Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndt/7/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba na neverejnom

zasadnutí konanom 16. apríla 2009 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného Mgr. J. M.

pre trestný čin brania rukojemníka spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234a ods. 1,

ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o návrhu na odňatie

a prikázanie veci podľa takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného Mgr. J. M. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.

sa Krajskému súdu v Trnave n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 20. októbra 2008, sp. zn. , bol

obžalovaný Mgr. J. M. uznaný za vinného z trestného činu brania rukojemníka podľa § 234a

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na skutkovom základe

uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovanému Mgr. J. M. bol podľa § 234a ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obžalovaný

na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do I.(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods.1, § 54 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obžalovanému

uložený aj peňažný trest vo výmere 300 000 Sk.

Podľa § 53 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súd určil obžalovanému

zaplatenie peňažného trestu v mesačných splátkach vo výške 5 000 Sk.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súd ustanovil pre prípad,

že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody

vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa boli poškodení Ing. M. P. a Ing. V. P. s nárokmi

na náhradu škody odkázaní na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný Mgr. J. M. odvolanie ihneď po jeho

vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Odvolanie do výroku o náhrade škody podali

obaja poškodení prostredníctvom splnomocnenca. Trestná vec bola v dôsledku podaných

odvolaní predložená druhostupňovému súdu 28. januára 2009 a pomocou technických

prostriedkov bola pridelená na vybavenie do senátu Mgr. Anny Mizerovej pod sp. zn.

, ktorá vo veci určila termín verejného zasadnutia na 26. marca 2009.

Obžalovaný Mgr. J. M. podaním došlým na krajský súd 23. marca 2009 vzniesol

námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave. Zároveň žiadal, aby jeho

vec bola tomuto súdu odňatá a prikázaná na rozhodnutie inému súdu. Svoj návrh odôvodnil

tým, že Krajský súd v Trnave uznesením z 29. júla 2008, sp. zn. , zamietol jeho

sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Trnava. V odôvodnení svojho uznesenia krajský

súd uviedol, že mu hrozí vysoký trest odňatia slobody až 12 rokov, preto hrozí obava z jeho

možného skrývania alebo úteku pred trestným stíhaním. Toto konštatovanie krajského súdu,

že mu hrozí vysoký trest, považuje za zaujatosť tohto súdu voči jeho osobe a tiež pre pomer

k tejto veci. Nemá dôveru v nestranné a nezaujaté rozhodnutie tohto súdu, preto žiadal,

aby o jeho odvolaní rozhodol iný krajský súd.

Vo veci sa vyjadrili všetci sudcovia krajského súdu (č.l. 1308-1312), z ktorých ani

jeden sa necítil zaujatý, pretože obžalovaného nepoznajú a vec bola 15. apríla 2009

predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní

predloženého spisového materiálu zistil, že návrh obžalovaného Mgr. J. M. na odňatie

a prikázanie veci nie je dôvodný.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného ustanovenia znamená

prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1

) a je výnimočným opatrením. Možno ho uplatniť len vtedy,

ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava bližšie nedefinuje pojem

„dôležité dôvody“, ale je nepochybné, že musí ísť o skutočnosti, ktoré sú svojou povahou

výnimočné.

Za dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podľa ustálenej súdnej

praxe treba považovať, aj zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré pre svoju závažnosť

môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej

napokon vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu

z rozhodovania.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých

dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená

bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu

v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch

ako dôvodoch podľa § 31.

V posudzovanej veci ako už bolo vyššie uvedené podstatu námietok obžalovaného

tvorili námietky obžalovaného voči procesnému postupu súdu pri rozhodovaní o jeho

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie

z väzby na slobodu. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že o námietkach procesného

charakteru sa nekoná. Najvyšší súd sa preto nemohol zaoberať otázkou, či sú zákonní

sudcovia (senát 6 To) vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania. Bezpredmetné je

potom zaoberať sa aj otázkou, či ostatní sudcovia Krajského súdu v Trnave sú vylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci. V tomto smere sú potom

aj vyjadrenia sudcov krajského súdu nadbytočné.

Obžalovaný vo svojom podaní žiadny iný relevantný dôvod pre odňatie veci

príslušnému súdu neuviedol. Príslušný sudcovia nie sú vo veci vylúčení, neboli splnené

zákonné podmienky pre odňatie a prikázanie veci v zmysle , a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. apríla 2009

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová