Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
29b/371291.67f5ea.pdf
PDF · 121.49 KB
No categories available
1Sžo/193/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej
veci navrhovateliek: 1/ B., bytom N., 2/ P., bytom D., 3/ M., bytom L., 4/ A., bytom N.,
zastúpené navrhovateľkou 1/ B., bytom N., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad
vo Zvolene, Študentská č. 12, Zvolen, za účasti: Slovenský pozemkový fond, regionálny
odbor Zvolen, Námestie SNP č. 50, Zvolen o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
odporcu zo dňa 17. januára 2008 č. 2004/2257/R77-4, o odvolaní navrhovateliek proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp 24/2008-51 zo dňa 13. júna 2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 25Sp 24/2008-51 zo dňa 13. júna 2008 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľkám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu,
uvedené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým odporca rozhodol tak, že navrhovateľky
ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2, písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátenie
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej
len reštitučný zákon), spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. o/ na priznanie práva
na náhradu za časť žiadaného pozemku, ktorý prešiel do vlastníctva štátu bez právneho
dôvodu a nenavrátil im vlastníctvo k žiadanému pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. d/ z dôvodu,
že pozemok bol zastavaný. Navrhovateľkám náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru,
že v správnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľky ako oprávnené osoby včas podali
žiadosť o navrátenie vlastníctva a súčasne, že spĺňajú zákonné podmienky pre priznanie práva
na náhradu k časti žiadaného pozemku zapísaného v pozemkovej knihe vl. č. 2026 ako
parc. č. 3453/a/34, les vo výmere 7738 m2 podľa § 3 ods. 1, písm. o/ reštitučného zákona,
pretože pozemok prešiel do vlastníctva štátu v rozhodnej dobe bez právneho dôvodu, pričom
predmetný pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný, a preto podľa § 6 ods. 1,
písm. d/ nebolo možné oprávneným osobám priznať vlastnícke právo, ale iba priznať právo
na náhradu a pokiaľ išlo o zostávajúcu časť parcely PK č. 3453/a/34, tak táto je po zápise
Registra obnovenej evidencie nehnuteľnosti zapísaná na liste vlastníctva č. 818 ako
parc. E KN č. 3453/134 - lesný pozemok, vo výmere 12425 m2, parc. E KN č. 3453/534,
lesný pozemok, vo výmere 14037 m2 a na liste vlastníctva č. 2159 ako parc. E KN
č. 3453/634, zastavaná plocha vo výmere 620 m2 v prospech pôvodných vlastníkov alebo
ich právnych nástupcov. Konštatoval, že v danom prípade nebola sporná existencia
reštitučného titulu u časti pôvodného pozemku, ktorý správny orgán potvrdil, keďže
sa jednalo o prevzatie nehnuteľnosti štátom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.1.1970,
pričom uvedenou zmluvou došlo k odpredaju aj spoluvlastníckeho podielu právneho
predchodcu navrhovateliek, J. staršieho, a to napriek tomu, že nebol účastníkom tejto
zmluvy. Krajský súd neprihliadol však na námietky navrhovateliek proti výroku rozhodnutia,
ktorým im správny orgán priznal len právo na náhradu na časť žiadaného pozemku a súčasne
nerozhodol o celej výmere tohto pozemku. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že pozemok, ktorý bol predmetom napadnutého rozhodnutia prešiel do
vlastníctva Slovenského odborového zväzu pracovníkov v kovopriemysle ZV ROH K., s.r.o.
F. a následne na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej Správou katastra v Detve pod č.
V 1218/2001-14/2002 do vlastníctva spoločnosti T., s.r.o. F.. Podľa názoru krajského súdu
časť žiadaného pozemku nebolo možné navrátiť oprávneným osobám podľa § 6 ods. 1, písm.
a/, d/ reštitučného zákona, pretože žiadaný pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá
nie povinnou osobou a zároveň ide o pozemok, ktorý bol po prechode do vlastníctva štátu,
zastavaný. Považoval postup správneho orgánu za vecne správny, keď navrhovateľkám za
predmetnú časť pozemku priznal právo na náhradu. Taktiež považoval za vecné správny
postup správneho orgánu, pokiaľ išlo o zostávajúcu výmeru pozemkovoknižnej parcely č.
3453/a/34, pretože z listov vlastníctva č. 818 a č.2159 je zrejmé, že tieto pozemky sú vo
vlastníctve fyzických osôb - pôvodných vlastníkov resp. ich právnych nástupcov, z čoho
vyplýva, že zostávajúca časť pôvodnej pozemkovoknižnej parcely už neprešla žiadnym
spôsobom do roku 1990 na štát. Mal za to, že navrhovateľky v tejto časti nepreukázali
splnenie podmienky prechodu vlastníctva na štát, táto zostala vo vlastníctve navrhovateliek
spolu s ďalšími fyzickými osobami, a preto nemohlo dôjsť k navráteniu vlastníctva k tejto
časti pozemku v rámci konania podľa reštitučného zákona. Uviedol, že túto vec je možné
riešiť v rámci dodatočného dedičského prejednania, prípadne určovacou žalobou na
príslušnom všeobecnom súde. Krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho potvrdil. Súčasne uviedol, že PK
parcela č. 3453/a/31 zapísaná vo vl. č. 2035 bola predmetom rozhodnutia odporcu
č.2004/2257/R-5 zo dňa 18.3.2008, ktoré na základe odvolania navrhovateliek preskúmava
súd v konaní vedenom pod č. sp. zn. 25Sp 50/2008.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1
O.s.p.. Navrhovateľkám nepriznal náhradu trov konania, pretože neboli v konaní úspešné.
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolali navrhovateľky, žiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,
aby bolo ich reštitučnému nároku vyhovené. Nesúhlasili s názorom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako aj s názorom správneho orgánu,
v zmysle ktorého nemajú právo na navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku v celosti.
Namietali, že súd prvého stupňa sa odmietol zaoberať ich nárokom, pokiaľ išlo o pozemok
parc. č. 5453/a/31 zapísaný v PK vl. č. 2035. Poukázali na to, že pri ROEP neboli
rešpektované ich námietky Obecným úradom L., Obvodným pozemkovým úradom
vo Zvolene, Krajským pozemkovým úradom v Banskej Bystrici a ani GEDEX Banská
Bystrica. Uviedli, že Obecný úrad predáva ich pôdu ako pozemky pod rekreačné chaty.
Nesúhlasili s tvrdením, že K. F. kúpil od starého otca J. st. pozemok, pretože umrel v roku
1948.
Odporca sa na odvolanie navrhovateliek vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Slovenský pozemkový fond taktiež navrhoval potvrdiť napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel
k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný nevyhovel
nároku navrhovateliek uplatneného podľa reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva
k žiadanej nehnuteľnosti, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä
z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný
v rámci konania podľa reštitučného zákona navrhovateľkám priznal právo na náhradu k časti
žiadaného pozemku a nepriznal im vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v zostatku
jej výmery.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva
k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný
pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať
opravný prostriedok na súde.
Podľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo
k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Podľa § 2 ods. 1, 2 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto
zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky
s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú
osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce
obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období
do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3,
zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím
tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej
republiky, fyzické osoby poradí taxatívne ustanovenom v písmene a/ až e/.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady
za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona
a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených
v § 2 ods. 1, 2 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948
do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne
ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady
si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané
pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané
nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 5 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5, písm. g/ zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné
predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).
Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný
stav, a preto jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov v danej
veci boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa
podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis, v danej veci zistil, že navrhovateľky ako oprávnené osoby si dňa
20.10.2004, v zákonnej lehote, uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade vo Zvolene
v zmysle reštitučného zákona podľa § 3 ods. 1 nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku
parc. č. 3453/a/34, les vo výmere 7738 m² (z celk. vým. 5k.j.1164š.s.), zapísaného
v pozemkovej knihe vl. č. 2026 kat úz. L., ktorý prešiel do vlastníctva štátu v rozhodnej dobe,
právo si uplatnili po pôvodnom vlastníkovi J. st., ktorý zomrel dňa 2.12.1948. Obvodný
pozemkový úrad vo Zvolene preskúmavaným rozhodnutím rozhodol tak, že navrhovateľky
spĺňajú podmienky na priznanie práva na náhradu k časti žiadaného pozemku vo výmere 7738
m2 podľa § 2 ods.2 písm. c/, v spojení s § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona, nenavrátil im
vlastníctvo k tomuto pozemku podľa § 6 ods. 1, písm. d/ a súčasne im zaň priznal právo na
náhradu podľa § 6 ods. 2.
Súd prvého stupňa správne preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
a postupu, ktorý mu predchádzal a dospel k správnemu záveru, že žalovaný správny orgán
postupoval v súlade s reštitučným zákonom, pokiaľ navrhovateľkám priznal reštitučný nárok
na náhradu za časť žiadaného pozemku, pretože z listinných dôkazov vyplýva, že predmetná
časť pozemku bola vykúpená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.1.1970 uzatvorenej medzi
užívateľmi tohto pozemku ako predávajúcimi a Slovenským odborovým zväzom pracovníkov
v kovopriemysle ZO ROH K. F. ako kupujúcim, právny predchodca navrhovateliek ani jeho
právni nástupcovia neboli účastníkom tejto zmluvy, v súčasnosti táto časť uvedeného
pozemku je zabratá do parciel CKN č. 1152/1,2,3,4 ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené
na liste vlastníctva č. 36 v prospech T., s.r.o. F. a zvyšná časť pozemku žiadaného
navrhovateľkami je po zápise Registra obnovenej evidencie nehnuteľností v katastrálnom
území L. vedená na liste vlastníctva č. 818 ako EKN parc. č. 3453/134, 3453/534 a na liste
vlastníctva č. 2159 ako EKN parc. č. 3453/634.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo skutkových okolností v danej veci vyplýva,
že navrhovateľky v danom prípade splnili zákonné podmienky v zmysle § 3 ods. 1 písm. o/
reštitučného zákona, pretože časť žiadaného pozemku parc. č. 3453/a/ 34 prešla na štát
bez právneho dôvodu, keďže ich právny predchodca a ani jeho právni nástupcovia neboli
účastníkmi uvedenej kúpnej zmluvy, napriek tomu, že boli spoluvlastníkmi prevádzaných
nehnuteľností. Navrhovateľkám však nebolo možné prinavrátiť vlastníctvo k tejto časti
pozemku podľa § 6 ods. 1, písm. a/, d/ reštitučného zákona, pretože z listu vlastníctva č. 36 je
zrejmé, že táto časť pozemku je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá nie je povinnou
osobou podľa § 4 ods. 1, ako aj že pozemok je zastavaný. Z uvedených dôvodov žalovaný
správny orgán správne rozhodol, že navrhovateľkám prináleží právo na náhradu za pozemok,
ku ktorému nie je možné prinavrátiť vlastníctvo podľa § 6 ods. 2. Správny bol taktiež postup
správneho orgánu, pokiaľ navrhovateľkám priznal právo len k tej časti žiadaného pozemku
vo výmere 7738, ktorá preukázateľným spôsobom prešla na štát alebo inú právnickú osobu
v rozhodnej dobe, (kúpna zmluva z 5.1.1970), pretože z identifikácie parciel a lisov
vlastníctva č. 818 a 2159 vyplýva, že zostávajúca časť tohto pozemku ostala vo vlastníctve
fyzických osôb - pôvodných vlastníkov alebo ich právnych nástupcov.
Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku navrhovateliek, že súd prvého
stupňa sa nezaoberal ich opravným prostriedkom ohľadne pozemku parc. č. 5453/a/31
(zrejme mala na mysli p. č. 3453/a/31), pretože rozsah prieskumu súdu prvého stupňa okrem
ďalšieho bol daný predmetom určeným rozhodnutím správneho orgánu. Žalovaný správny
orgán preskúmavaným rozhodnutím rozhodol len o reštitučnom nároku navrhovateliek
týkajúci sa pozemkovoknižnej nehnuteľnosti parc. č. 3453/a/ 34 zapísanej v PK vl. č. 2026,
a preto súd prvého stupňa bol oprávnený a povinný preskúmať zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu a postup mu predchádzajúci len v tejto časti reštitučného nároku, teda
ohľadne pozemku parc. č. 3453/a/34.
Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Banskej
Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci
skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 potvrdil.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 246c ods. 1
O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1. Navrhovateľkám náhradu trov tohto
konania nepriznal, pretože pre ich neúspech v tomto konaní im nevzniklo právo
na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2009
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu