Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8bc/371656.a7817d.pdf
PDF · 131.97 KB
No categories available
5Tdo/52/2008
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 52/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného npor. P. B. vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-1T 167/2004,
prerokoval na verejnom zasadnutí 16. apríla 2009 dovolanie ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 7. mája 2008,
sp. zn. 3 To 26/2008 a podľa ustanovení § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 7. mája 2008, sp. zn. 3 To 26/2008, bol
z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanoveniach § 258 ods. 1 písm. d/, § 226 písm. e/, § 259 ods. 3 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 a § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v p r o s p e c h obvineného
npor. P. B..
Napadnutý rozsudok sa z r u š u j e .
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Trenčíne sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 23. januára 2008, sp. zn. NM-1T 167/2004, bol
obvinený npor. P. B. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221
ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
dňa 30. mája 2003, počas svojho osobného voľna, v presne nezistenom čase okolo
06.00 hod. v M., v priestoroch bytu na ul. H., kde v tom čase býval, bezdôvodne fyzicky
napadol svoju manželku M. B., nar. X., trvale bytom ako manžel, prechodne bytom Š.,
tým spôsobom, že v obývacej izbe bytu k nej priskočil a z čelnej strany ju chytil oboma
rukami pod krk, avšak pred zovretím rúk sa mu M. B. vyšmykla a bežala do chodby bytu,
kde ju dostihol, chytil ju rukou za predlaktie ľavej ruky a i napriek jej vzpieraniu,
po prekonaní jej odporu ju vliekol do spálne bytu tým spôsobom, že sa jej nohy šmýkali
po podlahe, tam ju hodil na posteľ, potom následne M. B. opätovne odišla do chodby bytu,
kde ju opakovane dostihol, sotil ju na podlahu chodby, opätovne ju chytil za ľavú ruku
a opätovne ju vliekol po podlahe až ku dverám do spálne, kde ju pustil na podlahu a následne
ju bosou nohou slabou intenzitou kopol do lýtka ľavej nohy, pričom počas toho jej neustále
vulgárne nadával, čím jej svojím konaním spôsobil ľahké zranenie a to, podvrtnutie ľavého
ramenného zhybu bez úrazových zmien na kostnom skelete, s dobou liečenia
a práceneschopnosťou od 30. mája 2003 do 12. júna 2003, teda celkovo 14 dní.
Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu bol
výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 bola poškodená strana S.,
zastúpená riaditeľom, odkázaná s nárokmi na náhradu škody na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice
o hlavnom pojednávaní. Včas podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu.
Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania rozhodol rozsudkom
zo 7. mája 2008, sp. zn. 3 To 26/2008, na verejnom zasadnutí tak, že podľa § 258 ods. 1
písm. d/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a podľa § 259 ods. 3 Tr. por. a § 226 písm. e/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 oslobodil
obvineného spod obžaloby Vojenského obvodného prokurátora Bratislava č. Pv 457/03
zo 4. augusta 2004 pre skutok právne posúdený ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 221 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006, ktorý mal spáchať na skutkovom základe,
ako ho ustálil súd prvého stupňa, pretože zanikla trestnosť činu.
Podľa § 229 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 bola poškodená S. s nárokom
na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 7. mája 2008, kedy vo veci
rozhodol krajský súd.
Odpis rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bol obvinenému doručený 12. júna 2008,
jeho obhajcovi bol doručený 27. júna 2008, vojenskému obvodovému prokurátorovi
30. júna 2008 a poškodenej M. B. 2. júla 2008.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal na podnet generálneho prokurátora
Slovenskej republiky na okresnom súde 29. septembra 2008 dovolanie podľa § 369 ods. 1
Tr. por. minister spravodlivosti Slovenskej republiky v neprospech obvineného npor. P. B..
V písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol, že dovolanie podáva z dôvodu
uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože rozsudkom krajského súdu bol
porušený zákon v ustanovení § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v prospech
obvineného npor. P. B.. Argumentácia krajského súdu nie je opodstatnená a postačujúca,
pretože ustanovenie § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 pre zánik trestnosti, vzhľadom
na osobu páchateľa, predpokladá jeho pozitívnu zmenu v správaní po čine, ktorého zmena
postoja k porušenému alebo ohrozenému záujmu chráneného zákonom svedčí o trvalej
náprave. V priebehu prípravného konania a súdneho konania však zo strany obvineného
nedošlo k žiadnemu aktívnemu pozitívnemu konaniu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať
jeho trvalú nápravu. Spáchanie skutku napriek vývoju dôkaznej situácie stále popieral
a v konečnom dôsledku svoje konanie ani neoľutoval, ani nenahradil spôsobenú škodu.
Samotná skutočnosť, že počas trestného konania sa nedopustil ďalšieho protiprávneho
konania a plnil si svoje občianske povinnosti nie sú dostačujúce k prijatiu záveru o takej
zmene, ktorá by odôvodňovala zánik trestnosti činu, pre ktorý bola podaná obžaloba.
Odvolací súd v dostatočnej miere neskúmal a nepreveroval správanie alebo
bezúhonnosť obvineného. V prípade dôsledného postupu by zistil, že na obvineného podal
Vojenský obvodový prokurátor v Bratislave na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom
obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorá vec je
na okresnom súde vedená pod sp. zn. 2T 161/2008.
Tieto skutočnosti silne spochybňujú názor krajského súdu, že samotné trestné stíhanie,
ktoré trvalo dlhú dobu, malo za následok z hľadiska psychiky páchateľa v podstate rovnaký
účinok ako výchovný trest.
Navrhol, aby najvyšší súd vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon
v prospech obvineného v ustanovení § 258 ods. 1 písm. d/, § 226 písm. e/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 a predmetný rozsudok podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil. Zrušiť navrhol
aj ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. V závere navrhol podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázať
Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Samosudkyňa súdu prvého stupňa v zmysle § 376 Tr. por. doručila na vyjadrenie
rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo
dotknuté, pričom v stanovenej lehote túto možnosť využil obvinený P. B. i poškodená M. B..
Obvinený P. B. vo svojom vyjadrení zo 6. novembra 2008 uviedol, že sa nestotožňuje
s podaným dovolaním a jeho dôvodmi. Zistenia Krajského súdu v Trenčíne v zmysle § 65
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 vo vzťahu k jeho osobe považuje za správne, zákonné
a opodstatnené. Čo sa týka ďalšieho trestného stíhania voči jeho osobe považuje to
za vykonštruované. Vec nie je právoplatne skončená a odôvodňovanie dovolania
skutočnosťami založenými a vyslovenými na základe porušenia a nerešpektovania platných
právnych zásad, zákona, základných práv občana a Ústavy Slovenskej republiky pokladá
za neprípustné a nedôvodné. Rozsudok krajského súdu v plnej miere rešpektuje, i keď mal
k nemu výhrady. Znovu zopakoval, že od začiatku sa necíti byť vinným z trestnej činnosti
a už vôbec sa necíti byť nebezpečný pre spoločnosť. Škodu S. vo výške 2 940 Sk uhradil
poštovou poukážkou 13. júna 2008, o čom doložil kópiu podacieho lístku poštovej poukážky.
Navrhol preto dovolanie zamietnuť.
Ďalším podaním zo 4. februára 2009 adresovaným najvyššiemu súdu doplnil svoje
vyjadrenie, pričom k nemu doložil kópiu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo 4. decembra 2008, sp. zn. 2T 161/2008, ktorým bol podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
oslobodený spod obžaloby Vojenskej obvodovej prokuratúry Bratislava č. OPv 378/06
pre skutok právne posúdený v obžalobe ako trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pretože nebolo
preukázané, že skutok sa stal. Znovu navrhol dovolanie zamietnuť.
Poškodená M. B. vo svojom vyjadrení z 10. novembra 2008 uviedla, že všetko
podstatné k veci uviedla už v pôvodnom konaní. Poukázala na osobu obvineného, na jeho
agresivitu a je rada, že už s ním nemusí bývať. V podstate sa pripojila k dovolaniu.
V dôsledku podaného dovolania bol spisový materiál predložený Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky, kde došiel 16. decembra 2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po preskúmaní predloženého
spisového materiálu a obsahu dovolania zistil, že dovolanie ministra spravodlivosti je
prípustné(§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou(§ 369 ods. 1 Tr. por.),
v zákonom stanovenej lehote a na mieste príslušnom(§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), preto
nariadil vo veci verejné zasadnutie, nakoľko boli splnené všetky zákonom predpokladané
formálno-právne podmienky.
Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu zástupkyňa dovolateľa uviedla, že trvá
na písomných dôvodoch dovolania a navrhla dovolaniu vyhovieť.
Zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa stotožňuje
s podaným dovolaním a navrhol dovolaniu vyhovieť.
Obhajca obvineného na verejnom zasadnutí navrhol dovolanie podľa § 392 ods. 1
Tr. por. zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne je zákonný
vo všetkých jeho výrokoch.
Obvinený npor. P. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že je bezúhonným občanom,
necíti sa byť vinným a nechápe, prečo má byť postihovaný za niečo, čo neurobil . Navrhol
dovolanie zamietnuť.
Senát najvyššieho súdu na verejnom zasadnutí v zmysle § 384 ods. l Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým
dovolateľ podal dovolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu,
so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní
a dospel k záveru, že v posudzovanej veci sú dané dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Dovolateľ ako bolo vyššie uvedené, opiera svoje dovolanie o ustanovenie § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití
hmotnoprávneho ustanovenia § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Podľa § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trestnosť činu, ktorý bol v čase
spáchania pre spoločnosť nebezpečný, zaniká, ak vzhľadom na zmenu situácie alebo
vzhľadom na osobu páchateľa zanikla nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť.
Citované ustanovenie uvádza dve alternatívne hľadiská pre zánik nebezpečnosti činu
pre spoločnosť, pričom pre zánik trestnosti postačuje splnenie len jedného zo spomenutých
hľadísk.
Zmenou situácie podľa tohto ustanovenia sa rozumie najmä podstatná zmena
sociálnopolitických pomerov, podmienok a iných okolností v dobe rozhodovania, v dôsledku
ktorých sa už konanie nepovažuje za nebezpečné pre spoločnosť, prípadne nebezpečnosť
sa znížila na stupeň nepatrný (§ 3 ods. 2 Tr. zák.).
Vzhľadom na osobu páchateľa zaniká trestnosť činu vtedy, keď prestal byť
po spáchaní trestného činu pre spoločnosť nebezpečným, a to v dôsledku zmeny jeho
chovania, pričom svojím chovaním preukázal, že z jeho strany už nehrozí opätovné spáchanie
trestného činu. Zároveň postoj páchateľa k chránenému spoločenskému záujmu, ktorý svojím
konaním porušil, alebo ohrozil, svedčí o jeho trvalej náprave (napr. páchateľ trestného činu
ublíženia na zdraví spôsobí ujmu na zdraví v afekte zlosti manželke na odľahlom mieste,
bezprostredne po čine jej poskytne pomoc a pri vynaložení mimoriadneho úsilia ju dopraví
na lekárske ošetrenie, zmení svoj vzťah k manželke, po dlhší čas vedie riadny život
a s manželkou harmonicky spolunažíva).
Zánik nebezpečnosti činu pre spoločnosť znamená, že v dôsledku vyššie uvedených
okolností určitý čin, ktorý v dobe spáchania napĺňal všetky formálne znaky niektorej
skutkovej podstaty a vykazoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti vyšší než nepatrný,
už tento zákonom požadovaný stupeň nespĺňa.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, ktoré považoval
za správne. Teda ani krajský súd nepochyboval o tom, že skutok uvedený v obžalobe sa stal
a že ho spáchal obvinený. Tiež konštatoval, že v dobe činu konanie obvineného naplnilo
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Súčasne však odvolací súd dospel k záveru,
že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho bezúhonnosť pred spáchaním skutku ako aj jeho
bezúhonné správanie po spáchaní činu až do doby odvolacieho konania, malo za následok
zánik trestnosti činu. Preto napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a obvineného podľa
§ 226 písm. e/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 oslobodil spod obžaloby pre skutok
popísaný v obžalobe. S uvedeným názorom krajského súdu nemožno súhlasiť. Podľa názoru
najvyššieho súdu je potrebné prisvedčiť podanému dovolaniu, že v danom prípade neboli
splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
a následne i ustanovenia § 226 písm. e/ Tr. por. Tieto úvahy krajského súdu sú nesprávne,
čím v posudzovanej veci došlo zo strany krajského súdu k nesprávnej interpretácii
hmotnoprávneho ustanovenia upravujúceho zánik trestnosti činu.
Ako už bolo vyššie spomenuté, z hľadiska osoby páchateľa je rozhodujúca taká zmena
v jeho správaní, ktorá preukazuje, že z jeho strany nehrozí opätovné spáchanie trestného činu
a súčasne svedčí o jeho trvalej náprave a došlo k pozitívnej zmene jeho postoja k chránenému
spoločenskému záujmu, ktorý činom porušil. Za takú zmenu v správaní obvineného však
nemožno považovať okolnosti, ktoré v súvislosti s konštatovaným zánikom trestnosti činu
uviedol krajský súd v napadnutom rozsudku.
Pre naplnenie ustanovenia § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ohľadne osoby
obvineného nepostačuje konštatovanie, že od spáchania činu ubehla doba niekoľkých rokov
a počas nej sa obvinený nedopustil žiadnej novej trestnej činnosti. Bezúhonnosť obvineného
pred spáchaním i po spáchaní trestného činu zohľadnil pri posudzovaní stupňa spoločenskej
nebezpečnosti už súd prvého stupňa pri určovaní druhu trestu a jeho výmere. V tejto súvislosti
najvyšší súd pripomína, že v tomto štádiu konania je irelevantné zistenie dovolateľa,
že na obvineného bola podaná ďalšia obžaloba na okresnom súde, pretože malo ísť o skutok,
ktorý mal nastať skôr (19. júna 2002) ako skutok, ktorý je predmetom dovolania.
Rozhodujúci v danom prípade je postoj obvineného, ktorý sa od spáchania skutku
vôbec nezmenil. Obvinený v priebehu prípravného konania i v konaní pred súdom stále
popieral spáchanie skutku. Neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím konaním. Podľa názoru
najvyššieho súdu nedošlo na strane obvineného k žiadnej pozitívnej zmene postoja tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 65 Tr. zák.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil,
že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 7. mája 2008, sp. zn. 3 To 26/2008, bol porušený
zákon v prospech obvineného npor. P. B. v ustanoveniach § 258 ods. 1 písm. d/, § 226
písm. e/, § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 a § 65 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Trenčíne
prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Úlohou krajského súdu bude vykonať zákonom predpísané odvolacie konanie
o riadnom opravnom prostriedku, ktorý obvinený npor. P. B. podal v zákonom stanovenej
lehote proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 23. januára 2008, sp. zn. NM-1T 167/2004
a súc viazaný právnym názorom, ktorý v posudzovanej veci vyslovil dovolací súd, je povinný
vo veci rozhodnúť zákonu zodpovedajúcim spôsobom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. apríla 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil . JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová