Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/186/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej

v právnej veci navrhovateľov – 1/ M., bytom V., 2/ M., rod. J., bytom V. a 3/ M., rod. J.,

bytom V., zastúpených JUDr. T., advokátom so sídlom v K, Ž., proti odporcovi Obvodnému

pozemkovému úradu Košice - mesto, Košice, Popradská č. 78, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu číslo 503/21/2008-Kos z 13. februára 2008 o odvolaní navrhovateľov

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 5. júna 2008, č. k. -21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 5. júna 2008, č. k. -21 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu číslo

503/21/2008-Kos z 13. februára 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie

konanie.

Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) ako vecne správne potvrdil rozhodnutie odporcu, ktorým v konaní

podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol, že

navrhovatelia ako oprávnené osoby spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o/ cit zákona

a priznal im právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona za pozemok v katastrálnom území K

(T.), PKV č. X., parcela číslo 5104 – roľa o výmere 1056 m², a to každému v ¼, lebo

pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1) a podľa § 6

ods. 1 písm. a/ k takému pozemku nie je možné navrátiť vlastníctvo. Odporca svoje

rozhodnutie odôvodnil tak, že časť parcely č. 5104 vo výmere 890 m² prešla na štát len na

základe geometrického plánu a tým je splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradný

pozemok podľa písmeno o/ – prevzatie nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu.

Krajský súd stotožniac sa so skutkovým i právnym posúdením veci odporcom svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a/ a ods. 2, 4

ods. 1 , keď na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotiac

dôkazy vykonané v priebehu správneho i súdneho konania jednotlivo i v ich vzájomnej

súvislosti, dospel k záveru, že „v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre priznanie

nároku navrhovateľky na náhradu za pozemok v katastrálnom území K - J., PKV č. X., parc.

č. 8049, o výmere 2539 m², a to konkrétne za podiel 1/3 z podielu z pôvodného vlastníka (1/4),

t. j. 1/12 z vyvlastnenej výmery 2539 m². Z týchto dôkazov teda nepochybne vyplýva, že

navrhovateľka splnila obligatórne podmienky v zmysle § 6 ods. 2 zákona.“

Účastníkom náhradu trov konania nepriznal podľa v spojení

s .

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že opravný

prostriedok proti rozhodnutiu odporcu podali z dôvodu, že im týmto rozhodnutím bolo

priznané právo na náhradu za pozemok podľa ,

avšak táto náhrada bola priznaná navrhovateľom ako oprávneným osobám vo väčšom rozsahu

ako im patrí, nakoľko vyvlastnená im bola de facto len časť pozemnoknižnej parcely v K č.

5104 v katastrálnom území T. o výmere 166 m² československého štátu – S. a nie o výmere

1056 m², ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí odporcu.

V odvolaní namietali, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1 písm. f/ .

Poukazovali na to, že dňa 4.6.2008 doručili Krajskému súdu v Košiciach

ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a požiadali o odročenie pojednávania na iný

neskorší termín, ktorú žiadosť odôvodnili tým, že si zvolili právneho zástupcu a vzhľadom

na zložitosť prejednávanej veci a krátkosť časového úseku medzi zvolením právneho zástupcu

a termínom pojednávania nemal tento možnosť sa na predmetné pojednávanie pripraviť a pre

svoje pracovné záväzky sa ho nemohol zúčastniť. Krajský súd Košice však pojednávanie

neodročil a rozhodol na pojednávaní dňa 5.6.2008 bez prítomnosti navrhovateľov. Navyše,

napriek spomínanému ospravedlneniu neúčasti navrhovateľov na pojednávaní a ich žiadosti

o odročenie pojednávania, ktorá bola Krajskému súdu doručená dňa 4.6.2008, táto sa v spise

vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. vôbec nenachádza a krajský

súd sa s ňou v zápisnici z pojednávania nijako nevysporiadal. V zápisnici z predmetného

pojednávania nie je uvedené, že navrhovatelia ani ich právny zástupca nie sú prítomní.

Zároveň podľa navrhovateľov Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní o veci taktiež

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa stotožnil s názorom odporcu, že sú

splnené podmienky na aplikáciu § 3 ods. 1 písmeno o/ zákona o navrátení vlastníctva

k pozemkom; prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Podľa navrhovateľov v danom

prípade nie je možné aplikovať ustanovenia § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom,

nakoľko v inkriminovanom období navrhovateľom nebolo nikdy odňaté vlastnícke právo

k parcele č. 5104 v katastrálnom území T. nad výmeru 166 m² žiadnym spôsobom, pozemok

je t. č. v držbe Mesta K. a navyše v evidencii nehnuteľností vedenej Katastrálnym úradom

v Košiciach, Správou katastra Košice na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie T. sú ako

vlastníci k predmetnej pozemnoknižnej parcele registra „E“ č. 5104 vedení navrhovatelia

v spoluvlastníckom podiele každý po ¼. Výmera predmetnej parcely na LV X. je 3574 m².

Pôvodná výmera predmetnej parcely bola 3740 m² . Z tejto bolo vyvlastnených 166 m².

Rozdielu medzi pôvodnou a vyvlastnenou výmerou parcely presne zodpovedá výmera 3574

m², ktorej vlastníkmi podľa LV X. sú navrhovatelia. V tomto smere poukazovali aj na

hodnovernosť a záväznosť údajov katastra podľa ustanovenia

o katastri nehnuteľností (ďalej len „katastrálny zákon“). Namietali, že obvodný pozemkový

úrad nemôže v zmysle zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom určiť, že vlastnícke právo

k parcele 5104 o výmere 1056 m² patrí Mestu K., nakoľko vlastníkmi celého zostatku výmery

podľa uvedeného LV sú navrhovatelia. Obvodný pozemkový úrad nedisponuje právomocou

rozhodovať o určení vlastníckeho práva a taktiež nemôže rozhodovať o preukázaní

hodnovernosti a záväznosti údajov katastra, nakoľko to nie je v jeho právomoci. Podľa

navrhovateľov údaje nachádzajúce sa v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom

v Košiciach, Správou katastra Košice na liste vlastníctva č. 12576, katastrálne územie T.

parcely č. 5500/1 a 4304/2 nie sú určené v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu

novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona. Nemožno ich preto posúdiť ako

záväzné. Planimetrické zistenie výmery, na ktoré sa napadnuté rozhodnutie obvodného

pozemkového úradu odvoláva nie je v zmysle § 70 katastrálneho zákona právne záväzné.

Poukazovali i na to, že zo žiadosti o zápis vlastníckeho práva do evidencie

nehnuteľností zo dňa 12.6.1986 spoločnosťou S. je zrejmé, že žiadateľ žiada o zápis prechodu

vlastníckeho práva len k vyvlastnenej časti parcely 5104 o výmere 166 m², ktorá bola aj

príslušnou evidenciou nehnuteľností zapísaná na LV č. X. Ani v preberacom protokole

v zmysle z 27.10.1992 nie je zrejmá nijaká zmena výmery

vyvlastnenej plochy. Z uvedeného je zrejmé, že zostatok výmery pozemnoknižnej parcely

registra „E“ č. 5104 v rozhodujúcom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 na štát alebo inú

právnickú osobu neprešiel, a preto nie je možné na usporiadanie vlastníckych vzťahov

k zostatku parcely nad výmeru 166 m² aplikovať zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Navrhovatelia preto tvrdia, že právne posúdenie veci obvodným pozemkovým

úradom, s ktorým sa stotožnil Krajský súd v Košiciach, že časť parcely o výmere 1056 m²

prešla na štát len na základe grafickej časti geometrického plánu, je podľa názoru

navrhovateľov nesprávne, nakoľko geometrický plán nie je titulom nadobudnutia

vlastníckeho práva, a preto nemožno odvodzovať vznik vlastníckeho práva od jeho grafickej

časti. Taktiež nie je nikde v právnom poriadku SR zakotvená prednosť grafickej časti

geometrického plánu pred písomnou a preto navrhovateľom nie je zrejmé, prečo posúdil tak

obvodný pozemkový úrad ako aj Krajský súd v Košiciach túto časť ako právne záväznú pre

posúdenie výmery prevzatej plochy. Zdôraznili, že písomná a grafická identifikácia parcely

vyhotovená Správou katastra Košice pod číslom K1:855/2004-II dňa 4.10.2005 taktiež

potvrdzuje fakt, že zanikla časť parcely o výmere 166 m² vyvlastnením a konštatuje nesúlad

medzi písomnou a grafickou časťou geometrického plánu. Ani písomná identifikácia parcely

Správou katastra Košice nie je meritórnym rozhodnutím o vlastníckom práve a nijako z nej

nevyplýva, že došlo k prechodu vlastníckeho práva z navrhovateľov na štát alebo inú

právnickú osobu v rozhodujúcom období od 25.2.1948 do 1.1.1990.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu sa plne stotožnil s právnym názorom Krajského

súdu v Košiciach obsiahnutým v napadnutom rozsudku č. k. -21 zo dňa 5. júna

2008. K svojmu rozhodnutiu uviedol, že vychádzal z identifikácie parciel vyhotovenej

Správou katastra Košice pod č. j. K1:855/2004-II zo dňa 4.10.2005, podľa ktorej pôvodnú

pozemnoknižnú parcelu č. 5104, zapísanú v PKV č. X., kat. územie K. tvorí parcela registra E

KN č. 5104, pozostávajúca z časti parciel registra C KN č. 5502, č. 5501, č. 5654/2 a časti

parciel registra a C KN č. 5500/1 a č. 4304/2, ktoré sú vo vlastníctve Mesta K. a sú zapísané

v liste vlastníctva č. 12576. Podľa uvedenej identifikácie časť z pôvodnej parcely na základe

geometrického plánu č. 241-1-3601-121-77 o výmere 166 m² zanikla v stave C KN titulom č.

Výst. zo dňa 29.5.1984 (zb. 1. ). Zároveň je však v identifikácii

uvedená poznámka, že podľa geometrického plánu č. 241-1-3601-121-77 časť parcely

odčlenená z pozemnoknižnej parcely č. 5104 je o výmere 166 m², čo je v nesúlade s grafickou

časťou uvedeného geometrického plánu, výmera uvedenej odčlenenej časti určená

v geometrickom pláne ako časť „a“ planimetricky je 1056 m². Poukázal na to, že uvedená

identifikácia parciel bola vyhotovená pre účely a sú v nej uvedené

údaje, ktoré vychádzajú z dokladov, ktoré sa nachádzajú v zbierke listín katastra a údaje

o parcelách a vlastníckych vzťahoch k nim, vrátane titulu prechodu nehnuteľnosti.

Z predmetnej identifikácie parciel (písomnej aj grafickej časti) je nepochybné, že časť parcely

vo výmere 166 m² bola vyvlastnená rozhodnutím č. Výst. zo dňa 29.5.1984,

a zároveň, že z dôvodu nesúladu s grafickou časťou geometrického plánu došlo k prechodu

nehnuteľnosti na štát vo väčšej výmere a to vo výmere 1056 m². Na zápis do evidencie

nehnuteľností bolo predložené vyvlastňovacie rozhodnutie spolu s geometrickým plánom č.

241-1-3601-121-77. Nakoľko bol nesúlad medzi písomnou a grafickou časťou tohto plánu,

pokiaľ išlo o parcelu č. 5104, pri zápise sa vychádzalo z grafickej časti geometrického plánu,

ktorou sa z pôvodnej parcely odčlenila výmera 1056 m². Uvedenú skutočnosť potvrdzuje

identifikácia parciel vyhotovená Správou katastra Košice pod č. j. K1:855/2004-IÍ zo dňa

4.10.2005.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nerozhodoval o vlastníctve Mesta K.

k parcelám registra C KN č. 5500/1 a č. 4304/2. Vlastnícke právo k týmto parcelám je

evidované v liste vlastníctva č. X., k. ú. T. a vlastníkom týchto parciel je Mesto K. Podľa

identifikácie parciel časti parciel C KN č. 5500/1 a č. 4304/2, ktoré sú súčasťou

pozemnoknižnej parcely č. 5104, predstavujú výmeru 1056 m². Vlastnícke právo k zvyšnej

časti parcely č. 5104 zostalo zachované. Výmera parcely E KN č. 5104 podľa listu vlastníctva

č. X. je 3574 m². Podľa o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov

hodnoverným a záväzným údajom katastra je výmera parcely vtedy, ak je určená v digitálnej

forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto

zákona. Vzhľadom na uvedené, výmera parcely E KN č. 5104 nie je záväzným

a hodnoverným údajom katastra a nie je možné sa na ňu odvolávať.

Podľa odporcu, nakoľko si navrhovatelia uplatnili nárok na celú výmeru parcely a nie

len na výmeru 166 m² uvedenú vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. Výst. zo dňa

29.5.1984, Obvodný pozemkový úrad Košice – mesto musel riešiť napadnutým rozhodnutím

celú výmeru parcely, u ktorej došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát (1056 m²).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec na odvolacom

pojednávaní podľa veta druhá v neprítomnosti účastníkov a právneho

zástupcu navrhovateľov, ktorí sa na odvolacie pojednávanie napriek riadne vykázanému

doručeniu predvolania nedostavili, keď právny zástupca navrhovateľov svoju neúčasť

telefonicky ospravedlnil ( a v spojení s veta

prvá ), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Vzhľadom na námietky navrhovateľov sa odvolací súd sa v prvom rade zaoberal

odňatím možnosti konať pred súdom postupom krajského súdu, ktorý napriek ospravedlneniu

neprítomnosti navrhovateľov so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu, že si pre účely

tohto konania zvolili právneho zástupcu, vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

K tejto námietke odvolací súd uvádza, že zákonná úprava správneho súdnictva

je obsiahnutá v piatej časti , kde v ustanovení

je priamo upravený postup súdu v prípade, ak sa účastník na pojednávanie nedostaví.

Podľa ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec

prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

Odhliadnuc od toho, že ospravedlnenie neúčasti navrhovateľov a ich právneho

zástupcu z ústneho pojednávania konaného dňa 5. júna 2008 sa v súdnom spise

nenachádza, z osobitnej úpravy § 250g ods. 2 vyplýva, že ustanovenie § 101 ods. 2 veta

druhá sa v správnom súdnictve nepoužije, avšak odročenie pojednávania pre

neprítomnosť účastníka z dôležitých dôvodov nemožno vylúčiť, ak by účastníkovi mohla byť

odňatá možnosť konať pred súdom.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní na krajskom súde dňa 5. júna 2008 (č. l. 19)

súdneho spisu vyplynulo, že krajský súd nariadil vec prejednať v neprítomnosti

navrhovateľov po zistení ich neprítomnosti.

Aj v prípade, že by krajský súd mal ospravedlnenie k dispozícii, je vecou jeho

zváženia, či v takomto prípade bude akceptovať žiadosť navrhovateľov o odročenie

pojednávania. Navrhovatelia predvolanie na ústne pojednávanie pred prvostupňovým súdom

nariadené na deň 5. júna 2008 obdržali dňa 20. mája 2008, mali teda dostatočný časový

priestor na zvolenie si právneho zástupcu.

Preto skutočnosť, že krajský súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti

navrhovateľov odvolací súd v danej veci nepovažoval za takú vadu konania, ktorá sama osebe

by bola dôvodom na zrušenie prvostupňového rozsudku podľa .

Krajský súd v Košiciach sa však v konaní dopustil iných závažných chýb, ktoré

odvolací súd považuje za potrebné vytknúť.

Predovšetkým závažnou procesnou vadou bolo, porušenie ustanovenia § 250m ods. 3

, podľa ktorého účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a

správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že účastníkom administratívneho

konania bol aj Slovenský pozemkový fond Bratislava – regionálny odbor Košice, s ktorým

súd prvého stupňa nekonal, nepredvolal ho na pojednávanie, ani mu nedoručil rozsudok.

Druhou závažnou vadou bolo, že odôvodnenie na strane 7 rozsudku, podľa ktorého

„v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku navrhovateľky

na náhradu za pozemok v katastrálnom území K - J., PKV č. X., parc. č. 8049, o výmere 2539

m², a to konkrétne za podiel 1/3 z podielu z pôvodného vlastníka (1/4), t. j. 1/12 z vyvlastnenej

výmery 2539 m². Z týchto dôkazov teda nepochybne vyplýva, že navrhovateľka splnila

obligatórne podmienky v zmysle § 6 ods. 2 zákona.“ nekorešponduje s preskúmavanou vecou,

čo robí rozhodnutie nezrozumiteľným.

Uvedené vady mohli mať síce za následok zrušenie prvostupňového rozsudku, keby

odvolací súd po preskúmaní aj rozhodnutia a postupu správneho orgánu nebol zistil, že pre

potvrdenie rozhodnutia odporcu neboli dané zákonné dôvody.

je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého

cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy

zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom

období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne

ustanovených prípadov straty majetku. Preto pri aplikácii jeho ustanovení treba postupovať

veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám.

v upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu ( a až 39 zákona SNR č.

).Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa právo na navrátenie vlastníctva k pozemku

podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s

trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v

období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie") spôsobom

uvedeným v ustanovení § 3.

Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ustanoveniach § 5 ods. 2

zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu – pozemkového

úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní práva na náhradu

za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu

oprávnenej osoby podľa , podľa zákona sa

na konanie podľa odseku 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

To znamená, že povinnosťou pozemkového úradu pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2 je

postupovať podľa jednotlivých ustanovení o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a pri ich aplikácii

vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán

je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je

povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy

hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb

a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu

a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci.

Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho

poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku (§ 32 a § 46

správneho poriadku). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti

a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej

základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť

skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenia

skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa

príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné.

Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez

ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež

vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov

(§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že

musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným

predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo

vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť

v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku).

106Sžo 186/2008

Podľa zákona písm. m/ a písm. o/ č. oprávneným osobám sa

navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu

v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady (písm. m/), prevzatia nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu (písm. o/).

Predpokladom navrátenia vlastníctva podľa Z.

z. oprávneným osobám je, že došlo k vyvlastneniu za náhradu a tá vyplatená nebola.

Vlastníctvo nemožno navrátiť, ak náhrada bola uložená do notárskej úschovy a po uplynutí

kadučnej lehoty pripadla štátu.

Predpokladom navrátenia vlastníctva podľa Z.

z. oprávneným osobám je, aby pozemok v zákonom stanovenom období, t. j. v čase

od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu bez právneho dôvodu.

Obsahom administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovatelia

ako oprávnené osoby po pôvodnej vlastníčke D J. ešte aj spolu s M. (ktorý však nie je

občanom Slovenskej republiky, a preto nemôže byť oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2

, o čom odporca aj rozhodol rozhodnutím č. 503/22/2008-Kos z 13.

februára 2008) uplatnili u odporcu dňa 22. decembra 2004 nárok na navrátenie vlastníctva

v zmysle a to k parcele č. 5104 – roľa o výmere 3740 m² na základe

rozhodnutia o vyvlastnení L. Výst 319/1984 z 25.5.1984 (správne malo byť 29.5.1984).

Z vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného býv. Obvodným národným výborom,

odborom výstavby, územného plánovania a architektúry Košice II pod č. Výst

dňa 29. mája 1984 bolo o. i. zistené, že v prospech Čsl. štátu – S. sa od D. rod. M. (právnej

predchodkyne navrhovateľov) z 1/1 role X. (č. PKN) parc. č. 5104 o výmere 3740

vyvlastňuje 166 m² za 66,40 Kčs. Náhrada za vyvlastnené pozemky sa určila podľa vyhl. č.

o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastňovaní

nehnuteľností za 1 m² pozemku 0,40 Kčs a činila 167.607,80 Kčs s tým, že ju uhradí

finančný odbor NVMK resp. splnomocnený investor S. do 30 dní od nadobudnutia

právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia; v prípadoch nezistenia vlastníctva pozemkov

alebo terajšieho bydliska vlastníkov, finančná úhrada bude uložená do depozitu Štátneho

notárstva Košice-mesto.

116Sžo 186/2008

Odporca vychádzajúc z názoru, že zo žiadosti navrhovateľov nevyplýva, že by

z parcely č. 5104 uplatnili nárok len na 166 m² a že podľa písomnej a grafickej identifikácie

parcely vyhotovená Správou katastra Košice pod č.j. -11 dňa 4.10.2005 časť

parcely č. 5104 vo výmere 890 m² prešla na štát len na základe geometrického plánu, mal za

to, že je splnená podmienka pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona

č. – prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Na základe identifikácie

parciel, ktorú vydala Správa katastra Košice dňa 4.10.2005 mal za to, že časť pôvodnej

parcely č. 5104, u ktorej došlo ku prechodu vlastníctva, je ku dňu účinnosti zákona

č. v znení neskorších predpisov vo vlastníctve Mesta K. (list vlastníctva č..X.),

t. j. právnickej osoby, ktorá nie je povinnou osobou na navrátenie vlastníctva k pozemkom

v zmysle § 4 ods. 1 zákona.

Podľa názoru odvolacieho súdu odporca pri vydaní rozhodnutia nepostupoval podľa

citovaných ustanovení ani uvedených ustanovení správneho

poriadku a potrebné relevantné dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci

nevykonal. Pri svojom rozhodovaní odporca vychádzal prakticky iba z identifikácie parcely č.

5104 vyhotovenej Správou katastra Košice pod č. j. -11 dňa 4.10.2005, pričom

sa náležite nevyporiadal s uplatneným nárokom navrhovateľov z titulu vyvlastnenia časti

nehnuteľnosti bez vyplatenia náhrady, na ktoré okolnosti nevykonal nijaké dokazovanie,

a pokiaľ ide o titul prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, nijako neskúmal, či

k tomuto došlo v rozhodnom období. Z obsahu spisu je zrejmé, že Mesto Košice o zápis

nehnuteľností, súčasťou ktorých malo byť aj sporných 890 m² požiadala až v roku 1993 a že

navrhovatelia sú v katastri nehnuteľností naďalej vedení ako spoluvlastníci parcely č. 5104

o výmere 3574 m² – vedenej ako orná pôda v zastavanej časti obce. Preto právny záver

urobený v rozhodnutí odporcu je predčasný a nemá oporu v zistenom stave veci.

Na tom nič nemení ani poukaz na ustanovenie ,

podľa ktorého údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,

geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo

lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných

polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické

názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom

126Sžo 186/2008

katastra je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu

novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia hodnovernosť údajov katastra prakticky

možno vyvrátiť len verejnou listinou, čo v praxi je vo veľkej väčšine rozsudok súdu.

Z katastrálneho zákona pritom nevyplýva, že údaje o parcelách registra E, ktoré sú evidované

v mape určeného operátu, nie sú záväzné, uvádza sa len, že parcely registra E sú

v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov alebo môžu byť rozdelené do viacerých parciel

a že hranice pozemkov registra E nie sú v teréne zreteľné.

Takto potom z napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva, že vykonané dôkazy

sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých odporca vo svojom rozhodnutí vychádzal.

Pochybil teda krajský súd, keď rozhodnutie odporcu v danej veci považoval za vecne

správne a zákonné.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb,

o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ) a ich úlohou

nie je hľadať dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie správneho orgánu potvrdené. Ak je

rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôže nahrádzať jeho dôvody.

Keďže vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné

dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci a ani krajský súd nevykonal

žiadne dôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu,

a navyše v dôsledku toho správny orgán i prvostupňový súd vec nedostatočne a tým

i nesprávne posúdili, bol dôvod na to, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu,

rozhodnutie správneho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250l ods. 2, § 250q ods. 2 a

veta prvá ).

V ďalšom konaní odporca súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja

ods. 4 ) vykoná dokazovanie ( až 34 správneho poriadku) predovšetkým

na okolnosti uplatneného nároku ( ) a následne

zistí, či pre výmeru 890 m² z parc. č. 5104 boli splnené podmienky § 3 ods. 1 písm. o/ zákona

136Sžo 186/2008

č. , teda či táto časť parcely prešla na štát v rozhodnom období. Odkaz na

grafickú časť geometrického plánu č. 241-1-3601-121-77 vyplývajúci z identifikácie parciel

vykonanej Správou katastra v Košiciach je v tomto smere podľa názoru súdu nepostačujúci.

Odvolací súd dáva ešte do pozornosti, že reštitučné zákony nepredpokladajú

(neprezumujú) ani jednu z podmienok, stanovených v príslušných ustanoveniach jednotlivých

zákonov (v danom prípade , , príp. aj písm. o/ ),

takže pre úspešné uplatnenie nároku musí oprávnená osoba uplatnený reštitučný titul

preukázať.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku) odporca

vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie aj patričným spôsobom odôvodní tak, aby

rozhodnutie zodpovedalo zákonu (§ 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku).

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224

ods. 1, 2 v spojení s veta prvá , a

ako aj a , nakoľko v súdnom preskúmavacom konaní neboli trovy

navrhovateľmi ani ich právnym zástupcom uplatnené a ani vyčíslené.

Od súdneho poplatku sú navrhovatelia v tomto konaní oslobodení (§ 4 ods. 2 písm. z/

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave, dňa 22. apríla 2009

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth