Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f47/372086.eb7354.pdf
PDF · 104.22 KB
No categories available
3Cdo/54/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 54/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z., bývajúcej v D., zastúpenej
JUDr. M., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanej O., so sídlom v G., IČO: X., zastúpenej
JUDr. M., advokátom so sídlom v G., o zaplatenie 793,33 € (23 900 Sk) s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 6 C 84/2004, o dovolaní žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. februára 2007 sp. zn. 5 Co 205/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
14. februára 2007 sp. zn. 5 Co 205/2006 a rozsudok Okresného súdu Rožňava zo 16. februára
2006 č.k. 6 C 84/2004-94; vec vracia Okresnému súdu Rožňava na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava rozsudkom zo 16. februára 2006 č.k. 6 C 84/2004-94 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť jej do
3 dní 23 900 Sk spolu s úrokom z omeškania. Účastníkom ani štátu nepriznal náhradu trov
konania. Na základe zisteného skutkového stavu ustálil, že žalobkyňa sa neopodstatnene
domáha doplatku mzdy. Nepreukázala totiž získanie výnimky z hľadiska kvalifikačného
predpokladu pre platové zaradenie v zmysle platového dekrétu vydaného jej bývalým
zamestnávateľom – Okresným úradom, odborom školstva, mládeže a telesnej kultúry dňa
31. augusta 2001 a z hľadiska nariadenia vlády č. 111/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú
katalógy pracovnej činnosti vo verejnej službe, prípadne nariadenia vlády č. 249/92 Zb.
o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách
a orgánoch. Z toho dôvodu ani v zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe
nemala byť v jej prípade zachovaná žiadna výnimka. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil poukazom na § 150 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 14. februára 2007 sp. zn.
5 Co 205/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni do 3 dní 23 900 Sk spolu s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. mája 2003 do
zaplatenia. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Na odôvodnenie zmeny rozsudku súdu
prvého stupňa poukázal na § 220 O.s.p. a uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal
z posudku znalca z odboru ekonómia a manažment I., ktorý nemá atribút procesne
prípustného a relevantného dôkazného prostriedku, lebo súd v danom prípade neprípustne
uložil znalcovi zistiť skutkový stav veci, posudok vyhodnocuje aj právnu stránku veci a má aj
iné jeho nedostatky. Odvolací súd po výpočte právnych predpisov, z ktorých v konaní
vychádzal (nariadenie vlády č. 249/1992 Zb., zákon č. 313/2001 Z.z., nariadenie vlády
č. 111/2002 Z.z.) a vymenovaní listinných dôkazov (najmä oznámení a stanovísk Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej
republiky, metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 865/2002/12
a platového dekrétu z 31. augusta 2001) označil za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že
žalobkyňa nepreukázala získanie (zachovanie) výnimky z kvalifikačného predpokladu pre jej
platové zaradenie. Z jej platového dekrétu z 31. augusta 2001 vyplýva, že bola s účinnosťou
od 1. septembra 2001 zaradená do 8. tarifnej triedy a 8. platového stupňa a bol jej stanovený
tarifný plat 9 310 Sk. Pri určení tarifného platu žalobkyne do 31. marca 2002 sa vychádzalo
z toho, že spĺňa kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania (inak by jej nemohol byť
priznaný tarifný plat v 8. platovej triede). Odvolací súd za správny nepovažoval ani záver
súdu prvého stupňa, že v danom stupni vzdelania (stredné vzdelanie pedagogické)
a s prihliadnutím na celkovú prax mohla byť žalobkyňa zaradená do 9. platovej triedy
stupnice platových taríf podľa platových tried a platových stupňov v zmysle vládneho
nariadenia č. 249/1992 Zb. iba ak by jej pracovisko (materská škôlka) bolo zaradené do
sústavy predškolských zariadení s osobitnou charakteristikou špeciálnych materských škôl,
v ktorých sú uplatňované aj špecifické diagnostické metódy. Žalobkyňa mala byť správne
zaradená do 9. platovej triedy a 9. platového stupňa (príloha 7 zákona č. 313/2001 Z.z. v znení
do 31. júla 2003), od 1. apríla 2002 do 31. júla 2003 mal byť jej tarifný plat 11 540 Sk
mesačne, od 1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 mal byť jej tarifný plat 12 120 Sk
mesačne a od 1. januára 2004 do 31. mája 2004 mal byť jej tarifný plat 12 970 Sk. Vzhľadom
na to, že sa žalobou domáhala zaplatenia iba 23 900 Sk, nemohol súd, viazaný jej žalobným
návrhom, túto výšku prekročiť. Keďže sa žalovaná s plnením uvedenej sumy dostala do
omeškania, priznal žalobkyni aj úrok z omeškania.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Poukázala na to, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby
vykonal dokazovanie. S vecou sa vyporiadal iba tak, že dokazovanie súdu prvého stupňa
„znehodnotil“, avšak nenahradil ho ničím iným, iba svojimi názormi a rozborom rôznych
príkladov a právnej úpravy vzťahujúcej sa na obdobné prípady. Nepovažoval pritom ale za
potrebné vykonať dokazovanie na zistenie rozhodujúcej otázky – aké práce žalobkyňa
v materskej škole skutočne vykonávala. Až na základe toho mohol posúdiť, aký plat jej patril,
lebo ten sa vždy vypláca za skutočne vykonávanú prácu a nie za takú činnosť, ktorú
zamestnávateľ ani neprevádzkuje. Pokiaľ odvolací súd nepovažoval znalecký posudok
vypracovaný pre účely konania na súde prvého stupňa za správny, mal sám zistiť, konkrétne
aké práce žalobkyňa v materskej škole vykonávala a do akej platovej triedy vykonávanie
týchto prác patrilo. Dovolateľka zotrvala na tvrdení, že žalobkyni nikdy nebola udelená
výnimka zo vzdelania. Jej udelenie ani nebolo potrebné, lebo žalobkyňa nevykonávala práce,
na ktoré by výnimka bola potrebná. M. nie je zaradená do kategórie špeciálnych materských
škôl; žiadna odborná diagnostická alebo metodická činnosť sa v nej nevykonáva.
Vysokoškolské vzdelanie učiteľa alebo riaditeľa sa v tejto materskej škole nevyžaduje, a preto
sa v nej žiadne výnimky neudeľujú. V dodatku k dovolaniu žalovaná poukázala na to, že
žalobkyňa vo všetkých podaniach iba tvrdila, že jej patrí plat v 9. platovej triede, svoje
tvrdenie ale ničím nepreukázala a žiadnym spôsobom nekonkretizovala, akú činnosť
vykonávala v rozhodnom období. Z uvedených dôvodov dovolateľka žiadala napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobkyňa navrhla dovolanie zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je
správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací v zmysle § 10a ods. 1 O.s.p.
(postupujúc podľa prechodného ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p. k úpravám účinným
od 15. októbra 2008 a vykonaným zákonom č. 384/2008 Z.z.) po zistení, že dovolanie podala
včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že tento rozsudok treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom
dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Žalovaná v dovolaní uplatnila len dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Dovolací súd bol ale napriek tomu povinný (§ 242 ods. l druhá veta O.s.p.) skúmať, či
dovolaním napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom procesnou vadou
v zmysle § 237 O.s.p písm. a/ až g/ O.s.p.; v dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna
takáto procesná vada. Rovnako bol dovolací súd povinný skúmať, či v dovolacom konaní
nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania, dôsledkom ktorej je nesprávne rozhodnutie vo
veci.
V prejednávanej veci sa na súde prvého stupňa uskutočnili tri pojednávania. Prvostupňový
súd nariadil znalecké dokazovanie bez náležitého zistenia skutkového stavu, čo vyplýva aj so
spôsobu uloženia úlohy znalcovi v uznesení z 15. novembra 2005 č.k. 6 C 84/2004-56,
ktorým mu nariadil „na základe obsahu súdneho spisu vyžiadaním originálnych listinných
dôkazov od účastníkov konania zistiť vo forme znaleckého posudku, či rozsah žalobkyňou
skutočne vykonávaných prác v období od 1. augusta 2003 do 31. mája 2004 ju oprávňoval,
aby bola zaradená do 9. platovej triedy“. V danom prípade už odvolací súd správne poukázal
na to, že dokazovanie vykonáva súd (§ 122 O.s.p.) a že súd prvého stupňa v prejednávanej
veci neprípustne uložil znalcovi, aby on zistil skutkový stav, dokonca aby podal právne
posúdenie veci. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom a súdneho
znalca, napriek námietkam žalobkyne, nevypočul. V odôvodnení svojho rozhodnutia síce
uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou (platovými
dekrétmi, vyjadreniami Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
k výkladom právnych predpisov, vyjadreniami a výkladmi Ministerstva školstva Slovenskej
republiky v obdobných veciach týkajúcich sa platového zaraďovania učiteliek základných
a materských škôl), zo zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktoré sú založené
v spise, ale vykonanie takéhoto dokazovania nevyplýva. Dovolací súd poznamenáva, že
dokazovanie predloženými listinami bolo potrebné vykonať tak, že predseda senátu alebo
samosudca mal na pojednávaní listinu alebo jej časť prečítať alebo oboznámiť jej obsah (viď
§ 129 ods. 1 O.s.p). Obsah zápisníc z pojednávaní však nesvedčí o tom, že by dokazovanie
uvedenými listinami bolo vykonané spôsobom určeným v tomto ustanovení.
Odvolací súd teda vo svojom rozsudku dôvodne vytkol súdu prvého stupňa procesné vady,
ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Sám sa však pri tom dopustil inej procesnej
nesprávnosti. Zo zápisnice z pojednávania na odvolacom súde zo 14. februára 2007 (č.l. 124
spisu), na ktorom došlo aj k vyhláseniu zmeňujúceho rozsudku, vyplýva, že na tomto
pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením platových dekrétov žalobkyne
z 31. augusta 2001 a 31. marca 2002, listu Ministerstva školstva Slovenskej republiky
z 9. decembra 2002, odpovedí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky z 11. júna 2003, stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky z 28. februára 2003, článku z časopisu Škola č. 5/2000, fotokópie Metodického
pokynu č. 865/2002-12, stanoviska Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 25. októbra
2004, stanoviska Okresného úradu v Rožňave z 9. decembra 2002, listu Magistrátu mesta
Košíc zo 17. februára 2006, odpovede Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo 7. júna
2005 a tiež znaleckého posudku. Odvolací súd si ale v súvislosti s tým neuvedomil, že ak nie
sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa podložené správnym procesným postupom (t.j. ak
sám znalecký posudok vyhodnotil vzhľadom na jeho vady ako nepoužiteľný dôkazný
prostriedok), nemá oboznamovanie týchto listín podstatný význam, lebo sa ním nevytvára
dostatočný skutkový podklad pre vyriešenie otázky rozhodujúcej – aké konkrétne práce
žalobkyňa u žalovanej skutočne v rozhodujúcom čase vykonávala. Z obsahu zápisnice
z pojednávania pred odvolacím súdom na jedinom pojednávaní 14. februára 2007 vyplýva, že
odvolací súd dokazovanie na obstaranie skutkových zistení v uvedenom zmysle nevykonal.
Navyše, za daného stavu ani žiadne zopakovanie alebo doplnenie dokazovania na zistenie
skutkového stavu nemohol vykonať, lebo v konaní pred súdom prvého stupňa žiadne
dokazovanie (procesne prípustným spôsobom) vykonané nebolo.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd (rovnako ako pred ním aj súd prvého stupňa)
nemal pre svoje právne závery dostatočné skutkové podklady. Podľa právneho názoru
dovolacieho súdu je v dôsledku toho predmetné súdne konanie zaťažené procesnou vadou
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Na túto
vadu konania musel dovolací súd prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.); so zreteľom na ňu nemal
inú možnosť než dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (a tiež ním zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa) zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. apríla 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková