Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ca2/370778.37e82f.pdf
PDF · 122.55 KB
No categories available
5Obo/38/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Obo 38/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany
Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobkyne:
I., nar. X., bytom Ž., Bratislava, zastúpenej
JUDr. H., advokátkou so sídlom V., X. Bratislava, proti žalovanému: A., a. s., D., X.
Bratislava, IČO: X., zastúpenému JUDr. A., advokátom so sídlom R., 811 01 Bratislava,
o zaplatenie 59 749,05 Eur (1 800 000 Sk) s príslušenstvom, na odvolania žalobcu aj
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 31. marca 2006 č. k. 6 Cb 13/03-546, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. marca 2006 č. k. 6 Cb 13/03-546
v časti žalovanému uloženej povinnosti zaplatiť žalobkyni 15 072,43 Eur (454 072 Sk)
p o t v r d z u j e.
V prevyšujúcej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, ako aj vo výroku o trovách
konania rozsudok z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 454 072 Sk (15 072,43 Eur). Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému na účet advokáta 233 284,30 Sk náhrady trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa po tom, čo odvolací
súd jeho predchádzajúce rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bolo doplniť
dokazovanie o zistenie, za akú činnosť dostávala žalobkyňa priebežnú províziu, či išlo
o aktívnu činnosť spojenú so získaním nových zákazníkov, alebo o inú činnosť vykonávanú
podľa zmluvy o obchodnom zastúpení. Na základe doplneného dokazovania súd zistil, že
v zmluve o obchodnom zastúpení, ktorú účastníci uzavreli dňa 01. 02. 1997, je systém
provízií upravený v prílohe č. 1. Ide o províziu za starostlivosť o poistný kmeň a super
províziu, ale pojem priebežnej provízie tu upravený nie je. Podľa čl. I zmluvy jej predmetom
je sprostredkovanie poistenia medzi klientom a žalovaným, svedomitá starostlivosť o klientov
pred i po uzavretí poistenia, zabezpečovanie poradenstva. Z obsahu tohto článku možno
dospieť skôr k záveru, že členenie provízie za starostlivosť o kmeň a provízie priebežnej sú
poskytované za starostlivosť o klientov a priznanie provízie za získanie nového klienta
žalobcom pre žalovaného bolo dojednané presne v bode 2.1 prílohy č. 1 k zmluve
o obchodnom zastúpení. Súd pri posúdení uplatneného nároku na vyplatenie odstupného
v zmysle ustanovenia § 669 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“)
s prihliadnutím na zabezpečenie funkčného postupu podľa prílohy č.1 k zmluve o obchodnom
zastúpení, zohľadniac tzv. „kariérny postup“ žalobcu, neuplatnenie si konkurenčnej doložky
v zmluve o obchodnom zastúpení, dospel k záveru, že zásadám poctivého obchodného styku
zodpovedá odstupné v sume 454 072 Sk a táto suma je k daným okolnostiam spravodlivá.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že úspešnejšiemu žalovanému
priznal ich náhradu vo výške 50 %, čo predstavuje z uplatnenej výšky 466 568,60 Sk sumu
233 284,30 Sk.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.
Odvolanie žalobkyne smeruje proti výroku o zamietnutí žaloby vo výške 1 193 371 Sk
a výroku o trovách konania. Žalobkyňa toto rozhodnutie nepovažuje za správne najmä pre
nedostatočne vyhodnotený skutkový stav a z neho vyvodený nesprávny právny záver.
Podanou žalobou si uplatnila nárok na vyplatenie odstupného podľa § 669 ObchZ v súvislosti
s ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení pôvodne vo výške 1,8 mil. Sk, čo predstavuje
priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom
za posledných päť rokov v zmysle § 669 ods. 2 ObchZ. Za relevantnú považuje skutočnosť,
že ku skončeniu zmluvného vzťahu bez jej zavinenia došlo v čase, keď získala postavenie
generálneho reprezentanta, čomu zodpovedala aj príslušná sadzba provízie, takže pri
posudzovaní spravodlivosti odstupného je rozhodujúca výška provízií, ktoré stratila. Pokiaľ
ide o členenie provízií na získateľskú, priebežnú a za starostlivosť, žalovaný nezdôvodnil,
na základe čoho došlo k takémuto rozlišovaniu a zmluva o obchodnom zastúpení ani príloha
k nej priebežnú províziu nepozná. Žalovaná má za to, že pre určenie výšky odstupného by sa
malo vychádzať zo všetkých provízií získaných obchodným zástupcom. Nesúhlasí ani
s vyčlenením provízií za uzavretie poistných zmlúv so spoločnosťou VB LEASING, pretože
dohodu o poistení motorových vozidiel sprostredkovala žalobkyňa. Mieru jej zásluh
potvrdzuje aj výška provízie, ktorá sa delila rovnakým dielom pre ňu a leasingovú spoločnosť.
Súdom priznané odstupné nepovažuje za spravodlivé, a to aj napriek nepoužitiu konkurenčnej
doložky, pretože v prípade pokračovania v činnosti obchodného zástupcu pre iného
zastúpeného by postavenie, aké získala u žalovaného, mohla nadobudnúť až po dlhšom
časovom období. Vzhľadom na uvedené, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok tak,
že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni 1 647 443 Sk a náhradu trov konania. Namietala tiež
nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania, pri ktorom súd vychádzal iba z priznanej sumy,
hoci výška odstupného závisí od úvahy súdu. Za nesprávnu považuje aj súdom priznanú
výšku náhrady bez posúdenia, či išlo o trovy potrebné na účelné bránenie práva. Navrhuje
preto, aby odvolací súd, pokiaľ nevyhovie odvolaniu vo veci samej, zmenil výrok o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Žalobca podal odvolanie proti časti výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť
žalobkyni 454 072 Sk, pretože ho považuje za nesprávny a nezákonný. Súhlasí s právnym
názorom súdu, že priebežná provízia nemá charakter odplaty obchodného zástupcu
za dojednanie poistenej zmluvy, ale ide o odplatu za starostlivosť o klienta. Pokiaľ bude
základom pre výpočet odstupného iba získateľská provízia za dojednanie poistných zmlúv
s pričinením žalobkyne, priemerná ročná provízia predstavuje 454 072 Sk. Tým je len daná
horná hranica odstupného, preto súd nemal považovať za dôvodnú celú túto výšku, ale len
výšku, ktorá je spravodlivá. Pritom je potrebné prihliadnuť na nepoužitie konkurenčnej
doložky, kedy v zásade odstupné obchodnému zástupcovi nepatrí. Súd mal tiež zohľadniť,
že žalobkyňa pri výkone svojej činnosti získala potrebné vedomosti a know-how v oblasti
poisťovníctva, ktoré môže využívať aj naďalej. Pri určení výšky odstupného mal tiež súd
prihliadnuť na poskytnutú nenávratnú pomoc na zariadenie kancelárie vo výške 50 000 Sk.
S týmito okolnosťami sa súd opätovne nevysporiadal. Nie bez významu je aj skutočnosť, že
poistné produkty žalovaného boli dostatočne známe, a to aj vďaka reklame, ktorú financoval
a zabezpečoval žalovaný, ako aj jeho dobré meno, ktoré získal kvalitným poskytovaním
poistných služieb. Žalovaný, vzhľadom na uvedené, nepovažuje vyplatenie odstupného
za spravodlivé a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania.
Žalovaný sa vyjadril aj k odvolaniu žalobkyne. Nesúhlasí s jej názorom, že výška
odstupného je automaticky daná výškou priemernej ročnej provízie, pretože takýto výklad
nemá oporu v zákone. Za správnu nepovažuje ani jej požiadavku na započítanie priebežnej
provízie do základu pre výpočet odstupného, pretože táto nemá charakter odplaty obchodného
zástupcu za dojednávanie poistných zmlúv, ale za starostlivosť o klienta. Za nepravdivé
označil aj tvrdenie žalobkyne o sprostredkovaní Dohody o poistení motorových vozidiel
medzi žalovaným a leasingovou spoločnosťou, pretože tá bola uzavretá bez jej pričinenia,
a preto súd správne vylúčil tieto provízie zo základu pre výpočet odstupného. Za nedôvodné
považuje aj odvolanie proti výroku o trovách konania, o ktorých súd rozhodol správne podľa
§ 142 ods. 2 O. s. p., a všetky uplatnené úkony právnej služby považuje za potrebné pre
účelné bránenie práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
O. s. p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie žalobkyne.
Predmetom odvolacieho konania je žalobkyňou uplatnené právo na vyplatenie
odstupného v zmysle § 669 a nasl. ObchZ v súvislosti so zánikom Zmluvy o obchodnom
zastúpení zo dňa 21. 01. 1997, ktorú žalovaný vypovedal bez uvedenia dôvodu
k 30. 09. 2002. Medzi účastníkmi pretrváva rozpor v otázke výšky odplaty, ktorá tvorí základ
pre výpočet odstupného v zmysle § 669 ods. 2 ObchZ, keď podľa žalobkyne, priemerná
ročná provízia vypočítaná z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu
posledných päť rokov predstavuje sumu 1 862 227,74 Sk (č. l. 380) a podľa žalovaného
súdom prvého stupňa priznanú sumu 454 072 Sk, ktorej vyplatenie však žalovaný nepovažuje
za spravodlivé najmä vzhľadom na nepoužitie konkurenčnej doložky.
V prvom rade preto treba ustáliť základ pre výpočet odstupného a následne posúdiť,
či jeho vyplatenie je s prihliadnutím na všetky okolnosti spravodlivé. Žalobkyňa pri určení
výšky odstupného vychádzala zo všetkých vyplatených provízií v členení na provízie
za dojednanie, za starostlivosť a superprovíziu, pričom do provízie za dojednanie zahrnula
províziu získateľskú a priebežnú. Žalovaný rozlišuje províziu získateľskú, províziu
za dojednanie poistných zmlúv na povinné zmluvné poistenie, províziu za starostlivosť,
superprovíziu a priebežnú províziu, ktorých celková výška sa v podstate zhoduje s výpočtom
žalobkyne, žalovaný však za základ pre výpočet odstupného považuje len províziu
získateľskú. Výška odstupného vypočítaná iba zo získateľskej provízie potom predstavuje
sumu 454 072 Sk a vyplatenie odstupného v tejto výške považoval súd prvého stupňa
za spravodlivé. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia sa ale nedá zistiť, prečo považoval
za relevantný iba tento druh provízie a k spornému pojmu „priebežnej“ provízie, ktorý nie je
upravený v zmluve o obchodnom zastúpení, resp. v prílohe k nej, iba uviedol, že z obsahu
čl. I zmluvy možno skôr dospieť k záveru, že ide v prenesenom slova zmysle skôr
o poskytovanie provízie za starostlivosť o klientov.
Podľa ust. § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok
na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej
výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj
odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne
obchodov.
Posledné citované ustanovenie je v podstate implementáciou článku 6 ods. 2
Smernice Rady o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
samostatných obchodných zástupcov, podľa ktorého, akákoľvek časť odplaty, ktorá závisí
od počtu alebo finančného objemu obchodnej transakcie sa v zmysle tejto smernice bude
považovať za províziu.
Z uvedeného teda vyplýva, že z hľadiska posúdenia, či určitá dohodnutá zložka odplaty
za činnosť obchodného zástupcu je províziou pre účely výpočtu odstupného, nie je
rozhodujúce, ako je označená v zmluve, ale či spĺňa vyššie uvedené pojmové znaky provízie.
Pokiaľ ide o províziu, označenú ako „priebežnú“, pri výklade tohto pojmu treba mať na zreteli
aj ustanovenie § 266 ods. 4 ObchZ.
Súd prvého stupňa sa z vyššie uvedených hľadísk charakterom odplaty vôbec
nezaoberal, ani neuviedol, prečo považuje výpočet žalobkyne za nesprávny. Svoje
odôvodnenie založil len na závere, že spravodlivé je vyplatenie odstupného vypočítaného iba
zo získateľskej provízie. Takýto jeho záver však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a vzhľadom na nedostatok dôvodov nie je ani z hľadiska jeho správnosti preskúmateľný.
Pokiaľ ide o súdom priznané odstupné, ktorého výpočet nespochybňuje ani žalovaný,
len ho vzhľadom na všetky okolnosti považuje za nespravodlivé, odvolací súd sa v tejto
časti stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že toto odstupné, bez ohľadu
na rozhodnutie v prevyšujúcej časti nároku, žalobkyni patrí. Nesúhlasí s názorom žalovaného,
že nepoužitie konkurenčnej doložky by malo mať za následok nepriznanie žiadneho
odstupného. Práve s prihliadnutím na okolnosti na strane žalobkyne, ktorá sa svojou prácou
postupne vypracovala na pozíciu generálneho reprezentanta, ako aj na skončenie zmluvného
vzťahu zo strany žalovaného bez uvedenia dôvodu, má odvolací súd za to, že vyplatenie
odstupného je spravodlivé. Nič nebránilo žalovanému, aby naďalej umožnil žalobkyni
získané know-how využívať v jeho prospech. A treba prisvedčiť žalobkyni, že získanie
porovnateľnej pozície, akú mala u žalovaného, u iného zastúpeného by mohlo trvať dlhé
časové obdobie, preto práve priznané odstupné by malo pomôcť preklenúť vzniknutú
nepriaznivú situáciu, ktorá najmä s prihliadnutím na dosahované výsledky musela byť pre
žalobkyňu neočakávaná. Žiadnu súvislosť nevidí odvolací súd medzi právom na odstupné
a poskytnutím finančnej pomoci pri začatí činnosti žalobkyne ako obchodnej zástupkyne,
a to ani z hľadiska zákonnej úpravy, ani z hľadiska spravodlivosti.
Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v časti o zaplatenie
454 072 Sk je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil. V prevyšujúcej časti jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova aj o trovách prvostupňového
a odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. apríla 2009
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.