Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/122/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej

v právnej veci žalobcu: B. s. r. o., M. X. L, zastúpeného JUDr. A. S., advokátom, R. X. D.,

proti žalovanému: Ing. J. S., T. X. Bojnice, zastúpenému

JUDr. E. S., advokátkou, korzo B. X. D., o zaplatenie 1 298 000,– Sk s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu a žalovaného, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. apríla

2008, č. k. -280, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok z r u š u j e a vec

mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 512,51 Eur

( 15 440,– Sk ) na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

23

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému priznal

náhradu trov konania 94 980,– Sk. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právna

predchodkyňa žalobcu V. a. s., pobočka Bratislava – mesto, uzavrela s dlžníkom

Mgr. B. Č. podľa a nasl. úverovú zmluvu

č. 33/92 18. marca 1992, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky

vo výške 1 988 000,– Sk na zaplatenie vydraženej prevádzkovej jednotky. V ručiteľskej

listine z 5. marca 1992 sa žalovaný zaviazal, že pohľadávku uspokojí v plnej výške,

ak ju neuspokojí dlžník. Keďže žalovaný pravosť podpisu na ručiteľskej listine poprel,

súd prvého stupňa ustanovil v konaní znalca z odboru ručné písmo, ktorému uložil,

aby posúdil v konaní pravosť podpisu žalovaného na úverovej zmluve a ručiteľskej listine.

Znalec konštatoval, že na základe predložených porovnávacích materiálov nie je možné

vypracovať znalecký posudok s jednoznačne kladným alebo záporným záverom.

Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca pravosť podpisu na ručiteľskej listine nepreukázal

ani prílohu k ručiteľskej listine podpísanou manželkou žalovaného, vyhotovenej v súvislosti

s rozhodovaním o majetku v bezpodielovom vlastníctve, ako nepriamym dôkazom,

preto žalobu v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa V spore úspešnému

žalovanému priznal právo na zaplatenie 89 980,– Sk, na náhradu súdneho poplatku

za odvolanie proti rozsudku č. k. -108 z 10. októbra 2001 a 5000,– Sk ( k úhrade

bol žalovaný zaviazaný uznesením č. k. -187 z 18. augusta 2004 z dôvodu

zloženia preddavku na trovy spojené s podaním znaleckého posudku ).

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obidvaja účastníci konania.

Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, pretože súd prvého stupňa

nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a s tvrdením

žalobcu a rozhodnutie súčasne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v odôvodnení rozsudku súd nesprávne

vychádzal z toho, že podpis na listinách, a to úverovej zmluve č. 33/92 z 18. marca 1992

a ručiteľskej listine z 5. marca 1992, nie je podpisom žalovaného. Tvrdenia žalovaného

ohľadne podpisov označil za účelové, pričom považoval za pochybenie súdu,

keď sa uspokojil s tvrdeniami žalovaného ohľadom pravosti jeho podpisov. Peňažný ústav,

ktorý preveroval pravosť podpisov na uvedených listinách mal jednoznačne za preukázané,

že sa jedná o podpisy žalovaného, a preto bol poskytnutý úver. Vyčítal súdu prvého stupňa,

že sa uspokojil s tým, že ako dôkaz bral len spochybnenie podpisov žalovaným, v ktorého

záujme je uvedené tvrdenie. Žalobca predložil dôkazy o tom, že podpisy na vyššie uvedených

listinách patria žalovanému a tento dôkaz nebol v konaní vyvrátený. Preto ak zo strany

žalovaného nebude produkovaný dôkaz, ktorý by spochybnil pravosť na vyššie uvedených

listinách, je jeho návrh opodstatnený.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. V odôvodnení vyjadrenia vyslovil názor, že po spochybnení podpisu žalovaným

a bezúspešnom znaleckom dokazovaní bolo úlohou žalobcu, aby inými dôkaznými

prostriedkami preukázal, že žalovaný ručiteľskú listinu podpísal. Súčasne si uplatnil náhradu

trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 15 440,– Sk.

Žalovaný podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Uviedol,

že na pojednávaní 18. júla 2007 súd odročil pojednávanie na 19. septembra 2007 s tým,

že predvolá svedkov a dlžníka. Pojednávanie 19. septembra 2007 bolo zrušené, súd rozhodol

uznesením -272 zo 16. januára 2008 tak, že pripustil na strane žalobcu

namiesto D. s. r. o. B. s. r. o. L. Následne nariadil pojednávanie

na 23. apríla 2008. Právna zástupkyňa ( ktorá prevzala predvolanie na pojednávanie

29. februára 2008 ), v tomto čase mala byť mimo územia SR na dovolenke vopred zaplatenej,

listom z 5 marca 2008 ospravedlnila svoju neprítomnosť z uvedených dôvodov

na pojednávaní a požiadala o odročenie pojednávania na iný termín. Dňa 23. apríla 2008

na pojednávaní súd rozhodol rozsudkom. Podľa žalovaného jeho právna zástupkyňa nemala

možnosť uplatniť a vyčísliť si trovy právneho zastúpenia, keďže nepredpokladala,

že 23. apríla 2008 súd na pojednávaní v jej neprítomnosti ako aj v neprítomnosti žalovaného

rozhodne. Žiadal výrok o náhrade trov konania zrušiť, nakoľko trpí vadou uvedenou

v

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

po nariadení pojednávania podľa , prejednal vec v napadnutom

rozsahu a z uvedených dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť a rozhodnutie o náhrade trov konania trpí vadou, pre ktorú ho bolo potrebné zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom sporu je nárok na peňažné plnenie, ktorý žalobca oprel o ručiteľskú listinu

z 5. marca 1992. V odvolacom konaní zostalo posúdiť platnosť tohto zabezpečovacieho

záväzku. Z obsahu ručiteľskej listiny z 5. marca 1992 založenej v spise na č. l. 26 vyplýva,

že zabezpečovala úver, vrátane úrokových nákladov a vyúčtovaných poplatkov, ktorý

poskytla V., a. s. pobočka B. – mesto ( predchodca žalobcu ) v sume 1 988 000,– Kčs Mgr. B.

Č. N. B. Žalovaný

Ing. J. S. vyhlásil, že preberá ako ručiteľ záruku na zaplatenie tohto úveru vrátane úrokov

a vyúčtovaných poplatkov, ako sa zaviazal podnikateľ po 166 000,– Kčs, v rokoch

1993 a 1994 po 165 750,– Kčs, v roku 1995 k 28. februáru 1995 posledná splátka v hodnote

164 000,– Kčs. Podľa tejto listiny sa ručiteľ zaviazal uhradiť dlžnú sumu poskytnutého úveru

zo svojho účtu zložením finančných prostriedkov v deň stanovenej splatnosti, ak do toho

dňa nebude úver splatený z prostriedkov podnikateľa alebo pred dňom stanovenej

splatnosti v lehote určenej pobočkou podnikateľa, ak táto zistila ohrozenie návratnosti

a za podmienky, že pobočka uplatní tento nárok 12 dní dopredu ako má byť záväzok

zo záruky realizovaný. Z obsahu uvedenej listiny, ktorú podpísal úverový veriteľ a dlžník

tiež vyplýva, že platnosť ručiteľskej listiny zaniká uhradením poslednej splátky úveru

t. j. dňom 28. 02. 1995, do splnenia záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy.

Ak sa ručiteľská zmluva nepoužila, pobočka mala vrátiť jej originál ručiteľovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu v predloženej ručiteľskej listine z 5. marca 1992

je prejavená vôľa, že ak dlžník nezaplatí veriteľovi niektorú splátku, alebo by bola ohrozená

splatnosť niektorej splátky, žalobca môže uplatniť právo na splnenie tohto záväzku

voči žalovanému, ktorý je jeho ručiteľom. Toto právo veriteľa je upravené

aj v zabezpečovanej úverovej zmluve č. 33/92 v bode III 2 písm. b tak, že v prípade

ak podnikateľ ( dlžník ) neuhradí splátku v dohodnutý deň a nepožiada o jej prolongáciu,

53

prípadne prolongácia splátky nebude povolená, banka ( veriteľ ) pristúpi k uplatneniu svojich

práv vyplývajúcich z finančného ručenia počnúc nasledujúcim pracovným dňom

po dohodnutom termíne čiastočnej splátky. Žalovaný teda zabezpečoval splnenie jednotlivých

splátok úveru, pričom splatnosť poslednej splátky úveru bola 28. februára 1995 ( v roku 1992

bola výška splátok po 166 000,– Kčs, v rokoch 1993 a 1994 po 165 750,– Kčs,

28 februára 1995 splátka vo výške 164 000,– Kčs ). Na základe uvedeného,

ako aj so zreteľom na skutočnosť, že v ručiteľskej listine je to výslovne uvedené, odvolací súd

uzavrel, že ručiteľský záväzok bol uzavretý na dobu určitú do 28. februára 1995. Po uplynutí

uvedenej doby žalobca na základe tohto právneho úkonu nemal právo na vrátenie

poskytnutých peňažných prostriedkov voči žalovanému.

Z obsahu a petitu žaloby vyplýva, že žalobca si z dôvodu omeškania dlžníka

s platením splátok uplatnil právo na vrátenie zostatku nesplateného úveru, návratnosť ktorého

mal zabezpečený záložnou zmluvou. Z hľadiska skutkového vymedzenia nároku žalobcu,

preto nie je možné žalobou uplatnený nárok priznať na základe posudzovanej ručiteľskej

listiny. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu veci najvyšší súd Slovenskej

republiky zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny

potvrdil.

Čl. 46 ods. 1 ukladá súdom zákonom ustanoveným

postupom, teda v súlade s poskytovať ochranu právam,

ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. Riadny chod spravodlivosti

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj , zaväzuje súdy na odôvodňovanie súdnych

rozhodnutí. Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup

je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. K tomuto procesnému právu účastníka

zodpovedá podľa povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch

rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie

vadou spočívajúcou v tom, že účastníkovi konania postupom súdu odníme možnosť konať

63

pred súdom ( ) a súčasne postupuje aj v rozpore

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Súd prvého stupňa úspešnému žalovanému priznal náhradu súdneho poplatku

a náhradu trov znaleckého dokazovania. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé z akého

dôvodu žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia a aká bola jeho úvaha

pri aplikácii ustanovenia

Tým, že súd prvého stupňa neúplne odôvodnil svoje rozhodnutie o náhrade trov

konania, sa stalo nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu základného práva žalovaného

na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru a Slovenskej

republiky v spojení s a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu

uvedeného v , ktorý viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

podľa

a vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 224 ods. 1

v spojení s a v súlade s jeho návrhom priznal náhradu trov odvolacieho

konania za jeden úkon právnej služby v sume 512,51 Eur ( 15 440,– Sk ), 506,21 eur odmena

za jeden úkon právnej služby plus 6,3 Eur paušálna náhrada výdavkov podľa § 14 ods. 1

písm. c/, , vyhlášky č.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 23. apríla 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L. B.