Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/42/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Mariany Reiffovej, v právnej veci

navrhovateľky M. K., bytom v Ž., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. januára 2008, č.k. -24, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. januára

2008, č.k. -24, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „ “) potvrdil :

- rozhodnutie odporkyne č. X. z 23. augusta 2007 – ktorým podľa § 21 a § 95 zák.č.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len

„ “) a podľa o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ “) zvýšila navrhovateľke starobný

dôchodok od 13. septembra 2003 na sumu 3.324,- Sk mesačne, pričom v uvedenej sume bola

2

zahrnutá úprava podľa v znení a zvýšenie podľa

- a ďalšie 3 rozhodnutia odporkyne z 25. augusta 2007 - ktorými podľa § 293a zák.č.

bol navrhovateľke zvýšený starobný dôchodok od 1. februára 2004 na sumu

3.458,- Sk mesačne, od 1. decembra 2004 na sumu 3.576,- Sk mesačne a od 22. júla 2005

na sumu 3.940,- Sk mesačne - a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu

odporkyne zistil, že odporkyňa opakovane rozhodovala o úprave výšky starobného dôchodku

navrhovateľky od 13. septembra 2003, a to rozhodnutím č. X. z 24. októbra 2003 (úprava

dôchodku na 3.258,-Sk mesačne), rozhodnutím z 12. októbra 2005 (úprava dôchodku na

3.324,-Sk mesačne) a rozhodnutím z 24. novembra 2006 (úprava dôchodku na 3.324,- Sk

mesačne), pričom tieto rozhodnutia boli súdmi zrušené. Pre Krajský súd v Nitre, ako i pre

odporkyňu bol však záväzný právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej

republiky sp. zn. z 20. júla 2005, v zmysle ktorého bola povinná odporkyňa

postupovať pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľky. Krajský súd zdôraznil, že

z potvrdenia spoločnosti Teson a.s. Vráble z 8. februára 1995, ako i z evidenčných listov

dôchodkového zabezpečenia je preukázané, že navrhovateľka pracovala v štátnom podniku

Tesla Vráble od 4. apríla 1966 do 28. marca 1981, kedy zamestnanie prerušila z dôvodu

starostlivosti o invalidné dieťa. Starobný dôchodok bol navrhovateľke priznaný rozhodnutím

č. X. zo 7. júla 2003, a to od 13. septembra 2003 v sume 2.584,-Sk. Proti tomuto rozhodnutiu

navrhovateľka opravný prostriedok nepodala, ale opravným prostriedkom napadla až

rozhodnutie z 24. októbra 2003, ktorým jej bol upravený starobný dôchodok od 13. septembra

2003 na sumu 3.258,-Sk mesačne. Nárok na dôchodok navrhovateľke vznikol 13. septembra

2003, kedy dovŕšila vek 55 rokov a k tomuto dňu navrhovateľka i starobný dôchodok žiadala

priznať. Rozhodným obdobím pre výpočet priemerného mesačného zárobku u navrhovateľky

pre nárok na starobný dôchodok je teda obdobie rokov 2002 až 1993, v tomto období však

navrhovateľka nepracovala, teda nemala zárobok z pracovnej činnosti. Rozhodné obdobie

bolo potrebné predĺžiť tak, aby zahŕňalo 5 rokov so zárobkami. Z uvedeného vyplýva, že

u navrhovateľky je možné vychádzať len zo zárobkov dosiahnutých v období rokov 1977,

1976, 1975, 1974, 1973. Toto jednoznačne vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 20.

júla 2005. Keďže navrhovateľka dosiahla zárobok v roku 1977 je možné vychádzať len

z obdobia roku 1977 a 4 rokov dozadu, t j. do roku 1973 vrátane. Do tohto obdobia už nepatrí

3

rok 1972, pretože by už bol 6. rokom, ktorý podľa zákona navrhovateľke nemožno započítať.

Hrubý zárobok navrhovateľky za vyššie uvedené obdobie, t.j. roky 1973 až 1977 je 70.801-

Sk, pričom v roku 1977 bolo vylúčených 242 dní a v roku 1974 – 12 dní, ako náhradné doby.

U navrhovateľky sa teda pre výpočet hrubého zárobku za rok 1977 nepočítalo obdobie

od 4. mája 1977 až do 31. decembra 1977, kedy navrhovateľka čerpala materskú dovolenku

a neskôr neplatené voľno povolené organizáciou (242 dní). Nemožno však vylúčiť celý rok

1977, resp. ho nepočítať za kalendárny rok so zárobkami, pretože navrhovateľka do 4. mája

1977 zárobok mala. Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa teda u navrhovateľky

vychádzalo z mesačného priemeru hrubých zárobkov dosiahnutých v rokoch

1977,1976,1975,1974 a 1973, ktorých úhrn je suma 70.801,-Sk a počet vylúčených dní 254.

Spôsob výpočtu priemerného mesačného zárobku stanovoval vykonávací predpis k zák.

č. a podľa tohto výpočtu bol priemerný mesačný zárobok navrhovateľky

v rozhodnom období 1.371,- Sk mesačne. Pre výpočet starobného dôchodku bola

navrhovateľke započítaná celková doba zamestnania 34 rokov, ktorá je rozhodujúca i pre

výšku dôchodku a to v III. pracovnej kategórii. Základná výmera starobného dôchodku

navrhovateľky je potom 50% priemerného mesačného zárobku, k tejto výmere sa

u navrhovateľky za každý odpracovaný rok nad 25 rokov, pripočíta 1 %, t.j. spolu 9 %

a základná výmera starobného dôchodku u navrhovateľky je potom 59 % z priemerného

mesačného zárobku 1.371,-Sk, čo je 809,-Sk mesačne. Takto bol starobný dôchodok

navrhovateľky i v napadnutom rozhodnutí vypočítaný a po zákonných úpravách podľa § 2,

písm. a/ o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov

priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia, podľa a podľa zvýšený na sumu

3.324,-Sk mesačne. Dňa 25. augusta 2007 vydala odporkyňa ďalšie rozhodnutia /3/, ktorými

zvyšovala starobný dôchodok navrhovateľky , a to od 1. februára 2004 na sumu 3.458,-Sk

mesačne, od 1. decembra 2004 na sumu 3.576,-Sk mesačne a od 22. júla 2005 na sumu

3.940,- Sk mesačne. Uvedené rozhodnutia bolo potrebné vydať z dôvodu zákonného zvýšenia

starobného dôchodku navrhovateľky. S poukazom na uvedené bol krajský súd toho názoru,

že odporkyňa postupovala pri výpočte starobného dôchodku správne a spôsob výpočtu

zodpovedá platným právnym predpisom. Správne a v súlade s právnym názorom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vyjadreným v jeho rozsudku z 20. júla 2005 vylúčila 242 dní

v roku 1977, ako i 12 dní v roku 1974, čo je pre navrhovateľku z hľadiska výpočtu

priemerného mesačného zárobku výhodnejšie. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd

4

napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo X. z 23. augusta 2007, ako i naň nadväzujúce tri

rozhodnutia z 25. augusta 2007, podľa ako vecne správne potvrdil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote

odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že rozsudok je nespravodlivý, v rozpore

so skutočnosťou, zákonmi SR a tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené odporujú objektívnej

skutočnosti. Odporkyňa v rámci odvolania opísala doterajší priebeh konania vo veci

a zdôraznila, že postup odporkyne je podľa jej presvedčenia v plnom rozpore s článkom 34

Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje právo každého občana SR

na dôstojné sociálne zabezpečenie a sociálnu podporu a odporuje aj iným medzinárodným

normám, ktoré zakazujú diskrimináciu občanov na základe zdravotného postihu. Je tiež

v rozpore s článkom 39 ods. 1 SR, ktorý zabezpečuje občanom SR právo na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu. Navrhovateľka zdôraznila, že

výška dôchodku priznaného odporkyňou je cca o 2.000,- Sk nižšia, ako je výška životného

minima. Keďže zárobok je spred 30 rokov, aby spĺňal podmienky 1,2 násobku životného

minima, nesmie starobný dôchodok klesnúť pod 5.050,- Sk. Navrhovateľka uviedla, že nebola

povaľačkou, ale svedomite sa starala o svoju ťažko postihnutú dcéru, a že si „zaslúži svoj

starobný dôchodok na dnešné tisícročie“. Podľa jej názoru by súd mal tiež zobrať do úvahy

skutočnosť nerovného postavenia účastníkov konania, keďže odporkyňa je vždy zastupovaná

profesionálnou právničkou, pričom navrhovateľka sa z dôvodu svojej zlej materiálnej situácie

musí zastupovať sama. Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd zrušil rozhodnutia

odporkyne zo 7. júla 2003, 24. októbra 2003, 12. októbra 2005, 24. novembra 2006,

23. augusta 2007, „na znovu vypočítanie“, ďalej všetky rozhodnutia, ktoré boli od roku 2003

do roku 2007 zvyšované zo zákona Slovenskej republiky všetkým dôchodcom. Zároveň

žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené

navrhovateľkou za opodstatnené. Trvala na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí

a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne

správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

5

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2

a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu vrátane administratívneho spisu odporkyne zistil, že v predmetnej veci bol

náležite zistený skutkový stav a odporkyňa, ako aj krajský súd z neho vyvodili správne

skutkové aj právne závery, s ktorými sa stotožnil.

Pokiaľ navrhovateľka opakovane namietala, že pre výpočet dôchodku jej mali byť

zohľadnené hrubé zárobky dosiahnuté v rokoch 1972 až 1976, tejto námietke nebolo možné

vyhovieť.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka v rozhodnom období desiatich rokov pred vznikom

nároku na dôchodok ( ), nemala zárobok, správne

a v súlade s ustanovením odporkyňa predĺžila rozhodné

obdobie tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami a priemerný mesačný

zárobok zistila z týchto piatich kalendárnych rokov, ktorými boli roky 1977, 1976, 1975, 1974

a 1973. Vzhľadom na zárobok dosiahnutý navrhovateľkou v roku 1977 nebolo možné, ako to

požadovala, uvedený rok so zárobkami vylúčiť a nahradiť ho rokom 1972, lebo takýto postup

nemá oporu v zákone. Naviac zárobok dosiahnutý navrhovateľkou v roku 1977 je pre ňu pri

výpočte priemerného mesačného zárobku najvýhodnejší, lebo po vylúčení 242 dní

náhradných dôb predstavuje hrubý zárobok po prepočte sumu 17.544,- Sk (5.912: (365-242) .

365).

Pokiaľ navrhovateľka namietala nerovnosť svojho postavenia vo vzťahu k odporkyni,

ktorá bola zastupovaná profesionálnou právničkou, odvolací súd považuje za potrebné uviesť,

že z podkladov súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľka o ustanovenie právneho zástupcu

z radov advokátov v priebehu konania sama nepožiadala. V zmysle ustanovenia

sudca alebo poverený zamestnanec súdu ustanoví účastníkovi na jeho žiadosť (za splnenia

zákonom vymedzených podmienok) zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu

jeho záujmov. Z obsahu podaní navrhovateľky pritom nevyplývalo, že ochrana jej záujmov

vyžadovala potrebu ustanovenia jej zástupcu z radov advokátov.

6

Námietku o rozpore rozhodnutia odporkyne s SR nepovažuje

odvolací súd za opodstatnenú, lebo starobný dôchodok jej bol priznaný v súlade so zákonom

a vo výške zodpovedajúcej zákonu. Pokiaľ tento dôchodok, zohľadňujúci v sebe tak princíp

solidarity, ako aj princíp zásluhovosti, nie je postačujúci na jej primerané hmotné

zabezpečenie v starobe, má možnosť za podmienok stanovených príslušnými zákonmi

domáhať sa priznania iných sociálnych dávok (dávky v hmotnej núdzi, dávky sociálnej

pomoci).

Nakoľko rovnaká právna úprava platí pre všetkých požívateľov starobných

dôchodkov, diskrimináciu navrhovateľky v tomto smere odvolací súd nezistil.

Odvolací súd s poukazom na odvolací návrh navrhovateľky konštatuje, že predmet

preskúmavacieho konania bol striktne vymedzený výrokom napadnutých rozhodnutí

odporkyne. Z tohto dôvodu nebolo možné v rámci predmetného konania preskúmavať

zákonnosť iných rozhodnutí odporkyne, o to viac, že tieto už boli predmetom preskúmania

v rámci samostatných konaní.

Nakoľko dôvody uvádzané navrhovateľkou neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, odvolací súd ho podľa

potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnej navrhovateľke

nepriznal ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2009

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

7