Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e0d/371694.b12df4.pdf
PDF · 147.65 KB
No categories available
4So/57/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Mariany Reiffovej, v právnej veci
navrhovateľa P. R., bytom V., zastúpeného JUDr. P. D., advokátom v K., proti odporkyni
Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný
dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28.
decembra 2007, č.k. 1Sd/138/2007-25, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 28. decembra 2007, č.k. 1Sd/138/2007-25, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 9.
augusta 2007 – ktorým podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) a podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 100/1988 Zb.“) bol
navrhovateľovi od 24. decembra 2004 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume
4.009,- Sk mesačne, s tým, že čiastočný invalidný dôchodok sa podľa § 263 ods.1 zák.č.
2
461/2003 Z.z. považuje za invalidný dôchodok, pričom v uvedenej sume je zahrnutá úprava
podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov
priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho
zabezpečenia v znení zák.č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o zvýšení
dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho
zabezpečenia a zvýšenie podľa § 293a ods.3 a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.
V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so závermi odporkyne, ktorá podľa jeho názoru
nepochybila a pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupovala v súlade so zákonom.
Poukázal tiež na skutočnosť, že z kontrolného posudku jednoznačne a zhodne vyplynulo, že
zdravotný stav navrhovateľa zodpovedá kritériám čiastočnej invalidity a navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý s dôsledkami charakterizujúcimi
invaliditu podľa zákona č. 100/1988 Zb.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré odôvodnil tým, že odporkyňa a krajský súd nedostatočne zistili skutkový stav veci
a vec nesprávne právne posúdili. Zdôraznil, že z údajov uvedených v osobnom liste
dôchodkového zabezpečenia, tvoriaceho prílohu k rozhodnutiu odporkyne zo 6. augusta 2007
vyplýva, že odporkyňa priradila ku kalendárnym rokom 1998 a 1999, posudzovaným na účely
vzniku nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok, systematický znak „F“, ktorý označuje
dobu invalidity. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na fakt, že v rokoch 1998 a 1999
nebol invalidný, a teda ani nebol vedený odporkyňou v evidencii invalidných dôchodcov, ale
bol v zmysle vtedy platného zák.č. 387/1996 Z.z. vedený vecne a miestne príslušným úradom
práce v evidencii nezamestnaných občanov. Z uvedeného vyplýva, že k obdobiu rokov 1998
a 1999 mala odporkyňa v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa priradiť
systematický znak „M“, označujúci dobu vedenia v evidencii nezamestnaných, a nie
systematický znak „F“ označujúci invaliditu. V dôsledku toho, že odporkyňa takto
nepostupovala, vychádza jej rozhodnutie z 9. augusta 2007 z nesprávne zisteného skutkového
a právneho stavu, čo zároveň zakladá aj dôvodné podozrenie, že odporkyňa pri stanovení
dávkovej formuly invalidného dôchodku navrhovateľa postupovala contra legem, nakoľko
nepresne a neúplne zistila skutočný stav veci, pričom námietky navrhovateľa, ktorý
poukazoval na túto administratívnu nezrovnalosť neakceptovala bez jasného odôvodnenia.
Navrhovateľ mal zato, že samotná skutočnosť rozdielneho posudzovania uvedenej doby rokov
3
1998 a 1999 odporkyňou je veľmi významná z hľadiska započítania, resp. nezapočítania
týchto rokov do celkového počtu rokov dôchodkového zabezpečenia, čo v konečnom
dôsledku zásadným spôsobom ovplyvňuje stanovenie výslednej sumy, t.j. dávkovej formuly
invalidného dôchodku. Za tohto stavu vo veci aj potvrdzujúci rozsudok krajského súdu je
založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a jej nesprávnom právnom
posúdení. Navrhovateľ dôvodil tiež tým, že odporkyňa, ako aj krajský súd nedostatočne
zohľadnili jeho aktuálny zdravotný stav, ktorý je naďalej poznamenaný mnohými
pretrvávajúcimi symptómami, odôvodňujúcimi sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľa, ako aj prekvalifikovanie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti
v porovnaní so zdravými osobami, čo predpokladá dôslednejšie opätovné preskúmanie
zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom odporkyne. Navrhovateľ zároveň
k odvolaniu pripojil lekárske nálezy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie odporkyne
zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené
navrhovateľom za opodstatnené. Zdôraznila, že zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u navrhovateľa posúdili pre účely súdneho konania vecne príslušné
orgány, pričom posudky boli vypracované po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení
navrhovateľa a za jeho osobnej účasti. Vyhotovené posudky, ktoré sú logické a jednoznačné,
boli okrem iného podkladom pre jej rozhodnutie, ako aj pre rozsudok prvostupňového súdu,
ktorý navrhla potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým podľa
§ 263a zák.č. 461/2003 Z.z. po posúdení trvania invalidity, resp. čiastočnej invalidity podľa
zák.č. 100/1988 Zb. rozhodla, že navrhovateľovi priznáva čiastočný invalidný dôchodok
od 24. decembra 2004 (t.j. odo dňa zníženia pôvodného invalidného dôchodku priznaného
podľa § 29 zák.č. 100/1988 Zb.) v sume 4.009,- Sk mesačne, s tým, že čiastočný invalidný
4
dôchodok sa podľa § 263 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. považuje za invalidný dôchodok, pričom
v uvedenej sume bola zahrnutá aj príslušná úprava o zvýšení dôchodkov.
Z podkladov súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ v priebehu konania opakovane
vyjadril nespokojnosť s tou skutočnosťou, že invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný
podľa § 29 zák.č. 100/1988 Zb. mu bol znížený na sumu zodpovedajúcu už len čiastočnému
invalidnému dôchodku podľa § 37 zák.č. 100/1988 Zb. Podľa názoru navrhovateľa pre tento
postup neboli dané dôvody, keďže jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a nedovoľuje
mu vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.
S poukazom na túto skutočnosť, krajský súd opodstatnene venoval pozornosť nielen
tomu, či postup odporkyne zodpovedal meniacej sa právnej úprave nasledujúcej po náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 25/05, ale aj tomu, či zmena invalidity
na čiastočnú invaliditu bola u navrhovateľa náležite odôvodnená.
Odvolací súd po oboznámení s podkladmi súdneho spisu, vrátane administratívneho
spisu odporkyne, sa v plnom rozsahu stotožnil s krajským súdom v tom, že závery posudkov
posudkových lekárov, vypracovaných pre účely predmetného konania, treba považovať
za objektívne a presvedčivo odôvodnené.
Z uvedených posudkov vyplýva, že u navrhovateľa – ktorý bol za invalidného
uznaný v roku 2003 pre novozistenú dilatačnú kardiomyopatiu dekompenzovanú – bol
vyšetreniami v roku 2004 zdokumentovaný zlepšený zdravotný stav na základe
kardiologického a nefrologického vyšetrenia, ergometrickým vyšetrením ukončený pri 110W.
Z dôvodu, že celkový zdravotný stav bol u navrhovateľa po kardiálnej stránke zlepšený, bol
od 24. decembra 2004 uznaný čiastočne invalidným.
Zo záverov posudku z 15. januára 2008 - vypracovaného pre účely prerokovania
opravného prostriedku navrhovateľa – tiež vyplýva, že novšími ambulantnými
kardiologickými a nefrologickými vyšetreniami dokumentovaný stabilizovaný zdravotný stav
zdôvodňuje čiastočnú invaliditu, ktorá navrhovateľovi umožňuje vykonávať sústavné
zamestnanie podľa doporučenej pracovnej rekomandácie.
5
Z uvedeného je zrejmé, že posudkoví lekári na základe objektívnych lekárskych
nálezov vyhodnotili zdravotné ťažkosti navrhovateľa so záverom, že spôsobujú len čiastočnú
invaliditu navrhovateľa podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu vrátane administratívneho spisu odporkyne, skonštatoval, že v predmetnej
veci bol náležite zistený skutkový stav a odporkyňa, ako aj krajský súd z neho vyvodili
správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa stotožnil. V odvolacom konaní navrhovateľ
nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by závery uvedených posudkov spochybnili, resp.
ktoré by tvrdili iný rozsah poškodenia, ako bol nimi ustálený.
Čo sa týka námietky navrhovateľa ohľadne nesprávneho vyznačenia údajov v jeho
osobnom liste dôchodkového zabezpečenia, odvolací súd konštatuje, že je pravdou, že
v tomto smere došlo zo strany odporkyne k pochybeniu, nakoľko v rokoch 1998 a 1999
navrhovateľ nebol invalidný, ale v tom čase bol vedený v evidencii nezamestnaných
občanov. Táto skutočnosť však v konečnom dôsledku nemala za následok ukrátenie
navrhovateľa na jeho právach, nakoľko napriek tomu, že uvedená doba bola nesprávne
vyznačená, bola mu pre účely predmetného konania správne zhodnotená. Preto žalobcom
namietaná vada nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému
navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2009
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová