Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/229/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. J., K., J., proti žalovanej Slovenskej republike – Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v B., o zaplatenie 15 767,11 € (475

000 Sk), vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , na dovolanie

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. júna 2008 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. júna

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 6. februára 2008 č.k. -55 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní 475 000 Sk s 9 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 475 000 Sk od 11. júla 2007 do zaplatenia; žalobu v zostávajúcej časti

príslušenstva žalovanej pohľadávky zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi

trovy konania 22 656 Sk. Vychádzal zo zistenia, že Katastrálny úrad v K., správa katastra pre

K. II porušil svoju zákonnú povinnosť tým, že vydal výpis z listu vlastníctva č. X. použiteľný

pre právne úkony, aj keď v zmysle . o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č.

“) nemal byť vydaný. Na tomto liste vlastníctva nebola vyznačená plomba

podľa a vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva

zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“). Na podklade uvedeného

listu vlastníctva žalobca ako kupujúci uzavrel s R. ako predávajúcou, ktorú pri tom

zastupovala I., kúpnu zmluvu z 2. apríla 2004 ohľadom prevodu nehnuteľnosti - bytu č. X. na

K. ulici č. X. v K. za kúpnu cenu 475 000 Sk. Kúpna cena bola vyplatená I.. K prechodu

vlastníckeho práva na žalobcu na základe tejto zmluvy nedošlo, lebo katastrálny úrad pod V.

vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti povolil vklad do katastra nehnuteľností v prospech J. a jeho

manželky M. na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva z 18. júna 2001.

Keďže právny úkon medzi žalobcom a R. nevznikol, nie je možné domáhať sa jeho

neplatnosti, a poškodený žalobca má právo domáhať sa svojho nároku zo zodpovednosti za

škodu. I. bola právoplatne uznaná vinnou v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde

Košice I po sp. zn. za trestný čin podvodu, ktorého sa dopustila tým, že žalobcu

úmyselne uviedla do omylu zamlčaním skutočnosti, že vo vzťahu k tej istej nehnuteľnosti je

už na katastrálnom úrade vedené konanie o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Je

zrejmé, že ak by žalobca mal vedomosť o týchto skutočnostiach, nebol by pristúpil k

realizácii úkonov smerujúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy a nevyplatil by titulom „kúpy“

finančné prostriedky. Tak I., ako aj správa katastra sa podieľali na spôsobení škody žalobcovi

spoločne a nerozdielne v zmysle (ďalej len „“), lebo

I. zavádzala žalobcu o právnom stave nehnuteľnosti a správa katastra riadne a včas nesplnila

povinnosti na úseku evidencie právnych vzťahov k nehnuteľnosti a nezaznamenala plombou

prebiehajúce konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti

(so zreteľom na toto konanie nemal byť vydaný list vlastníctva použiteľný na právne úkony -

a a vyhlášky č. ). Nakoľko

zodpovednosť oboch týchto škodcov na spôsobení škody je daná spoločne a nerozdielne, je na

vôli poškodeného, proti ktorému z nich právo na náhradu škody uplatní a v akom rozsahu.

Spôsob vyporiadania medzi škodcami upravuje . Na strane žalobcu ako

poškodeného nebolo zistené žiadne zavinenie, ktoré by odôvodňovalo zníženie jeho nároku na

náhradu škody, výšku ktorej predstavuje zaplatená kúpna cena 475 000 Sk. Z týchto dôvodov

súd prvého stupňa v zmysle , a o

zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom zaviazal štát na náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená

nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Úroky z omeškania priznal žalobcovi podľa §

517 ods. 1 a 2 vo výške vyplývajúcej z nariadenia vlády č. , ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia . O trovách konania rozhodol podľa

a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 22

656 Sk

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 12. júna 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi

do 3 dní trovy odvolacieho konania v sume 9 840 Sk a proti svojmu rozhodnutiu pripustil

dovolanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa úplne a v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav veci. Prvostupňové rozhodnutie označil za vecne správne, i keď sa nestotožnil

s právnym názorom o spoločnej zodpovednosti žalovanej a I.. Pokiaľ totiž zodpovednosť

žalovanej vyplýva zo o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a z porušenia

povinností stanovených a vyhláškou č. , zodpovednosť

I. vyplýva z porušenia povinností v súvislosti s jej protiprávnym konaním, za ktoré bola

právoplatné odsúdená. Spoločná zodpovednosť v zmysle prichádza do úvahy iba

v prípade škody, ktorá vznikla spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb. Podľa názoru

odvolacieho súdu je škoda na strane žalobcu v príčinnej súvislosti tak s nesprávnym úradným

postupom, ako aj protiprávnym konaním I., prípadne aj v príčinnej súvislosti s bezdôvodným

obohatením sa R.. Nejde však o spoločné konanie všetkých týchto osôb v zhode, lebo

u každej z nich existuje iný právny titul, z ktorého sa odvíja individuálna zodpovednosť

každého z nich. V prejednávanom prípade existujú až tri tituly na uplatnenie nároku na

náhradu škody (resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia) voči trom rôznym subjektom

a bolo na žalobcovi, aby si vybral, voči ktorému z nich nárok uplatní. Odvolací súd výrok,

ktorým pripustil dovolanie, odôvodnil tým, že za otázku zásadného právneho významu

považoval posúdenie „súbehu zodpovednosti viacerých osôb za škodu, či bezdôvodné

obohatenie, pri ktorom je potrebné posúdiť, či v takýchto prípadoch má poškodený právo

výberu, voči komu nárok uplatní, alebo či vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť

pred náhradou škody alebo či je rozhodujúce to, čo bolo prvotnou príčinou vzniku škody

(bezdôvodného obohatenia) alebo či je rozhodujúci stupeň zavinenia, keď zodpovednosť za

úmyselné protiprávne konanie by malo prednosť pred nedbanlivostným“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože súd nesprávne

aplikoval ustanovenia príslušných predpisov vzťahujúcich sa na danú vec. Podľa dovolateľky

opierajúcej sa aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR č.j. môže byť nárok na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom príslušného orgánu štátu

v občianskom súdom konaní voči štátu úspešne uplatnený len vtedy, pokiaľ poškodený

nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči tomu, kto tento prospech

získal a je ho povinný vydať. Predávajúca R. uviedla kupujúceho do omylu, lebo pri

uzatváraní kúpnej zmluvy ho neoboznámila s tým, že uzavrela zmluvu o zabezpečení záväzku

prevodom práva s veriteľmi J. a M.; pokiaľ by ho o tom informovala, nedošlo by ku vzniku

škody. Z týchto dôvodov mal žalobca vymáhať škodu od predávajúcej, nakoľko k povoleniu

vkladu nedošlo a kúpna cena bola zaplatená. V danom prípade bola škoda spôsobená

protiprávnym konaním I., ktorá sa dopustila trestného činu podvodu. R. sa pri tom

bezdôvodne obohatila prijatím plnenia z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol; vzhľadom na to

nie je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vznikom škody

a nie sú naplnené všetky náležitosti zodpovednostného vzťahu (viď R 7/1979). Žalobou

požadované plnenie nepredstavuje preto majetkovú ujmu žalobcu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom správneho orgánu – majetok žalobcu sa nezmenšil postupom

katastrálneho orgánu, ale bezdôvodným obohatením tretej osoby. Na základe uvedeného

žalovaná navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu s poukazom na a zaujal

právny názor, že zákon nevylučuje, aby veriteľ uplatnil náhradu celej škody proti

ktorémukoľvek zo zodpovedných osôb, pritom nie je rozhodujúce, či sa solidárny záväzok

opiera o objektívnu alebo subjektívnu zodpovednosť, ani to, či škoda vznikla ako následok

úmyselného alebo nedbanlivostného konania. Predávajúca R. medzičasom zomrela. Pokiaľ by

orgán štátu plnil svoje zákonné povinnosti, nebolo by došlo ku škode žalobcu. V danom

prípade je nesplnenie povinností právnickými a fyzickými osobami v príčinnej súvislosti so

vznikom jeho škody. Vzhľadom na to žalobca navrhol, aby dovolací súd „potvrdil“ rozsudok

odvolacieho súdu a žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške 19 680 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), za ktorú koná zamestnanec

s právnickým vzdelaním ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu

podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu. V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené

oprávnenie založiť výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, že toto

rozhodnutie je zásadného právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania

neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne

ľubovoľne – zákon jeho úvahu v tomto smere ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti

rozhodnutia po právnej stránke. Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť

dovolania nesmie ani v tomto rámci viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho

súdu na súd dovolací. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, že odvolací súd je

oprávnený pripustiť dovolanie (a tým aj možnosť preskúmania správnosti riešenia niektorej

právnej otázky) len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú právnu otázku zásadného

právneho významu, ktorú sám vyriešil. Ustanoveniu nezodpovedá, pokiaľ

pripustí dovolanie vo vzťahu k otázke, ktorú sám v rozhodnutí právne neposúdil a nevyriešil.

Odvolací súd sám sa pri tom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj

myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré

v rámci rozhodovania zaujal. Pokiaľ odvolací súd v rámci dovolacej otázky nastolí viaceré

otázky, ktorých riešenie podľa jeho názoru prichádza do úvahy, avšak sám ich neposúdi

a v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí, je takéto pripustenie dovolacej otázky na úkor

presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej a vyvoláva pochybnosti

o komplexnosti rozhodnutia; v takom prípade možno tiež pripustenie dovolania považovať za

náznak toho, že odvolací súd si nie je istý správnosťou svojho právneho posúdenia veci

a v rozpore s prieskumnou povahou dovolacieho konania očakáva, že príslušné právne závery

vysloví dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku z 28. februára 2001

sp. zn. (viď R 6/2004) uviedol, že v súlade so zásadou preskúmateľnosti,

presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť,

z akých dôvodov, z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny

ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, a iba hypoteticky, podmienene

alebo vo všeobecnej rovine stanoví okruh právnych otázok, je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné, čo treba považovať za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne

rozhodnutie veci. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustí proti

rozsudku dovolanie, má v tomto prípade osobitný význam, nakoľko ak je dovolanie prípustné

podľa , dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu

výlučne len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej

konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho

posudzovania môžu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací

súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá

)] súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom

posúdení veci.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad ustanovenia dospel

dovolací súd k záveru, že spôsob, akým odvolací súd v prejednávanej veci vymedzil právnu

otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, svedčí o zaťažení konania tzv. inou vadou konania

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ods. l veta druhá ).

V danom prípade vymedzenie dôvodov, so zreteľom na ktoré odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, nie je riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené v kontexte právnej

otázky, ktorá zoširoka, všeobecne a hypoteticky hľadá odpovede na rozsiahle všeobecné

právno-teoretické otázky a ich niektoré súvislosti bez toho, aby k nim už predtým boli

odvolacím súdom zaujaté a primerane odôvodnené adekvátne právne stanoviská.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na zistení, že nárok žalobcu na náhradu

škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánom štátu je opodstatnený; vychádzal

pritom zo záveru o solidárnej zodpovednosti štátu a tretej osoby. Odvolací súd považoval

rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne s tým rozdielom, že nejde o prípad

spoločnej zodpovednosti za škodu štátu a tretích osôb (I. a R.), lebo „nejde o spoločné

konanie týchto osôb v zhode“ a existujú celkom tri rôzne právne tituly na uplatnenie nároku

na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného názoru odvolacieho

súdu vyplýva, že ďalšie dva (odvolacím súdom spomenuté) právne tituly nepovažoval pre

rozhodnutie tejto veci za právne významné a že nevidel dôvod, aby na ne prihliadal. Odvolací

súd zaujal jednoznačný názor, že nesprávny úradný postup orgánu štátu bol prvotnou príčinou

vzniku škody žalobcu; zreteľne tiež zohľadnil, že žalobca uplatnil v súdnom konaní nárok iba

voči žalovanej (nie aj voči ďalším subjektom) a len z titulu náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom (nie aj z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú

protiprávnym konaním tretích osôb alebo z titulu zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie).

S prihliadnutím na to je otázne, prečo odvolací súd v súvislosti s vyslovením prípustnosti

dovolania nastolil jednak otázku súbehu zodpovednosti za škodu a bezdôvodného obohatenia,

jednak ďalšie otázky: 1. „či poškodený má právo výberu, voči komu nárok uplatní“, 2. „či

vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred náhradou škody“, 3. „či je rozhodujúce

to, čo bolo prvotnou príčinou vzniku škody (bezdôvodného obohatenia)“, alebo 4. „či je

rozhodujúci stupeň zavinenia, keď zodpovednosť za úmyselné protiprávne konanie by malo

prednosť pred nedbanlivostným.“ Navyše, odvolacím súdom položené otázky sčasti presahujú

rámec doterajšieho konania (jeho predmetom nebol nárok uplatený voči viacerým žalovaným

ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), sčasti nesmerujú k riešeniu súbehu

zodpovednosti, ale k podmienkam vzniku zodpovednosti za škodu (najmä existencie príčinnej

súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody alebo zavinenia). Spôsob (a

tiež právne súvislosti) nastolenia všetkých týchto otázok je v kontexte odôvodnenia

rozhodnutia jednoznačne na úkor presvedčivosti celého rozsudku odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolací súd povinný prihliadnuť na tzv. inú vadu

konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dôsledkom takej vady je aj

nepreskúmateľnosť rozhodnutia) aj vtedy, ak táto vada nebola uplatnená v dovolaní ako

dovolací dôvod. So zreteľom na uvedené dovolací súd po konštatovaní, že konanie je v danej

veci zaťažené touto vadou, zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na výskyt tejto procesnej vady konania nemal

dovolací súd možnosť pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. apríla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková