Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)c9d/376624.85ce98.pdf
PDF · 141.08 KB
No categories available
4Obo/19/2008
Najvyšší súd 4Obo/19/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy
Hudobovej v právnej veci navrhovateľa: 1/ D., nar. X.,
2/ I., nar. X., obaja bytom J., B., právne zastúpení J., advokátom, Z., X. B., proti odporcovi:
J., správca konkurznej podstaty S., M., X. B., IČO: X. so sídlom v P.,
M., o vyňatie nehnuteľnej veci zo súpisu konkurznej podstaty v hodnote 5 111,86 eur
(154 000,– Sk), o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 13 Cbi
18/04-66 zo dňa 13. novembra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
13 Cbi 18/04-66 zo dňa 13. novembra 2007 p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom trovy odvolacieho konania v sume
221,58 eur na účet právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že odporca
je povinný nehnuteľnosť – rozostavaná garáž č. X., nachádzajúca sa na prvom
poschodí polyfunkčného objektu M.
na parcele č. X. podiel na spoločných častiach a zaradeniach domu
vo veľkosti X., nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. S. B., okres B. I. obec B., m. č.
K., K. K. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu S., M., B., IČO:
X., v konkurznej veci vedenej pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4K
22/03 vylúčiť, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi v 1. a 2. rade na náhradu trov konania sumu 42 912,30 Sk
k rukám právneho zástupcu navrhovateľov do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Navrhovateľovi v 1. a 2. rade sa vracia súdny poplatok v sume 7 500,– Sk
prostredníctvom D. B. I. V. po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení
rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že uznesením Krajského súdu v B.. zo dňa
24. 09. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu S., M., B.. Za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený J.. Uvedené uznesenie o vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2003. Dňa 23. 06. 2003 bola
uzatvorená kúpna zmluva medzi navrhovateľmi, ako kupujúcimi a S., M., B. ako
predávajúcim. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bola rozostavaná garáž č. X.
na 1. nadzemnom podlaží na K. B., ako i spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam
a zariadeniam domu vo veľkosti X.. Podľa čl. 3 uvedenej zmluvy bola kúpna cena
nehnuteľnosti dohodnutá na 320 768,– Sk. Uvedená kúpna cena za nehnuteľnosť bola
navrhovateľmi odporcovi vyplatená. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nie
je sporná. Dňa 12. 11. 2003 K. B. S. B. I.. povolila vklad na základe uzatvorenej
kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2003 a zapísala navrhovateľov ako vlastníkov spornej
nehnuteľnosti na LV č. X.. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že
vlastníkmi spornej nehnuteľnosti sa navrhovatelia stali vkladom do katastra
nehnuteľnosti, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 12. 11. 2003, t. j. deň po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu. S poukazom na ust. § 6 ods. 1 a 2
ZKV správca konkurznej podstaty zapísal spornú nehnuteľnosť, ktorá v deň
vyhlásenia konkurzu patrila do konkurznej podstaty v súlade s ustanovením § 6 ods.
1 a 2 ZKV. Navrhovatelia v 1. a 2. rade nesporne preukázali výpisom z LV č. X., že
s účinnosťou odo dňa 12. 11. 2003 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti
rozostavaná garáž číslo X., tak ako je špecifikovaná v návrhu. Podľa ust. § 133 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy
nadobúda sa vlastníctvo vkladom
do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Osobitný správca podal návrh na K. B. dňa 29. 01. 2004 na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom návrh sa týkal
povolenia vkladu vlastníckeho práva pod č. vkladu V. (jedná sa o zápis garáže číslo
X.). Uvedené konanie sa skončilo jeho zastavením. Túto skutočnosť potvrdil aj
odporca na pojednávaní konanom dňa 13. 11. 2007. Z predložených dokladov je
nesporné, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi nebytového
priestoru rozostavanej garáže č. X., ako aj podielovými spoluvlastníkmi na
spoločných častiach a zaradeniach domu zapísaných na LV č. X.. Toto vlastníctvo
nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2003.
Za nadobudnutú nehnuteľnosť navrhovatelia riadne zaplatili kúpnu cenu. K., S. B. I.,
povolila vklad vlastníckeho práva s účinnosťou dňa 12. 11. 2003. Z uvedeného je
teda nesporné, že v čase vyhlásenia rozsudku Krajského súdu Bratislave. sporná
nehnuteľnosť sa nachádzala vo vlastníctve navrhovateľa v 1. a 2. rade. Spornou
zostáva otázka, či k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo spôsobom v súlade so
zákonom, a to najmä s ustanovením § 4b a § 9c ZKV. Nakoľko odporca na uvedené
ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní poukázal v súvislosti s absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu prevodu vlastníckeho práva na základe uzatvorenej
kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2003.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zákon o konkurze a vyrovnaní bližšie
nedefinuje, čo je to bežná obchodná činnosť, ale na druhej strane taktiež akékoľvek
nakladanie s majetkom úpadcu, nemôže byť postihnuté neplatnosťou právneho
úkonu, ale len také konanie, ktoré vedie k zmenšeniu jeho majetku. Keby mal
zákonodarca na mysli pri tvorbe tohto zákonného ustanovenia každé konanie úpadcu,
neustanovil by v § 4b ods. 1 písm. a/ podmienku, „zmenšenie majetku“.
Účelom § 4b ods. 1 písm. a/ a § 9c ZKV je zabrániť majetkovým dispozíciám
dlžníka na úkor veriteľov. Uvedené ustanovenia teda nezabraňujú v konečnom
dôsledku všetkým dispozíciám dlžníka s jeho majetkom, ale len k takým, pri ktorých
dochádza k zmenšeniu jeho majetku. Ustanovenie § 9c ZKV, preto nemožno vnímať
a vykladať izolovane bez ustanovenia § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV. Tieto dve
ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnom kontexte.
V danom prípade sa úpadcov majetok nezmenšil, zmenila sa len jeho
štruktúra, a to namiesto hmotného majetku nadobudol úpadca majetok finančný. A to
z toho dôvodu, že prevedenú garáž na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy
navrhovatelia riadne zaplatili. Iba v prípade, ak by dlžník zmenšil svoj majetok,
nešlo by o bežnú obchodnú činnosť, bol by takýto právny úkon dlžníka pre rozpor
so zákonom považovaný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný.
Súd dospel k záveru, že pri prevode vlastníckeho práva na navrhovateľa
v 1. a 2. rade neboli naplnené podmienky uvedené v ust. § 4b ods. 1 písm. a/
v spojení s § 9c ZKV, ktoré by spôsobili neplatnosť právneho úkonu, a preto Krajský
súd v Bratislave. ako súd prvého stupňa posúdil daný prevod za platný právny úkon
a z týchto dôvodov preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal odvolanie odporca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
a návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovatelia nadobudli
predmetnú nehnuteľnosť od S. po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom
dlžníkovi (S.) a zároveň v čase, keď už bol dlžníkovi právoplatne ustanovený
predbežný správca. Predbežný správca bol dlžníkovi ustanovený uznesením
Krajského súdu v Bratislave. zo dňa 21. 05. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
02. 06. 2003. Kúpna zmluva medzi S. a navrhovateľmi, ktorá bola titulom prevodu
vlastníckeho práva ku garáži č. X., bola uzatvorená dňa
23. 06. 2003. Návrh na vklad prevodu vlastníckeho práva na základe predmetnej
kúpnej zmluvy bol podaný dňa 25. 06. 2003 a k zavkladovaniu prevodu vlastníctva
došlo až dňa 12. 11. 2003. V zmysle uvedeného k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo
počas predbežnej správy dlžníka S. a ku vkladu vlastníckeho práva na základe
predmetnej kúpnej zmluvy došlo až po vyhlásení konkurzu na dlžníka. Počas
predbežnej správy akýkoľvek úkon dlžníka o nakladaní s majetkom dlžníka
nevyhnutne vyžaduje súhlas predbežného správcu, inak je takýto úkon postihnutý
absolútnou neplatnosťou takéhoto úkonu. Uzatvorenie tejto zmluvy bez súhlasu
predbežného správcu je neplatné zo zákona od počiatku, voči všetkým a takýto úkon
nie je možné konvalidovať. Súd teda úplne nesprávne vykladal ustanovenie § 9c
ZKV. Súd vôbec nezvážil a nevyhodnotil, že zákon upravuje odlišne oprávnenie
dlžníka nakladať s majetkom dlžníka po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu
a odlišne upravuje oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom dlžníka počas predbežnej
správy, t.j. po ustanovení predbežného správcu. Súd sa zároveň nezaoberal ani tým,
že v čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu bol úpadca stále vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Zaradenie nehnuteľnosti do konkurznej podstaty bolo preto v plnom
rozsahu správne. Kataster nehnuteľností postupoval v rozpore so zákonom, ak
pokračoval v katastrálnom konaní o vklade vlastníckeho práva v prospech
navrhovateľov i po vyhlásení konkurzu. Predmetné katastrálne konanie sa teda
vyhlásením konkurzu na úpadcu zo zákona prerušilo, a preto vôbec nemohlo dôjsť ku
vkladu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Návrh na vklad prevodu
vlastníctva na základe kúpnej zmluvy bol podaný dňa 25. 06. 2003 a k zavkladovaniu
prevodu vlastníctva došlo až dňa 12. 11. 2003. K vyhláseniu konkurzu na úpadcu
došlo dňa 24. 09. 2003, a preto k prevodu vlastníctva (k zavkladovaniu) v prospech
navrhovateľov, ani nemohlo dôjsť.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia a žiadali napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. mali za to, že prvostupňový súd riadne
zistil skutkový stav a vec správne právne aj posúdil. V konaní preukázali, že úpadca
sa zaviazal garáž vystavať a odovzdať v termíne do 31. 03. 2000, pričom celú
dohodnutú kúpnu cenu uhradili už pred termínom a to už dňa 08. 03. 2000. Úpadca
záväzok vystavať a odovzdať nehnuteľnosť v lehote do 31. 03. 2000 nesplnil. Úpadca
vlastníctvo k nehnuteľnosti prevádzal až v roku 2002, a po odmietnutí katastrálnym
úradom, vklad bol povolený až v roku 2003. K prevodu vlastníctva pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu nedošlo ich zavinením a toto nemohli žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Dlžník – úpadca odpredal svoj majetok za trhovú cenu.
Dlžníkov majetok sa nezmenšil, zmenila sa len jeho štruktúra a miesto hmotného
majetku (garáž) mal majetok finančný (kúpnu cenu). Navrhovatelia majú za to, že
nehnuteľnosť stavbu na parc. č. X. rozostavaná garáž č. X. – X. a podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti X. v znaleckej hodnote
154 000,– Sk, nadobudli v súlade so zákonom a dobrými mravmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. v znení
platnom od X.. októbra 2008 bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené
predpoklady vo veci pojednávať podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdiť či prvostupňový súd rozhodol
v súlade so zákonom, keď v danom prípade nehnuteľnosť - rozostavanú garáž č. X.
nachádzajúcu sa na prvom poschodí polyfunkčného objektu M. na parcele č. X.
podiel na spoločných častiach a zaradeniach domu vo veľkosti X., nehnuteľností
zapísané na LV č. X. S. B., okres B. I.. obec B., m.č. K., K. K. zo súpisu konkurznej
podstaty úpadcu S., M., B., IČO: X., v konkurznej veci vedenej pred Krajským
súdom Bratislave V. pod sp. zn. 4K 22/03 vylúčil.
Z obsahu návrhu označeného ako návrh na vyňatie nehnuteľnosti zo súpisu
konkurznej podstaty je zrejmé, ide o návrh podľa ustanovenia § 19 Zákona
o konkurze a vyrovnaní 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej ZKV). Fakt, že správca
konkurznej podstaty úpadcu hore označenú nehnuteľnosť do súpisu konkurznej
podstaty zapísal sporný nie je, ako ani fakt, že žalobca návrh na vylúčenie spornej
nehnuteľnosti podal v zákonom stanovenej lehote. Z ustanovenia § 19 ZKV je
zrejmé, že správca pri vykonání súpisu majetku zapíše do podstaty všetky veci,
o ktorých na základe predložených dokladov predpokladá, že v zmysle ustanovenia
§ 6 ods. 2 do podstaty patria.
Z ustanovenia § 6 ods. 2 ZKV vyplýva, že podstatu tvoria veci, byty
a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len majetok), ktoré patrili
dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas
konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Z predložených
dôkazov je zrejmé, že sporná nehnuteľnosť bola zavkladovaná na žalobcu zápisom
do katastra, a teda prvostupňový súd správne v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že
žalobcovia nesporne preukázali výpisom z LV č. X., že s účinnosťou odo dňa
12. 11. 2003, nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam rozostavaná garáž X. tak
ako je vyššie špecifikovaná. Prvostupňový súd správne poukázal na ustanovenie
§ 7 Katastrálneho zákona, že údaje katastra vedené v ustanovení § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 citovaného zákona). V danom prípade opak
preukázaný nebol. V sporoch o vylúčenie z konkurznej podstaty sa neskúma otázka
platnosti nadobudnutého vlastníctva, ale zisťuje sa, či správca konkurznej podstaty
do súpisu zaradil veci, ku ktorým vlastnícke právo má riadne osvedčené.
V konkrétnej veci správca konkurznej podstaty do súpisu zaradil vec, ku ktorej
vlastnícke právo na základe platných existujúcich dôkazov jednoznačne osvedčili
žalobcovia 1/ a 2/. Skúmanie otázok, kedy navrhovatelia vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti nadobudli, je v návrhu na vylúčenie z konkurznej podstaty podľa
ustanovenia § 19 ZKV právne irelevantné. Prvostupňový súd sa v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal s výkladom ustanovení § 4b ods. 1
písmeno a/ a § 9c ZKV, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazoval a dôvodil
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd dospel k správnemu
záveru, keď konštatoval, že neboli naplnené podmienky uvedené v citovaných
ustanoveniach, ktoré by spôsobili neplatnosť právneho úkonu, teda dokladu
preukazujúceho vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/. Podstatou
pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, že v návrhu na vylúčenie
majetku z konkurznej podstaty sa posudzuje oprávnenosť nároku na základe
existujúcich dokladov osvedčujúcich vlastníctvo k predmetnej veci, a nie otázka
akou formou, či platne alebo neplatne bolo toto osvedčené vlastnícke právo
nadobudnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok krajského
súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 224 ods. 2
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.
Úspešným navrhovateľom priznal trovy odvolacieho konania podľa vyhl. č. 163/2002
Z.z. za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 221,58 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 21. apríla 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková