Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/11/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana

Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí

v Bratislave 22. apríla 2009 v trestnej veci obvineného M. Š. pre trestný čin krádeže

podľa , v znení neskorších predpisov Tr. zák.),

vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal

generálny prokurátor Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo 16. októbra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa v znení neskorších predpisov (Trestný

poriadok) dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo 17. apríla 2008, sp. zn. ,

obvinený M. Š. podľa bol oslobodený spod obžaloby

prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate na tom skutkovom základe, že

v čase od 22.00 hod. dňa 10. júna 2004 do 05.14 hod. dňa 11. júna 2004 nezisteným

spôsobom z podzemnej garáže v M. odcudzil motorové vozidlo zn. Škoda Fábia Combi 6Y,

evidenčné číslo vozidla M., ktoré leasingovou zmluvou akciová spoločnosť (. prenajala

Dr. I. D., ktorému tak odcudzením autorádia spôsobil škodu 5 000 Sk a vozidla L.

325 468 Sk; uvedené osobné motorové vozidlo bolo 11. júna 2004 nájdené v garáži

v Devínskej Novej Vsi užívanej M. Š..

Odvolanie prokurátora proti rozsudku okresného súdu uznesením Krajského súdu

v Bratislave zo 16. októbra 2008, sp. zn. , bolo podľa

zamietnuté.

Generálny prokurátor 5. februára 2009 podal proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie, v ktorom vyslovil názor, že je daný jeho dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

. Dovolateľ poukazoval na to, že síce odcudzenie automobilu obvineným

preukázané nebolo, ale súdy mali dôjsť k záveru, že tento naplnil znaky skutkovej podstaty

trestného činu podielnictva podľa § 251a Tr. zák., pričom z tohto mali aj uznať obvineného

za vinného a sankcionovať. Prokurátor v dovolaní akcentoval, že vzhľadom na obhajobu

obvineného (automobil mal kúpiť od nezistenej osoby za výrazne nízku cenu 35 000 Sk),

tento mohol vedieť aj s prihliadnutím na okolnosti prípadu a jeho životné skúsenosti

o nelegálnom zdroji získania automobilu, o jeho pôvode ako tovaru z trestnej činnosti,

čím boli naplnené znaky trestného činu podielnictva spáchaného vo forme vedomej

nedbanlivosti.

Generálny prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd konštatujúc, že došlo

k naplneniu dôvodov dovolania podľa , podľa jeho

ustanovenia § 386 ods. 1 vyslovil porušenie zákona v prospech obvineného napadnutým

uznesením krajského súdu v ustanovení a v jemu predchádzajúcom

konaní (rozsudok okresného súdu) v ustanovení a

Tr. zák., v dôsledku toho podľa zrušil napadnuté uznesenie

krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa, a v zmysle § 388

ods. 1 tomuto prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať

a rozhodnúť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne konštatujúc,

že dovolanie je prípustné, že bolo podané oprávneným procesným subjektom a že boli

splnené jeho podmienky (§ 368 ods. 1, § 369 ods. 2 písm. a/, § 370 ods. 1, § 372, § 374

) však dospel k záveru, že evidentne nie sú splnené dôvody podaného

mimoriadneho opravného prostriedku podľa .

Podľa tohto totiž dovolanie je možné podať, ak je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku, pričom jeho správnosť a úplnosť dovolací súd neskúma a nemení.

Dovolateľ vyhlásil, že súdy žalovaný skutok zistili správne a úplne; dovolací súd

s týmto záverom súhlasí.

Obvinený bol prokurátorom postavený pred súd v podstate preto, že odcudzil z garáže

predmetný osobný automobil; obžaloba len ako dodatok tohto hlavného tvrdenia quasi

podporne uviedla, že odcudzený predmet bol potom nájdený v garáži užívanej obvineným.

Dovolateľ pritom v súčasnosti má zámer dosiahnuť odsúdenie obvineného v podstate

na tom skutkovom základe, že tento si bol vedomý nelegálneho zdroja získania automobilu

neznámou osobou, od ktorej ho mal kúpiť a napriek tomu motorové vozidlo previedol

na seba. Z uvedeného ale vyplýva, že prokurátor sa v súčasnosti snaží dosiahnuť odsúdenie

obvineného za skutok, ktorý nebol žalovaný. Je zásadný rozdiel v zisteniach, či obvinený

automobil odcudzil, alebo tento na seba len previedol (vo forme faktickej držby) po tom,

ako trestný čin krádeže spáchala iná osoba, o činnosti ktorej (jej protiprávnosti) musel mať

vedomosť. Jediným spojivom medzi uvedenými dvomi opísaniami konania obvineného

sa vzdialené javí len okolnosť uvedená v obžalobe, že totiž odcudzený automobil bol nájdený

v garáži užívanej obvineným. Táto okolnosť z hľadiska zámeru teraz sledovaného

prokurátorom však nemá zásadnú hodnotu, lebo dôvody lokalizácie automobilu v spomínanej

garáži vyplývajú len z výpovede obvineného (tvrdenie o jeho kúpe od inej osoby),

bez verifikovania ďalšími dôkazmi. Ďalšie okolnosti akcentované teraz prokurátorom

(neprimerane nízka suma údajne zaplatená obvineným za automobil, neregulárnosť

manipulácie s dokladmi týkajúcimi sa tohto motorového vozidla, osobná skúsenosť

obvineného vyplývajúca z toho, že predtým bol už majiteľom motorových vozidiel a mal

poznať režim ich kúpy a evidencie) je možné označiť len za okolnosti určitým spôsobom

podozrivé, ale v základe založené iba na dedukcii, bez adekvátneho odrazu v dokazovaní.

Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278

ods. 1 ), pričom jeho menšie korektúry na základe dokazovania sú síce

prípustné, ale nemôže ísť o zmenu, ktorá v pôvodnom návrhu prokurátora nebola nijako

špecificky vyjadrená či naznačená. Zachovanie princípu totožnosti skutku umožňuje len

subtílne úpravy na základe dokazovania pred súdom, ale nedovoľuje zásadnú zmenu

okolností, ktoré viedli k postaveniu obvineného pred súd.

V rozhodovanej veci úvahy a argumenty vyjadrené v dovolaní však nie je možné

prijať ako relevantné, lebo by napomáhali tendencii dosiahnuť odsúdenie obvineného

za skutok, ktorý nebol uvedený v obžalobnom návrhu a viedli by k porušeniu zásady

zachovania totožnosti skutku.

Uvedenými okolnosťami sa vo svojom rozsudku zaoberal už okresný súd a na základe

odvolania prokurátora tiež krajský súd vo svojom napadnutom uznesení; ich závery plne

akceptuje aj Najvyšší súd v smere skúmania totožnosti skutku (s výnimkou úvah odvolacieho

súdu o forme zavinenia, ktoré však nemajú dosah na meritórnu otázku, ktorú bolo potrebné

riešiť).

Najvyšší súd preto po zistení, že napadnuté rozhodnutie nie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, rezultoval evidentné nenaplnenie dôvodov dovolania

podľa ; na tomto základe potom dovolanie

generálneho prokurátora podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. apríla 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová