Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/19/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy

Hudobovej v právnej veci navrhovateľa: 1/ D., nar. X.,

2/ I., nar. X., obaja bytom J., B., právne zastúpení J., advokátom, Z., X. B., proti odporcovi:

J., správca konkurznej podstaty S., M., X. B., IČO: X. so sídlom v P.,

M., o vyňatie nehnuteľnej veci zo súpisu konkurznej podstaty v hodnote 5 111,86 eur

(154 000,– Sk), o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 13 Cbi

18/04-66 zo dňa 13. novembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-66 zo dňa 13. novembra 2007 p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom trovy odvolacieho konania v sume

221,58 eur na účet právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že odporca

je povinný nehnuteľnosť – rozostavaná garáž č. X., nachádzajúca sa na prvom

poschodí polyfunkčného objektu M.

na parcele č. X. podiel na spoločných častiach a zaradeniach domu

vo veľkosti X., nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. S. B., okres B. I. obec B., m. č.

K., K. K. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu S., M., B., IČO:

X., v konkurznej veci vedenej pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4K

22/03 vylúčiť, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľovi v 1. a 2. rade na náhradu trov konania sumu 42 912,30 Sk

k rukám právneho zástupcu navrhovateľov do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľovi v 1. a 2. rade sa vracia súdny poplatok v sume 7 500,– Sk

prostredníctvom D. B. I. V. po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení

rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že uznesením Krajského súdu v B.. zo dňa

24. 09. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu S., M., B.. Za správcu

konkurznej podstaty bol ustanovený J.. Uvedené uznesenie o vyhlásení konkurzu na

majetok úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2003. Dňa 23. 06. 2003 bola

uzatvorená kúpna zmluva medzi navrhovateľmi, ako kupujúcimi a S., M., B. ako

predávajúcim. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bola rozostavaná garáž č. X.

na 1. nadzemnom podlaží na K. B., ako i spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam

a zariadeniam domu vo veľkosti X.. Podľa čl. 3 uvedenej zmluvy bola kúpna cena

nehnuteľnosti dohodnutá na 320 768,– Sk. Uvedená kúpna cena za nehnuteľnosť bola

navrhovateľmi odporcovi vyplatená. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nie

je sporná. Dňa 12. 11. 2003 K. B. S. B. I.. povolila vklad na základe uzatvorenej

kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2003 a zapísala navrhovateľov ako vlastníkov spornej

nehnuteľnosti na LV č. X.. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že

vlastníkmi spornej nehnuteľnosti sa navrhovatelia stali vkladom do katastra

nehnuteľnosti, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 12. 11. 2003, t. j. deň po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu. S poukazom na ust. § 6 ods. 1 a 2

ZKV správca konkurznej podstaty zapísal spornú nehnuteľnosť, ktorá v deň

vyhlásenia konkurzu patrila do konkurznej podstaty v súlade s ustanovením § 6 ods.

1 a 2 ZKV. Navrhovatelia v 1. a 2. rade nesporne preukázali výpisom z LV č. X., že

s účinnosťou odo dňa 12. 11. 2003 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti

rozostavaná garáž číslo X., tak ako je špecifikovaná v návrhu. Podľa ust. § 133 ods.

2 , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy

nadobúda sa vlastníctvo vkladom

do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon

neustanovuje inak. Osobitný správca podal návrh na K. B. dňa 29. 01. 2004 na

preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom návrh sa týkal

povolenia vkladu vlastníckeho práva pod č. vkladu V. (jedná sa o zápis garáže číslo

X.). Uvedené konanie sa skončilo jeho zastavením. Túto skutočnosť potvrdil aj

odporca na pojednávaní konanom dňa 13. 11. 2007. Z predložených dokladov je

nesporné, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi nebytového

priestoru rozostavanej garáže č. X., ako aj podielovými spoluvlastníkmi na

spoločných častiach a zaradeniach domu zapísaných na LV č. X.. Toto vlastníctvo

nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2003.

Za nadobudnutú nehnuteľnosť navrhovatelia riadne zaplatili kúpnu cenu. K., S. B. I.,

povolila vklad vlastníckeho práva s účinnosťou dňa 12. 11. 2003. Z uvedeného je

teda nesporné, že v čase vyhlásenia rozsudku Krajského súdu Bratislave. sporná

nehnuteľnosť sa nachádzala vo vlastníctve navrhovateľa v 1. a 2. rade. Spornou

zostáva otázka, či k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo spôsobom v súlade so

zákonom, a to najmä s ustanovením § 4b a § 9c ZKV. Nakoľko odporca na uvedené

ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní poukázal v súvislosti s absolútnou

neplatnosťou právneho úkonu prevodu vlastníckeho práva na základe uzatvorenej

kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2003.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zákon o konkurze a vyrovnaní bližšie

nedefinuje, čo je to bežná obchodná činnosť, ale na druhej strane taktiež akékoľvek

nakladanie s majetkom úpadcu, nemôže byť postihnuté neplatnosťou právneho

úkonu, ale len také konanie, ktoré vedie k zmenšeniu jeho majetku. Keby mal

zákonodarca na mysli pri tvorbe tohto zákonného ustanovenia každé konanie úpadcu,

neustanovil by v § 4b ods. 1 písm. a/ podmienku, „zmenšenie majetku“.

Účelom § 4b ods. 1 písm. a/ a § 9c ZKV je zabrániť majetkovým dispozíciám

dlžníka na úkor veriteľov. Uvedené ustanovenia teda nezabraňujú v konečnom

dôsledku všetkým dispozíciám dlžníka s jeho majetkom, ale len k takým, pri ktorých

dochádza k zmenšeniu jeho majetku. Ustanovenie § 9c ZKV, preto nemožno vnímať

a vykladať izolovane bez ustanovenia § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV. Tieto dve

ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnom kontexte.

V danom prípade sa úpadcov majetok nezmenšil, zmenila sa len jeho

štruktúra, a to namiesto hmotného majetku nadobudol úpadca majetok finančný. A to

z toho dôvodu, že prevedenú garáž na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy

navrhovatelia riadne zaplatili. Iba v prípade, ak by dlžník zmenšil svoj majetok,

nešlo by o bežnú obchodnú činnosť, bol by takýto právny úkon dlžníka pre rozpor

so zákonom považovaný podľa ust. za neplatný.

Súd dospel k záveru, že pri prevode vlastníckeho práva na navrhovateľa

v 1. a 2. rade neboli naplnené podmienky uvedené v ust. § 4b ods. 1 písm. a/

v spojení s § 9c ZKV, ktoré by spôsobili neplatnosť právneho úkonu, a preto Krajský

súd v Bratislave. ako súd prvého stupňa posúdil daný prevod za platný právny úkon

a z týchto dôvodov preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia

Proti rozsudku podal odvolanie odporca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť

a návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovatelia nadobudli

predmetnú nehnuteľnosť od S. po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom

dlžníkovi (S.) a zároveň v čase, keď už bol dlžníkovi právoplatne ustanovený

predbežný správca. Predbežný správca bol dlžníkovi ustanovený uznesením

Krajského súdu v Bratislave. zo dňa 21. 05. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

02. 06. 2003. Kúpna zmluva medzi S. a navrhovateľmi, ktorá bola titulom prevodu

vlastníckeho práva ku garáži č. X., bola uzatvorená dňa

23. 06. 2003. Návrh na vklad prevodu vlastníckeho práva na základe predmetnej

kúpnej zmluvy bol podaný dňa 25. 06. 2003 a k zavkladovaniu prevodu vlastníctva

došlo až dňa 12. 11. 2003. V zmysle uvedeného k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo

počas predbežnej správy dlžníka S. a ku vkladu vlastníckeho práva na základe

predmetnej kúpnej zmluvy došlo až po vyhlásení konkurzu na dlžníka. Počas

predbežnej správy akýkoľvek úkon dlžníka o nakladaní s majetkom dlžníka

nevyhnutne vyžaduje súhlas predbežného správcu, inak je takýto úkon postihnutý

absolútnou neplatnosťou takéhoto úkonu. Uzatvorenie tejto zmluvy bez súhlasu

predbežného správcu je neplatné zo zákona od počiatku, voči všetkým a takýto úkon

nie je možné konvalidovať. Súd teda úplne nesprávne vykladal ustanovenie § 9c

ZKV. Súd vôbec nezvážil a nevyhodnotil, že zákon upravuje odlišne oprávnenie

dlžníka nakladať s majetkom dlžníka po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu

a odlišne upravuje oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom dlžníka počas predbežnej

správy, t.j. po ustanovení predbežného správcu. Súd sa zároveň nezaoberal ani tým,

že v čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu bol úpadca stále vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti. Zaradenie nehnuteľnosti do konkurznej podstaty bolo preto v plnom

rozsahu správne. Kataster nehnuteľností postupoval v rozpore so zákonom, ak

pokračoval v katastrálnom konaní o vklade vlastníckeho práva v prospech

navrhovateľov i po vyhlásení konkurzu. Predmetné katastrálne konanie sa teda

vyhlásením konkurzu na úpadcu zo zákona prerušilo, a preto vôbec nemohlo dôjsť ku

vkladu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Návrh na vklad prevodu

vlastníctva na základe kúpnej zmluvy bol podaný dňa 25. 06. 2003 a k zavkladovaniu

prevodu vlastníctva došlo až dňa 12. 11. 2003. K vyhláseniu konkurzu na úpadcu

došlo dňa 24. 09. 2003, a preto k prevodu vlastníctva (k zavkladovaniu) v prospech

navrhovateľov, ani nemohlo dôjsť.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia a žiadali napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. mali za to, že prvostupňový súd riadne

zistil skutkový stav a vec správne právne aj posúdil. V konaní preukázali, že úpadca

sa zaviazal garáž vystavať a odovzdať v termíne do 31. 03. 2000, pričom celú

dohodnutú kúpnu cenu uhradili už pred termínom a to už dňa 08. 03. 2000. Úpadca

záväzok vystavať a odovzdať nehnuteľnosť v lehote do 31. 03. 2000 nesplnil. Úpadca

vlastníctvo k nehnuteľnosti prevádzal až v roku 2002, a po odmietnutí katastrálnym

úradom, vklad bol povolený až v roku 2003. K prevodu vlastníctva pred podaním

návrhu na vyhlásenie konkurzu nedošlo ich zavinením a toto nemohli žiadnym

spôsobom ovplyvniť. Dlžník – úpadca odpredal svoj majetok za trhovú cenu.

Dlžníkov majetok sa nezmenšil, zmenila sa len jeho štruktúra a miesto hmotného

majetku (garáž) mal majetok finančný (kúpnu cenu). Navrhovatelia majú za to, že

nehnuteľnosť stavbu na parc. č. X. rozostavaná garáž č. X. – X. a podiel na

spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti X. v znaleckej hodnote

154 000,– Sk, nadobudli v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

prejednal vec podľa ustanovenia a v znení

platnom od X.. októbra 2008 bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené

predpoklady vo veci pojednávať podľa a dospel k záveru, že

odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdiť či prvostupňový súd rozhodol

v súlade so zákonom, keď v danom prípade nehnuteľnosť - rozostavanú garáž č. X.

nachádzajúcu sa na prvom poschodí polyfunkčného objektu M. na parcele č. X.

podiel na spoločných častiach a zaradeniach domu vo veľkosti X., nehnuteľností

zapísané na LV č. X. S. B., okres B. I.. obec B., m.č. K., K. K. zo súpisu konkurznej

podstaty úpadcu S., M., B., IČO: X., v konkurznej veci vedenej pred Krajským

súdom Bratislave V. pod sp. zn. vylúčil.

Z obsahu návrhu označeného ako návrh na vyňatie nehnuteľnosti zo súpisu

konkurznej podstaty je zrejmé, ide o návrh podľa ustanovenia § 19 Zákona

o konkurze a vyrovnaní v platnom znení (ďalej ZKV). Fakt, že správca

konkurznej podstaty úpadcu hore označenú nehnuteľnosť do súpisu konkurznej

podstaty zapísal sporný nie je, ako ani fakt, že žalobca návrh na vylúčenie spornej

nehnuteľnosti podal v zákonom stanovenej lehote. Z ustanovenia § 19 ZKV je

zrejmé, že správca pri vykonání súpisu majetku zapíše do podstaty všetky veci,

o ktorých na základe predložených dokladov predpokladá, že v zmysle ustanovenia

§ 6 ods. 2 do podstaty patria.

Z ustanovenia § 6 ods. 2 ZKV vyplýva, že podstatu tvoria veci, byty

a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len majetok), ktoré patrili

dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas

konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Z predložených

dôkazov je zrejmé, že sporná nehnuteľnosť bola zavkladovaná na žalobcu zápisom

do katastra, a teda prvostupňový súd správne v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že

žalobcovia nesporne preukázali výpisom z LV č. X., že s účinnosťou odo dňa

12. 11. 2003, nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam rozostavaná garáž X. tak

ako je vyššie špecifikovaná. Prvostupňový súd správne poukázal na ustanovenie

§ 7 Katastrálneho zákona, že údaje katastra vedené v ustanovení § 7 sú hodnoverné,

ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 citovaného zákona). V danom prípade opak

preukázaný nebol. V sporoch o vylúčenie z konkurznej podstaty sa neskúma otázka

platnosti nadobudnutého vlastníctva, ale zisťuje sa, či správca konkurznej podstaty

do súpisu zaradil veci, ku ktorým vlastnícke právo má riadne osvedčené.

V konkrétnej veci správca konkurznej podstaty do súpisu zaradil vec, ku ktorej

vlastnícke právo na základe platných existujúcich dôkazov jednoznačne osvedčili

žalobcovia 1/ a 2/. Skúmanie otázok, kedy navrhovatelia vlastnícke právo k spornej

nehnuteľnosti nadobudli, je v návrhu na vylúčenie z konkurznej podstaty podľa

ustanovenia § 19 ZKV právne irelevantné. Prvostupňový súd sa v dôvodoch

napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal s výkladom ustanovení § 4b ods. 1

písmeno a/ a § 9c ZKV, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazoval a dôvodil

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd dospel k správnemu

záveru, keď konštatoval, že neboli naplnené podmienky uvedené v citovaných

ustanoveniach, ktoré by spôsobili neplatnosť právneho úkonu, teda dokladu

preukazujúceho vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/. Podstatou

pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, že v návrhu na vylúčenie

majetku z konkurznej podstaty sa posudzuje oprávnenosť nároku na základe

existujúcich dokladov osvedčujúcich vlastníctvo k predmetnej veci, a nie otázka

akou formou, či platne alebo neplatne bolo toto osvedčené vlastnícke právo

nadobudnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok krajského

súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

Súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 224 ods. 2

v spojení s ust. rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.

Úspešným navrhovateľom priznal trovy odvolacieho konania podľa vyhl. č. 163/2002

Z.z. za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 221,58 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. apríla 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková