Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/59/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Jany Zemkovej PhD.,

v právnej veci žalobcu: D.-M.-S., s.r.o., P., zastúpený advokátom: JUDr. D. C., S., Ž., proti

žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/11197-78541/2007/994139-r

zo dňa 19.10.2007, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -53 zo dňa 22.04.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -53 zo dňa 22. apríla 2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. I/226/11197-78541/2007/994139-r zo dňa 19. októbra 2007 v spojení s rozhodnutím

Daňového úradu Považská Bystrica č.670/230/32395/07/Sma zo dňa 27. júna 2007

z r u š u j e podľa a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 66,39 eura

do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. D. C.,

advokáta, Ž..

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -53 zo dňa 22.04.2008 zamietol

žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/226/11197-78541/2007/994139-r zo dňa 19.10.2007, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Považská Bystrica (ďalej len správca dane)

č. /Sma zo dňa 27. júna 2007 – dodatočný platobný výmer, ktorým bol

žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie

roku 2005 v sume 192 097,-- Sk.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný postupoval pri vydaní

napadnutých rozhodnutí v súlade so zákonom a z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného

ako aj prvostupňového orgánu pri aplikácii ust. a

o dani z príjmov, ako aj a a , o správe

daní a poplatkov (ďalej len ) a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného

potvrdil, keďže dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom

konaní na ňom spočívalo, pretože v daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednávacia

a nie zásada vyhľadávacia. Žalobca najmä nepreukázal, že tovar vyúčtovaný v tovarových

faktúrach č. 30/2005 a č. 32/2005 bol preukázateľne dodaný spoločnosťou O. S., s.r.o., na

podklade ktorých malo byť žalobcovi dodaných 11200 kg a 11520 kg farby na vodorovné

značenie ciest. Krajský súd konštatoval, že je pravdou, že žalobca mal vo svojej evidencii

predmetné daňové doklady, avšak ich vystavenie nebolo hodnoverným spôsobom preukázané.

Takto vystavené doklady sú použiteľné za tým účelom len vtedy, ak je nepochybné,

že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že sú hodnoverné a vystavil ich ten,

kto ich vystaviť mal a za plnenia, ktoré sa reálne aj uskutočnili. Uvedená zákonná podmienka

je splnená formálne tým, že je uvedená v daňovom doklade. Samotná zákonná povinnosť

musí byť aj skutočne vykonaná a všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a na ňom

uvedenými osobami aj skutočne zrealizované. Žalobca ako daňovník teda musí vystupovať

s odbornou starostlivosťou tak, aby prípadná daňová kontrola nespôsobila daňovému subjektu

problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov a rozsahu vykonaných prác

alebo dodaných tovarov, či služieb. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je potom povinný

znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov pri prípadnej daňovej

kontrole.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,

že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, keďže odôvodnenie

rozsudku považuje za zmätočné, v rozpore so skutkovým stavom zisteným v daňovom

konaní, keďže v daňovom konaní nebola spochybnená hodnovernosť predmetných daňových

dokladov, ani fakt, že žalobcovi bol dodaný od spoločnosti O., s.r.o. tovar, ktorý žalobca na

značenie ciest aj spotreboval. Žalobca zdôraznil, že tovar od spoločnosti O., s.r.o., prebrala

subdodávateľská spoločnosť žalobcu K., s.r.o., O., ktorá značenie ciest aj vykonala a zároveň

aj potvrdila, že na obaloch tovaru bol uvedený výrobca farieb H., s.r.o., M.. Spolu s dodávkou

farieb bol priložený aj atest výrobcu. Dodávateľská spoločnosť O., s.r.o., nezakúpila tento

tovar od uvedeného výrobcu (alebo ho získala iným ako zákonným spôsobom) ide o vzťah

tohto dodávateľa s výrobcom, za ktorý žalobca nemôže niesť zodpovednosť.

Žalobca v odvolaní ďalej zdôraznil, že za dodaný tovar od spoločnosti O., s.r.o.,

zaplatil sumu 1 011 040,-- Sk bezhotovostným platobným stykom a rovnako uvedená

spoločnosť cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa 24.11.2006 potvrdila, že žalobcovi

predmetný tovar dodala. Žalobca uvádza, že splnil podmienky upravené v § 2 písm. c/

, za tovar zaplatil bankovým prevodom, dodacie doklady zaúčtoval

v účtovníctve a tovar zaevidoval v evidencii. Nemôže byť povinnosťou odberateľa

v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, aby overoval, či dodaný tovar vyrobil označený

výrobca, keďže takáto požiadavka je objektívne nemožná.

S poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne č. -53 zo dňa 22.04.2008 zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne dňa 04.07.2008 vyjadril žalovaný uvádzajúc,

že odvolateľ v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, pretože sa mu právne relevantným

spôsobom nepodarilo vyvrátiť pochybnosti, že tovar mu skutočne dodala spoločnosť O. S.,

s.r.o., a z tohto dôvodu mu nebol priznaný nárok na uplatnenie si čiastky 1 011 040,-- Sk

v daňových výdavkoch. Správca dane ani žalovaný nespochybňujú vystavenie daňových

dokladov spoločnosťou O. S., s.r.o., ale spochybňujú reálnosť dodania farby touto

spoločnosťou, teda skutočnosť, že tieto doklady boli vystavené na základe skutočného

plnenia, pričom vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré viedol správca, avšak

daňový subjekt tieto pochybnosti neodstránil. Žalovaný uviedol, že v súlade s § 2 písm. i/

v spojení s citovaného zákona daňovými výdavkami sú len výdavky

preukázateľne vynaložené na účely vymedzené v zákone o dani z príjmov a zaúčtované

v účtovníctve daňovníka. Preto je na daňovníkovi dôkazné bremeno, ak dostatočne nepreukáže,

že výdavky podľa zákona o dani z príjmov nie sú výdavkami daňovými, pretože nie každý

výdavok daňovníka je zároveň výdavkom daňovým.

Správca dane vo veci vykonal niekoľko úkonov smerujúcich k zabezpečeniu svedka,

konateľa spoločnosti O. S., s.r.o., J. K. z dôvodu objasnenia dodávky farby pre vodorovné

dopravné značenie pre žalobcu. Správca dane ale nebol úspešný, preto vychádzal z písomnej

výpovede konateľa zo dňa 23.11.2006 a z predložených dokladov, z ktorých vyplynulo, že

dodávateľom farieb pre spoločnosť O. S., s.r.o. bola spoločnosť S., spol. s r.o., P., pričom

konatelia uvedenej spoločnosti akúkoľvek spoluprácu so spoločnosťou O. S., s.r.o. vylúčili,

pričom výslovne uviedli, že pre túto spoločnosť nevystavovali, nepodpisovali faktúry

a ani neprevzali žiadne peniaze. Rovnako aj svedecká výpoveď p. F. nepreukázala tvrdenia

kontrolovaného daňového subjektu, že farby dodala spoločnosť O. S., s.r.o. naopak, práve z

podnetu tejto svedeckej výpovede správca dane u výrobcu farieb spoločnosti H., s.r.o., zistil,

že táto spoločnosť so žalobcom ani so spoločnosťami O. S., s.r.o., a S., spol. s r.o., nikdy

neobchodovala. Rovnako nevydala certifikát predložený v daňovom konaní, ktorý mal

osvedčiť predmetný výrobok.

S poukazom na uvedené navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( ) v súlade s

veta prvá v spojení s veta prvá a dospel k záveru, že rozsudok

krajského súdu zmení a zruší rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane podľa § 250j

ods. 3 z iných dôvodov než sú uplatnené v odvolaní a to z dôvodu nezrozumiteľnosti

rozsudku aj daňových rozhodnutí a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa oboznámil s pripojeným administratívnym

ako aj súdnym spisom. Zistil, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a dospel

k jednoznačným záverom. V tomto prípade však bolo zistené, že predmetné rozhodnutie

správcu dane ako i žalovaného a zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie správcu

dane ako aj žalovaného vychádzalo je v rozpore s obsahom predloženého daňového spisu.

Tento rozpor súd zistil najmä v tom, že zo samotného rozhodnutia správcu dane – Daňového

úradu Považská Bystrica č. /Sma zo dňa 27.06.2007 ako aj z protokolu

o daňovej kontrole č. /Hani zo dňa 21.05.2007 vyplynulo, že bol

žalobcovi upravený základ dane a vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb

za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 192 097,-- Sk na tom základe, že správca dane

neuznal žalobcovi ako daňový výdavok dve dodávateľské faktúry od spoločnosti O. S., s.r.o.,

P. konkrétne faktúra č. 6/2005 zo dňa 02.06.2005 a faktúra č. 9/2005 zo dňa 08.06.2005,

ktorými mal byť vyúčtovaný predaj farby na vodorovné dopravné značenie v celkovom

množstve 22740 kg za kúpnu cenu 1 011 040,-- Sk bez DPH. Uvedené daňové doklady sa

v administratívnom spise nenachádzajú.

Ako vyplýva z napadnutého rozsudku krajského súdu, prvostupňový súd vychádzal

z obsahu pripojeného administratívneho spisu, z obsahu ktorého zistil, že dodávateľskými

faktúrami v tomto prípade, ktoré mali byť zrejme vyradené z dôvodu neuznaného daňového

výdavku sú faktúra č. 30/2005 na sumu 499 290,-- Sk bez DPH zo dňa 02.06.2005

za dodávku 11220 kg farby na vodorovné značenie spoločnosťou O. S., s.r.o., a faktúra č.

32/2005 na 511 750,-- Sk bez DPH zo dňa 08.06.2005 za dodávku 11520 kg farby na

vodorovné značenie podľa zmluvy č. 2/2005, teda nie faktúry č. 6/2005 a č. 9/2005, ktoré

sú uvedené na strane dva napadnutého rozhodnutia správcu dane.

Najvyšší súd zároveň z obsahu rozhodnutia správcu dane zo dňa 27.06.2007

ako aj z rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.10.2007 zistil, že výrok rozhodnutia žalovaného

obsahuje duplicitne rozhodnutie o povinnosti zaplatiť rozdiel dane z príjmov právnických

osôb daňovníka vo výške 192 097,-- Sk.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolnosti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, ak rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok

dôvodov, alebo rozhodnutie nepreskúmateľné pre neúplnosť spisu správneho orgánu,

alebo z dôvodu že spisy neboli predložené. Rozsahom alebo dôvodmi žaloby v týchto

prípadoch nie je súd viazaný.

Najvyšší súd vyššie uvedené pochybenia správcu dane ako aj žalovaného zhodnotil

tak, že tieto vedú k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho

nezrozumiteľnosť (dôvod duplicitnosť výroku rozhodnutí správcu dane a žalovaného),

ako aj k nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane žalovaného, ktoré vychádza

z neúplnosti predloženého daňového spisu.

Odvolací súd tiež zistil, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k.13S/107/2007-53 zo dňa 22.04.2008 obsahuje v časti odôvodnenia na strane jeden,

v druhom odseku, nesprávne číslo a dátum napadnutého rozhodnutia správcu dane.

S poukazom na zistené pochybenia senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.13S/107/2007-53 zo dňa 22.04.2008

a rozhodnutie žalovaného č. I/226/11197-78541/2007/994139-r zo dňa 19. októbra 2007

v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Považská Bystrica č. /Sma zo dňa

27. júna 2007 podľa v spojení s z iných dôvodov než boli

uplatnené v podanom odvolaní žalobcu.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že priznal

žalobcovi právo na ich čiastočnú náhradu, vychádzajúc z ust. v spojení

s , v spojení s veta druhá , pretože súd zmenil rozhodnutie

krajského súdu a zrušil rozhodnutia žalovaného aj správcu dane z iných dôvodov, ako boli

namietané v podanom odvolaní. Uvedené považuje odvolací súd za dôvody hodné osobitného

zreteľa a preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania len za zaplatené súdne

poplatky ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, ako vyplývajú zo súdneho spisu t.j. za podanú

žalobu 2 000,-- Sk t.j. 66,39 eura. Náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal

práve s poukazom na namietané dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu, keďže tieto neviedli

k zmene napadnutého rozsudku krajského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. apríla 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková