Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8c2/435942.9cf725.pdf
PDF · 115.12 KB
No categories available
6Obo/170/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Obo 169/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V., B., zastúpenej
advokátom JUDr. P., B., proti žalovanému JUDr. A., správcovi konkurznej podstaty úpadcu
S., M., IČO: X., s miestom doručovania: M., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na
odvolania žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18.septembra 2008,
č.k.15 Cbi 27/04-129 a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10.novembra 2008, č.k.
15 Cbi 27/04-163, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18.septembra 2008, č.k. 15 Cbi
27/04-129 sa z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 10.novembra 2008, č.k. 15 Cbi
27/04-163 sa z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a žalovanému uložil
povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu nebytový priestor č. 12/03, postavený
na parcele č. 1426/488, nachádzajúci sa na 1.poschodí domu na K., ako aj podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške 4345/591115, všetko zapísané
na LV č.X., k.ú. K., obec Bratislava - mestská časť K., okres Bratislava IV. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 48 253,-- Sk náhrady trov konania. Súčasne žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 10 000,-- Sk za žalobu.
Rozhodol tak s odôvodnením, že predmetné nehnuteľnosti boli od vkladu
vlastníckeho práva, vykonaného katastrom nehnuteľnosti k 6.máju 2002, vo vlastníctve
žalobkyne. Do súpisu konkurznej podstaty boli zapísané v rozpore s ustanovením § 18 zákona
o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV) s odôvodnením správcu, že mal pochybnosti o platnosti
právneho úkonu, na základe ktorého žalobkyňa nadobudla majetok s poukazom na neplatnosť
ďalších právnych úkonov, ktoré predchádzali právnemu úkonu samému. Samotné
zdôvodnenie absolútnej neplatnosti sa malo týkať nenaplnenia nepomenovanej zmluvy,
uzatvorenej úpadcom so svojimi veriteľmi 18.júla 2001 v znení dodatkov,
týkajúcej sa spôsobu splácania jeho záväzkov a realizácii jeho platobného styku, v dôsledku
uzavretia zmluvy s úpadcom a so spoločnosťou A., s.r.o. o prechode práv a povinností dňa
27.marca 2002. Išlo o iné subjekty. Žalobkyňa uzavrela zmluvu so spoločnosťou I., spol. s r.o.
24.apríla 2002, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Išlo o zmluvu uzatvorenú na iný predmet a s inými dôsledkami, stanovenými v samotnej
zmluve pre prípad porušenia záväzku z nej. Žalovaný konkrétne dôvody neplatnosti - rozpor
so zákonom, jeho obchádzanie, ako aj rozpor s dobrými mravmi, nekonkretizoval, tvrdil len,
že samotné uzatvorenie zmluvy úpadcom so spoločnosťou A., s.r.o. o postúpení práv
a povinností malo samo osebe dôsledok absolútnej neplatnosti zmluvy a tým aj nemožnosť
previesť na iného práva, ktoré na základe takto uzatvorenej zmluvy jeho zmluvnému
partnerovi nemohli vzniknúť a v konečnom dôsledku i neplatnosť zmluvy o prevode,
uzatvorenej následne žalobkyňou so spoločnosťou I., spol.s r.o. Súd konštatoval, že jediný
argument uvádzaný žalovaným, že cieľom zmluvy o prevode práv a záväzkov bolo vyhnúť sa
splácaniu záväzkov voči svojim najväčším veriteľom a rovnako i tvrdenia o personálnom
prepojení, nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu - zmluvy, ale odporovania právneho
úkonu, ktorého sa však žalovaný nedomáhal. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľností - nebytového priestoru, zapísaného v katastri nehnuteľností pod č.
12/3, nachádzajúci sa na 1.poschodí domu na K. s.č. 3346 a spoluvlastníckeho podielu
4345/591115 k spoločným častiam a zariadeniam domu, zapísaných na liste vlastníctva č. X.,
k.ú. K., na základe riadne uzatvorenej zmluvy o prevode práv a povinností stavebníka
24.apríla 2002, uzatvorenej medzi žalobkyňou a I., spol. s r.o. Súd preto žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a žalobu zamietnuť. V odvolaní uviedol, že mu nie je známe, akým spôsobom bol
predvolávaný na pojednávanie a či predvolanie mu bolo doručované zákonným spôsobom.
Ak predvolanie na pojednávanie bolo doručené na základe fikcie doručenia, tento spôsob
nebol aplikovaný správne, lebo v čase doručovania žalovaný sa nepochybne v mieste
doručovania nezdržiaval. Žalovaný tak nemal možnosť zúčastniť sa pojednávania a predložiť
dôkazy, ktoré by preukázali, že správca predmetné nehnuteľnosti zaradil do konkurznej
podstaty správne. Podľa jeho tvrdenia nebolo možné prijať záver, že nehnuteľnosť v čase
vyhlásenia konkurzu nebola vo vlastníctve úpadcu. Žalovaný poukázal na to, že nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako sám má a že predmetná nehnuteľnosť bola prevádzaná
z vlastníctva úpadcu na základe série neplatných právnych úkonov, a preto táto nehnuteľnosť
je vlastníctvom úpadcu a patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Za nesprávne považuje
aj odkaz súdu na ust. § 18 ZKV, ktoré vôbec nerieši zaradenie majetku tretích osôb do súpisu
konkurznej podstaty, táto aplikácia nie je správna. Rovnako nesprávne súd uviedol,
že žalovaný nemal pochybnosti, či vec patrí do súpisu konkurznej podstaty a že mal len
pochybnosti o neplatnosti právnych úkonov. Nestotožnil sa ani so záverom súdu, podľa
ktorého absolútna neplatnosť sa týka len nenaplnenia nepomenovanej zmluvy, uzatvorenej
s úpadcom a jeho veriteľmi a spôsobu splácania jeho záväzkov a realizácii jeho platobného
styku. Žalovaný nepoukázal len na nenaplnenie nepomenovanej zmluvy, spôsobu splácania
jeho záväzkov a realizácii jeho platobného styku, ale najmä poukázal na organizovanosť
a úmyselné konanie personálne prepojených osôb, konajúcich v spolupráci s vtedajšími
štatutárnymi zástupcami úpadcu, ktorých cieľom bolo výslovne vedome poškodiť úpadcu
a jeho veriteľov a následne bezplatne nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na
úkor úpadcu a jeho veriteľov a následne profitovať z ďalšieho predaja nehnuteľností. Tvrdí,
že od začiatku nebol úmysel týchto osôb odplatne prevádzať nehnuteľnosti, ale len budiť
dojem odplatného prevodu, a to využitím/zneužitím nemajetnej spoločnosti A.,
aby následne „čistejším“ spôsobom bezodplatne získali k týmto nehnuteľnostiam vlastníctvo,
bez akýchkoľvek povinností voči A., voči S. a jeho veriteľom. Ich vôľou a cieľom bolo
výslovne poškodiť úpadcu a jeho veriteľov a následne bezodplatne nepoctivo nadobudnúť
tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, na úkor úpadcu a jeho veriteľov,
konali v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom, čo vedie k podozreniu
zo spáchania trestného činu podvodu. Poukázal pritom na okamžitú následnosť prevodov z S.
na A. (platobne neschopnú uhradiť dohodnutú odplatu) a prevod z A.
na ďalšie štyri firmy, ku ktorému došlo už po 14 dňoch, resp. po 6 dňoch od nadobudnutia
nehnuteľností spoločnosťou A.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť A. odplatu za
nadobudnutie nehnuteľností S. nikdy neuhradila a ani nemala z čoho uhradiť a napriek tomu
po 14 dňoch, resp. po 6 dňoch od podpisu zmlúv s S. uskutočnila bezodplatný prevod
nehnuteľností na 4 spoločnosti, išlo pritom o nehnuteľnosti v dohodnutej sume 35 000 000,--
Sk. Spoločnosť A. bola jednoosobovou nemajetnou spoločnosťou s 200 000,-- Sk základným
imaním, ktorá zanikla 30.júna 2006. V súčasnosti je na konateľa A. R. vznesené obvinenie pre
trestný čin podvodu práve v súvislosti s jeho konaním pri uzavieraní zmlúv s úpadcom a je
vedené trestné konanie i voči ostatným osobám podieľajúcich sa na týchto transakciách.
Po podaní odvolania súd prvého stupňa uznesením z 10.novembra 2008 vyrubil
žalovanému súdny poplatok za odvolanie v sume 10 000,-- Sk podľa položky č. 2b
sadzobníka súdnych poplatkov.
Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť, lebo podľa jeho názoru, že podľa ustanovenia § 4 ods.2, ods.3 zákona č. 71/1992 Zb.
sa na toto konanie vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovanému bola preto
nesprávne vyrubená poplatková povinnosť za odvolanie.
K odvolaniu žalovaného voči rozsudku sa vyjadrila žalobkyňa. Žiadala napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podané odvolanie považuje za účelové. Je toho názoru,
že žalovaný sa odvolaním snaží oddialiť splniť povinnosť, ktorá mu bola súdom uložená.
Tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti zakúpila v súlade s právnymi predpismi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) prejednal
odvolania žalovaného a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že odvolania
sú dôvodné.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu S.,
M., správca konkurznej podstaty, v tomto spore žalovaný, zapísal do konkurznej podstaty
nebytový priestor č. 3 na K., Bratislava na 1. poschodí, podiel na spoločných častiach
a zariadeniach domu vo veľkosti 4345/591115 o výmere 43,45 m², zapísaný na LV č.3550
KÚ Bratislava, správa katastra Bratislava IV, k.ú. K., zapísaný ako vlastníctvo žalobkyne.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti boli
od vkladu vlastníckeho práva, vykonaným katastrom nehnuteľnosti k 6.máju 2002
vo vlastníctve žalobkyne. Uvedené konštatovanie súdu považuje odvolací súd za nesprávne,
lebo zapísanie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím správneho
orgánu o vlastníctve, ktorým by bol súd viazaný a nemohol sa pri posúdení vlastníctva
odchýliť od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľnosti.
Odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný uvedenú
nehnuteľnosť zapísal do konkurznej podstaty, lebo dospel k názoru, že súbor absolútne
neplatných právnych úkonov nezákonne zbavil úpadcu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.
Týmito právnymi úkonmi sú zmluva o postúpení práv a povinností, uzavretá medzi úpadcom
a spoločnosťou A., spol.s r.o. (platobne neschopnej spoločnosti uhradiť dohodnutú odplatu),
27.marca 2002 a z 3.apríla 2002. Následne po 14 dňoch, resp. 6 dňoch
od nadobudnutia práv a povinností spoločnosťou A., spol.s r.o., táto spoločnosť práva
a povinnosti zo zmluvy z 27.marca 2002 previedla na ďalší subjekt, ktorý ich prevádzal ďalej.
Prevod práv a povinností, ktorým žalobkyňa nadobudla predmetnú nehnuteľnosť, žalovaný
kvalifikoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného
previesť viac práv ako sám má. V priebehu celého konania žalovaný žiadal, aby sa súd
zaoberal platnosťou, resp. absolútnou neplatnosťou zmlúv, ktorými boli prevádzané práva
a povinnosti zo zmluvy o výstavbe, uzavretej 25.januára 2001, z hľadiska nezákonného
konania subjektov, ktoré tieto zmluvy uzatvárali. Súd návrhu žalovaného nevyhovel
a dokazovanie v tomto smere nevykonal.
Súd prvého stupňa pochybil, keď bez ďalšieho dokazovania ohľadne námietok
žalovaného rozhodol, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predovšetkým
pochybil, keď nechal bez povšimnutia námietky žalovaného, že prevody práv a povinností
z úpadcu na spoločnosť A. a následne v krátkom čase na ďalšie subjekty, boli absolútne
neplatným právnymi úkonmi, okrem iných dôvodov aj preto, lebo voči jedinému spoločníkovi
a konateľovi spoločnosti A., spol.s r.o. R. bolo vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu
v súvislosti s jeho konaním pri uzatváraní zmlúv s úpadcom o prevode práv a povinností
k nehnuteľnostiam a je vedené trestné konanie aj voči ostatným osobám, ktoré sa podieľali na
týchto prevodoch.
Podľa ustanovenia § 135 ods.1 O.s.p. súd je viazaný aj rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin priestupok alebo iný správny delikt postihnutý
podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal. Súd prvého stupňa sa otázkou, či sporné právne
úkony neboli vykonané trestnou činnosťou aktérov týchto úkonov, nezaoberal. Nevyžiadal
si rozhodnutie o vznesení obvinenia, prípadne ďalšie rozhodnutia vydané orgánom činným
v trestnom konaní. Pochybenie súdu prvého stupňa spočíva na nedostatočne zistenom
skutkovom stave a nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia v otázke vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 221 ods.1
písm.h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Až po doplnení dokazovania
v naznačenom smere súd prvého stupňa vo veci znovu rozhodne. V novom rozhodnutí
rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).
Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, odvolací súd poukazuje na osobné oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov, upravené v § 4 ods.2 písm. o/ zákona o súdnych poplatkoch,
podľa ktorého od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu
podstaty podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom podľa poznámky pod čiarou
je zákon č. 328/1991 Zb. Konkurz na majetok úpadcu S. bol vyhlásený uznesením Krajského
súdu v Bratislave 24.septembra 2003, teda podľa zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení.
Podľa ustanovenia § 4 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch oslobodenie podľa odsekov 1 a 2
sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní. Podľa prechodných ustanovení, upravených v § 18
zákona o súdnych poplatkoch, sa oslobodenie od súdnych poplatkov podľa citovaného
ustanovenia vzťahuje aj na konanie o odvolaní žalovaného, ktoré bolo podané na súd
31.októbra 2008. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
nesprávne zrušil
P o u č e n i e: Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné.
V Bratislave 27. apríla 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.