Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/60/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., bytom B., proti

žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný

inšpektorát, Špitálska č. 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. KRP-P-35/DI-BCP-2008 H zo dňa 28.4.2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. -56 zo dňa 20.11.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -56 zo dňa 20.11.2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zastavil podľa konanie o žalobe z dôvodu, že žalobca napriek

výzve a poučeniu neodstránil v stanovenej lehote vytýkané vady svojej žaloby brániace jej

vecnému vybaveniu.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým spresnil petit žaloby

tak, že navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-35/DI-BSP-2008 H

aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, Okresného dopravného

inšpektorátu č. ORP-P-102/II-OBCP-2008-V. Zotrval na svojom názore o nepresvedčivosti

a neúplnosti dôkazov svedčiacich o priebehu dopravnej nehody, ktorej spáchanie sa mu kladie

za vinu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Odvolací súd z prvostupňového spisu zistil, že žalobca podal na nepríslušný Okresný

súd Bratislava II návrh označený ako „preskúmanie rozhodnutia iného orgánu“, ktorý bol

uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -26 zo dňa 1.7.2008 postúpený

Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd mal za to, že podanie neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 249

ods. 2 a preto žalobcu uznesením č. k. -31 zo dňa 8.9.2008 vyzval na ich

odstránenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Vady brániace vecnému vybaveniu žaloby

videl krajský súd v tom, že v podaní chýbali označenie napadnutého rozhodnutia (číslo

a dátum), vyjadrenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie a postup správneho orgánu napáda,

dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona,

ktoré mal správny orgán porušiť a správne znenie konečného návrhu.

Uznesenie – výzvu prevzal žalobca dňa 17.9.2008 a dňa 8.10.2008 podal na krajskom

súde doplnenie svojej žaloby, v ktorom uviedol, že žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného

č. KRP-P-35/DI-BCP-2008 H a uložiť žalovanému nahradiť mu škodu (bolestné a materiálnu

škodu na motorovom vozidle).

Krajský súd napadnutým uznesením konanie o žalobe zastavil s tým, že žalobca

ani v poskytnutej lehote neodstránil vady podania, ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby.

Návrh na náhradu škody bol uznesením č.k. -58 zo dňa 20.11.2008

vylúčený na samostatné konanie a postúpený na príslušný okresný súd.

Podľa žaloba musí okrem všeobecných náležitostí (

a ) obsahovať aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré

napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu ho napáda, dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia

resp. postupu a aký konečný návrh vo veci robí.

Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých

odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca

nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

Je nepochybné, že v súlade s dispozičnou zásadou, ktorou je ovládané správne

súdnictvo, predovšetkým navrhovateľ má mať záujem, aby už v návrhu jasne a zrozumiteľne

identifikoval čoho sa v súdnom konaní domáha a ktorý zo zákonom upravených spôsobov

chce pri domáhaní sa resp. ochrane svojich práv využiť (od čoho závisí charakter konania

a ďalší postup súdu).

Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci napriek značne obsahovo

i formálne zmätočným podaniam žalobcu (návrh z 10.5.2008 a „znenie konečného návrhu“

bez dátumu a podpisu doručené súdu dňa 8.10.2008) neboli bez ďalšieho dané podmienky

odôvodňujúce zastavenie konania.

Krajský súd vytýkal žalobcovi nedostatky, ktoré však podľa odvolacieho súdu

nemožno považovať za vady jednoznačne brániace vecnému vybaveniu žaloby, nakoľko

označenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho sp. značka, dátum vydania, sú zrejmé

z pripojenej fotokópie napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu žaloby, kde sú vytknuté

aj dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré žalobca videl v nedostatočne

objasnenom skutkovom stave, pričom tvrdil, že dôkazy vykonané a vyhodnotené správnymi

orgánmi nie sú riadnymi dôkazmi, nie sú v súlade s právnymi predpismi a teda skutočný stav

veci nie je v súlade s a 34 . (Navyše aj z pripojeného vyjadrenia žalovaného zo dňa

2.2.2009 vyplýva, že v správnom konaní neboli riadne vykonané dôkazy a nebol jednoznačne

objasnený skutkový stav veci). Petit žaloby žalobca doplnil, keď v podaní predloženom

krajskému súdu dňa 8.10.2008, žiadal zrušiť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového

orgánu, ktoré označil aj spisovými značkami.

V danom prípade nie je možné nezohľadniť, že vzhľadom na skutočnosť,

že v predmetnej právnej veci navrhovateľ nie je a nemusí byť zastúpený advokátom, striktnú

špecifikáciu konkrétnych zákonných ustanovení, ktoré mali byť rozhodnutím porušené

nemožno od neho spravodlivo požadovať, čo navyše nepredstavuje v zmysle § 249 ods. 2

vadu brániacu vecnému vybaveniu žaloby.

V tejto súvislosti treba poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. zo dňa 26.9.2002, podľa ktorého výklad a používanie a

musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia

nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný

súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v súdnom konaní

materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov

účastníkov súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných

úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú

základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi

spravodlivého procesu.

umožňuje zastaviť konanie podľa

za podmienky, že žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré

bránia vecnému vybaveniu žaloby. Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup

všeobecného súdu, napríklad zo žaloby nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej

(petit). V predmetnej právnej veci však o takéto podstatné vady žaloby nešlo, preto podľa

názoru odvolacieho súdu by zastavenie konania predstavovalo odňatie žalobcovi možnosti

konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať (, ) treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať aj zastavenie konania o žalobe

v prípade, že podmienky pre takýto postup súdu neboli splnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie

krajského súdu postupom podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

POUČENIE : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2009

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu