Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/4/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. S., bývajúceho vo V.,

zastúpeného JUDr. L. C., advokátom so sídlom V., proti žalovanému A. s.r.o., P., IČO : X.,

o zaplatenie 1 095,40 EUR (33 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Nitra pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 10. novembra 2006 sp.zn. v spojení s uznesením z 22. novembra 2006 sp.zn.

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 10. novembra

2006 sp.zn. a uznesenie z 22. novembra 2006 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 30. mája 2005 č.k. -39 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 33 000,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 15,5 %

zo sumy 11 000,-- Sk od 1. januára 2002 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy

11 000,-- Sk od 1. januára 2003 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania zo sumy

11 000,-- Sk od 1. januára 2004 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 10 202,-- Sk na účet

právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd

v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že z písomnej zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 1. marca 1996 uzatvorenou medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným

ako postupníkom z bodu I. zmluvy vyplýva, že žalobca postúpil svoju peňažnú pohľadávku

vo výške 121 789,-- Sk voči dlžníkovi P. A. vo V. žalovanému odplatne za sumu

109 610,-- Sk. Poukázal na bod II. 1. tejto zmluvy, z ktorého vyplýva, že sa žalovaný zaviazal

splácať žalobcovi v splátkach vo výške 10 % z odplaty ročne, t.j. 11 000,-- Sk ročne v rokoch

1996 až 2004, za rok 2005 mal žalovaný zaplatiť žalobcovi 10 610,--Sk so splatnosťou

splátok do 31. decembra príslušného roku. Z bodu II. 2. tejto zmluvy súd zistil, že účastníci sa

dohodli na forme plnenia splátok, ktorá môže byť dohodnutá finančne alebo naturálne a z

bodu III., že zmeny a doplnky tejto zmluvy sa musia urobiť v písomnej forme a musia byť

podpísané účastníkmi zmluvy. Z výpovede účastníkov konania a výdavkových pokladničných

dokladov žalovaného mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný platil žalobcovi

dohodnuté ročné splátky odplaty za postúpenú pohľadávku v slovenských korunách až do

roku 2000 a za nasledujúce roky ročné splátky nezaplatil. Z obsahu a výkladu bodu II. 2.

predmetnej zmluvy vyplýva dohoda účastníkov konania, že si môžu do budúcnosti dohodnúť

naturálne plnenie a nie že si dohodli v zmluve naturálne plnenie. Teda pri uzatvorení

predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky sa predpokladalo, že účastníci si môžu do

budúcnosti dohodnúť a to len písomne formu naturálneho plnenia namiesto finančného

plnenia. Z toho dôvodu žalobe vyhovel v celom rozsahu.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 10. novembra 2006 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

V dôvodoch svojho rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so zisteným skutkovým

stavom prvostupňového súdu, ale nestotožnil sa s jeho právnym posúdením, čo bolo dôvodom

na zmenu napadnutého rozsudku podľa Odvolací súd vychádzajúc zo vzájomnej

súvislosti bodov 1. a 2. čl. II. predmetnej zmluvy dospel k záveru, že účastníci zmluvy si

v bode 1. čl. II. dohodli finančnú formu splácania pohľadávky. Pokiaľ v už uvedenom

bode bola dohodnutá forma finančného splácania pohľadávky, odvolací súd nevidel žiaden

dôvod k duplicitnému dojednaniu finančnej formy splácania pohľadávky v bode 2. v čl. II.

predmetnej zmluvy. Na základe uvedeného a z doslovného a gramatického výkladu bodu

2. čl. II. vyvodil záver, že spôsob plnenia bol ponechaný na vôli žalovaného, t.j. vo finančnej

alebo naturálnej forme. V tejto súvislosti dal do pozornosti celkového ducha zákona o pôde

(), ktorý pri poskytovaní náhrad (napr. živý a mŕtvy inventár) preferuje

formu naturálneho plnenia. Skutočnosť, že samotný žalovaný ako dlžník viackrát žalobcovi

plnil vo forme finančného plnenia v nadväznosti na ustanovenie § 561 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (ohľadne nemožnosti odstúpiť od vykonanej voľby), odvolací súd uviedol, že

možnosť tejto voľby v prípade dlžníka sa vzťahuje na každú z dojednaných splátok od roku

1996 do roku 2005 samostatne, pričom dlžník u každej z týchto ročných splátok, ktoré sú

navzájom od seba oddelené, má právo voľby plnenia, či už v naturálnej alebo finančnej

forme. Z toho dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

Uznesením z 22. novembra 2006 sp.zn. odvolací súd zaviazal žalobcu

zaplatiť žalovanému 12 418,-- Sk náhrady trov konania s poukazom na

a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Žiadal rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch

dovolania poukázal na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 1. marca 1996 uzatvorenej

medzi účastníkmi konania v zmysle a nasl. . Touto zmluvou bol

platne uzatvorený záväzkovo-právny vzťah. Predmetom plnenia bola peňažná pohľadávka

vo výške 121 789,-- Sk, ktorú postúpil žalovanému odplatne za sumu 109 610,-- Sk.

V zmluve sa dohodli na splácaní celkovej čiastky vo výške 11 000,-- Sk ročne za roky 1996

až 2004 a za rok 2005 vo výške 10 610,-- Sk. Z uzatvorenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že

medzi účastníkmi bola dohodnutá peňažná forma plnenia. Z obsahu čl. II. bod 2. je zrejmé, že

forma plnenia môže byť dohodnutá finančne alebo naturálne, pričom v čl. III. v bode 1. je

uvedené, že zmeny a doplnky k tejto zmluve musia mať písomnú formu a musia byť

podpísané jej účastníkmi. Odvolací súd nesprávne posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky

v rozpore s ustanovením . Rozhodnutie odvolacieho súdu

preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok treba zrušiť.

V zmysle dovolanie môže byť podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa

dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli

najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na to

dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade, i keď

ju dovolateľ v dovolaní nenamietal.

Podľa v znení účinnom do 1. júla 2007 ak tento zákon

neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní

pred súdom prvého stupňa.

Podľa odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky pre jeho potvrdenie () a jeho zrušenie ( ).

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (, v znení účinnom

do 15. októbra 2008).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery ako súd prvého

stupňa bez toho, aby vo veci v potrebnom rozsahu opakoval dokazovanie.

Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdom prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 2 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti žaloby dospel iba

na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzajúc z výsledkov ním

vykonaného dokazovania založil svoje rozhodnutia na zistení skutkovej povahy, že účastníci

konania uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 1. marca 1996, ktorou postúpil

žalobca pohľadávku vo výške 121 789,-- Sk voči dlžníkovi P. A., vo V. žalovanému za

odplatu 109 610,-- Sk. Účastníci sa v bode II. 1. tejto zmluvy dohodli, že žalovaný bude

splácať žalobcovi odplatu v splátkach vo výške 10 % z ročnej odplaty, t.j. 11 000,-- Sk

ročne, v rokoch 1996 až 2004 a za rok 2005 mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 10 610,--

Sk so splatnosťou splátok do 31. decembra príslušného roku. Z dohody účastníkov konania

bodu II. 2. vyplýva ďalšia dohoda účastníkov, že forma plnenia splátok môže byť dohodnutá

finančne alebo naturálne a zmeny a doplnky zmluvy sa musia urobiť v písomnej

forme a musia byť podpísané účastníkmi konania. Odvolací súd v dôvodoch svojho

písomného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd dostatočným spôsobom a spôsobom

zodpovedajúcim obsahu ustanovenia , a zistil skutkový stav, ktorý

však nesprávne právne posúdil, čo bolo dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku podľa

Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu však zreteľne vyplýva, že dospel

k odlišným (opačným) skutkovým zisteniam, než súd prvého stupňa (otázka dohody

o finančnom plnení alebo dohody o finančnej a naturálnej forme plnenia). Vychádzal

pritom zo vzájomnej súvislosti bodov 1. a 2. čl. II. predmetnej zmluvy, kde je zrejmé, že

účastníci zmluvy si v bode 1. čl. II. dohodli finančnú formu splácania pohľadávky. Pokiaľ

v už uvedenom bode bola dohodnutá forma finančného splácania pohľadávky, odvolací súd

nevidel žiaden dôvod k duplicitnému prejednaniu finančnej formy splácania pohľadávky

v bode 2. čl. II. predmetnej zmluvy. Na základe uvedeného a z doslovného a gramatického

výkladu bodu 2. čl. II. vyvodil záver, že spôsob plnenia bol ponechaný na vôli žalovaného, t.j.

vo finančnej alebo naturálnej forme. Odvolací súd z tohto (odlišného) skutkového zistenia

právne vyvodil dohodu účastníkov konania o finančnom a naturálnom plnení, ktoré bolo

ponechané na vôli dlžníka. Tieto nové skutkové zistenia vyvodil bez zopakovania

dokazovania na odvolacom pojednávaní ( ). Z obsahu zápisnice

o odvolacom pojednávaní zo dňa 10. novembra 2006 vyplýva, že odvolací súd nezopakoval

dokazovanie výsluchom účastníkov konania napriek tomu, že boli prítomní na odvolacom

pojednávaní a nezopakoval dokazovanie oboznámením zmluvy o postúpení pohľadávky

uzatvorenej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej dospel k iným skutkovým zisteniam

a z toho inému právnemu posúdeniu veci. Podanie správy predsedom senátu o doterajšom

priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z nie je

zopakovaním dokazovania ( ). Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu

nie je ani vyjadrenie sa jednotlivých účastníkov konania k veci na odvolacom pojednávaní.

Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd si v prejednávanej veci nezadovážil rovnocenný

podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle a preto sú jeho skutkové a na

ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné.

V prejednávanej veci je nepochybné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu

o postúpení pohľadávky v zmysle a nasl. dňa 1. marca 1996.

Predmetom zmluvy bola pohľadávka postupiteľa voči dlžníkovi P. A., vo V., na vydanie

vyrovnávacieho podielu na majetku družstva pri zániku členstva podľa čl. 20 bodov 5 a 6

stanov družstva, alebo na vydanie majetkového podielu oprávnenej osobe vypočítanej podľa

o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

v družstvách vo výške 121 789,-- Sk. Z bodu II. označenej ako podmienky prevzatia

pohľadávky bodu 1. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na splácaní celkovej čiastky

prevzatej pohľadávky do výšky 90 %, t.j. 109 610,-- Sk v splátkach 10 % od roku 1996

v sume 11 000,-- Sk a posledná splátka v roku 2005 v sume 10 610,-- Sk v termíne

do 31. decembra príslušného roka a bode 2. uvedeného článku, že forma plnenia splátok môže

byť dohodnutá finančne alebo naturálne. Z čl. III. bod 1. vyplýva, že zmeny a doplnky k tejto

zmluve musia mať písomnú formu a musia byť podpísané jej účastníkmi.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní na prvostupňovom súde z 30. mája 2005 (č.l. 34

p.v., 35) vyplývajú zhodné tvrdenia účastníkov o obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j.,

že dohodli odplatu za postúpenie pohľadávok. Predmetom žaloby je teda zaplatenie odmeny

za postúpenie pohľadávky a nie postúpená pohľadávka.

Podľa , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa

ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto

vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, bez ďalšieho uzavrel, že zo zmluvy

o postúpení pohľadávky vyplýva, že spôsob plnenia záväzku bol ponechaný na vôli dlžníka.

Bez posúdenia označeného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a bez náležitého vyhodnotenia nasledujúceho správania sa zmluvných strán

(poskytnuté a prijaté finančné plnenie) treba záver odvolacieho súdu považovať za predčasný.

Odvolací súd zaťažil konanie procesnou vadou majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci podľa tým, že nezopakoval výsledky

vykonaného dokazovania, nevypočul účastníkov konania, nevyhodnotil ani výsledky

vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením (výsluch účastníkov, spôsob

plnenia žalovaného); nezadovážil si v prejednávanej veci rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov. K takejto vade konania je dovolací súd povinný prihliadnuť i vtedy, ak

nebola dovolateľom ako dovolací dôvod výslovne uplatnená ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (, , ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Dovolací súd vzhľadom na to, že zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej

zrušil aj uznesenie tohto súdu (z 22. novembra 2006 sp.zn. ), ktorým bolo

rozhodnuté o náhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová