Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dd3/367633.61c894.pdf
PDF · 127.35 KB
No categories available
3Obdo/7/2008
Najvyšší súd 3 Obdo 7/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. V., podnikajúci pod
obchodným menom A., D., IČO X., zastúpeného JUDr. E.Š., advokátom, H. proti
žalovanému P., a. s., X. IČO X., zastúpenému JUDr. J.V., advokátom, o zaplatenie sumy
263 097,-- Sk (8 733,22 Eur), na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne z 23. októbra 2007 č. k. 16 Cob 66/2007-229, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trenčíne rozsudkom z 12. 03. 2007 č. k. 39 Cb 43/2006-175 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 263 097,-- Sk s 0,05% úrokom z omeškania
za každý deň omeškania od 12. 12. 2001 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške
76 359,-- Sk. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca bol na základe zmluvy
o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd M, M., a.
s., na území Slovenskej republiky, uzavretej 02. 01. 1994 nositeľom výhradného práva
na skúšanie, prihlasovanie k registrácii, prihlasovanie k právnej ochrane, množeniu
a obchodnému využívaniu osív odrôd v Slovenskej republike. Podľa článku II. ods. 4 tejto
zmluvy mal žalobca právo uzatvárať licenčné zmluvy a inkasovať licenčné poplatky z predaja
osív, ktoré po odpočte provízie bez meškania mal previesť na účet M.. K ukončeniu platnosti
tejto výhradnej licenčnej zmluvy došlo výpoveďou zo strany poskytovateľa licencie, ktorú
žalobca prevzal dňa 19. 05. 1999 a dvojročná výpovedná lehota uplynula dňa 20. 05. 2001.
Počas platnosti tejto zmluvy uzavreli žalobca a žalovaný dňa 25. 05. 2000 zmluvu č. 25/2000
o poskytovaní nevýlučnej licencie na výrobu osív odrôd spoločnosti H., a. s., k obchodnému
využitiu na množiteľské a bežné plochy pre rok 1999/2000 na odrody pšenice ozimnej
a jačmeňa ozimného s tým, že zmluva platila v období od 01. 08. 1999 do 30. 07. 2000.
Dodatok č. 1 z 21. 02. 2001 ku zmluve č. 25/2000 považoval súd prvého stupňa za neplatný
právny úkon, nakoľko dodatok č. 1 bol uzavretý v čase, kedy zmluva, ku ktorej bol prijatý, už
neplatila, a teda účastníci nemohli vykonať platnú zmenu dohodnutých obchodných
podmienok. Z uvedeného vyvodil súd prvého stupňa záver, že od 01. 08. 2000 do uzatvorenia
zmluvy č. 5/2001 z 09. 10. 2001, nebol právny vzťah medzi účastníkmi konania zmluvne
upravený. Súd prvého stupňa mal za to, že na strane žalovaného vzniklo za obdobie
od 01. 08. 2000 bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v predaji certifikovaných osív odrôd
pšenice ozimnej BREA a BOKA z úrody, založenej na jeseň roku 2000, ktorej žatva bola
v lete 2001 a predaj osiva sa uskutočňoval na jeseň roku 2001. Súd vyhodnotil všeobecnú
licenčnú zmluvu zo dňa 17. 08. 2000, uzavretú medzi spoločnosťou M. ČR, s.r.o.
a obchodnou spoločnosťou M. SLOVAKIA, s. r. o.. ako absolútne neplatnú, keďže dňa 17.
08. 2000 nemala spoločnosť M. ČR, s. r. o., voľné právo na udeľovanie výhradného práva
odrody BREA a BOKA na území Slovenskej republiky z dôvodu existencie zákonnej
prekážky, spočívajúcej vo výhradnom práve pre tieto odrody, t. j., že tieto výhradné práva
patrili žalobcovi. Takisto vyhodnotil za absolútne neplatnú aj sublicenčnú zmluvu č. 28/2001
z 13. 08. 2001, uzatvorenú medzi spoločnosťou M. SLOVAKIA, s. r. o. a žalovaným, na
základe ktorej zaplatil žalovaný licenčné poplatky vo výške 263 097,-- Sk spoločnosti M.
SLOVAKIA, s. r. o.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozsudkom
z 23. októbra 2007 č. k. 16 Cob 66/2007-229 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového
konania vo výške 80 867,-- Sk a trovy odvolacieho konania vo výške 36 710,-- Sk.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je zrejmé, že v dôsledku absencie záväzkového
vzťahu – písomnej sublicenčnej zmluvy - nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k porušeniu
zmluvnej povinnosti, spočívajúcej v úhrade licenčných poplatkov. Odvolací súd sa však
nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 263 097,--
Sk titulom bezdôvodného obohatenia, rovnajúceho sa výške licenčných poplatkov, vrátane
DPH. Dospel k záveru, že ak žalovaný zaplatil licenčné poplatky na základe zmluvy č.
28/2001 z 13. 08. 2001 majiteľovi šľachtiteľských oprávnení – spoločnosti M. ČR,
prostredníctvom spoločnosti M. Slovakia, s. r. o., postupoval tak v súlade s ustanovením § 7
ods. 2 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat,
v zmysle ktorého majiteľ pôvodnej odrody má minimálne právo na odmenu z obchodného
využívania odvodenej odrody. Naopak žalovaný bez existencie platnej sublicenčnej zmluvy
nemal právny titul na platenie licenčných poplatkov žalobcovi. Odvolací súd vyjadril názor,
že ak spoločnosť M. ČR, s. r. o., ako právny nástupca spoločnosti H., a. s., K., porušila
uzavretím zmluvy so spoločnosťou M. Slovakia, s. r. o., práva žalobcu, vyplývajúce zo
zmluvy, uzavretej dňa 01. 02. 1994, ktoré mu patrili až do 20. 05. 2001, za takého porušenia
povinnosti nemôže znášať následky žalovaný, lebo tento svojím konaním vo vzťahu
k žalobcovi neporušil žiadnu povinnosť, ani sa na jeho úkor bezdôvodne neobohatil.
Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu podľa § 241 ods.
2 písm. a/ O. s. p. – v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. podľa § 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p. – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.- rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
V dovolaní namietal skutočnosť, že odvolací súd v rámci odvolacieho konania vôbec
nezopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu podľa § 213 ods. 2 O. s. p. (v znení účinnom
ku dňu podania odvolania), podľa ktorého, ak má odvolací súd za to, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie
v potrebnom rozsahu opakuje sám. Tvrdil, že odvolací súd neaplikoval ani jedno z ustanovení
§ 213 ods. 2 až 4 O. s. p., čo znamená, že postupoval podľa § 213 ods. 1 O. s. p., podľa
ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa.
Žalobca zastával názor, že napriek tomu, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvého stupňa, Krajský súd v Trenčíne nepostupoval podľa tohto
ustanovenia, čím porušil procesnoprávny predpis a na základe tohto porušenia nesprávne
rozhodol. Žalobca ďalej uviedol, že odvolací súd zvrátil výsledok sporu iba na základe toho,
že ani nezopakoval dokazovanie a ani ho nedoplnil, jednoducho napadnutý rozsudok zmenil
iba na základe niektorých skutočností, ktoré vyplývajú z dokazovania, ktoré nevykonal ani
jeho zopakovaním alebo doplnením. Nesúhlasil s postupom súdu druhého stupňa, keď
na odvolacom pojednávaní nespomenul dôkazné prostriedky, o ktoré bude opierať svoje
rozhodnutie, čím odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k týmto dôkazom, a teda ako
účastníkovi konania mu odňal možnosť konať pred súdom.
Poukázal na to, že odvolací súd v rámci dokazovania dospel k záveru, že šľachtiteľské
osvedčenia, udelené Ministerstvom pôdohospodárstva SR dňa 21. 05. 2001 obchodnej
spoločnosti M. ČR, s. r. o., B., sú platné, preto žalobu zamietol, pričom neposkytol žalobcovi
možnosť vyjadriť sa k platnosti týchto šľachtiteľských osvedčení. Takisto odvolací súd
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k oznámeniu Ministerstva pôdohospodárstva SR zo 16. 06.
2005, ako k dôkaznému prostriedku, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty dovolacieho
dôvodu podľa § 241 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
Podľa názoru žalobcu odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď na daný stav
aplikoval ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 132/1989 Zb., v zmysle ktorého majiteľ pôvodnej
odrody má minimálne právo na odmenu z obchodného využívania odvodenej odrody. Mal
za to, že na vzťahy, vzniknuté medzi nadobúdateľom licencie (žalobcom) a nadobúdateľom
sublicencie (žalovaným) nie je možné aplikovať ustanovenia o právnych vzťahoch medzi
šľachtiteľom pôvodnej odrody a šľachtiteľom odvodenej odrody. Poukázal, že odrody Brea
a Boka nie sú odvodenými odrodami, a preto aplikácia § 7 ods. 2 zákona č. 132/1989 Zb.
vôbec neprichádza do úvahy a že odmenu podľa citovaného ustanovenia si nemožno
zamieňať s licenčnými poplatkami.
Ďalej uviedol, že v zmluve č. 25/2000 malo byť správne v článku VII. ods. 1 uvedené,
že zmluva platí od 01. 08. 2000 do 30. 07. 2001, a to z dôvodu, že zmluva bola uzavretá dňa
25. 05. 2000, a teda sa môže vzťahovať iba na sezónu 2000/2001. Je zrejmé, že v danom
prípade došlo k chybe v písaní.
Zastával názor, že sublicenčná zmluva, uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou M.
SLOVAKIA, s. r. o., dňa 13. 08. 2001, sa týka sezóny jeseň 2001 – leto 2002, čo znamená, že
s predmetom sporu nemá nič spoločné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby dovolací súd zrušil
rozsudok odvolacieho súdu.
K podanému dovolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že v odvolacom konaní nedošlo
k vadám konania, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. Namietal, že exkluzivita žalobcu
zanikla dňa 30. 11. 2000, a teda podpísanie sublicenčnej zmluvy medzi žalovaným
a spoločnosťou M. SLOVAKIA, s. r. o. dňa 13. 08. 2001, nebolo porušením jeho exkluzivity.
Žalovaný navrhoval dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v lehote oprávnenou osobou, obsahuje náležitosti stanovené § 241
O. s. p. a smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom,
prejednal dovolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné napadnúť každé
rozhodnutie odvolacieho súdu, bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu
konania. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v takom prípade prípustné iba
vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, teda ak sa stali skutočnosti, v dôsledku
ktorých vada vznikla a prejavila sa v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu. K tomu, či
rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených v § 237 O. s. p.,
prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale aj z úradnej povinnosti (§ 242
O. s. p.).
V prejednávanej veci je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p., v zmysle
ktorého dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Žalobca v dovolaní poukazuje aj na existenciu dovolacieho dôvodu, uvedeného
v ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., podľa ktorého dovolanie možno odôvodniť aj tým,
že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Za vadu konania v zmysle citovaného ustanovenia možno považovať aj skutočnosť, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávneho zisteného skutkového
stavu veci. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná najmä vtedy, ak
pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku.
Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 242 ods. 2 písm. b/ O. s. p. je daný aj v prípade,
ak odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní veci z iného skutkového základu, než súd prvého
stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. a zopakoval
dôkazy, na ktorých založil svoje zistenia súd prvého stupňa, prípadne, aby dokazovanie
doplnil.
V predmetnom spore si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 263 097,-- Sk
s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný na jeseň roku 2001 predal osivo, založené na jeseň
roku 2000, kedy licenčné práva z odrôd pšenice ozimnej BREA a BOKA patrili výhradne
žalobcovi, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, predstavujúce výšku
licenčných poplatkov.
Vyhovujúce rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo zo skutočnosti, že
od 01. 08. 2000 do uzatvorenia zmluvy č. 5/2001 z 09. 10. 2001, nebol právny vzťah medzi
účastníkmi konania zmluvne upravený, a preto konštatoval, že na strane žalovaného vzniklo
za obdobie od 01. 08. 2000 bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v predaji certifikovaných
osív odrôd pšenice ozimnej BREA a BOKA z úrody založenej na jeseň roku 2000, ktorej
žatva bola v lete 2001 a predaj osiva sa uskutočňoval na jeseň roku 2001. Súd prvého stupňa
ďalej vyhodnotil všeobecnú licenčnú zmluvu zo dňa 17. 08. 2000, uzavretú medzi
spoločnosťou M. ČR, s. r. o. a obchodnou spoločnosťou M. SLOVAKIA, s. r. o. ako
absolútne neplatnú, keďže dňa 17. 08. 2000 nemala spoločnosť M. ČR, s. r. o. voľné právo na
udeľovanie výhradného práva odrody BREA a BOKA na území Slovenskej republiky
z dôvodu existencie zákonnej prekážky, spočívajúcej vo výhradnom práve pre tieto odrody,
nakoľko tieto výhradné práv patrili žalobcovi. Takisto vyhodnotil za absolútne neplatnú aj
sublicenčnú zmluvu č. 28/2001 zo dňa 13. 08. 2001, uzatvorenú medzi spoločnosťou M.
SLOVAKIA, s. r. o. a žalovaným, na základe ktorej zaplatil žalovaný licenčné poplatky vo
výške 263 097,-- Sk spoločnosti M. SLOVAKIA, s. r. o.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, pretože dospel k záveru, že ak
žalovaný zaplatil licenčné poplatky na základe sublicenčnej zmluvy č. 28/2001 zo dňa
13. 08. 2001 majiteľovi šľachtiteľských oprávnení – spoločnosti M. ČR, s. r. o.,
prostredníctvom spoločnosti M. SLOVAKIA, s. r. o., postupoval tak v súlade s ustanovením §
7 ods. 2 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat.
Uviedol, že žalovaný v súvislosti s povinnosťou uhradiť licenčné poplatky za obchodné
využívanie označených odrôd pšenice nebol povinný a ani nemohol skúmať platnosť, resp.
neplatnosť zmlúv, uzavretých medzi spoločnosťou M. ČR, s. r. o. a M. Slovakia, s. r. o.,
prípadne platnosť, či neplatnosť odstúpenia spoločnosti M. ČR, s. r. o. od zmluvy
o výhradnom práve na zastupovanie, uzavretej dňa 02. 01. 1994 so žalobcom. S ohľadom na
šľachtiteľské osvedčenia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 21. 05. 2001 nemal dôvod
pochybovať o vlastníctve šľachtiteľských oprávnení spoločnosti M. ČR, s. r. o. a nemal dôvod
pochybovať ani o platnosti zmlúv, uzavretých medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou M.
SLOVAKIA, s. r. o. v nadväznosti na odstúpenie od zmluvy zo dňa 02. 01. 1994, uzavretej
so žalobcom a následne aj na výpoveď predmetnej zmluvy.
Konštatoval, že ak spoločnosť M. ČR, s. r. o. ako právny nástupca spoločnosti H., a.
s., K. (predtým obchodným menom M.) porušila uzavretím zmluvy so spoločnosťou M.
Slovakia, s. r. o. práva žalobcu, vyplývajúce zo zmluvy, uzavretej dňa 01. 02. 1994, ktoré mu
patrili až do 20. 05. 2001, za také porušenie povinností nemôže znášať následky žalovaný,
lebo ten svojím konaním vo vzťahu k žalobcovi neporušil žiadnu povinnosť a ani sa na jeho
úkor bezdôvodne neobohatil.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd rozhodol
na základe iných skutkových zistení ako súd prvého stupňa. Uvedené závery odvolací súd
prijal bez toho, aby dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. v potrebnom rozsahu sám
opakoval. V konaní pred odvolacím súdom preto došlo k vade, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je daná existencia dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne podľa § 243b ods. 1, 2 O. s. p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na zistenú vadu konania sa dovolací súd
ostatnými dovolacími dôvodmi, uvádzanými žalobcom nezaoberal.
O trovách dovolacieho konania rozhodne súd v novom rozhodnutí o veci (§ 243d
ods. 4 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. apríla 2009
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu