Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/54/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z., bývajúcej v D., zastúpenej

JUDr. M., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanej O., so sídlom v G., IČO: X., zastúpenej

JUDr. M., advokátom so sídlom v G., o zaplatenie 793,33 € (23 900 Sk) s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. februára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo

14. februára 2007 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Rožňava zo 16. februára

2006 č.k. -94; vec vracia Okresnému súdu Rožňava na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo 16. februára 2006 č.k. -94 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť jej do

3 dní 23 900 Sk spolu s úrokom z omeškania. Účastníkom ani štátu nepriznal náhradu trov

konania. Na základe zisteného skutkového stavu ustálil, že žalobkyňa sa neopodstatnene

domáha doplatku mzdy. Nepreukázala totiž získanie výnimky z hľadiska kvalifikačného

predpokladu pre platové zaradenie v zmysle platového dekrétu vydaného jej bývalým

zamestnávateľom – Okresným úradom, odborom školstva, mládeže a telesnej kultúry dňa

31. augusta 2001 a z hľadiska nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovujú

katalógy pracovnej činnosti vo verejnej službe, prípadne nariadenia vlády č. 249/92 Zb.

o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách

a orgánoch. Z toho dôvodu ani v zmysle o verejnej službe

nemala byť v jej prípade zachovaná žiadna výnimka. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil poukazom na

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 14. februára 2007 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni do 3 dní 23 900 Sk spolu s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. mája 2003 do

zaplatenia. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Na odôvodnenie zmeny rozsudku súdu

prvého stupňa poukázal na a uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal

z posudku znalca z odboru ekonómia a manažment I., ktorý nemá atribút procesne

prípustného a relevantného dôkazného prostriedku, lebo súd v danom prípade neprípustne

uložil znalcovi zistiť skutkový stav veci, posudok vyhodnocuje aj právnu stránku veci a má aj

iné jeho nedostatky. Odvolací súd po výpočte právnych predpisov, z ktorých v konaní

vychádzal (, , nariadenie vlády

č. ) a vymenovaní listinných dôkazov (najmä oznámení a stanovísk Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej

republiky, metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 865/2002/12

a platového dekrétu z 31. augusta 2001) označil za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že

žalobkyňa nepreukázala získanie (zachovanie) výnimky z kvalifikačného predpokladu pre jej

platové zaradenie. Z jej platového dekrétu z 31. augusta 2001 vyplýva, že bola s účinnosťou

od 1. septembra 2001 zaradená do 8. tarifnej triedy a 8. platového stupňa a bol jej stanovený

tarifný plat 9 310 Sk. Pri určení tarifného platu žalobkyne do 31. marca 2002 sa vychádzalo

z toho, že spĺňa kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania (inak by jej nemohol byť

priznaný tarifný plat v 8. platovej triede). Odvolací súd za správny nepovažoval ani záver

súdu prvého stupňa, že v danom stupni vzdelania (stredné vzdelanie pedagogické)

a s prihliadnutím na celkovú prax mohla byť žalobkyňa zaradená do 9. platovej triedy

stupnice platových taríf podľa platových tried a platových stupňov v zmysle vládneho

nariadenia č. iba ak by jej pracovisko (materská škôlka) bolo zaradené do

sústavy predškolských zariadení s osobitnou charakteristikou špeciálnych materských škôl,

v ktorých sú uplatňované aj špecifické diagnostické metódy. Žalobkyňa mala byť správne

zaradená do 9. platovej triedy a 9. platového stupňa (príloha 7 v znení

do 31. júla 2003), od 1. apríla 2002 do 31. júla 2003 mal byť jej tarifný plat 11 540 Sk

mesačne, od 1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 mal byť jej tarifný plat 12 120 Sk

mesačne a od 1. januára 2004 do 31. mája 2004 mal byť jej tarifný plat 12 970 Sk. Vzhľadom

na to, že sa žalobou domáhala zaplatenia iba 23 900 Sk, nemohol súd, viazaný jej žalobným

návrhom, túto výšku prekročiť. Keďže sa žalovaná s plnením uvedenej sumy dostala do

omeškania, priznal žalobkyni aj úrok z omeškania.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Poukázala na to, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby

vykonal dokazovanie. S vecou sa vyporiadal iba tak, že dokazovanie súdu prvého stupňa

„znehodnotil“, avšak nenahradil ho ničím iným, iba svojimi názormi a rozborom rôznych

príkladov a právnej úpravy vzťahujúcej sa na obdobné prípady. Nepovažoval pritom ale za

potrebné vykonať dokazovanie na zistenie rozhodujúcej otázky – aké práce žalobkyňa

v materskej škole skutočne vykonávala. Až na základe toho mohol posúdiť, aký plat jej patril,

lebo ten sa vždy vypláca za skutočne vykonávanú prácu a nie za takú činnosť, ktorú

zamestnávateľ ani neprevádzkuje. Pokiaľ odvolací súd nepovažoval znalecký posudok

vypracovaný pre účely konania na súde prvého stupňa za správny, mal sám zistiť, konkrétne

aké práce žalobkyňa v materskej škole vykonávala a do akej platovej triedy vykonávanie

týchto prác patrilo. Dovolateľka zotrvala na tvrdení, že žalobkyni nikdy nebola udelená

výnimka zo vzdelania. Jej udelenie ani nebolo potrebné, lebo žalobkyňa nevykonávala práce,

na ktoré by výnimka bola potrebná. M. nie je zaradená do kategórie špeciálnych materských

škôl; žiadna odborná diagnostická alebo metodická činnosť sa v nej nevykonáva.

Vysokoškolské vzdelanie učiteľa alebo riaditeľa sa v tejto materskej škole nevyžaduje, a preto

sa v nej žiadne výnimky neudeľujú. V dodatku k dovolaniu žalovaná poukázala na to, že

žalobkyňa vo všetkých podaniach iba tvrdila, že jej patrí plat v 9. platovej triede, svoje

tvrdenie ale ničím nepreukázala a žiadnym spôsobom nekonkretizovala, akú činnosť

vykonávala v rozhodnom období. Z uvedených dôvodov dovolateľka žiadala napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa navrhla dovolanie zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je

správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací v zmysle

(postupujúc podľa prechodného ustanovenie k úpravám účinným

od 15. októbra 2008 a vykonaným ) po zistení, že dovolanie podala

včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) a dospel k záveru, že tento rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Žalovaná v dovolaní uplatnila len dovolací dôvod v zmysle

Dovolací súd bol ale napriek tomu povinný ( ods. l druhá veta ) skúmať, či

dovolaním napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom procesnou vadou

v zmysle O.s.p písm. a/ až g/ ; v dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna

takáto procesná vada. Rovnako bol dovolací súd povinný skúmať, či v dovolacom konaní

nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania, dôsledkom ktorej je nesprávne rozhodnutie vo

veci.

V prejednávanej veci sa na súde prvého stupňa uskutočnili tri pojednávania. Prvostupňový

súd nariadil znalecké dokazovanie bez náležitého zistenia skutkového stavu, čo vyplýva aj so

spôsobu uloženia úlohy znalcovi v uznesení z 15. novembra 2005 č.k. -56,

ktorým mu nariadil „na základe obsahu súdneho spisu vyžiadaním originálnych listinných

dôkazov od účastníkov konania zistiť vo forme znaleckého posudku, či rozsah žalobkyňou

skutočne vykonávaných prác v období od 1. augusta 2003 do 31. mája 2004 ju oprávňoval,

aby bola zaradená do 9. platovej triedy“. V danom prípade už odvolací súd správne poukázal

na to, že dokazovanie vykonáva súd ( ) a že súd prvého stupňa v prejednávanej

veci neprípustne uložil znalcovi, aby on zistil skutkový stav, dokonca aby podal právne

posúdenie veci. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom a súdneho

znalca, napriek námietkam žalobkyne, nevypočul. V odôvodnení svojho rozhodnutia síce

uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou (platovými

dekrétmi, vyjadreniami Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

k výkladom právnych predpisov, vyjadreniami a výkladmi Ministerstva školstva Slovenskej

republiky v obdobných veciach týkajúcich sa platového zaraďovania učiteliek základných

a materských škôl), zo zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktoré sú založené

v spise, ale vykonanie takéhoto dokazovania nevyplýva. Dovolací súd poznamenáva, že

dokazovanie predloženými listinami bolo potrebné vykonať tak, že predseda senátu alebo

samosudca mal na pojednávaní listinu alebo jej časť prečítať alebo oboznámiť jej obsah (viď

§ 129 ods. 1 O.s.p). Obsah zápisníc z pojednávaní však nesvedčí o tom, že by dokazovanie

uvedenými listinami bolo vykonané spôsobom určeným v tomto ustanovení.

Odvolací súd teda vo svojom rozsudku dôvodne vytkol súdu prvého stupňa procesné vady,

ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Sám sa však pri tom dopustil inej procesnej

nesprávnosti. Zo zápisnice z pojednávania na odvolacom súde zo 14. februára 2007 (č.l. 124

spisu), na ktorom došlo aj k vyhláseniu zmeňujúceho rozsudku, vyplýva, že na tomto

pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením platových dekrétov žalobkyne

z 31. augusta 2001 a 31. marca 2002, listu Ministerstva školstva Slovenskej republiky

z 9. decembra 2002, odpovedí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky z 11. júna 2003, stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky z 28. februára 2003, článku z časopisu Škola č. 5/2000, fotokópie Metodického

pokynu č. 865/2002-12, stanoviska Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 25. októbra

2004, stanoviska Okresného úradu v Rožňave z 9. decembra 2002, listu Magistrátu mesta

Košíc zo 17. februára 2006, odpovede Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo 7. júna

2005 a tiež znaleckého posudku. Odvolací súd si ale v súvislosti s tým neuvedomil, že ak nie

sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa podložené správnym procesným postupom (t.j. ak

sám znalecký posudok vyhodnotil vzhľadom na jeho vady ako nepoužiteľný dôkazný

prostriedok), nemá oboznamovanie týchto listín podstatný význam, lebo sa ním nevytvára

dostatočný skutkový podklad pre vyriešenie otázky rozhodujúcej – aké konkrétne práce

žalobkyňa u žalovanej skutočne v rozhodujúcom čase vykonávala. Z obsahu zápisnice

z pojednávania pred odvolacím súdom na jedinom pojednávaní 14. februára 2007 vyplýva, že

odvolací súd dokazovanie na obstaranie skutkových zistení v uvedenom zmysle nevykonal.

Navyše, za daného stavu ani žiadne zopakovanie alebo doplnenie dokazovania na zistenie

skutkového stavu nemohol vykonať, lebo v konaní pred súdom prvého stupňa žiadne

dokazovanie (procesne prípustným spôsobom) vykonané nebolo.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd (rovnako ako pred ním aj súd prvého stupňa)

nemal pre svoje právne závery dostatočné skutkové podklady. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu je v dôsledku toho predmetné súdne konanie zaťažené procesnou vadou

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Na túto

vadu konania musel dovolací súd prihliadnuť ( ); so zreteľom na ňu nemal

inú možnosť než dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (a tiež ním zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa) zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. apríla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková