôkaznej situácie je toto jediný listinný dôkaz, ktorý podporuje jeho skutkové tvrdenie. Súd odročil pojednávanie na 02.04.2020. 9. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 05.03.2020 špecifikoval výpočet ušlého zisku. 10. Následne žalobca v podaní doručenom súdu dňa 23.03.2020 uviedol, že o skutočnosti, že vysielanie nie je zabezpečené sa dozvedel najneskôr v deň 09.07.2015, kedy mal byť zo strany klientov kontaktovaný s tým, že žalobcovi za mesiac jún 2015 nevznikol nárok na odmenu v zmysle
uzatvorených zmlúv. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená telefonicky a e-mailom v rámci pravidelného reportingu, ktorý sa v zmysle uzatvorených zmlúv vykonával v lehote do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca za mesiac, za ktorý sa report predkladal (čl. III ods. 7 zmluvy so Slovanet, a.s., respektíve čl. III ods. 8 zmluvy s Orange Slovensko, a.s.) Žiadny z klientov žalobcovi pred poskytnutím reportu nezabezpečenie vysielania úpadcu nereklamoval. Uvedenú e-mailovú komunikáciu už žalobca vzhľadom na odstup času nemal k dispozícii, a túto vie preukázať výlučne čestným vyhlásením konateľa žalobcu – E. F. F.. Žalobca tiež poukázal na to, že mu škoda vznikala priebežne, osobitne za každý kalendárny mesiac a na jej vznik nemal žiaden vplyv. Výšku škody bolo možné ustáliť vždy až po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, kedy bolo jednoznačne zrejmé, či porušenie povinnosti úpadcu trvalo počas celého kalendárneho mesiaca alebo len jeho časti a ustáliť počet koncových zákazníkov dôležitý pre výpočet ušlého zisku. S poukazom na túto skutočnosť bola podľa jeho názoru zrejmé, že vo vzťahu k ušlému zisku za každý kalendárny mesiac plynula premlčacia doba osobitne, samostatne. Žalobca k podaniu predložil: Čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti ASTEON s.r.o. – E. F. F. zo dňa 19.03.2020 (na č. l. 197). 11. Pojednávanie nariadené na deň 02.04.2020 bolo z dôvodu preventívnych opatrení Ministerstva zdravotníctva SR z dôvodov súvisiacich so šírením pandémie ochorenia COVID-19 zrušené. 12. Na pojednávaní, nariadenom na deň 30.09.2020 sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že komunikáciou žalobcu so spoločnosťami Slovanet, a.s. a Orange Slovensko, a.s. už vzhľadom na odstup času žalobca nedisponuje. Ako dôkaz navrhol predloženie faktúr, ktoré boli v tom čase vystavované zo strany žalobcu obom uvedeným spoločnostiam, kde bude absentovať fakturácia za kanál Slovak Sport. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že za hodnoverné v danom konaní považuje vyjadrenie pána C. D., ktorý nie je stranou sporu a ktorý dosvedčil, že vysielanie bolo zabezpečené. Čestné vyhlásenie konateľa žalobcu nepovažoval za hodnoverné. Právny zástupca žalobcu sa v záverečnej veci pridržal žaloby a všetkých písomných vyjadrení. Bol toho názoru, že dostatočne preukázal nárok a nakoľko sa jedná o preukázanie negatívnej skutočnosti, bol toho názoru, že dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje stranu žalovaného. Z tohto dôvodu navrhol žalobe vyhovieť. Právny zástupca žalovaného sa v záverečnej veci pridržal ústnych a písomných vyjadrení. Mal za to, že popretie pohľadávky prihlásenej prihláškou žalobcu bolo dôvodné. V konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného, rovnako rozporoval výšku ušlého zisku. 13. Prvostupňový súd vo veci rozhodol dňa 30.09.2020 Rozsudkom sp. zn. 31Cbi/4/2019 – 206, ktorým vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 14. Prvostupňový súd zároveň Uznesením zo dňa 30.10.2020 sp. zn.: 31Cbi/4/2019 – 229 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2020. 15. Proti Rozsudku podal žalobca dňa 11.11.2020 odvolanie, v ktorom dôvodil, že predmetom napádaného popieracieho prejavu žalovaného nebolo popretie nároku žalobcu na náhradu škody v časti príčinnej súvislosti. Žalovaný v popieracom prejave rozporoval iba jeden z predpokladov pre vznik škody na strane žalobcu, a to porušenie povinnosti vysielať kanál. Žalovaný síce formálne v oznámení o popretí ako dôvod popretia označil aj neexistenciu príčinnej súvislosti, avšak tento dôvod popretia žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Ak predmetom popieracieho prejavu žalovaného nebola príčinná súvislosť vzniku škody, tak tento predpoklad nemohol byť ani predmetom súdneho prieskumu. Keďže súd v tomto smere konal opačne, podľa názoru žalobcu zaťažil rozsudok vadami, ktoré odôvodňujú odvolacie dôvody podľa § 365 odsek 1 písmeno b), d) a h) CSP. Zároveň mal za to, že existenciu príčinnej súvislosti preukázal reportom počtu koncových užívateľov spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktorý priložil už k prihláške pohľadávky, ako aj žalobe samotnej, avšak súd uvedené nevzal do úvahy. Mal za to, že uvedeným postupom súd zaťažil rozsudok vadami, ktoré odôvodňujú odvolacie dôvody podľa § 365 odsek 1 písmeno b), e) a f) CSP. Ďalej sa žalobca nestotožnil so záverom súdu, že bol objektívne spôsobilý preukázať, respektíve aspoň osvedčiť skutočnosť, že úpadca prestal vysielať a že predložením fakturácie, z ktorej mala vyplývať absencia fakturácie za kanál úpadcu, by bolo preukázané len to, že žalobca nefakturoval túto službu, avšak nie to, že tak urobil v dôsledku nekonania úpadcu. Súd tak žiadal od žalobcu preukázanie negatívnej skutočnosti, avšak podľa názoru žalobcu je na žalovanom, aby svoj popierací prejav dostatočne odôvodnil a podložil tak, že tento prejav pred súdom obstojí. Mal za to, že týmto postupom súdu boli založené odvolacie dôvody podľa § 365 odsek 1 písmeno b) a h) CSP.
Ďalej vytýkal zmenu predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 30.09.2020, pričom v reakcii na modifikáciu tohto predbežného právneho názoru žalobca navrhol doplniť dokazovanie, čo však súd odmietol vykonať. Mal za to, že uvedeným postupom súdu boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 odsek 1 písmeno e) a f) CSP. Záverom odvolania žiadal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žaloba v celom rozsahu vyhovie. 16. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu, doručenom súdu dňa 09.12.2020, stotožnil s rozsudkom v celom rozsahu. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že aby popretie pohľadávky, tak správcom, ako aj veriteľom, nadobudlo účinnosť, musia byť dôvody spornosti pohľadávky v popieracom prejave uvedené. Správca, resp. veriteľ nemusí „preukazovať“ opak; postačuje, ak s ohľadom na prihlášku a jej prílohy možno považovať pohľadávku za spornú a túto spornosť vymedzí. Považoval za logické, že ak v popieracom prejave bola vyslovená spornosť porušenia povinnosti, nemožno sa (bez porušenia povinnosti) osobitne a hlbšie zaoberať ani odôvodňovaním nedostatku príčinnej súvislosti, ktorá je daná už samotnou spornosťou porušenej povinnosti. Ďalej dôvodil, že ZKR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky, ale kladie správcovi za úlohu preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takú pohľadávku poprieť. Teda pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca má povinnosť takú pohľadávku poprieť. V prípade popretia pohľadávky správcom je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou v zákonnej lehote a dôkazné bremeno leží na žalobcovi, t. j. veriteľovi pohľadávky, ktorý má pred súdom preukázať, že pohľadávka je nesporná. V tomto kontexte je dokonca nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá boli správne alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR 49/2016 zo dňa 19. 4. 2017). Z popieracieho prejavu vyplynulo, že v rámci popretia pohľadávky čo do právneho dôvodu sa popretie týkalo 3 samostatných oblastí, a to: a) predaja časti podniku, b) dohody o postúpení práv a prevzatí povinností a c) nepreukázania porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti vo vzťahu k tvrdenej škode. Každú z uvedených oblastí správca bližšie zdôvodnil, preto je nelogické tvrdenie žalobcu, že príčinná súvislosť vzniku škody nebola údajne bližšie špecifikovaná. Zastal názor, že v okolnostiach danej veci a priori zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno v preukázaní, že je veriteľom pohľadávky, ktorej určenia čo do dôvodu a výšky sa domáha, a teda si ju prihlásil do konkurzného konania v súlade s ust. § 32 ods. 6 ZKR. Žalobca bol iniciátorom sporu a bolo na jeho strane, aby ním uvedené tvrdenia v konaní riadne preukázal. 17. Žalobca, vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.12.2020, k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ak žalovaný poprel pohľadávku výlučne z dôvodu nepreukázania porušenia povinnosti, z takéhoto popretia nie je možné automaticky implikovať aj popretie iného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, ktorou je príčinná súvislosť. Žalovaný v tejto súvislosti síce v popieracom prejave uviedol ako v nadpise „nepreukázanie porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti vo vzťahu k tvrdenej škode“, avšak popretie príčinnej súvislosti v tomto smere žiadnym spôsobom neodôvodnil, čim založil nepreskúmateľnosť popieracieho prejavu v tomto smere a jeho neurčitosť. Závery súd prvej inštancie považoval za neprípustné. Súd vôbec neskúmal, či popierací prejav správcu vo vzťahu k (ne)existencii vysielania obstojí alebo nie. Žalovaný poprel pohľadávku Žalobcu iba jednoduchým tvrdením, že vysielanie bolo zabezpečené (bez akéhokoľvek dôkazu, dokonca ani nepriameho), pričom súd následne celé bremeno preukázania, že vysielanie neexistovalo, ponechal na žalobcovi. 18. Žalovaný, vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.03.2021, vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu týkajúcim sa skutočnosti, že ak žalovaný tvrdil, že vysielanie zabezpečoval a žalobca uviedol, že vysielanie nebolo zabezpečené, má byť potom na žalovanom, aby svoje tvrdenie podporil. Žalovaný totiž zabezpečenie vysielania preukázal listinným dôkazom – písomným stanoviskom úpadcu C. D., ktorého pravdivosť žalobca v konaní účinným spôsobom nevyvrátil. Pre úplnosť dodal, že úlohou správcu nie je uvádzať „dôkazy“ o dôvodnosti popretia v popieracom prejave a takáto povinnosť správcovi zo žiadneho ustanovenia ZKR nevyplýva. Ex lege postačuje, ak správca uvedie rozsah popretia prihlásenej pohľadávky a toto zdôvodní. Ako je zrejmé z popieracieho prejavu, popretie pohľadávky malo viacero dôvodov a tieto boli aj zdôvodnené. Záverom žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol. 19. Krajský súd v Nitre Uznesením sp. zn.: 26CoKR/2/2021 – 268 zo dňa 13.07.2023 Rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cbi/4/2019 – 206 zo dňa 30.09.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20. Potom, ako sa súd prvej inštancie oboznámil s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, viazaný jeho právnym názorom, nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 22.05.2024, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zastal názor, že popierací úkon nebol zmätočný, trval na jeho správnosti a právnej dôvodnosti. Správca namietol zároveň aj nedostatok preukázania príčinnej súvislosti, namietnutie v tomto smere vykonané bolo, pokiaľ sa javila žalobcovi nedostatočná špecifikácia, žalovaný v širokom rozsahu túto špecifikáciu doplnil v doterajších vyjadreniach v tomto konaní a sú obsiahnuté v právnej argumentácii prezentovanej v tomto konaní. Súhlasil s vyjadrením a právnym názorom I. a II. stupňového súdu, čo sa do rozsahu dokazovania negatívnej skutočnosti, mal za to, že existuje dôkazná núdza na strane žalobcu, za čo si musí niesť právnu zodpovednosť. Zo strany žalovaného boli poskytnuté dôkazy, ktoré sa nachádzajú v jednak v správcovskom spise ako bola dohoda o postúpení práv a povinnosti a zároveň bolo prezentované aj čestné prehlásenie C. D.. Vysielanie úpadcu trvalo až do 30.11.2015, pričom žalobca túto skutočnosť a všetky časové súvislosti aj s ohľadom na existujúce zmluvné vzťahy nevyvrátil. Nebola spochybnená ani platnosť ani právna záväznosť dohody o postúpení práv a povinností. Skutočne nebola preukázaná porušená povinnosť zo strany úpadcu, následne nebol preukázaný vznik škody ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V reakcii na uvedené právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že bolo preukázané, že dohoda o postúpení nebola platne uzatvorená. Právny zástupca v záverečnej reči navrhol žalobe vyhovieť s odkazom na všetky doterajšie predložené podania a prednesy. Vyjadril názor, že popierací prejav správcu založený na dôvode, že úpadca vysielal, nemôže obstáť, pretože tento dôvod nezodpovedá skutočnosti a nebola preukázaná existencia vysielania. Právny zástupca žalovaného sa v záverečnej reči pridržal svojich doterajších vyjadrení, popierací úkon správcu považoval za dôvodný a navrhol žalobu zamietnuť. 21. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinami: Žaloba zo dňa 30.08.2019 (na č. l. 88 – 91), Vzájomná žaloba sp. zn.: 26Cb/67/2019 (na č. l. 12 – 17), Potvrdenie o zrealizovaní transakcie (na č. l. 18), Návrh na vydanie platobného rozkazu (na č. l. 19 – 21), Oznámenie o popretí pohľadávky (na č. l. 22 – 25), e-mail zo dňa 10.05.2017 (na č. l. 26 - 27), Výpis z Obchodného registra ASTEON, s.r.o., IČO: 45583030 (na č. l. 28 – 29), Výpis z Obchodného registra ASTEON, s.r.o., IČO: 36792632 (na č. l. 30 – 32), Zmluva o predaji časti podniku (na č. l. 33 – 46), Zmluva o distribúcii TV kanálov Orange Slovensko, a.s. (na č. l. 47 – 52), Zmluva o distribúcii TV kanálov Slovanet, a.s. (na č. l. 53 – 58), Zmluva o spolupráci za účelom distribúcie tv programu zo dňa 24.07.2012 (na č. l. 59 – 64), Dodatok č. 1 k zmluve o spolupráci za účelom distribúcie tv programu (na č. l. 65 – 68), Prihláška pohľadávky (na č. l. 69 – 70), OV č. 144/2019 (na č. l. 71), OV č. 209/2015 (na č. l. 72), OV č. 120/2015 (na č. l. 73), Vyjadrenie žalovaného zo dňa 01.10.2019 (na č. l. 131 – 133), Dohoda o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania (na č. l. 134 – 135), Replika zo dňa 18.10.2019 (na č. l. 146 – 148), OV č. 238/2015 (na č. l. 149 - 151), Duplika zo dňa 04.11.2019 (na č. l. 254 – 255), Vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.02.2020 (na č. l. 174 – 175), Vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.02.2020 (na č. l. 178), Čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti Slovak Sport, s.r.o. – C. D. zo dňa 13.02.2020 (na č. l. 179), Podanie žalobcu zo dňa 04.03.2020 (na č. l. 186 – 188), Podanie žalobcu zo dňa 19.03.2020 (na č. l. 195 – 196), Čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti ASTEON s.r.o. – E. F. F. zo dňa 19.03.2020 (na č. l. 197), Odvolanie zo dňa 09.11.2020 (na č. l. 236 – 240), Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu zo dňa 08.12.2020 (na č. l. 247 – 248), Vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.12.2020 (na č. l. 252 – 254), Vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.03.2021 (na č. l. 260), ako aj ústnymi vyjadreniami strán sporu na pojednávaní. 22. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona: 23. V zmysle § 32 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 24. Podľa § 32 odsek 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 25. Podľa § 32 odsek 3, písmeno b) ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. 26. Podľa § 32 odsek 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 27. Podľa § 32 odsek 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. 28. Podľa § 32 odsek 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 29. Podľa § 32 odsek 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. 30. Podľa § 420 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 31. Podľa § 420 odsek 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 32. Podľa § 442 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 33. Súd zistil nasledovný skutkový stav: 34. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18.06.2015, č. k. 32R/2/2015 (zverejnené v OV č. 120/2015 dňa 25.06.2015) súd zastavil reštrukturalizačné konanie na dlžníka Slovak Sport, s.r.o., začal konkurzné konanie na majetok úpadcu a vyhlásil na neho konkurz. 35. Prihláškou pohľadávky pod poradovým číslom 1 zo dňa 16.07.2019 si žalobca do uvedeného konkurzu vedeného na majetok úpadcu – Slovak Sport s.r.o. prihlásil pohľadávku v celkovej výške 4.445,41 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške uviedol, že pohľadávka vznikla titulom náhrada škody za ušlý zisk, ktorý žalobcovi vznikol za obdobie jún až september 2015, keďže po vyhlásení konkurzu prestala spoločnosť Slovak Sport, s.r.o. plniť svoje záväzky voči žalobcovi. Správca oznámil zapísanie pohľadávky v OV č. 144/2019 dňa 29.07.2019. 36. Dňa 30.07.2019 správca poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti z nasledovných dôvodov: 37. Čo do právneho dôvodu: a) Predaj časti podniku: Z príloh prihlášky nebolo možné identifikovať, či prihlasovaná pohľadávka bola súčasťou okruhu práv a povinností (časti podniku), ktorá prešla na spoločnosť s identifikačným číslom 45583030 a že nepatrí práve tej časti podniku, ktorá zostala spoločnosti s identifikačným číslom 36792632. Túto skutočnosť bolo možné preukázať zmluvou o predaji časti podniku, ktorá však prílohu prihlášky netvorila. Naopak, súčasťou správcovského spisu bola trojstranná Dohoda o postúpení práv a prevzatí povinností uzavretá medzi úpadcom, spoločnosťou 2M media, s.r.o. a spoločnosťou s identifikačným číslom 36792632 (predávajúcim podľa zmluvy o predaji časti podniku), v ktorej sa konštatuje, že zmluvný vzťah zo Zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 24.07.2012 je zmluvným vzťahom práve so spoločnosťou s identifikačným číslom 36792632 a nie spoločnosťou s identifikačným číslom 45583030. b) Dohoda o postúpení práv a prevzatí povinností: Súčasťou správcovského spisuje bola trojstranná Dohoda o postúpení práv a prevzatí povinností uzavretá medzi úpadcom, spoločnosťou 2M media, s.r.o. a spoločnosťou s identifikačným číslom 45583030, ktorá sa však týka celkom odlišnej zmluvy, a to Zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 01.07.2013. To znamená, že ak nejaký zmluvný vzťah bol súčasťou Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 12.11.2014, nebol to vzťah zo zmluvy zo dňa 24.07.2012, ale vzťah zo zmluvy zo dňa 01.07.2013. Nárok na náhradu škody si žalobca v prihláške uplatnil za mesiace 6/2015 - 9/2015. V mesiacoch 7/2015-9/2015 však bol zmluvným partnerom zo
Zmluvy o distribúcii TV programu zo dňa 24.07.2012 už nie úpadca, ale spoločnosť 2M media, s.r.o. na ktorú všetky práva a povinnosti vzniknuté po 01.07.2015 prešli, čo vylučuje zodpovednosť úpadcu v tomto období. c) Nepreukázanie porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti vo vzťahu k tvrdenej škode: V oznámení o popretí pohľadávky správca poprel skutkové tvrdenie veriteľa, že v rozhodnom úpadca svoje zmluvné záväzky neplnil (žalobca v prihláške neuviedol, ktoré) a poprel tvrdenie, že úpadca nevysielal. Vysielanie úpadcu trvalo až do 30.11.2015. Od 01.07.2015 toto vysielanie pre úpadcu zabezpečovala spoločnosť 2M media, s.r.o. na základe zmluvy s úpadcom, a to v spojitosti s trojstrannými dohodami o postúpení a prevzatí povinností uzatváranými medzi úpadcom, spoločnosťou 2M media, s.r.o. a jednotlivými obchodnými partnermi úpadcu. V prípade, ak by boli akékoľvek zmluvné alebo zákonné záväzky porušované po 01.07.2015, alebo by sa nevysielalo po 01.07.2015, nešlo by o porušenie povinnosti úpadcu, ale už spoločnosti 2M media, s.r.o., na ktorú všetky práva a povinnosti prešli. Nakoľko za obdobie po 01.07.2015 úpadca nebol zodpovednou osobou, nemohol ani zodpovedať na náhradu škody za uvedené obdobie. Bez ohľadu na vyššie uvedené, žalobca v prihláške neuviedol, ktorým konkrétnym konaním alebo nekonaním úpadcu, ktoré by súčasne bolo konkrétnym porušením zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, bola spôsobená konkrétna škoda. Žalobca prihláškou a jej prílohami tiež nepreukázal, že by vykonal akékoľvek opatrenia na odvrátenie škody podľa § 384 odsek 1 Obchodného zákonníka. Ak by aj inak žalobcovi patril nárok na náhradu škody, nevykonaním týchto opatrení by nárok na náhradu škody voči úpadcovi nemal. 38. Čo do výšky: Jedným z dôvodov popretia výšky bolo nepreukázanie právneho dôvodu vzniku škody, najmä porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti vo vzťahu k tvrdenej škode. Bez existencie nároku na náhradu škody nemožno hovoriť ani o jej výške. Druhým dôvodom popretia výšky pohľadávky bolo nepreukázanie, resp. nehodnovernosť výpočtu tejto škody. Žalobca v prihláške popísal a vyčíslil ušlý zisk ako rozdiel výnosov a nákladov. Z textu prihlášky, ako ani z príloh prihlášky, nemožno identifikovať, ako sa žalobca dopracoval k číselným údajom priradeným k nákladom. Ak veriteľ hodnoverne nepreukázal, aké by bol býval mal náklady v rozhodnom období, nemôže ani preukázať výšku ušlého zisku daného rozdielom očakávaných výnosov a práve týchto deklarovaných nákladov. Vyčíslenie nákladov uvedené v texte prihlášky považoval správca za nespreskúmateľné, čoho následkom je aj nepreskúmateľnosť výšky ušlého zisku. Preto bola výška pohľadávky popretá v celom rozsahu. 39. Do vymáhateľnosti: Z opatrnosti poprel správca aj vymáhateľnosť pohľadávky z náhrady škody týkajúcej sa obdobia do 17.07.2015 a súčasne vzniesol námietku premlčania prihlásenej pohľadávky (bez toho, aby námietkou premlčania došlo k uznaniu pohľadávky ako takej). Všeobecná premlčacia doba v obchodných vzťahoch je 4 – ročná, kde žalobca prihlášku doručil do správcovskej kancelárie dňa 17.07.2019. Vo vzťahu ku dnu prihlásenia pohľadávky siaha štvorročná premlčacia doba k dátumu 17.07.2015. V časti týkajúcej sa obdobia pred 17.07.2015 bola preto pohľadávka už premlčaná. 40. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že spoločnosť ASTEON s.r.o., IČO: 36 792 632 (pôvodný ASTEON) uzatvorila s úpadcom dňa 24.07.2012 Zmluvu o spolupráci za účelom distribúcie TV programu (Zmluva o spolupráci). V zmysle čl. I bol predmetom Zmluvy o spolupráci okrem iného aj záväzok pôvodného ASTEONU vyhľadávať obchodné príležitosti za účelom uzavretia zmlúv o distribúcii programu. Následne dňa 30.07.2012 uzavrel pôvodný ASTEON zmluvu o distribúcii TV kanálov so spoločnosťou Slovanet, a.s. a dňa 01.10.2012 so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s.. Obe zmluvy boli uzavreté na dobu určitú, do 30.09.2015. Predmetom oboch zmlúv bolo šírenie programu Slovak Šport TV (vysielaného úpadcom) prostredníctvom zmluvných partnerov pre koncových užívateľov. 41. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že s účinnosťou k 01.01.2015 došlo na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 12.11.2014 k predaju časti podniku predávajúceho - pôvodného ASTEONU kupujúcemu - spoločnosti MCGA epsilon, s.r.o.. Následne dňa 27.01.2015 došlo k zmene obchodného mena z MCGA epsilon s.r.o. na ASTEON s.r.o. s IČO: 45 583 030, kde tiež dňa 15.01.20151 došlo k zmene obchodného mena pôvodného ASTENOU na ASTEON Media s.r.o. 42. Z predloženého zoznamu zmlúv, ktoré tvoria časť podniku podľa Zmluvy o predaji podniku zo dňa 12.11.2014 súd zistil, že medzi týmito zmluvami bola aj zmluva o spolupráci zo dňa 24.07.2012 medzi pôvodným ASTEONOM a úpadcom, ako aj a obe zmluvy so spoločnosťami Slovanet a.s. a Orange Slovensko, a.s. 43. Z predložených čestných vyhlásení vyplynulo, že konateľ úpadcu čestne vyhlásil, že vysielanie bol realizované, naproti tomu konateľ žalobcu čestne vyhlásil, že toto vysielanie realizované nebolo. 44. Úvodom je potrebné uviesť, že prihlásenú pohľadávku veriteľa má správca povinnosť preskúmať v rozsahu ustanovenom § 32 ZKR. Správca má pri každej pohľadávke preskúmať: a) právny
dôvod, b) vymáhateľnosť, c) poradie, d) výšku, e) zabezpečenie zabezpečovacím právom, f) poradie zabezpečovaného práva. 45. Správca je povinný poprieť pohľadávku v spornom rozsahu. Správca vykoná popretie pohľadávky tak, že rozsah popretia a dôvody popretia zapíše do zoznamu pohľadávok, následne popretie oznámi veriteľovi. V prípade, že správca popretie pohľadávky riadne neodôvodní, popretie je neúčinné. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň ZKR ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti popierajúceho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popierajúcom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu pohľadávky. 46. Veriteľ, ktorému bol popretý právny dôvod prihlásenej pohľadávky, jej vymáhateľnosť, výška, poradie pohľadávky, je zabezpečenie alebo poradie nezabezpečeného práva, môže sa domáhať určenia pohľadávky. Podanou žalobou proti správcovi alebo popierajúcemu veriteľovi sa veriteľ môže domáhať určenia toho, čo mu bolo v konkurze z prihlásenej pohľadávky popreté. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby má veriteľ, ktorému bola pohľadávka popretá. Pasívne vecne legitimovaný je správca a veriteľ, ktorý poprel jeho pohľadávku. 47. Súd konštatoval, že žaloba o určenie popretej pohľadávky bola žalobcom podaná na súd dňa 30.08.2019, a že boli zachované lehoty v zmysle § 32 ZKR na popretie pohľadávky ako aj na podanie incidenčnej žaloby. Zároveň bola súd zistil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako veriteľa, ktorému pohľadávka bola popretá a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanému, ktorý ako správca konkurznej podstaty žalobcovi prihlásenú pohľadávku poprel. 48. V prvom rade je potrebné uviesť, že účelom tzv. incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože uvedené je úlohou správcu, ale účelom incidenčného konania je len rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Podľa názoru súdu to však automaticky neznamená, že by žalobca nemohol v prípade incidenčnej žaloby predložiť listiny, ktoré preukazujú jeho nárok, respektíve že by súd na ne nemal prihliadať. Opačný záver by kládol na prihlasujúcich veriteľov požiadavku brať pri podávaní prihlášky pohľadávky do konkurzu do úvahy všetky možné skutočnosti a budúce popieracie dôvody, pre ktoré môže správca konkurznej podstaty pohľadávku poprieť, pričom uvedený záver explicitne nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu SR, na ktoré v rámci tohto konania žalovaný poukazoval. 49. Ak predmetom incidenčného konania má byť preskúmanie opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje, súd musí skúmať, či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Súd je preto toho názoru, že v rámci tohto preskúmania musí prihliadnuť aj na dôkazy, ktoré neboli pripojené k prihláške, ak sú pripojené k incidenčnej žalobe a ak preukazujú, či sú dôvody popretia dané, alebo neexistujú a či tieto dôvody obsiahnuté v popretí zodpovedajú skutočnosti. Súd z tohto dôvodu prihliadal aj na dôkazy predložené v tomto konaní, keď z predložených listín (zoznamu zmlúv, ktoré tvoria časť podniku podľa Zmluvy o predaji podniku zo dňa 12.11.2014). 50. Z uvedeného dôvodu tak súd dospel k záveru, že dôvod popretia pohľadávky správcom konkurznej podstaty čo do dôvodu (predaj časti podniku podľa bodu 37. a) Odôvodnenia) nebol daný, resp. v tejto časti popierací úkon správcu neobstál. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na žalobcu na základe postúpenia časti podniku (zmluva o predaji časti podniku zo dňa 12.11.2014) prešli práva a povinnosti zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 24.07.2012 a zároveň aj z oboch uzatvorených zmlúv so spoločnosťami Orange Slovensko, a.s. a Slovanet, a.s. 51. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že správca síce tvrdil existenciu trojstranných dohôd uzatvorených medzi úpadcom, spoločnosťou 2M media s.r.o. a pôvodným ASTEONOM a medzi úpadcom, spoločnosťou 2M media s.r.o. a žalobcom, avšak ich existenciu v konaní nepreukázal a neuniesol tak bremeno dôkazu. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že dôvod popretia pohľadávky správcom konkurznej podstaty čo do dôvodu (dohoda o postúpení práv a prevzatí povinností podľa bodu 37. b) Odôvodnenia) nebol daný, resp. v tejto časti popierací úkon správcu neobstál.
52. K popieraciemu dôvodu čo do právneho dôvodu (nepreukázanie porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti vo vzťahu k tvrdenej škode podľa bodu 37. c) Odôvodnenia), čo do výšky a vymáhateľnosti: 53. Všeobecne pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie majetku. 54. Základným predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená ale musí byť bezpečne preukázaná. 55. Žalobca v konaní tvrdil, že úpadca mal porušiť právnu povinnosť (povinnosť z uzatvorenej zmluvy) tým, že v období od 6/15 do 9/15 (koniec účinnosti zmlúv s Orange Slovensko, a.s. a Slovanet, a.s.) mal prestať vysielať a z tohto dôvodu vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku. Uvedené tvrdenie bolo potrebné podľa názoru súdu preukázať, čo však žalobca v konaní neurobil. Žalobca v konaní nepredložil a ani nenavrhol dôkazy preukazujúce tú skutočnosť, že mu nebolo zmluvné plnenie poskytnuté jeho zmluvnými partnermi práve z konkrétneho dôvodu, a to nevysielania tv signálu zo strany úpadcu. Žalobca v konaní tvrdil, že mu mala byť uvedená skutočnosť oznámená telefonicky a mailom, kde takýmto mailom už vzhľadom na uplynutie dlhšieho časového obdobia nedisponoval. O tom, že vysielanie neprebiehalo vôbec sa mal dozvedieť až po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, kedy mu zo strany spoločností Orange Slovensko, a.s. alebo Slovanet, a.s. mal byť poslaný report s tým, že mu nevzniká právo na odmenu. Takýto report, reklamáciu alebo iný obdobný výstup preukazujúci túto skutočnosť však súdu nebol v rámci konania predložený, teda súd nemal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, ktoré by mohlo zakladať právo žalobcu na náhradu škody respektíve ušlého zisku. 56. Žalobcom navrhované predloženie fakturácie, z ktorej mala vyplývať absencia fakturácie za kanál Slovak sport, by podľa názoru súdu preukázalo len tú skutočnosť, že žalobca v uvedenom období danú službu nefakturoval, nepreukázal by tým však, že tak urobil v dôsledku nekonania úpadcu a najmä to, že práve tvrdené nekonanie úpadcu bolo dôvodom, prečo mu zmluvní partneri mali oznámiť, že mu nevzniká nárok na dohodnuté plnenie v zmysle Zmlúv o distribúcii TV kanálov, keď v konaní absentovalo potvrdenie tejto skutočnosti zo strany zmluvných partnerov žalobcu v podobe akéhokoľvek dôkazu. 57. Žalobcom označený dôkaz – report na č. l. 26 – 27 zároveň preukázal len skutočnosť, že od spoločnosti Orange Slovensko, a.s. odoberalo v rozhodnom období kanál vysielaný úpadcom konkrétny počet odberateľov, nie však skutočnosť, že by uvedeným odberateľom nebola poskytnutá zo strany úpadcu služba. 58. Súd zotrval na názore, že niektoré negatívne skutočnosti je možné nepriamo preukázať a preto uplatnenie negatívnej dôkaznej teórie nie je absolútne. Uplatňovanie negatívnej dôkaznej teórie teda nemôže byť absolútne a bez limitov, pretože pri preukazovaní negatívnej skutočnosti nie vždy dôkazné bremeno prechádza na protistranu. Nie je totiž úplne pravda, že dokázať je možné len to, čo existuje a nie to, čo neexistuje. 59. V prejednávanom spore sa podľa názoru súdu nejednalo o takú negatívnu skutočnosť, ktorú nie je možné žiadnym spôsobom preukázať, kde v prípade, ak je možné aspoň nepriamo preukázať určitú negatívnu skutočnosť, nie je podľa názoru súdu možné automaticky presunúť dôkazné bremeno na druhú stranu. Súd poukazuje na to, že žalobca bol objektívne spôsobilý preukázať respektíve aspoň osvedčiť ním tvrdenú skutočnosť o tom, že úpadca prestal vysielať a to vo forme reportov, správ respektíve reklamácii od zmluvných partnerov alebo ich koncových užívateľov o tom, že signál nebol
vysielaný, respektíve, že bolo vysielané len logo bez programovej skladby, kde až na základe toho by bolo podľa názoru súdu možné preniesť dôkazné bremeno ohľadom toho, či bolo alebo nebolo vysielané na žalovaného. Teda túto skutočnosť bolo možné preukázať aspoň v rovine nepriamych dôkazov spočívajúcich vo výstupoch zo strany zmluvných partnerov žalobcu, keď títo túto skutočnosť museli nejakým spôsobom žalobcovi oznámiť, respektíve žalobca sa musel nejakým spôsobom dozvedieť o tom, že úpadca nevysiela a že práve táto skutočnosť je dôvodom toho, že mu nevzniká nárok na plnenia zo strany jeho zmluvných partnerov. V danom prípade však žalobca preniesol dôkazné bremeno ohľadom vysielania/nevysielania automaticky na žalovaného s odôvodnením negatívnej skutočnosti, keď žalobca zároveň uviedol, že už žiadnymi reportmi respektíve správami zo strany jeho zmluvných partnerov vzhľadom na uplynutie času nedisponuje. Avšak pri zachovaní určitej starostlivosti žalobca, podľa názoru súdu, mohol disponovať takýmito dôkazmi, keďže reporty mali byť v zmysle oboch zmlúv zasielané žalobcovi na mesačnej báze (čl. III ods. 8 zmluvy s Orange Slovensko, a.s., respektíve čl. III ods. 7 zmluvy so Slovanet, a.s.), čiže aj za jednotlivé mesiace, kedy malo dôjsť k prerušeniu vysielania signálu, a teda žalobca objektívne mohol disponovať takýmito dôkazmi, keď aj potvrdil, že sa mal dozvedieť o tejto skutočnosti (prerušení vysielania) na základe mailovej komunikácie v rámci pravidelného reportingu s jeho zmluvnými partnermi, respektíve si takéto dôkazy mohol pred podaním žaloby alebo v priebehu konania zabezpečiť priamo od zmluvných partnerov, a to aj za účelom preukázania porušenia povinností zo strany úpadcu. To, že žalobca týmito dôkazmi (reportmi) nedisponoval, je stav dôkaznej núdze na strane žalobcu. 60. Jediný dôkaz, ktorý žalobca predložil bolo len čestné vyhlásenie konateľa žalobcu o tom, že vysielanie nebolo zabezpečené. Toto však, rovnako ako čestné vyhlásenie konateľa úpadcu, súd nepovažoval za dostatočné na preukázanie vyššie uvedených skutočností. 61. Záverom súd uviedol, že na základe všetkých vyššie uvedeným skutočností mal za to, že popierací prejav žalovaného v časti popieracieho prejavu čo do dôvodu podľa bodu 37. c) Odôvodnenia a s tým súvisiaci dôvod popretia čo do výšky v zmysle bodu 38. Odôvodnenia bol daný, resp. v tejto časti popierací úkon správcu obstál. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že bez existencie práva na náhradu škody nemožno hovoriť ani o jej výške a v konečnom dôsledku ani o vymáhateľnosti (bod 39. Odôvodnenia). 62. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody už súd nepovažoval za potrebné sa ďalšími otázkami, ktoré vystali v priebehu súdneho konania (premlčanie, vzájomný návrh žalobcu podaný v inom súdnom konaní, platnosť/neplatnosť ďalších právnych úkonov), keďže dospel k záveru nepreukázania porušenia povinnosti zo strany úpadcu, ktoré by zakladalo vznik práva žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku a s tým spojenou dôvodnosťou popretia prihlásenej pohľadávky správcom. 63. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci. Pretože mal žalovaný v prvostupňovom konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 % (Výrok II.). Na strane druhej mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech, a z tohto dôvodu mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (Výrok III.).
Poučenie:
-2- 31Cbi/4/2019
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo h) ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.