Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/52/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného npor. P. B. vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

prerokoval na verejnom zasadnutí 16. apríla 2009 dovolanie ministra spravodlivosti

Slovenskej republiky, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 7. mája 2008,

sp. zn. a podľa ustanovení , , takto

rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 7. mája 2008, sp. zn. , bol

z dôvodu uvedeného v ustanovení

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach , , účinného

do 1. januára 2006 a Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v p r c h obvineného

npor. P. B..

Napadnutý rozsudok sa z r u š u j e .

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Trenčíne sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 23. januára 2008, sp. zn. , bol

obvinený npor. P. B. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

dňa 30. mája 2003, počas svojho osobného voľna, v presne nezistenom čase okolo

06.00 hod. v M., v priestoroch bytu na ul. H., kde v tom čase býval, bezdôvodne fyzicky

napadol svoju manželku M. B., nar. X., trvale bytom ako manžel, prechodne bytom Š.,

tým spôsobom, že v obývacej izbe bytu k nej priskočil a z čelnej strany ju chytil oboma

rukami pod krk, avšak pred zovretím rúk sa mu M. B. vyšmykla a bežala do chodby bytu,

kde ju dostihol, chytil ju rukou za predlaktie ľavej ruky a i napriek jej vzpieraniu,

po prekonaní jej odporu ju vliekol do spálne bytu tým spôsobom, že sa jej nohy šmýkali

po podlahe, tam ju hodil na posteľ, potom následne M. B. opätovne odišla do chodby bytu,

kde ju opakovane dostihol, sotil ju na podlahu chodby, opätovne ju chytil za ľavú ruku

a opätovne ju vliekol po podlahe až ku dverám do spálne, kde ju pustil na podlahu a následne

ju bosou nohou slabou intenzitou kopol do lýtka ľavej nohy, pričom počas toho jej neustále

vulgárne nadával, čím jej svojím konaním spôsobil ľahké zranenie a to, podvrtnutie ľavého

ramenného zhybu bez úrazových zmien na kostnom skelete, s dobou liečenia

a práceneschopnosťou od 30. mája 2003 do 12. júna 2003, teda celkovo 14 dní.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na trest

odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu bol

výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Podľa účinného do 1. januára 2006 bola poškodená strana S.,

zastúpená riaditeľom, odkázaná s nárokmi na náhradu škody na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice

o hlavnom pojednávaní. Včas podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho

obhajcu.

Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania rozhodol rozsudkom

zo 7. mája 2008, sp. zn. , na verejnom zasadnutí tak, že podľa § 258 ods. 1

písm. d/ účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu

a podľa a účinného do 1. januára 2006 oslobodil

obvineného spod obžaloby Vojenského obvodného prokurátora Bratislava č.

zo 4. augusta 2004 pre skutok právne posúdený ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa

§ 221 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006, ktorý mal spáchať na skutkovom základe,

ako ho ustálil súd prvého stupňa, pretože zanikla trestnosť činu.

Podľa účinného do 1. januára 2006 bola poškodená S. s nárokom

na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 7. mája 2008, kedy vo veci

rozhodol krajský súd.

Odpis rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bol obvinenému doručený 12. júna 2008,

jeho obhajcovi bol doručený 27. júna 2008, vojenskému obvodovému prokurátorovi

30. júna 2008 a poškodenej M. B. 2. júla 2008.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal na podnet generálneho prokurátora

Slovenskej republiky na okresnom súde 29. septembra 2008 dovolanie podľa § 369 ods. 1

minister spravodlivosti Slovenskej republiky v neprospech obvineného npor. P. B..

V písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol, že dovolanie podáva z dôvodu

uvedeného v ustanovení , pretože rozsudkom krajského súdu bol

porušený zákon v ustanovení § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v prospech

obvineného npor. P. B.. Argumentácia krajského súdu nie je opodstatnená a postačujúca,

pretože ustanovenie § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 pre zánik trestnosti, vzhľadom

na osobu páchateľa, predpokladá jeho pozitívnu zmenu v správaní po čine, ktorého zmena

postoja k porušenému alebo ohrozenému záujmu chráneného zákonom svedčí o trvalej

náprave. V priebehu prípravného konania a súdneho konania však zo strany obvineného

nedošlo k žiadnemu aktívnemu pozitívnemu konaniu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať

jeho trvalú nápravu. Spáchanie skutku napriek vývoju dôkaznej situácie stále popieral

a v konečnom dôsledku svoje konanie ani neoľutoval, ani nenahradil spôsobenú škodu.

Samotná skutočnosť, že počas trestného konania sa nedopustil ďalšieho protiprávneho

konania a plnil si svoje občianske povinnosti nie sú dostačujúce k prijatiu záveru o takej

zmene, ktorá by odôvodňovala zánik trestnosti činu, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Odvolací súd v dostatočnej miere neskúmal a nepreveroval správanie alebo

bezúhonnosť obvineného. V prípade dôsledného postupu by zistil, že na obvineného podal

Vojenský obvodový prokurátor v Bratislave na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom

obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorá vec je

na okresnom súde vedená pod sp. zn. .

Tieto skutočnosti silne spochybňujú názor krajského súdu, že samotné trestné stíhanie,

ktoré trvalo dlhú dobu, malo za následok z hľadiska psychiky páchateľa v podstate rovnaký

účinok ako výchovný trest.

Navrhol, aby najvyšší súd vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon

v prospech obvineného v ustanovení , účinného

do 1. januára 2006 a predmetný rozsudok podľa zrušil. Zrušiť navrhol

aj ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad. V závere navrhol podľa prikázať

Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Samosudkyňa súdu prvého stupňa v zmysle doručila na vyjadrenie

rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo

dotknuté, pričom v stanovenej lehote túto možnosť využil obvinený P. B. i poškodená M. B..

Obvinený P. B. vo svojom vyjadrení zo 6. novembra 2008 uviedol, že sa nestotožňuje

s podaným dovolaním a jeho dôvodmi. Zistenia Krajského súdu v Trenčíne v zmysle § 65

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 vo vzťahu k jeho osobe považuje za správne, zákonné

a opodstatnené. Čo sa týka ďalšieho trestného stíhania voči jeho osobe považuje to

za vykonštruované. Vec nie je právoplatne skončená a odôvodňovanie dovolania

skutočnosťami založenými a vyslovenými na základe porušenia a nerešpektovania platných

právnych zásad, zákona, základných práv občana a pokladá

za neprípustné a nedôvodné. Rozsudok krajského súdu v plnej miere rešpektuje, i keď mal

k nemu výhrady. Znovu zopakoval, že od začiatku sa necíti byť vinným z trestnej činnosti

a už vôbec sa necíti byť nebezpečný pre spoločnosť. Škodu S. vo výške 2 940 Sk uhradil

poštovou poukážkou 13. júna 2008, o čom doložil kópiu podacieho lístku poštovej poukážky.

Navrhol preto dovolanie zamietnuť.

Ďalším podaním zo 4. februára 2009 adresovaným najvyššiemu súdu doplnil svoje

vyjadrenie, pričom k nemu doložil kópiu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

zo 4. decembra 2008, sp. zn. , ktorým bol podľa

oslobodený spod obžaloby Vojenskej obvodovej prokuratúry Bratislava č. OPv 378/06

pre skutok právne posúdený v obžalobe ako trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pretože nebolo

preukázané, že skutok sa stal. Znovu navrhol dovolanie zamietnuť.

Poškodená M. B. vo svojom vyjadrení z 10. novembra 2008 uviedla, že všetko

podstatné k veci uviedla už v pôvodnom konaní. Poukázala na osobu obvineného, na jeho

agresivitu a je rada, že už s ním nemusí bývať. V podstate sa pripojila k dovolaniu.

V dôsledku podaného dovolania bol spisový materiál predložený Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky, kde došiel 16. decembra 2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po preskúmaní predloženého

spisového materiálu a obsahu dovolania zistil, že dovolanie ministra spravodlivosti je

prípustné( ), bolo podané oprávnenou osobou( ),

v zákonom stanovenej lehote a na mieste príslušnom(, ), preto

nariadil vo veci verejné zasadnutie, nakoľko boli splnené všetky zákonom predpokladané

formálno-právne podmienky.

Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu zástupkyňa dovolateľa uviedla, že trvá

na písomných dôvodoch dovolania a navrhla dovolaniu vyhovieť.

Zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa stotožňuje

s podaným dovolaním a navrhol dovolaniu vyhovieť.

Obhajca obvineného na verejnom zasadnutí navrhol dovolanie podľa § 392 ods. 1

zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne je zákonný

vo všetkých jeho výrokoch.

Obvinený npor. P. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že je bezúhonným občanom,

necíti sa byť vinným a nechápe, prečo má byť postihovaný za niečo, čo neurobil . Navrhol

dovolanie zamietnuť.

Senát najvyššieho súdu na verejnom zasadnutí v zmysle ods. l

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým

dovolateľ podal dovolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu,

so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní

a dospel k záveru, že v posudzovanej veci sú dané dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1

písm. i/

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Dovolateľ ako bolo vyššie uvedené, opiera svoje dovolanie o ustanovenie § 371 ods. 1

písm. i/ , že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití

hmotnoprávneho ustanovenia § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Podľa § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trestnosť činu, ktorý bol v čase

spáchania pre spoločnosť nebezpečný, zaniká, ak vzhľadom na zmenu situácie alebo

vzhľadom na osobu páchateľa zanikla nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť.

Citované ustanovenie uvádza dve alternatívne hľadiská pre zánik nebezpečnosti činu

pre spoločnosť, pričom pre zánik trestnosti postačuje splnenie len jedného zo spomenutých

hľadísk.

Zmenou situácie podľa tohto ustanovenia sa rozumie najmä podstatná zmena

sociálnopolitických pomerov, podmienok a iných okolností v dobe rozhodovania, v dôsledku

ktorých sa už konanie nepovažuje za nebezpečné pre spoločnosť, prípadne nebezpečnosť

sa znížila na stupeň nepatrný (§ 3 ods. 2 Tr. zák.).

Vzhľadom na osobu páchateľa zaniká trestnosť činu vtedy, keď prestal byť

po spáchaní trestného činu pre spoločnosť nebezpečným, a to v dôsledku zmeny jeho

chovania, pričom svojím chovaním preukázal, že z jeho strany už nehrozí opätovné spáchanie

trestného činu. Zároveň postoj páchateľa k chránenému spoločenskému záujmu, ktorý svojím

konaním porušil, alebo ohrozil, svedčí o jeho trvalej náprave (napr. páchateľ trestného činu

ublíženia na zdraví spôsobí ujmu na zdraví v afekte zlosti manželke na odľahlom mieste,

bezprostredne po čine jej poskytne pomoc a pri vynaložení mimoriadneho úsilia ju dopraví

na lekárske ošetrenie, zmení svoj vzťah k manželke, po dlhší čas vedie riadny život

a s manželkou harmonicky spolunažíva).

Zánik nebezpečnosti činu pre spoločnosť znamená, že v dôsledku vyššie uvedených

okolností určitý čin, ktorý v dobe spáchania napĺňal všetky formálne znaky niektorej

skutkovej podstaty a vykazoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti vyšší než nepatrný,

už tento zákonom požadovaný stupeň nespĺňa.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne pri svojom

rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, ktoré považoval

za správne. Teda ani krajský súd nepochyboval o tom, že skutok uvedený v obžalobe sa stal

a že ho spáchal obvinený. Tiež konštatoval, že v dobe činu konanie obvineného naplnilo

všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Súčasne však odvolací súd dospel k záveru,

že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho bezúhonnosť pred spáchaním skutku ako aj jeho

bezúhonné správanie po spáchaní činu až do doby odvolacieho konania, malo za následok

zánik trestnosti činu. Preto napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a obvineného podľa

účinného do 1. januára 2006 oslobodil spod obžaloby pre skutok

popísaný v obžalobe. S uvedeným názorom krajského súdu nemožno súhlasiť. Podľa názoru

najvyššieho súdu je potrebné prisvedčiť podanému dovolaniu, že v danom prípade neboli

splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

a následne i ustanovenia Tieto úvahy krajského súdu sú nesprávne,

čím v posudzovanej veci došlo zo strany krajského súdu k nesprávnej interpretácii

hmotnoprávneho ustanovenia upravujúceho zánik trestnosti činu.

Ako už bolo vyššie spomenuté, z hľadiska osoby páchateľa je rozhodujúca taká zmena

v jeho správaní, ktorá preukazuje, že z jeho strany nehrozí opätovné spáchanie trestného činu

a súčasne svedčí o jeho trvalej náprave a došlo k pozitívnej zmene jeho postoja k chránenému

spoločenskému záujmu, ktorý činom porušil. Za takú zmenu v správaní obvineného však

nemožno považovať okolnosti, ktoré v súvislosti s konštatovaným zánikom trestnosti činu

uviedol krajský súd v napadnutom rozsudku.

Pre naplnenie ustanovenia § 65 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ohľadne osoby

obvineného nepostačuje konštatovanie, že od spáchania činu ubehla doba niekoľkých rokov

a počas nej sa obvinený nedopustil žiadnej novej trestnej činnosti. Bezúhonnosť obvineného

pred spáchaním i po spáchaní trestného činu zohľadnil pri posudzovaní stupňa spoločenskej

nebezpečnosti už súd prvého stupňa pri určovaní druhu trestu a jeho výmere. V tejto súvislosti

najvyšší súd pripomína, že v tomto štádiu konania je irelevantné zistenie dovolateľa,

že na obvineného bola podaná ďalšia obžaloba na okresnom súde, pretože malo ísť o skutok,

ktorý mal nastať skôr (19. júna 2002) ako skutok, ktorý je predmetom dovolania.

Rozhodujúci v danom prípade je postoj obvineného, ktorý sa od spáchania skutku

vôbec nezmenil. Obvinený v priebehu prípravného konania i v konaní pred súdom stále

popieral spáchanie skutku. Neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím konaním. Podľa názoru

najvyššieho súdu nedošlo na strane obvineného k žiadnej pozitívnej zmene postoja tak,

ako to predpokladá ustanovenie § 65 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil,

že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 7. mája 2008, sp. zn. , bol porušený

zákon v prospech obvineného npor. P. B. v ustanoveniach § 258 ods. 1 písm. d/, § 226

písm. e/, účinného do 1. januára 2006 a Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad a podľa Krajskému súdu v Trenčíne

prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Úlohou krajského súdu bude vykonať zákonom predpísané odvolacie konanie

o riadnom opravnom prostriedku, ktorý obvinený npor. P. B. podal v zákonom stanovenej

lehote proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 23. januára 2008, sp. zn.

a súc viazaný právnym názorom, ktorý v posudzovanej veci vyslovil dovolací súd, je povinný

vo veci rozhodnúť zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. apríla 2009

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil . JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová