Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/46/2008

Najvyšší súd 3 Obo/46/2008

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. v. o. s., B.,

J. B., Česká republika, zastúpeného JUDr. I. P., advokátom so sídlom v D., R. proti žalovanému

J. M., T. č. X., zastúpenému JUDr. J. J., advokátom so sídlom v P., H. o zaplatenie 1 161 597,–

Kč, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-34 Cb

508/1994-194 zo dňa 09. októbra 2007, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 611 367,– Kč. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca I. a. s. H. sa domáhal proti právnemu

predchodcovi žalovaného zaplatenia sumy 611 367,– Kč za prenájom ťahača a návesu, ako aj

zaplatenia sumy 550 230,– Kč z titulu zmluvnej pokuty. Súd pripustil zámenu účastníka na strane

žalobcu uznesením zo dňa 05. augusta 2002 a do konania vystúpila spoločnosť C. a. s.

v likvidácii a na strane žalovaného pristúpil do konania ako žalovaný

v II. rade Ing. L. Š. L. P. Uznesením zo dňa 27. februára 2004 súd pripustil, aby na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť M. v. o. s., B.,

ktorá prevzala predmetný záväzok.

Rozsudkom zo dňa 17. júna 2005 súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že konanie

proti žalovanému v II. rade zatavil a žalovanému v I. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

1 161 597,– Kč a trovy konania. Na odvolanie žalovaného v I. rade odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po opätovnom vykonaní dokazovania súd zistil, že dňa 05. novembra 1991 uzatvorila

spoločnosť I., a. s., H. ako prenajímateľ so spoločnosťou J. L. autodoprava T. ako nájomcom

leasingovú hospodársku zmluvu č. 917048, predmetom ktorej bol leasing ťahača Steyer 19 S 34

a náves 34.26.24 CTL. Nájomca sa zaviazal,

že za predmet leasingu uhradí akontáciu vo výške 5% z dohodnutej ceny a v 36-tich mesačných

splátkach bude mesačne uhrádzať 79 970, 28 Sk.

Dňa 10. septembra 1992 bol uzavretý Dodatok č. 1 k leasingovej zmluve, na základe

ktorého so súhlasom prenajímateľa postúpil pôvodný nájomca práva a povinnosti z leasingovej

zmluvy na nového nájomcu J. M. M. T..

Dňa 31. augusta 1995 právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli Dodatok č. 1

k leasingovej zmluve, na základe ktorého žalovaný v I. rade postúpil práva a povinnosti

zo zmluvy žalovanému v II. rade. Súčasne bola dohodnutá úprava splátkového kalendára. Keďže

k úprave nedošlo, žalovaný v II. rade dodatok zrušil. Žalobca na základe tejto skutočnosti vzal

žalobu voči žalovanému v II. rade späť.

Keďže leasingová zmluva bola uzavretá dňa 05. novembra 1991, právny vzťah

je potrebné posúdiť podľa Hospodárskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd prvého stupňa

poukázal na ustanovenia § 352, § 152 ods. 1 a 2, a § 138 Hospodárskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že leasingová zmluva bola platne

uzavretá a platný je aj dodatok k nej. Žalovaný dlh voči žalobcovi nespochybňoval, keďže

zo začiatku splátky aj splácal. V časti, týkajúcej sa penále, vzal žalobca žalobu späť. Súd preto

dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je v súlade s ustanovením § 352 a § 138 Hospodárskeho

zákonníka, a preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

611 367,– Sk podal žalovaný odvolanie.

Uviedol, že napriek opakovanej argumentácii žalovaného sa súd prvého stupňa vôbec

nezaoberal skutočnosťou, že žalobca nie je v predmetnej veci aktívne legitimovaný. V konaní

bolo preukázané, že počas trvania záväzkového vzťahu so žalovaným ( za predpokladu platnosti

Dodatku č. 1 ) právny predchodca žalobcu predmet leasingu zmluvne previedol do vlastníctva

tretej osoby M. U. Nový vlastník predmetu leasingu vstúpil do všetkých práv a povinností

predchádzajúceho vlastníka a prenajímateľa, vrátane uplatňovaných pohľadávok voči

žalovanému. Podľa názoru žalovaného sa predmetná leasingová zmluva zmenila s účinnosťou od

01. januára 1992 na nájomnú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení

a osoba, ktorá sa stala vlastníkom vozidla, v súlade s ustanovením

vstúpila do postavenia prenajímateľa so všetkými jeho

právami a povinnosťami, vrátane pohľadávok z nájmu predchádzajúceho prenajímateľa.

Súd prvého stupňa sa rovnako nezaoberal skutočnosťou, významnou pre rozhodnutie

vo veci samej, a to opakovane namietanou neplatnosťou Dodatku č. 1 zo dňa 10. septembra 1992.

Žalovaný považuje tento dodatok za neplatný, pretože nie je určitý a zrozumiteľný v podstatných

náležitostiach. Nie je z neho zrejmá výška nedoplatku nájomného, výška mesačnej splátky a ani

výška nedoplatku z titulu penále, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť premlčanie

predmetného nároku. Pokiaľ ide o neplatnosť Dodatku č. 1, súd sa nezaoberal a žiadnym

spôsobom ani nevyhodnotil argumentáciu žalovaného, podľa ktorej v mene prenajímateľa

dodatok podpísala osoba, ktorá k takémuto úkonu nebola oprávnená.

Aj keď žalovaný považuje pohľadávku žalobcu za neopodstatnenú v dôsledku nedostatku

jeho aktívnej legitimácie a absolútnej neplatnosti Dodatku č. 1, ktorého súčasťou mali byť

už vtedy nešpecifikované majetkové sankcie, vzhľadom na dobu uzavretia dodatku, ako aj dátum

podania žaloby, vzniesol tiež námietku premlčania v zmysle § 131b ods. 3 Hospodárskeho

zákonníka v nadväznosti na ustanovenie .

Keďže rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa

na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom

nevyhodnotil a ani sa nezaoberal skutočnosťami, významnými pre rozhodnutie vo veci samej,

žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žaloba

sa zamieta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 611. 367,– Sk ako

nájomného za užívanie ťahača Steyer 19 S 34 a návesu NV 34.26.24 CTL podľa leasingovej

zmluvy č. 917048 zo dňa 05. novembra 1991a jej Dodatku č. 1 zo dňa 01. septembra 1992.

Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa namietal nedostatok aktívnej

legitimácie žalobcu v predmetnom konaní vzhľadom na zmenu vlastníctva predmetu nájmu,

absolútnu neplatnosť Dodatku č. 1 k leasingovej zmluve, výšku pohľadávky, pričom vzniesol aj

námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu.

Súd prvého stupňa žalobe vyhovel v celom rozsahu rozsudkom č. k. Z-2-34 Cb 508/94-

137 zo dňa 17. júna 2005, ktorým na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením

č. k. -174 zo dňa 23. novembra 2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým,

že súd prvého stupňa má vykonať dokazovanie o žalovaným namietaných skutočnostiach.

V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa nepostupoval.

V napadnutom rozsudku konštatoval platnosť leasingovej zmluvy a jej dodatku bez toho,

aby po vykonaní dokazovania zaujal stanovisko k námietkam žalovaného, ktoré sa týkali

platnosti uvedených právnych úkonov, pričom námietkou nedostatku vecnej aktívnej legitimácie

žalobcu, ako aj námietkou premlčania nároku žalobcu, sa nezaoberal vôbec. Pohľadávku žalobcu

považoval za oprávnenú s poukazom na ustanovenie § 352 Hospodárskeho zákonníka, v ktorom

sú uvedené príklady zmlúv, uzatváraných v rámci spolupráce organizácií, ako aj ustanovenie

§ 138 uvedeného zákona, upravujúce omeškanie organizácie s plnením záväzku. Z hľadiska

žalovaným namietaných skutočností odkaz na uvedené ustanovenia Hospodárskeho zákonníka

však nemožno považovať za základ pre posúdenie opodstatnenosti uplatnenej pohľadávky.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa SR

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov

a obranou proti takémuto uplatneniu. Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť spôsobom,

uvedeným v ustanovení . Z odôvodnenia musí

vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej

a právnymi závermi na strane druhej. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom

konania umožňuje posúdiť postup súdu. Keďže súd prvého stupňa podľa uvedeného ustanovenia

nepostupoval, obmedzil žalovaného v jeho práve na spravodlivé súdne konanie a pri podaní

opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho

mu odňal možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti podľa , , zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. apríla 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L. B.