Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-25-2021.pdf
PDF · 88.84 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou vo veci starostlivosti o maloletého S. V., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ul. Šumperská č. 1, Prievidza, dieťa rodičov: matka B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. nad L. č. XXX, otec I. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. nad L. č. XXX, o zvýšenie výživného, o zaplatenie zameškaného výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh o zvýšenie výživného z a m i e t a.
II. Konanie o zaplatenie zameškaného výživného vo výške 4 600,- eur z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Maka dieťaťa návrhom zo dňa 21.6.2021, upresneným v priebehu konania domáhala sa, aby súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S., nar. XX.X.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 14P/19/2017-41 zo dňa 20.6.2017 sumou 100,- eur mesačne, zvýšil s účinnosťou od 1.9.2021 na sumu 230,- eur mesačne. Ďalej navrhla, aby otec bol zaviazaný zaplatiť zameškané výživné vo výške 4.600,- eur.
2. Návrh odôvodnila tým, že od doby posledného rozhodnutia súdu o výživnom na strane maloletého S. došlo k podstatnej zmene pomerov. Ku dňu podania návrhu navštevuje predškolské zariadenie a v školskom roku 2021/2022 bude žiakom 1. ročníka Základnej školy, M. nad L. č. XXX. Zvýšili sa náklady na úhradu jeho odôvodnených potrieb, vrátane záujmovej - športovej činnosti. Po rozhodnutí súdu vo veci č. k. 14P/19/2017, s otcom obnovili vzťah. Bývali v rodinnom dome jeho starých rodičov. Po dvoch rokoch sa presťahovali do prideleného nájomného obecného bytu. Snažila sa rodinu udržať. Otec občas maloletému niečo kúpil, urobil nákup potravín, kúpil nejaké bytové zariadenie, zaplatil poplatky za materskú školu. Z dôvodu plnenia pracovných povinností bol dlho v práci a ona s maloletým väčšinou sama. Rodine sa prestal venovať a v máji 2021 z osobných dôvodov na jeho strane vzťah ukončili.
3. Otec s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nemá z čoho platiť navrhované zvýšené výživné. Potvrdil, že po rozhodnutí súdu vo veci č. k. 14P 19/2017 s matkou maloletého S. obnovili spolužitie.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého S..
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, svedka I. V., nar. XX.X.XXXX, oboznámením sa so spisom č. k. 14P/19/2017.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 14P/19/2017-41 zo dňa 20.6.2017 schválil uzavretú dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloletý S. zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje platiť s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku výživné 100,- eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že pred rozhodnutím súdu vo veci samej rodičia ukončili družské spolužitie v mesiaci januári 2017.
8. Z výsluchu matky vyplýva, že po rozhodnutí súdu vo veci č. k. 14P/19/2017 s otcom obnovili spolužitie. Bývali na prízemí rodinného domu jeho starých rodičov, ktorým z tohto titulu platili sumu 100,- eur mesačne, každý v polovici. Otec z časti úveru, ktorý mu bol poskytnutý, financoval náklady na rekonštrukciu prízemia domu. Viedli spoločnú domácnosť, pričom na nákupy potravín, hygienických a kozmetických potrieb chodili striedavo. Jedlo väčšinou pre všetkých členov domácnosti pripravovala ona. O odôvodnených potrebách maloletého S., o záležitostiach, ktoré sa ho týkali, ako rodičia spolu komunikovali. Voľné chvíle trávili spoločne alebo otec s maloletým a ona s maloletým. Výchovné postupy mali väčšinou rovnaké. Oblečenie, obuv, hygienické a kozmetické potreby, hračky, mu kupovali po vzájomnej dohode. Do materskej školy ho odviedla a aj vyzdvihovala ona, niekedy však aj otec. Medzi otcom a maloletým S. boli vytvorené pozitívne citové väzby. Z hľadiska odôvodnených potrieb, maloletému nič nechýbalo. Od štvrtého roku veku sa venuje futbalu, v ktorej športovej činnosti ho otec podporuje. Koncom roka 2019 sa presťahovali do nájomného obecného bytu. Naďalej viedli spoločnú domácnosť. Nájomné a zálohové platby za dodávané energie platili každý v polovici. Financovanie nákupov, príprava jedla pre členov domácnosti prebiehali tak, ako v predchádzajúcom období. O odôvodnených potrebách maloletého, o záležitostiach, ktoré sa ho týkali, tiež komunikovali. Vo výchovných postupoch neboli rozdiely. Spolužitie ukončili v máji 2021.
9. Z výsluchu otca vyplýva, že po rozhodnutí súdu vo veci č. k. 14P/19/2017 s matkou obnovili spolužitie. Bývali v rodinnom dome jeho starých rodičov. Na úhradu nákladov na bývanie im platili sumu 100,- eur, každý v 1/2, resp. v inom percentuálnom vyjadrení. Požiadal banku o poskytnutie úveru vo výške 14.000,- eur, z ktorého okrem iného financovali rekonštrukciu prízemia rodinného domu starých rodičov, kúpu bytového zariadenia do izby maloletého S. a aj ďalších vecí, ktoré potreboval. V tom čase bol zamestnaný v Hornonitrianskych baniach Prievidza, a.s. Prievidza a matka čerpala rodičovskú dovolenku. Viedli spoločnú domácnosť. Nákupy potravín, hygienických a kozmetických potrieb robil väčšinou on. O odôvodnených potrebách maloletého S., o záležitostiach, ktoré sa ho týkali, ako rodičia spolu komunikovali. Oblečenie, obuv, hygienické a kozmetické potreby, hračky, mu kupovali po vzájomnej dohode. Pri jeho výchove postupovali rovnako. Spoločne robili všetko preto, aby bol spokojný. V ďalšom období sa presťahovali do nájomného obecného bytu, ktorý si vyžadoval určité úpravy. Snažil sa, aby rodina bola finančne zabezpečená, aby im nič nechýbalo. Za bytovým domom spolu s kamarátom vybudovali detské ihrisko, aby tam mohli tráviť voľný čas so svojimi partnerkami a s deťmi. Náklady na rekonštrukciu bytu financoval sumou 300,- eur, matka kúpila stolík a mikrovlnnú rúru, jeho rodičia financovali kúpu zariadenia do detskej izby maloletého. Nájomné a zálohové platby za prenajatý obecný byt, platili každý v polovici. Spolužitie ukončili v mesiaci máji 2021.
10. Svedok I. V. potvrdil, že rodičia s maloletým S. bývali v jeho a manželky vlastníctve rodinnom dome. K dispozícii mali prízemie. Za účelom, aby spĺňalo ich požiadavky, bola realizovaná jeho rekonštrukcia. Náklady boli financované z úveru poskytnutého otcovi, pričom prispeli aj jeho rodičia, a tiež on (svedok). Za energie dodávané do nehnuteľnosti, im platili každý po 50,- eur mesačne. Viedli si vlastnú domácnosť. Spočiatku ich vzťah bol funkčný, usporiadaný. Väčšinou na nákupy potrebných vecí chodil otec a niekedy aj matka. Jedlo pripravovala matka. Voľné chvíle trávili spoločne. Maloletému S. z hľadiska zabezpečovania jeho potrieb nič nechýbalo, a s každým z rodičov mal vytvorený dobrý vzťah. V ďalšom období sa presťahovali do nájomného obecného bytu, kde ich občas s manželkou navštevoval. Bytové zariadenie, ktoré nadobudli, keď bývali u nich, si tam presťahovali a časť ešte dokúpili. Rodičia otca maloletému S. zariadili detskú izbu. Na nákupy potrebných vecí chodil väčšinou otec.
11. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Matka dieťaťa predmetom konania urobila nárok o zvýšenie výživného na maloletého S. zo sumy 100,- eur na 230,- eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2021.
15. Súdna judikatúra pripúšťa, že rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, sa za istých okolností stane neúčinným.
16. Pod neúčinnosťou treba rozumieť stav, že rozhodnutie síce formálne existuje (nebolo zrušené), ale so zreteľom na existujúci právny stav stráca právnu účinnosť zo zákona (porovnaj s. 202 Komentár Exekučného poriadku, od autora JUDr. Jaroslav Krajčo, Eurounion 2009).
17. Neúčinnosť rozhodnutia nastáva od okamihu, kedy nastala právna skutočnosť, ktorá neúčinnosť spôsobila.
18. Medzi právne významne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k neúčinnosti rozhodnutia patrí aj obnovenie spolužitia rodičmi maloletého dieťaťa (porovnaj judikát R/8/1982).
19. V konaní súd posudzoval otázku, či po právoplatnom skončení konania vedenom na Okresnom súde Prievidza pod č. 14P/19/2017 rodičia obnovili spolužitie, a či išlo o také spolužitie, v rámci ktorého by dochádzalo k plneniu rodičovských funkcií z neho vyplývajúcich voči maloletému S..
20. Zo zhodného výsluchu rodičov, čo potvrdil aj svedok I. V., mal súd za preukázané, že bezprostredne po rozhodnutí súdu vo veci samej v konaní č. 14P/19/2017, rodičia obnovili spolužitie.
21. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
22. Citované ustanovenie zákona vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností, ktoré určujú právny vzťah medzi rodičmi a ich maloletým dieťaťom.
23. Právo a povinnosť rodičov vychovávať svoje maloleté dieťa, v sebe zahŕňa starostlivosť o rozvoj jeho osobnosti, nadanie, o výchovu.
24. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, Zákon o rodine ustanovuje rodičom povinnosť zabezpečiť starostlivosť o zdravie a výživu maloletého dieťaťa. Pod výživou treba rozumieť výživu vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je oblečenie, obuv, náklady na bývanie, hygienické a kozmetické potreby, rozvoj záujmov.
25. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
26. Spolužitie sa považuje za trvalé, ak sú tu objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu. Spoločné uhradzovanie nákladov na životné potreby možno charakterizovať ako hospodárske spolužitie.
27. Po rozhodnutí súdu vo veci č. k. 14P/19/2017, rodičia maloletého S. spoločne podľa svojich schopností a možností uhrádzali náklady na domácnosť. Pre účely uspokojovania bytových potrieb, pristúpili ku rekonštrukcii prízemia rodinného domu starých rodičov otca, a ktorým finančne prispievali na zálohové platby za dodávané energie. Do založenej domácnosti si zabezpečovali nákupy potravín a ďalších potrebných vecí. Jedlo pre členov domácnosti pripravovala väčšinou matka. Podali si žiadosť o pridelenie nájomného bytu, ktorá bola zo strany obce akceptovaná. Do bytu sa presťahovali koncom roka 2019, pričom naďalej viedli spoločnú domácnosť. Vzťah ukončili v máji 2021.
28. Uvedené zistenia sú podkladom pre záver, že po rozhodnutí súdu vo veci č. k. 14P/19/2017 rodičia maloletého S. skutočne a trvalo (nie prechodne) spolu žili, ako členovia rodiny. Starali sa svojou osobnou činnosťou o spoločnú domácnosť a zo svojich príjmov (v rámci schopností a možností) prispievali na úhradu jej nákladov.
29. V domácnosti rodičov spolu s nimi žil maloletý S., ktorého spoločne vychovávali, zabezpečovali starostlivosť o zdravie a výživu. Komunikovali o jeho potrebách a záležitostiach, ktoré sa ho týkali. Po vzájomnej dohode mu kupovali oblečenie, obuv, hygienické a kozmetické potreby, hračky, veci na športovú činnosť. Z ich zhodného výsluchu vyplýva, že mu nič nechýbalo, čo potvrdil aj v konaní vypočutý svedok.
30. Z uvedených zistení vyplýva, že po rozhodnutí súdu vo veci č. k. 14P/19/2017 došlo k takému obnoveniu spolužitia rodičov, pri ktorom si plnili všetky rodičovské funkcie vo vzťahu k maloletému S..
31. Na základe právne významnej skutočnosti (obnovení spolužitia rodičov) došlo k neúčinnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 14P/19/2017-41 zo dňa 20.6.2017.
32. Z dôvodu straty účinnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté (schválená uzavretá rodičovská dohoda) aj o určení výživného, nie je možné rozhodnúť o zvýšení výživného na maloletého S.. Súd preto návrh matky o zvýšenie výživného zamietol. V prípade, že rodičia znovu spolu nežijú (od mája 2021) v spoločnej domácnosti, je potrebné najskôr opätovne upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému (zverenie do osobnej starostlivosti, určenie výživného) a až následne, ak by od rozhodnutia o určení výživného na strane rodičov alebo maloletého došlo k zmene pomerov, súd by mohol rozhodovať o zvýšení výživného.
33. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Civilného mimosporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu.
34. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdom matka uviedla, že ak z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynie, že rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č. k. 14P/19/2017-41 zo dňa 20.6.2017 stratilo účinnosť, podá si návrh o novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S., a to o zverenie do osobnej starostlivosti a o určenie výživného (strana 2 zápisnice zo dňa 18.1.2022).
35. S poukazom na uvedené zistenia, súd nezačal bez návrhu konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S..
36. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
37. Podľa § 29 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
38. Podľa § 29 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
39. Na pojednávaní dňa 18.1.2022 matka účinne zobrala späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zameškaného výživného vo výške 4.600,- eur. Otec a kolízny opatrovník so späťvzatím súhlasili, preto v tejto časti súd konanie zastavil. V konaní nie je potrebné pokračovať, pretože ak rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č. k. 14P/19/2017-41 zo dňa 20.6.2017 stratilo účinnosť, nie je ani možné, aby na základe neho vznikol nedoplatok na výživnom.
40. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. V civilných mimosporových konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie ďalej možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.