Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e03/371654.e39e58.pdf
PDF · 108.38 KB
No categories available
5Ndt/8/2009
N a j v y š š í s ú d 5 Ndt 8/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja
Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti
odsúdenému E. A. pre pokus trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 8 ods. 1 k § 219 ods.1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na neverejnom
zasadnutí dňa 23. apríla 2009 v Bratislave o námietke zaujatosti vznesenej sudcom
Krajského súdu v Prešove JUDr. Emilom Dubňanským podľa § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
Podľa § 32 ods. 1 Tr. por. sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Emil Dubňanský
nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti odsúdenému
E. A. vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3 Ntok 1/2007.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo 17. decembra 2003, sp. zn. 1T 14/00, bol
v tom čase obžalovaný E. A. uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraždy
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 k § 219 ods.1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006. Za to mu bol uložený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/
Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 23. júna 2004,sp. zn. 5 To 13/04,
podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, odvolanie v tom čase obžalovaného E. A.
proti vyššie uvedenému rozsudku ako nedôvodné zamietol.
Odsúdený E. A. podal návrh na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej
veci, ktorý bol Krajskému súdu v Prešove doručený 30. októbra 2006.
Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Emil Dubňanský písomným podaním
zo 7. apríla 2009 v trestnej veci návrhu na povolenie obnovy konania podaného odsúdeným
E. A. podľa § 32 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1 Tr. por. oznámil svoju
zaujatosť, ktorú vidí v tom, že s odsúdeným E. A. spoločne študovali na Právnickej fakulte
UPJŠ v Košiciach v období rokov 1994 – 1997, pričom spoločne bývali na tom istom
internáte a spoločne sa zúčastňovali rôznych spoločenských a kultúrnych akcií.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v tomto konaní.
Podľa § 32 ods. 1 prvá veta Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por.
oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci sudca, o vylúčení rozhodne nadriadený súd
v senáte.
Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne
definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup,
ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom
sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti
v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu
(konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú).
Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom
spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,
ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,
ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam
so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.
Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým
obvineného.
V posudzovanej veci sudca JUDr. Emil Dubňanský vidí svoju zaujatosť v tom,
že v minulosti bol počas štúdia na vysokej škole v kontakte s odsúdeným E. A..
V tomto smere však Najvyšší súd Slovenskej republiky u sudcu JUDr. Emila
Dubňanského nezistil okolnosti svedčiace o užšom priateľstve, o inej kvalite než je bežný
úradný, popr. študijný alebo pracovný vzťah, ktorý by odôvodňoval jeho vylúčenie
z vykonávania úkonov trestného konania, ktoré sa týka odsúdeného E. A..
Pokiaľ nie sú zistené konkrétne okolnosti svedčiace o užšom priateľstve, o inej
kvalite než je bežný úradný, popr. študijný alebo pracovný vzťah, nemôže byť dôvodom
na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania len samotná skutočnosť,
že v minulosti študijne alebo pracovne prichádzal do styku s procesnou stranou, resp.
s príbuznými niektorej z procesných strán.
Je pravdou, že odsúdený E. A. v tomto období absolvoval štyri semestre Právnickej
fakulty ÚJPŠ v Košiciach, pričom podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uvedená okolnosť ešte nemôže sama o sebe svedčiť pre záver o priateľskom vzťahu medzi
touto osobou a sudcom JUDr. Emilom Dubňanským, o čom napokon svedčí aj jeho
vyjadrenie, že odvtedy žiadne kontakty vôbec neudržiavajú. V opačnom prípade by
v dôsledku takéhoto zistenia vzhľadom na kriminálnu povesť a minulosť odsúdeného E. A.
prichádzalo do úvahy zvážiť možnosť, či takýto sudca je vôbec spôsobilý vykonávať funkciu
sudcu, a nie či nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej veci.
I keď zákon v § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno
mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí
sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be
done"), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por.
predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)].
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej
veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len
vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú
intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať .
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť,
že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2
ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť
všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli
v prejednávanom prípade splnené.
Keďže senát najvyššieho súdu rozhodujúci o námietke zaujatosti nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by zakladali zaujatosť menovaného sudcu krajského súdu, rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. apríla 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová