Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
965/380776.092cd1.pdf
PDF · 112.73 KB
No categories available
1TdoV/15/2008
Najvyšší súd 1 TdoV 15/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela
a sudcov JUDr. Emila Bdžocha, JUDr. Pavla Tomana,, JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Juraja
Klimenta, v trestnej veci proti obvinenému J. Š. , vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
4 T 7/2005, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. apríla 2009 v Bratislave,
dovolanie, ktoré podal obvinený J. Š., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 27. júna 2007, sp. zn. 3 To 14/2007, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného J. Š. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e:
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2007, sp. zn. 4 T 7/2005, bol obvinený
J. Š. uznaný za vinného z trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
Tento trestný čin spáchal v podstate tak, že
v nezistenom čase na neznámom mieste zhotovil nástražný výbušný systém z cca 0,5 kg
výbušnej zmesi trinitrotoluénu, kovových guličiek a valčekov uložených do obalu z 5 mm hrubého
plechu v tvare kvádra; dňa X. tento umiestnil do poštovej schránky Ing. Z. S. vo vchode na prízemí
obývaného panelového domu v N. Z. na C. ul. č. X. a okolo X..00 hod. ho diaľkovo bezdrôtovo
aktivoval následne čoho došlo k explózii; detonačná vlna preborila panelovú stenu prízemného bytu
M. D. zdržiavajúcej sa v kúpeľni, pričom táto utrpela veľmi rozsiahle zranenia následkom čoho
zomrela; Ing. Z. S. otvárajúca poštovú schránku pri explózii utrpela rôzne zranenia vyžadujúce
si liečenie spojené s práceneschopnosťou od 26. júla 2004 do 6. decembra 2005, a aj ochrnutie
tvárového nervu a ochrnutie ľavej ruky; pritom explóziou na dome a jeho zariadení vznikla
aj materiálna škoda 406 097 Sk.
Za tento trestný čin uložil krajský súd obžalovanému podľa § 179 ods. 3 Tr. zák. trest
odňatia slobody na štrnásť rokov a na jeho výkon ho zaradil podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň podľa § 55 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
obžalovanému uložil trest prepadnutia veci (predmetov opísaných vo výroku rozsudku), pričom
podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. deklaroval prechod ich vlastníctva na štát. Krajský súd ďalej podľa § 228
ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu V. Z. P. v B., pobočke
v N. Z., v sume 260 811 Sk, K. P. v B. v sume 358 271 Sk, S. P. v B., pobočke v N. Z., v sume
59168 Sk, E. D. v sume 12710 Sk a Ing. Z. S. v sume 130 055 Sk; podľa § 229 ods. 2 Tr. por.
poškodená Ing. Z. S. so zvyškom jej nároku na náhradu škody bola odkázaná na konanie
o občianskoprávnych veciach, na toto konanie podľa § 229 ods. 1 Tr. por. bol s jeho nárokom
na náhradu škody v celom rozsahu odkázaný aj poškodený Ing. D. B.
Rozsudok krajského súdu podľa § 139 ods. 1 písm. b/, alinea cc/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27. júna 2007, kedy Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 To 14/2007, podľa § 256 Tr. por. odvolanie obvineného
a krajského prokurátora zamietol.
Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho obhajcovi
doručený 20. novembra 2007.
Krajský súd v Nitre predložil dňa 23. decembra 2008 Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie, ktoré podal obvinený J. Š. prostredníctvom obhajcu na Krajskom súde v Nitre
dňa 15. júla 2008, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. jú-
na 2007, sp. zn. 3 To 14/2007. Tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolacie dôvody
uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. a v § 374 ods. 3 Tr. por., z ktorých
prvý predpokladá, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a druhý,
že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Dovolací dôvod uvedený v § 374 ods. 3 Tr. por. predpokladá (chybné) konanie na súde prvého
stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Tieto dovolacie dôvody odôvodnil aj tým, že si je vedomý právnej skutočnosti danej § 371
ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, t.j. že dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku
nemôže skúmať a meniť, t.j. že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je
založené napadnuté rozhodnutie súdu. Pokiaľ teda v obsahu dovolania poukazuje na skutočnosti,
ktoré súvisia s možnou aplikáciou § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, uvádza dovolaciemu
súdu, že na tieto skutočnosti poukazuje len nepriamo a to v tom v zmysle, že pokiaľ by v konaniach
a rozhodnutiach napadnutých jeho dovolaním primárne nedošlo k vzniku právnych skutočností,
ktoré sú ako dovolacie dôvody uvedené v článku III. jeho dovolania a súčasne sú aj dostatočne
zdôvodnené v obsahu dovolania, nemohol by Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí a ani
následne Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd vo svojom rozhodnutí tvrdiť,
resp. potvrdzovať, že reťaz nepriamych dôkazov preukazuje záver o jeho vine a súčasne
bez rozumných pochybností vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Ďalej v dovolaní uviedol, že od prvých úkonov trestného konania až do právoplatného
skončenia veci popieral a naďalej aj popiera spáchanie skutku z ktorého bol uznaný za vinného
rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4 T 7/2005 z 23. februára 2008 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uvedené dovolacie dôvody odôvodnil prednášanou
obhajobou v rámci svojho výsluchu ako podozrivej osoby (kde citoval svoje tvrdenia o čase
a miestach, kde sa v inkriminovanom čase zdržiaval alebo pohyboval, vrátane osôb, ktoré stretol)
ďalej prednášanou obhajobou v rámci výsluchu v prípravnom konaní (kde rozoberá svoju obhajobu
pred vyšetrovateľom a sudcom Okresného súdu v Nitre – 2. augusta 2004 - a podrobne
a chronologicky mapuje časový sled udalostí, osoby, ktoré stretol, obsah televízneho spravodajstva
na kanáloch Markízy a TV JOJ, ako aj skutočnosti týkajúce sa kontaktov jeho bývalej manželky
s podozrivými osobami, ktoré navrhoval preveriť), a konečne svoje dovolanie odôvodňoval
s poukazom na to, ako v rámci svojho práva na obhajobu už v prípravnom konaní vyšetrovateľovi
zasielal úradnou poštou z väzby písomnosti z 15. augusta, 30. augusta a 8. septembra 2004,
ktoré však vo vyšetrovacom spise založené nie sú. Týmito podaniami súčasne vyšetrovateľovi
navrhoval vykonať dôkazy (obsah týchto podaní chronologicky konkretizuje). Preto ešte počas
prípravného konania vyšetrovateľa žiadal, resp. vyšetrovateľovi navrhoval vykonať najmä
nasledovné dôkazy, ktoré mohli svedčiť tak v jeho prospech ako aj v jeho neprospech, a to:
(nasleduje doslovná citácia textu z dovolania obvineného),
„ - vypočuť obyvateľov C. ulice č. X. v N. Z. k tomu, či by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť
skutočnosť spočívajúcu vtom, že som sa v čase spáchania skutku nachádzal na mieste jeho
spáchania;
- vypočuť obyvateľov N. č. X. v Š. k tomu, či by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosť
že som bol v čase spáchania skutku doma vo svojom byte nachádzajúcom sa na N. č. X. v Š.;
- na základe mnou uvádzaných a/alebo naznačených indícií som označoval aj iné osoby,
ktoré mohli mať záujem na spáchaní skutku, pričom išlo o arabov a policajtov s ktorými moja
bývalá manželka – poškodená – Ing. Z. S. udržiavala a udržiava kontakty a súčasne som v tomto
smere odkázal na spis OS v Nových Zámkoch, kde sa nachádzajú aj fotografie mnou spomínaných
arabov. Jedným z týchto policajtov, s ktorými sa moja bývalá manželka stýkala,
bol práve T. S. – policajt OO PZ Šaľa, ktorý sa dňa: 27.07.2004 zúčastnil vykonania mojej domovej
prehliadky v Šali avšak v zápisnici o jej vykonaní (č.l. 39 a až 45) nie je tento zapísaný a práve
tento policajt zavolal pri predmetnej domovej prehliadke vyšetrovateľa nabok, aby som nepočul
o čom hovoria;
- vykonať môj test na detektore lži, ktorému som ochotný sa podrobiť;
- vykonať domovú prehliadku a ďalších priestorov, ktoré patria rodičom a rodine mojej
bývalej manželky.
Dovolaciemu súdu predkladám, ako dôkaz vo vzťahu k existencii mojich podaní
adresovaných vyšetrovateľovi ako aj ich obsahu, môj list, resp. podanie zo dňa 15.08.2004.“
V nasledujúcej časti dovolania obvineného – v rozsahu 66 strán – cituje ťažiskové dôvody,
prečo krajský súd dňa 20. decembra 2005 správne vrátil vec prokurátorovi na došetrenie, ďalej
dôvody uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým toto uznesenie zrušil
a prikázal krajskému súdu vo veci konať. Následne opäť poukázal na svoje podania v rámci práva
na obhajobu, vrátane žiadosti o prešetrenie nedostatkov vo vyšetrovaní, ktoré krajský súd
nerešpektoval a ktoré viedlo k tomu, že nevypočutie svedkov a nevykonanie úkonov poukazuje
na jednostranne vedené vyšetrovanie, ktoré bolo ovplyvnené spomínaným T. S. – príslušníkom
OO PZ Šaľa; potvrdenia potvrdzujú, že nezhody s bývalou manželkou riešil oficiálne cez políciu
a súdy; ďalšie výsluchy mohli potvrdiť, že bývalá manželka viedla neusporiadaný život a motív
na spáchanie tohto skutku malo určite viacero iných ľudí.
V nadväznosti na tieto tvrdenia cituje a komentuje svoje ďalšie podania adresované
krajskému súdu na vykonanie dôkazov, cituje a hodnotí výpovede jednotlivých svedkov
vyslúchnutých vo veci, vyslovuje svoje názory k jednotlivým tvrdeniam v znaleckých posudkoch,
komentuje činnosť inšpekčných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, predkladá
dovolaciemu súdu „evidenčnú kartu korešpondencie odsúdeného J. Š.“ z ktorej vyplýva aj to,
že nikde v jej obsahu sa nenachádza skutočnosť z obsahu ktorej by vyplývalo, že by sa mu
akákoľvek korešpondencia z obdobia prípravného konania vrátila naspäť ako nedoručená,
a teda ako nedoručené sa mu nevrátili späť ani predmetné podania zo dňa; 15.08.2004, 30.08.2004
a zo dňa 8. septembra 2004.
Ďalej obvinený vo svojom dovolaní cituje procesné ustanovenia upravujúce konanie súdov
oboch stupňov, najmä súdu odvolacieho, ktorý nesplnil svoju revíznu povinnosť, čím porušil všetky
ustanovenia Trestného poriadku a záruky obsiahnuté v článku 6 ods. 3 Dohovoru zabezpečujúce
právo na obhajobu .
Z týchto dôvodov obvinený J. Š. vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky po vyslovení porušenia zákona z vyššie uvedených dôvodov, zrušil napadnuté uznesenie,
ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa dňa 19. decembra 2008 vyjadril k obsahu uvedeného dovolania
krajský prokurátor v Nitre. Predovšetkým poukázal na to, že
s údajným porušením práva na obhajobu obvineného v súvislosti s postupom vyšetrovateľa
podľa §166 ods. 1 a nasl. v tom čase platného Trestného poriadku sa vysporiadal už Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení, sp. zn. 3 To 57/2006 z 31. mája 2006, pričom ostatné
okolnosti uvádzané obvineným sa týkajú vyhodnotenia skutkového stavu súdom, čo nie je dovolací
dôvod v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na to, že považuje rozsudok krajského súdu
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za zákonný, navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je
prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),
v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370
ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa
§ 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní
opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t.j. vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané
dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom
ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide
o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je
určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva
z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por.,
resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Tento opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého
stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací
súd nie je všeobecnou – treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí
súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať
už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy a navyše
aj bez toho, aby ich mohol podľa základných zásad trestného konania, najmä ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.
Dovolateľ síce v odôvodnení dovolania uviedol, „že si je vedomý právnej skutočnosti danej
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., že dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže
skúmať a meniť, t.j. že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené
napadnuté rozhodnutie súdu“, ale napriek tomu – ako je vyššie zhrnuté – celý obsah dovolania
sa v maximálne možnej miere týka skutkových zistení, tzn. vykonaných alebo nevykonaných
dôkazov, hodnotenia jednotlivých dôkazov a dôkazných prostriedkov súdmi oboch stupňov
(dokonca dovolaním nenapadnuteľného uznesenia o vrátení veci na došetrenie). Tento postup
vyúsťuje do hodnotenia záveru o vine obvineného, ktorý súdy oboch stupňov urobili na základe
(iba) nepriamych dôkazov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto znovu pripomína, že s poukazom na nesprávne
skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné ani nepriamo,
prostredníctvom iných dovolacích dôvodov vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu
zistenému súdmi nižších stupňov. Zákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje,
že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby
spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
To znamená, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je
možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.
Dovolateľ síce v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. uviedol dôvody dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. tvrdiac, že bolo
zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, resp. že išlo o chybné konanie na súde prvého
stupňa, pričom vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku,
ale žiadny z týchto dôvodov nebol naplnený.
Ako bolo uvedené vyššie, podané dovolanie len formálne odkazuje na tri uvedené
ustanovenia upravujúce dôvody dovolania, bez akejkoľvek vecnej argumentácie. V skutočnosti
obsahuje argumenty stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd
po preskúmaní veci žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil. Treba len pripomenúť, že tieto
dôvody dovolania obvinený priebežne uplatňoval v rámci celého konania pred súdom prvého
a druhého stupňa, vrátane podaného odvolania. Súdy oboch stupňov sa s nimi vysporiadali, ako to
vyplýva z obsahu ich rozhodnutí.
Skutočným obsahom dovolania obvineného, tak ako je to rozvedené vyššie, sú jeho
námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov a k hodnoteniu vykonaných
dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, čo všetko
malo mať za následok pochybnosti o jeho vine vo vzťahu k trestnému činu všeobecného ohrozenia
podľa § 179 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania
pripomína, že v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať (aj vtedy),
ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže preskúmavať úplnosť a správnosť
skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní. Preto Trestný poriadok
dovolateľovi neumožňuje na základe tohto dovolacieho dôvodu namietať nesprávnosť zisteného
trestného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, ani neúplnosť vykonaného
dokazovania, pričom dovolateľ práve tieto skutkové okolnosti spochybňuje a uplatňuje
ich nepriamo, ako osobitný dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. tvrdiac, že bolo
zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. O tento dôvod by išlo v prípade porušenia
práva na obhajobu, ale zásadným spôsobom. Tento dovolací dôvod bude spravidla naplnený
pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných
úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo.
Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu - a tým aj možnosť procesných strán poznať
mieru splnenia revíznej povinnosti odvolacím súdom v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. - je síce
schematické (najmä opakované konštatovanie latinského pojmu „rezultát“ = slovensky „výsledok“,
vo vzťahu ku všetkým relevantným výrokom prvostupňového rozsudku, čo nevyznieva priliehavo),
napriek tomu, jeho skutkové i právne závery sú vyjadrené jednoznačne. Zákonným dôsledkom toho
bolo, že odvolanie obvineného ako nedôvodné podľa § 256 Tr. por. zamietol. Dovolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia však nie je prípustné (§ 371 ods. 6 Tr. por.).
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., resp. § 374 ods. 3 Tr. por. dovolací súd musel dovolanie
obvineného J. Š. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. apríla 2009
JUDr. Harald S t i f f e l , v. r.
Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová predseda senátu