Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1be/376665.ca3b63.pdf
PDF · 114.29 KB
No categories available
2obo/35/2009
N a j v y š š í s ú d 2 Obo 35/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku
a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci žalobcu:
V. spol. s r. o., so sídlom N. X. B., IČO: X. proti žalovanému: M. K. bytom L. X. K.,
o zaplatenie 610 311,60 Sk (20.258,63 EUR) s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 03. septembra 2008 č. k. 16 Zm 2253/2004 – 91, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 03. septembra
2008 č. k. 16 Zm 2253/2004 – 36 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že zmenkový platobný rozkaz
z 08.12. 2004 č. k. 16Zm 2253/04-36 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu a žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vyhovel tak čiastočne žalobe žalobcu z 28. 06. 2004, ktorou sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 610 311,60 Sk so 6 % úrokom za každý deň omeškania
od 16. 06. 2004 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2 034,37 Sk a trov konania. Vo veci bol
08. 12. 2004 vydaný zmenkový platobný rozkaz, v ktorom súd uložil zaplatenie zmenkovej sumy
610 311,60 Sk a zmenkovú odmenu 2 034,--Sk a súdny poplatok 30 615,--Sk.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote námietky, v ktorých
namietal, že suma uplatnenej istiny a príslušenstva nezodpovedá skutkovému stavu, že predmet
leasingu bol odobratý, avšak platenie splátok pokračovalo, podpis zmenky bol vynútený a v čase
podpisu nebola táto výška stanovená, zmenka vo forme ako bola súdu predložená mu nebola
poskytnutá.
Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca blanko zmenku vyplnil
v súlade s dohodou o vyplňovacom práve a preto námietka žalovaného pokiaľ sa týka výšky
zmenkovej sumy nie je oprávnená s poukazom na ustanovenie § 10 čl. I. zákona č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového. Ďalej žalovaný vo svojich námietkach uvádzal, že suma uplatňovanej
istiny nie je uplatňovaná správne a žalovaný sa bránil tiež aj kauzálnymi námietkami, ktoré ako
vystaviteľ zmenky voči príjemcovi zmenky vzniesol postupom podľa § 17 čl. I. zákona. Tieto
námietky spočívali v tom, že suma uplatňovanej istiny aj po zániku leasingu nezodpovedá
správnej výške, pretože splátky pokračovali aj potom. Súd však zistil, že zmenková suma
zodpovedá pohľadávke žalobcu tak, ako vyplýva zo záverečného finančného vysporiadania
leasingovej zmluvy a jej príslušenstva. Keďže k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy
došlo, žalovaný svoje tvrdenie v námietkach, že leasingové splátky zaplatil i za mesiace október
a november 2002, nepreukázal. Leasingové splátky, na zaplatenie ktorých predložil doklad, sú za
mesiace august a september 2002.
Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 čl. I. zákona, zmenečné nároky proti prijímateľovi zmenky
sa premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky. Záverečné finančné vysporiadanie bolo
vyhotovené 05. 04. 2004, zmenka bola zročná 15. 06. 2004 a žaloba podaná a žaloba podaná
21. 06. 2004, teda v zákonnej premlčacej lehote. Námietka premlčania nároku preto nie je právne
odôvodnené. Z uvedených dôvodov súd preto ponechal námietkami napadnutý zmenkový
platobný rozkaz podľa § 175 ods. 4 OSP v platnosti.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol v odvolacom návrhu
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukázal na ustanovenie § 306 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe potom, čo ho veriteľ na to písomne
vyzval.
V citovanom ustanovení je vyjadrená subsidiarita ručenia, čo znamená, že veriteľ nie je
(až na výnimky) oprávnený požadovať plnenie od ručiteľa skôr, ako si právo kvalifikovaným
spôsobom uplatní u hlavného dlžníka. Ak sa záväzok hlavného dlžníka stane platným a dlžník
neplní, má veriteľ písomne vyzvať hlavného dlžníka na plnenie, poskytnúť mu primeranú lehotu
a ak ani po uplynutí tejto lehoty dlžník svoj záväzok nesplní, je veriteľ oprávnený domáhať sa
plnenia od ručiteľa. Je zrejmé, že žalovaný priamo nikdy žiaden dlh voči žalobcovi nemal. I keď
by sa aj neprihliadlo na to, že žalovaný podpísal blankozmenku a zmluvu o vyplnení a použití
blankozmeniek nie slobodne, podľa platnej právnej úpravy jedným definičných znakov
blankozmenky je udelenie vyplňovacieho práva majiteľovi zmenky. Aj keď táto dohoda nie je
platným právom nijako upravená ako vymedzený zmluvný typ a teda forma zmluvy nie je nijako
určená, nič to nemení na tom, že zákon uzavretie takejto dohody predpokladá. Je nesporné, že
medzi účastníkmi konania takáto dohoda uzavretá aj bola a bolo preto namieste ustanovenia tejto
dohody žalobcom aj dodržať, čo sa však nestalo.
Ďalej žalovaný, ako odvolateľ, namietal podobne ako v odpore proti zmenkovému
platobnému rozkazu, že suma doplnená (vyplnená) žalobcom na blankozmenke nezodpovedá
skutkovému stavu veci, teda nie je doplnená (vyplnená) správne, povedané inak hodnota
neuhradenej pohľadávky s príslušenstvom nie je uvedená správne. Súd sa s touto námietkou
žalovaného vôbec nezaoberal, neskúmal, či žalobca blanko zmenku vyplnil správne, teda
v súlade s dohodou o vyplňovacom práve – čo sa však v rámci konania žiadnym relevantným
spôsobom neosvedčovalo. Súd sa uspokojil s tvrdením žalobcu, že tento vypracoval záverečné
finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy a bez akéhokoľvek dôkazu vychádzal z toho, že toto
záverečné vyúčtovanie je určite správne. Prečo súd bol presvedčený o správnosti vyúčtovania –
toto z rozhodnutia súdu prvého stupňa zrejmé nie je, nie je zrejmé aké listinné alebo iné dôkazy
pre danú vec súd vyhodnocoval, akými úvahami sa pritom riadil a preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa je bezpochyby v tejto časti nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa taktiež žiadnym
spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s námietkou žalovaného čo do príslušnosti súdu.
Nepreskúmateľný je rozsudok súdu prvého stupňa čo do vysporiadania sa s možnými
námietkami premlčania, pretože už aj z listinných dôkazov predložených súdu prvého stupňa je
zrejmé, že vozidlo bolo žalobcovi odovzdané do jeho dispozície preberacím protokolom dňa
03. 06. 2002, pričom „Záverečné vysporiadanie leasingovej zmluvy“ bolo žalobcom vyhotovené
až dňa 05. apríla 2004.
Žalobca sa na odvolanie žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2, OSP), bez pojednávania
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212
ods.1, § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový
súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil (§ 219 OSP).
Odvolací súd si osvojuje dôvody správneho rozhodnutia súdu prvého stupňa
a s poukázaním na námietky uvedené v odvolaní dodáva:
Žalovaný už v prvostupňovom konaní, ale aj ako odvolateľ v odvolacom konaní
nerozlišuje postup v občianskom súdnom konaní pri aplikácii ohľadne hmotnoprávnych nárokov
posudzovaných podľa Občianskeho zákonníka pri zmluvnej úprave leasingového od
zabezpečenia záväzku z toho vzťahu zmenkou, na ktorý sa vzťahuje osobitný zákon aj osobitná
úprava podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.
Podľa všeobecného ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka
„Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom,
sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie“.
Zákon teda pri analógii legis predpokladá aplikáciu aj viacerých právnych noriem a z toho
vychádza aj procesný postup podľa Občianskeho súdneho poriadku. Leasingová zmluva nie je
osobitne upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku ani v inom osobitnom zákone, preto
vzťahy z nej sa tým posudzujú podľa Občianskeho zákonníka. Posudzovanie právnych
povinností, ku ktorým sa výstavca zmenky zaviaže, ako už bolo uvedené sa posudzuje podľa
ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, v ktorom je veľmi striktná úprava z tohto vzťahu. Táto
striktnosť je skúmaná z pohľadu vystavenia zmenky, jej náležitosti a súlad s právnou úpravou.
Vystavená zmenka je cenným papierom, tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. c/
Obchodného zákonníka), obchodom abstraktným a pri jej realizácii platí koncentračná zásada.
V praxi bolo otázne, či zmenka môže slúžiť ako zabezpečovací prostriedok záväzku, ktorá otázka
je riešená pozitívne. aj s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ručiteľ
ručiaci za záväzok zmenkou má objektívnu zodpovednosť a preto nemôže svoje spochybnenie
prenášať na súd. K podpisu na zmenke bol vynútený, neplatnosti tejto zmenky sa mohol domáhať
z tohto dôvodu po jej podpísaní bez zbytočného odkladu. Predmetná zmenka bola zmenkou
blankytnou (neúplnou) a podľa vyplňovacieho oprávnenia výška zmenečnej sumy bola viazaná
na nezaplatenú výšku pohľadávky a dátum splatnosti ku dňu kedy pohľadávka sa nespláca.
V danom prípade vyplňovacie oprávnenie bolo tak vyhotovené aj v zmenke doplnené aj
zmenka predložená na realizáciu. Neobstojí preto ani námietka premlčania a ani ostatné kauzálne
námietky. Žalovaný nijako nepreukázal, že do výšky zmenečnej sumy boli započítané aj splátky
za dva mesiace zaplatené a prvostupňový súd aj túto otázku správne posúdil.
Ručenie zmenkou je snáď najnevýhodnejšou formou ručenia za záväzky vyplývajúce
z iných ako peňažných vzťahov. Keďže zákon ich pripúšťa nemožno účastníkovi takého vzťahu
to iným spôsobom zabraňovať, aj keď takáto forma ručenia je zjavne nevýhodná pre ručiteľa
a zjavne zvýhodňuje veriteľa.
Žalobcovi nebola priznaná náhrada odvolacích trov, pretože na uplatnenie práva
v odvolacom konaní ich nebolo potrebné vynaložiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. apríla 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.