Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8aa/376621.033dea.pdf
PDF · 105.63 KB
No categories available
6Obo/175/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Obo 175/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., s.r.o., B., IČO: X. proti
žalovanému: JUDr. P., V., správca konkurznej podstaty úpadcu P., s.r.o., B., o určenie
pravosti pohľadávky v sume 4 975 000,-- Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2008, č.k. 8 Cbi 161/06-100, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2008,
č.k. 8 Cbi 161/06-100 sa z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca s úpadcom uzavreli zmluvu
o podnikateľskom nájme vecí, ktorou prenechal úpadcovi na užívanie hnuteľné veci podľa
prílohy. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka správca konkurznej podstaty
v zmysle § 14 ods.3 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. (ďalej len ZKV) listom
z 25.novembra 1999 odstúpil od zmluvy. Trojmesačná výpovedná lehota skončila 31.marca
2000. Žalovaný hnuteľné veci žalobcovi nevrátil ani po výzve žalobcu na ich vrátenie
z 9.augusta 2000. Dňa 18.októbra 2005 žalovaný oznámil žalobcovi, že predmetné veci
žalovaný zahrnul do konkurznej podstaty a na základe opatrenia Krajského súdu v Bratislave
z 18.júna 2002 a 6.mája 2005 boli veci vylúčené z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu ich
odcudzenia. V článku VII. Zmluvy o nájme, ak je nájomca v omeškaní s vrátením veci,
je povinný zaplatiť poplatok z meškania 5 000,-- Sk za každý deň omeškania, čo je v súlade
s § 723 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa o strate vecí dozvedel 1.apríla 2000.
Podľa § 31 ods.2 ZKV ide o pohľadávku proti podstate, ktorú je potrebné uplatniť u správcu.
Žalobca tento postup nepreukázal. Okrem toho si pohľadávku uplatnil žalobou
ako pohľadávku 1.triedy s nárokom na prednostné uspokojenie. Z uvedeného dôvodu súd
žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namieta, že rozsudok bol vydaný v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil. Je toho názoru, že vo veci došlo k závažným pochybeniam zo strany jeho
právneho zástupcu a zo strany súdu. Vytýka zástupcovi, že mal podať žalobu voči
JUDr. P. za hrubé porušenie ust. § 8 ods.2 ZKV. Nemal žalovať správcu konkurznej podstaty
úpadcu P., s.r.o., lebo za vzniknutú škodu je zodpovedný JUDr. P. podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Žalobca nemal záujem ukracovať veriteľov úpadcu P., s.r.o., pretože JUDr. K.
a JUDr. K. spoločne a nerozdielne nezabezpečili pred ukradnutím majetok žalobcu po jeho
zapísaní do konkurznej podstaty. Majetok nepoistili, nezaistili, nechali pripraviť kontajnery
pred objekt Ľ. č.1, do ktorých nechali nahádzať zdemolovaný majetok žalobcu. Namieta, že
nemal v úmysle podať incidenčnú žalobu. Nedostal žiadny list - oznámenie, že opatrením
súdu z 18.6.2002 a 6.5.2005 bol predmetný majetok vylúčený z konkurznej podstaty úpadcu
z dôvodu odcudzenia. Súd sa uspokojil v tomto prípade len s tvrdením žalovaného, ktoré si
nepreveril. Napokon žiadal upraviť žalobu tak, že žalovaným bude JUDr. P., V..
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods.1 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie sumy 165 139,75 eur (4 975 000,-- Sk).
Pohľadávka bola uplatnená z titulu zmluvne dohodnutého poplatku z omeškania podľa článku
VII. zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, uzavretej 1.mája 1999 medzi
spoločnosťou P., s.r.o. ako nájomcom (t.č. úpadca) a spoločnosťou V., s.r.o. ako
prenajímateľom. Nárok žalobca zdôvodnil omeškaním žalovaného s vrátením prenajatých
vecí, čoho dôkazom je pripojená korešpondencia medzi účastníkmi konania.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s konkurzným spisom
a zistil, že žalobca si uplatnenú pohľadávku neprihlásil konkurznou prihláškou do konkurzu
(úradný záznam na č.l. 66). Žalovaný sa k veci nevyjadroval.
Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, pre ktorý žalobu
zamietol, a to že uplatnenú pohľadávku si žalobca neuplatnil u správcu ako pohľadávku proti
podstate a navyše si nárok uplatnil žalobou ako pohľadávku 1.triedy. Odvolací súd
k uvedenému poznamenáva, že žalobca si ani žalobou a ani v priebehu konania na súde
prvého stupňa predmetnú pohľadávku neuplatňoval ako konkurzný veriteľ, teda ako
pohľadávku 1. triedy, preto tento záver súdu prvého stupňa je nesprávny.
Pokiaľ ide o kvalifikáciu uplatnenej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate,
je potrebné uviesť, že v konkurze je potrebné rozlišovať konkurzné pohľadávky (§ 20 ZKV)
a ostatné pohľadávky, ktoré vznikajú po vyhlásení konkurzu a veritelia si ich uplatňujú
priamo u správcu konkurznej podstaty. Tieto pohľadávky sa nepreskúmavajú ako konkurzné
pohľadávky a správca ich uspokojuje kedykoľvek počas konkurzu, pokiaľ mu to peňažné
prostriedky dovolia. V prípade, ak si veriteľ pohľadávku proti podstate neuplatní najskôr
u správcu a podá hneď žalobu voči správcovi na zaplatenie pohľadávky proti podstate,
nie je tento postup veriteľa dôvodom na zamietnutie žaloby, odrazí sa len v rozhodnutí
o náhrade trov konania. Preto ani z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je
správne.
Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne
nesprávne.
Ďalej je potrebné postupu súdu prvého stupňa vytknúť, že nechal bez povšimnutia
podanie žalobcu zo 6. októbra 2006, doručené súdu 6.októbra 2006, ktorým žiadal súd,
aby mu priznal voči žalovanému JUDr. P. náhradu škody podľa § 420 a nasl. Obč. zák.
v spojení s § 8 ods.2 ZKV. Žalobca túto svoju požiadavku zopakoval aj v odvolaní, preto je
zrejmé, čoho sa žalobca mienil dovolávať. Napriek tomu súd rozhodol o inom nároku.
Bude preto úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní rozhodnúť o podaní žalobcu
zo 6.októbra 2006 (č.l. 35), vypočuť si k žalobcom uvádzaným tvrdeniam žalovaného
a vo veci znovu rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil tomuto
súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. apríla 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.