Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/38/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany

Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobkyne:

I., nar. X., bytom Ž., Bratislava, zastúpenej

JUDr. H., advokátkou so sídlom V., X. Bratislava, proti žalovanému: A., a. s., D., X.

Bratislava, IČO: X., zastúpenému JUDr. A., advokátom so sídlom R., 811 01 Bratislava,

o zaplatenie 59 749,05 Eur (1 800 000 Sk) s príslušenstvom, na odvolania žalobcu aj

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 31. marca 2006 č. k. -546, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. marca 2006 č. k. -546

v časti žalovanému uloženej povinnosti zaplatiť žalobkyni 15 072,43 Eur (454 072 Sk)

p o t v r d z u j e.

V prevyšujúcej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, ako aj vo výroku o trovách

konania rozsudok z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni 454 072 Sk (15 072,43 Eur). Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému na účet advokáta 233 284,30 Sk náhrady trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa po tom, čo odvolací

súd jeho predchádzajúce rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bolo doplniť

dokazovanie o zistenie, za akú činnosť dostávala žalobkyňa priebežnú províziu, či išlo

o aktívnu činnosť spojenú so získaním nových zákazníkov, alebo o inú činnosť vykonávanú

podľa zmluvy o obchodnom zastúpení. Na základe doplneného dokazovania súd zistil, že

v zmluve o obchodnom zastúpení, ktorú účastníci uzavreli dňa 01. 02. 1997, je systém

provízií upravený v prílohe č. 1. Ide o províziu za starostlivosť o poistný kmeň a super

províziu, ale pojem priebežnej provízie tu upravený nie je. Podľa čl. I zmluvy jej predmetom

je sprostredkovanie poistenia medzi klientom a žalovaným, svedomitá starostlivosť o klientov

pred i po uzavretí poistenia, zabezpečovanie poradenstva. Z obsahu tohto článku možno

dospieť skôr k záveru, že členenie provízie za starostlivosť o kmeň a provízie priebežnej sú

poskytované za starostlivosť o klientov a priznanie provízie za získanie nového klienta

žalobcom pre žalovaného bolo dojednané presne v bode 2.1 prílohy č. 1 k zmluve

o obchodnom zastúpení. Súd pri posúdení uplatneného nároku na vyplatenie odstupného

v zmysle ustanovenia (ďalej len „“)

s prihliadnutím na zabezpečenie funkčného postupu podľa prílohy č.1 k zmluve o obchodnom

zastúpení, zohľadniac tzv. „kariérny postup“ žalobcu, neuplatnenie si konkurenčnej doložky

v zmluve o obchodnom zastúpení, dospel k záveru, že zásadám poctivého obchodného styku

zodpovedá odstupné v sume 454 072 Sk a táto suma je k daným okolnostiam spravodlivá.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnejšiemu žalovanému

priznal ich náhradu vo výške 50 %, čo predstavuje z uplatnenej výšky 466 568,60 Sk sumu

233 284,30 Sk.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

Odvolanie žalobkyne smeruje proti výroku o zamietnutí žaloby vo výške 1 193 371 Sk

a výroku o trovách konania. Žalobkyňa toto rozhodnutie nepovažuje za správne najmä pre

nedostatočne vyhodnotený skutkový stav a z neho vyvodený nesprávny právny záver.

Podanou žalobou si uplatnila nárok na vyplatenie odstupného podľa v súvislosti

s ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení pôvodne vo výške 1,8 mil. Sk, čo predstavuje

priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom

za posledných päť rokov v zmysle . Za relevantnú považuje skutočnosť,

že ku skončeniu zmluvného vzťahu bez jej zavinenia došlo v čase, keď získala postavenie

generálneho reprezentanta, čomu zodpovedala aj príslušná sadzba provízie, takže pri

posudzovaní spravodlivosti odstupného je rozhodujúca výška provízií, ktoré stratila. Pokiaľ

ide o členenie provízií na získateľskú, priebežnú a za starostlivosť, žalovaný nezdôvodnil,

na základe čoho došlo k takémuto rozlišovaniu a zmluva o obchodnom zastúpení ani príloha

k nej priebežnú províziu nepozná. Žalovaná má za to, že pre určenie výšky odstupného by sa

malo vychádzať zo všetkých provízií získaných obchodným zástupcom. Nesúhlasí ani

s vyčlenením provízií za uzavretie poistných zmlúv so spoločnosťou VB LEASING, pretože

dohodu o poistení motorových vozidiel sprostredkovala žalobkyňa. Mieru jej zásluh

potvrdzuje aj výška provízie, ktorá sa delila rovnakým dielom pre ňu a leasingovú spoločnosť.

Súdom priznané odstupné nepovažuje za spravodlivé, a to aj napriek nepoužitiu konkurenčnej

doložky, pretože v prípade pokračovania v činnosti obchodného zástupcu pre iného

zastúpeného by postavenie, aké získala u žalovaného, mohla nadobudnúť až po dlhšom

časovom období. Vzhľadom na uvedené, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok tak,

že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni 1 647 443 Sk a náhradu trov konania. Namietala tiež

nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania, pri ktorom súd vychádzal iba z priznanej sumy,

hoci výška odstupného závisí od úvahy súdu. Za nesprávnu považuje aj súdom priznanú

výšku náhrady bez posúdenia, či išlo o trovy potrebné na účelné bránenie práva. Navrhuje

preto, aby odvolací súd, pokiaľ nevyhovie odvolaniu vo veci samej, zmenil výrok o trovách

konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Žalobca podal odvolanie proti časti výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť

žalobkyni 454 072 Sk, pretože ho považuje za nesprávny a nezákonný. Súhlasí s právnym

názorom súdu, že priebežná provízia nemá charakter odplaty obchodného zástupcu

za dojednanie poistenej zmluvy, ale ide o odplatu za starostlivosť o klienta. Pokiaľ bude

základom pre výpočet odstupného iba získateľská provízia za dojednanie poistných zmlúv

s pričinením žalobkyne, priemerná ročná provízia predstavuje 454 072 Sk. Tým je len daná

horná hranica odstupného, preto súd nemal považovať za dôvodnú celú túto výšku, ale len

výšku, ktorá je spravodlivá. Pritom je potrebné prihliadnuť na nepoužitie konkurenčnej

doložky, kedy v zásade odstupné obchodnému zástupcovi nepatrí. Súd mal tiež zohľadniť,

že žalobkyňa pri výkone svojej činnosti získala potrebné vedomosti a know-how v oblasti

poisťovníctva, ktoré môže využívať aj naďalej. Pri určení výšky odstupného mal tiež súd

prihliadnuť na poskytnutú nenávratnú pomoc na zariadenie kancelárie vo výške 50 000 Sk.

S týmito okolnosťami sa súd opätovne nevysporiadal. Nie bez významu je aj skutočnosť, že

poistné produkty žalovaného boli dostatočne známe, a to aj vďaka reklame, ktorú financoval

a zabezpečoval žalovaný, ako aj jeho dobré meno, ktoré získal kvalitným poskytovaním

poistných služieb. Žalovaný, vzhľadom na uvedené, nepovažuje vyplatenie odstupného

za spravodlivé a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania.

Žalovaný sa vyjadril aj k odvolaniu žalobkyne. Nesúhlasí s jej názorom, že výška

odstupného je automaticky daná výškou priemernej ročnej provízie, pretože takýto výklad

nemá oporu v zákone. Za správnu nepovažuje ani jej požiadavku na započítanie priebežnej

provízie do základu pre výpočet odstupného, pretože táto nemá charakter odplaty obchodného

zástupcu za dojednávanie poistných zmlúv, ale za starostlivosť o klienta. Za nepravdivé

označil aj tvrdenie žalobkyne o sprostredkovaní Dohody o poistení motorových vozidiel

medzi žalovaným a leasingovou spoločnosťou, pretože tá bola uzavretá bez jej pričinenia,

a preto súd správne vylúčil tieto provízie zo základu pre výpočet odstupného. Za nedôvodné

považuje aj odvolanie proti výroku o trovách konania, o ktorých súd rozhodol správne podľa

, a všetky uplatnené úkony právnej služby považuje za potrebné pre

účelné bránenie práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

), prejednal vec v rozsahu podľa , bez nariadenia pojednávania

podľa , a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie žalobkyne.

Predmetom odvolacieho konania je žalobkyňou uplatnené právo na vyplatenie

odstupného v zmysle a nasl. v súvislosti so zánikom Zmluvy o obchodnom

zastúpení zo dňa 21. 01. 1997, ktorú žalovaný vypovedal bez uvedenia dôvodu

k 30. 09. 2002. Medzi účastníkmi pretrváva rozpor v otázke výšky odplaty, ktorá tvorí základ

pre výpočet odstupného v zmysle , keď podľa žalobkyne, priemerná

ročná provízia vypočítaná z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu

posledných päť rokov predstavuje sumu 1 862 227,74 Sk (č. l. 380) a podľa žalovaného

súdom prvého stupňa priznanú sumu 454 072 Sk, ktorej vyplatenie však žalovaný nepovažuje

za spravodlivé najmä vzhľadom na nepoužitie konkurenčnej doložky.

V prvom rade preto treba ustáliť základ pre výpočet odstupného a následne posúdiť,

či jeho vyplatenie je s prihliadnutím na všetky okolnosti spravodlivé. Žalobkyňa pri určení

výšky odstupného vychádzala zo všetkých vyplatených provízií v členení na provízie

za dojednanie, za starostlivosť a superprovíziu, pričom do provízie za dojednanie zahrnula

províziu získateľskú a priebežnú. Žalovaný rozlišuje províziu získateľskú, províziu

za dojednanie poistných zmlúv na povinné zmluvné poistenie, províziu za starostlivosť,

superprovíziu a priebežnú províziu, ktorých celková výška sa v podstate zhoduje s výpočtom

žalobkyne, žalovaný však za základ pre výpočet odstupného považuje len províziu

získateľskú. Výška odstupného vypočítaná iba zo získateľskej provízie potom predstavuje

sumu 454 072 Sk a vyplatenie odstupného v tejto výške považoval súd prvého stupňa

za spravodlivé. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia sa ale nedá zistiť, prečo považoval

za relevantný iba tento druh provízie a k spornému pojmu „priebežnej“ provízie, ktorý nie je

upravený v zmluve o obchodnom zastúpení, resp. v prílohe k nej, iba uviedol, že z obsahu

čl. I zmluvy možno skôr dospieť k záveru, že ide v prenesenom slova zmysle skôr

o poskytovanie provízie za starostlivosť o klientov.

Podľa ust. , obchodný zástupca má nárok

na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej

výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj

odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne

obchodov.

Posledné citované ustanovenie je v podstate implementáciou článku 6 ods. 2

Smernice Rady o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

samostatných obchodných zástupcov, podľa ktorého, akákoľvek časť odplaty, ktorá závisí

od počtu alebo finančného objemu obchodnej transakcie sa v zmysle tejto smernice bude

považovať za províziu.

Z uvedeného teda vyplýva, že z hľadiska posúdenia, či určitá dohodnutá zložka odplaty

za činnosť obchodného zástupcu je províziou pre účely výpočtu odstupného, nie je

rozhodujúce, ako je označená v zmluve, ale či spĺňa vyššie uvedené pojmové znaky provízie.

Pokiaľ ide o províziu, označenú ako „priebežnú“, pri výklade tohto pojmu treba mať na zreteli

aj ustanovenie .

Súd prvého stupňa sa z vyššie uvedených hľadísk charakterom odplaty vôbec

nezaoberal, ani neuviedol, prečo považuje výpočet žalobkyne za nesprávny. Svoje

odôvodnenie založil len na závere, že spravodlivé je vyplatenie odstupného vypočítaného iba

zo získateľskej provízie. Takýto jeho záver však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní

a vzhľadom na nedostatok dôvodov nie je ani z hľadiska jeho správnosti preskúmateľný.

Pokiaľ ide o súdom priznané odstupné, ktorého výpočet nespochybňuje ani žalovaný,

len ho vzhľadom na všetky okolnosti považuje za nespravodlivé, odvolací súd sa v tejto

časti stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že toto odstupné, bez ohľadu

na rozhodnutie v prevyšujúcej časti nároku, žalobkyni patrí. Nesúhlasí s názorom žalovaného,

že nepoužitie konkurenčnej doložky by malo mať za následok nepriznanie žiadneho

odstupného. Práve s prihliadnutím na okolnosti na strane žalobkyne, ktorá sa svojou prácou

postupne vypracovala na pozíciu generálneho reprezentanta, ako aj na skončenie zmluvného

vzťahu zo strany žalovaného bez uvedenia dôvodu, má odvolací súd za to, že vyplatenie

odstupného je spravodlivé. Nič nebránilo žalovanému, aby naďalej umožnil žalobkyni

získané know-how využívať v jeho prospech. A treba prisvedčiť žalobkyni, že získanie

porovnateľnej pozície, akú mala u žalovaného, u iného zastúpeného by mohlo trvať dlhé

časové obdobie, preto práve priznané odstupné by malo pomôcť preklenúť vzniknutú

nepriaznivú situáciu, ktorá najmä s prihliadnutím na dosahované výsledky musela byť pre

žalobkyňu neočakávaná. Žiadnu súvislosť nevidí odvolací súd medzi právom na odstupné

a poskytnutím finančnej pomoci pri začatí činnosti žalobkyne ako obchodnej zástupkyne,

a to ani z hľadiska zákonnej úpravy, ani z hľadiska spravodlivosti.

Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v časti o zaplatenie

454 072 Sk je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1

potvrdil. V prevyšujúcej časti jeho rozhodnutie podľa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova aj o trovách prvostupňového

a odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. apríla 2009

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.