Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e85/371887.389aa1.pdf
PDF · 111.21 KB
No categories available
7So/222/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky M. H., bytom v Š., ul. J. W. č. X., proti odporkyni
Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4. septembra 2008, č. k. 6Sd
/142/2007 – 16, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 4. septembra 2008, č. k. 6Sd /142/2007 – 16, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 4. septembra 2008, č.k. 6Sd /142/2007 – 16,
potvrdil rozhodnutie odporkyne z 24. júla 2007 číslo X. ktorým podľa § 112 ods. 4 a § 263
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov (ďalej len
„zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“) uvoľnila navrhovateľke výplatu čiastočného invalidného dôchodku
s odôvodnením, že jej činnosť zamestnankyne nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na
výplatu čiastočného invalidného dôchodku. K žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného
dôchodku odporkyňa poukázala na závery posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
z ktorých vyplýva, že navrhovateľka nie je invalidná, ale je naďalej čiastočne invalidná,
a preto jej od 1. augusta 2006 patrí čiastočný invalidný dôchodok vrátane zvýšení podľa
príslušných právnych predpisov. Po vykonanom dokazovaní krajský súd dospel k záveru, že
rozhodnutie odporkyne je vecne správne.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila
so zhodnotením svojho zdravotného stavu tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí krajského súdu
a tvrdila, že jej stav sa neustále zhoršuje a znemožňuje jej viesť plnohodnotný pracovný ako
aj súkromný život. Na podporu svojho tvrdenia doložila lekársku správu z 13. októbra 2008.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo
sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce
na nárok na výplatu dávky.
Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný
invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa
považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej
patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených
predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ
invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného
dôchodku.
Podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení občan je čiastočne
invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo
iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným
právnym predpisom.
Zdravotný stav navrhovateľky posúdila 29. marca 2007 a 25. októbra 2007
MUDr. V. M., posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočky v S. Zo záverov jej posudku,
ktorý bol vypracovaný po osobnom vyšetrení navrhovateľky a na základe pripojenej
zdravotnej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods. 3
zákona o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm.
b) tohto zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať
doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.
Hoci zistené ochorenie navrhovateľky (nefunkčnosť močového mechúra) jej sťažuje pracovnú
realizáciu, nebráni jej naďalej vykonávať prácu odborného technika v očnej optike.
K rovnakému záveru dospel vo svojom posudku z 3. decembra 2007 aj MUDr. J. B.,
posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredia v Bratislave, so sídlom v P. ktorý tiež zistil,
že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je
naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné
zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.
Tento záver vyplýva aj z lekárskeho posudku zo 7. júla 2008, ktorý vypracovali
MUDr. J. B. a MUDr. I. R. po prehodnotení časovo aktuálnych lekárskych správ a nálezov,
na požiadanie krajského súdu. V záveroch posudku sa posudkoví lekári zhodli v závere, že
pracovný potenciál navrhovateľky nepoklesol o viac ako 80%, čomu nasvedčuje aj
skutočnosť, že navrhovateľka naďalej pracuje vo svojom pôvodnom pracovnom zaradení, na
ktoré získala primerané vzdelanie. Gynekologický nález nepovažovali z posudkového
hľadiska za závažný a samotná stresová inkontinencia nemá za následok vznik invalidity
navrhovateľky.
Pokiaľ navrhovateľka k odvolaniu pripojila lekársku správu z 13. októbra 2008,
v ktorej MUDr. J. G. vyslovil záver, že invalidný dôchodok pri súčasnom stave pacientky je
indikovaný, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že čiastočná invalidita navrhovateľky
bola uznaná posudkovými lekármi z dôvodov uvedených v § 37 ods. 3 písm. b) zákona
o sociálnom zabezpečení s tým, že navrhovateľka je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených
pracovných podmienok. O správnosti uvedeného záveru svedčí aj skutočnosť, že
navrhovateľka od roku 1993 stále pracuje na pôvodnom pracovisku bez podstatnej zmeny jej
zdravotného stavu.
Zdravotné ťažkosti, uvádzané v odvolaní boli posudkovému lekárovi známe a tento sa
s ich obsahom aj dostatočne vysporiadal. Jednotlivé posudky vychádzajú z odborných
lekárskych nálezov a zohľadňujú aj navrhovateľkou namietané zdravotné ťažkosti, sú úplné
a presvedčivé, a preto nebol daný dôvod dopĺňať dokazovanie novým vyšetrením
a posúdením zdravotného stavu navrhovateľky.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 219 OSP
potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko navrhovateľka v konaní nebola úspešná, a odporkyni žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 16. apríla 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová