Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/57/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Mariany Reiffovej, v právnej veci

navrhovateľa P. R., bytom V., zastúpeného JUDr. P. D., advokátom v K., proti odporkyni

Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný

dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28.

decembra 2007, č.k. -25, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 28. decembra 2007, č.k. -25, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 9.

augusta 2007 – ktorým podľa o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bol

navrhovateľovi od 24. decembra 2004 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume

4.009,- Sk mesačne, s tým, že čiastočný invalidný dôchodok sa podľa § 263 ods.1 zák.č.

2

považuje za invalidný dôchodok, pričom v uvedenej sume je zahrnutá úprava

podľa o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov

priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia v znení , zvýšenie podľa o zvýšení

dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia a zvýšenie podľa a v znení zákona č.

V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so závermi odporkyne, ktorá podľa jeho názoru

nepochybila a pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupovala v súlade so zákonom.

Poukázal tiež na skutočnosť, že z kontrolného posudku jednoznačne a zhodne vyplynulo, že

zdravotný stav navrhovateľa zodpovedá kritériám čiastočnej invalidity a navrhovateľ v konaní

nepreukázal, že jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý s dôsledkami charakterizujúcimi

invaliditu podľa

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie,

ktoré odôvodnil tým, že odporkyňa a krajský súd nedostatočne zistili skutkový stav veci

a vec nesprávne právne posúdili. Zdôraznil, že z údajov uvedených v osobnom liste

dôchodkového zabezpečenia, tvoriaceho prílohu k rozhodnutiu odporkyne zo 6. augusta 2007

vyplýva, že odporkyňa priradila ku kalendárnym rokom 1998 a 1999, posudzovaným na účely

vzniku nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok, systematický znak „F“, ktorý označuje

dobu invalidity. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na fakt, že v rokoch 1998 a 1999

nebol invalidný, a teda ani nebol vedený odporkyňou v evidencii invalidných dôchodcov, ale

bol v zmysle vtedy platného vedený vecne a miestne príslušným úradom

práce v evidencii nezamestnaných občanov. Z uvedeného vyplýva, že k obdobiu rokov 1998

a 1999 mala odporkyňa v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa priradiť

systematický znak „M“, označujúci dobu vedenia v evidencii nezamestnaných, a nie

systematický znak „F“ označujúci invaliditu. V dôsledku toho, že odporkyňa takto

nepostupovala, vychádza jej rozhodnutie z 9. augusta 2007 z nesprávne zisteného skutkového

a právneho stavu, čo zároveň zakladá aj dôvodné podozrenie, že odporkyňa pri stanovení

dávkovej formuly invalidného dôchodku navrhovateľa postupovala contra legem, nakoľko

nepresne a neúplne zistila skutočný stav veci, pričom námietky navrhovateľa, ktorý

poukazoval na túto administratívnu nezrovnalosť neakceptovala bez jasného odôvodnenia.

Navrhovateľ mal zato, že samotná skutočnosť rozdielneho posudzovania uvedenej doby rokov

3

1998 a 1999 odporkyňou je veľmi významná z hľadiska započítania, resp. nezapočítania

týchto rokov do celkového počtu rokov dôchodkového zabezpečenia, čo v konečnom

dôsledku zásadným spôsobom ovplyvňuje stanovenie výslednej sumy, t.j. dávkovej formuly

invalidného dôchodku. Za tohto stavu vo veci aj potvrdzujúci rozsudok krajského súdu je

založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a jej nesprávnom právnom

posúdení. Navrhovateľ dôvodil tiež tým, že odporkyňa, ako aj krajský súd nedostatočne

zohľadnili jeho aktuálny zdravotný stav, ktorý je naďalej poznamenaný mnohými

pretrvávajúcimi symptómami, odôvodňujúcimi sťaženie spoločenského uplatnenia

navrhovateľa, ako aj prekvalifikovanie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti

v porovnaní so zdravými osobami, čo predpokladá dôslednejšie opätovné preskúmanie

zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom odporkyne. Navrhovateľ zároveň

k odvolaniu pripojil lekárske nálezy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie odporkyne

zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené

navrhovateľom za opodstatnené. Zdôraznila, že zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť u navrhovateľa posúdili pre účely súdneho konania vecne príslušné

orgány, pričom posudky boli vypracované po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení

navrhovateľa a za jeho osobnej účasti. Vyhotovené posudky, ktoré sú logické a jednoznačné,

boli okrem iného podkladom pre jej rozhodnutie, ako aj pre rozsudok prvostupňového súdu,

ktorý navrhla potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým podľa

po posúdení trvania invalidity, resp. čiastočnej invalidity podľa

rozhodla, že navrhovateľovi priznáva čiastočný invalidný dôchodok

od 24. decembra 2004 (t.j. odo dňa zníženia pôvodného invalidného dôchodku priznaného

podľa ) v sume 4.009,- Sk mesačne, s tým, že čiastočný invalidný

4

dôchodok sa podľa považuje za invalidný dôchodok, pričom

v uvedenej sume bola zahrnutá aj príslušná úprava o zvýšení dôchodkov.

Z podkladov súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ v priebehu konania opakovane

vyjadril nespokojnosť s tou skutočnosťou, že invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný

podľa mu bol znížený na sumu zodpovedajúcu už len čiastočnému

invalidnému dôchodku podľa Podľa názoru navrhovateľa pre tento

postup neboli dané dôvody, keďže jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a nedovoľuje

mu vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.

S poukazom na túto skutočnosť, krajský súd opodstatnene venoval pozornosť nielen

tomu, či postup odporkyne zodpovedal meniacej sa právnej úprave nasledujúcej po náleze

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. , ale aj tomu, či zmena invalidity

na čiastočnú invaliditu bola u navrhovateľa náležite odôvodnená.

Odvolací súd po oboznámení s podkladmi súdneho spisu, vrátane administratívneho

spisu odporkyne, sa v plnom rozsahu stotožnil s krajským súdom v tom, že závery posudkov

posudkových lekárov, vypracovaných pre účely predmetného konania, treba považovať

za objektívne a presvedčivo odôvodnené.

Z uvedených posudkov vyplýva, že u navrhovateľa – ktorý bol za invalidného

uznaný v roku 2003 pre novozistenú dilatačnú kardiomyopatiu dekompenzovanú – bol

vyšetreniami v roku 2004 zdokumentovaný zlepšený zdravotný stav na základe

kardiologického a nefrologického vyšetrenia, ergometrickým vyšetrením ukončený pri 110W.

Z dôvodu, že celkový zdravotný stav bol u navrhovateľa po kardiálnej stránke zlepšený, bol

od 24. decembra 2004 uznaný čiastočne invalidným.

Zo záverov posudku z 15. januára 2008 - vypracovaného pre účely prerokovania

opravného prostriedku navrhovateľa – tiež vyplýva, že novšími ambulantnými

kardiologickými a nefrologickými vyšetreniami dokumentovaný stabilizovaný zdravotný stav

zdôvodňuje čiastočnú invaliditu, ktorá navrhovateľovi umožňuje vykonávať sústavné

zamestnanie podľa doporučenej pracovnej rekomandácie.

5

Z uvedeného je zrejmé, že posudkoví lekári na základe objektívnych lekárskych

nálezov vyhodnotili zdravotné ťažkosti navrhovateľa so záverom, že spôsobujú len čiastočnú

invaliditu navrhovateľa podľa

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu vrátane administratívneho spisu odporkyne, skonštatoval, že v predmetnej

veci bol náležite zistený skutkový stav a odporkyňa, ako aj krajský súd z neho vyvodili

správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa stotožnil. V odvolacom konaní navrhovateľ

nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by závery uvedených posudkov spochybnili, resp.

ktoré by tvrdili iný rozsah poškodenia, ako bol nimi ustálený.

Čo sa týka námietky navrhovateľa ohľadne nesprávneho vyznačenia údajov v jeho

osobnom liste dôchodkového zabezpečenia, odvolací súd konštatuje, že je pravdou, že

v tomto smere došlo zo strany odporkyne k pochybeniu, nakoľko v rokoch 1998 a 1999

navrhovateľ nebol invalidný, ale v tom čase bol vedený v evidencii nezamestnaných

občanov. Táto skutočnosť však v konečnom dôsledku nemala za následok ukrátenie

navrhovateľa na jeho právach, nakoľko napriek tomu, že uvedená doba bola nesprávne

vyznačená, bola mu pre účely predmetného konania správne zhodnotená. Preto žalobcom

namietaná vada nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods. 1 potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému

navrhovateľovi nepriznal ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2009

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová