Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/213/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D., akciovej spoločnosti, so

sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému J., bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. P.,

advokátom so sídlom v K., o zaplatenie 46,94 € (1 414 Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Nitra sp. zn. , na dovolanie žalovaného proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra uznesením z 3. decembra 2007 č.k. -27 uložil

žalovanému v lehote 10 dní od doručenia uznesenia povinnosť zaplatiť súdny poplatok za

odpor proti platobnému rozkazu vo výške 500 Sk.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením z 30. apríla 2008 sp. zn.

odmietol odvolanie žalovaného a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na

náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch rozhodnutia vychádzal zo zistenia, že

poštová zásielka obsahujúca odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu bola doručená

žalovanému 17. decembra 2007 za splnenia podmienok podľa (fikcia

doručenia), pretože žalovaný nepreukázal, že by sa v čase doručovania zásielky v mieste

doručovania nezdržiaval. Lehota na podanie odvolania žalovanému uplynula v stredu

2. januára 2008 ( veta druhá ). Odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa

podal žalovaný na poštovú prepravu 11. januára 2008, teda po uplynutí odvolacej lehoty,

preto ho odvolací súd ako oneskorene podané odmietol ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení

s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Jeho prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia , tvrdiac, že postupom súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznil, že obsahom poučovacej

povinnosti súdu je aj zdôvodnenie skutočnosti, prečo súd adresuje účastníkovi výzvu

o oznámení miesta, kde sa tento v rozhodnom čase zdržiaval. Súd prvého stupňa nepoučil

žalovaného o následkoch výzvy (t.j. že odpoveď na výzvu bude mať význam pre posúdenie

podania včasnosti odvolania), dôvodom súdnej výzvy nerozumel, a preto súdu oznámil, že si

už nepamätá, kde sa v rozhodnom čase zdržiaval. Neodôvodnením výzvy súd žalovanému

odňal možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal dovolací súd z toho, že dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 ). osobitne upravuje prípady, kedy je prípustné

dovolanie smerujúce proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (viď ), kedy je

tento opravný prostriedok prípustný proti rozsudku odvolacieho súdu (viď 238 ) a kedy

je prípustný proti uzneseniu odvolacieho súdu (viď ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto (odhliadnuc od prípustnosti

dovolania v zmysle – k tomu viď ďalej) pri posudzovaní jeho prípustnosti treba

vychádzať z ustanovenia Podľa je dovolanie prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo odvolanie odmietnuté pre oneskorenosť ( ). Napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v § 239

ods. 1 a 2 , preto dovolanie proti nemu v zmysle týchto ustanovení nie je procesne

prípustné.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

v zmysle vylúčené.

Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Pre

posúdenie existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Dovolateľ netvrdí, že by konanie bolo postihnuté vadami konania v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ a existencia vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo; namieta však, že konanie trpí vadou v zmysle , pretože súd

prvého stupňa si nesplnil poučovaciu povinnosť, keď nezdôvodnil výzvu, ktorou žiadal

žalovaného o oznámenie, kde sa tento zdržiaval v rozhodnej dobe.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle je potrebné

rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu

zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy,

ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa potom, čo žalovaný podal odvolanie

proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a pred

predložením veci odvolaciemu súdu, výzvou z 21. januára 2008 požiadal žalovaného, aby

v lehote 5 dní oznámil, kde sa zdržiaval v dňoch 12. a 13. decembra 2007. V odpovedi na

uvedenú výzvu žalovaný uviedol, že vzhľadom na extrémne pracovné vyťaženie v poslednom

polroku, časté cestovanie a závažné zdravotné problémy v rodine, si nevie spomenúť, kde sa

v danom čase nachádzal.

V súvislosti s riešením, či v prejednávanej veci bola žalovanému odňatá možnosť

konať pred súdom, je potrebné zodpovedať otázku, či v prípade výzvy, ktorou súd zisťuje

okolnosti doručenia zásielky súdu adresovanej účastníkovi konania má súd poučovaciu

povinnosť v zmysle

Obsahom poučenia účastníka súdom podľa ustanovenia je poučenie

o procesných právach a procesných povinnostiach. Procesné práva a povinnosti sú obsahom

procesnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po začatí občianskeho súdneho konania,

výnimočne aj v konaní o činnosti súdu pred začatím konania podľa druhej časti Občianskeho

súdneho poriadku. Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké procesné

práva im priznávajú a aké procesné povinnosti im ukladajú procesnoprávne predpisy, ako

treba nimi urobené procesné úkony vykonať, aby vyvolali nimi sledované procesné účinky,

prípadne ako treba odstrániť vady už urobených právnych úkonov, aké právne následky sú

spojené s vykonanými procesnými úkonmi, ako treba splniť procesnú povinnosť vyplývajúcu

zo zákona alebo rozhodnutia súdu a pod. Do poučovacej povinnosti nepatrí návod, čo by

účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, aby dosiahol žiadaného účinku (účinku

v jeho prospech). O právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného

práva, súd nepoučuje. Tieto práva a povinnosti určujú vecnú legitimáciu účastníka a tá sa

prejaví až vo výsledku sporu. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať

ústavný princíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu a (do účinnosti

Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa v znení

neskorších predpisov, t.j. do 15. októbra 2008) zákaz prejudikovania názoru súdu.

Z obsahu preskúmaného spisu súdu prvého stupňa nevyplýva, že súdy nižších stupňov

v danom prípade porušili poučovaciu povinnosť v zmysle Súd prvého stupňa totiž

nevyzýval žalovaného na opravu, či doplnenie nesprávneho, neúplného alebo

nezrozumiteľného podania ( ) ale na predloženie dôkazného prostriedku

(vyjadrenia účastníka konania) preukazujúceho procesnoprávne skutočnosti (podmienky

doručovania odvolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ). Zo

všeobecného hľadiska obsah uvedenej výzvy možno považovať za jasný a zrozumiteľný.

V danom prípade išlo o vyžiadanie (zabezpečenie) dôkazného prostriedku (stanoviska

odvolateľa) súdom podľa o podmienkach doručovania prvostupňového

rozhodnutia, ktorý dôkaz v dôsledku vyjadrenia sa účastníka súd napokon úspešne získal.

S postupom súdu pri zabezpečení dôkazu (bez ohľadu či ide o preukázanie hmotnoprávnej

alebo procesnoprávnej skutočnosti) zákon nespája žiadnu poučovaciu povinnosť súdu. Súd

pri zabezpečovaní dôkazov nemá povinnosť vopred vysvetľovať na preukázanie akých právne

rozhodných skutočností tieto obstaráva, najmä nie vtedy, ak ich obsah tvorí samotné

stanovisko účastníka konania, ktorý môže vedomou nepravdou privodiť pre seba priaznivé

procesnoprávne účinky. Uvedenie nepravdivých údajov je síce nevhodnou (z procesného

hľadiska obtiažne vyvrátiteľnou), ale prípustnou procesnou taktikou účastníka konania (§ 131

). Z hľadiska vierohodnosti získavaného dôkazného prostriedku je správne, ak súd zvolí

takú taktiku pri dokazovaní, ktorá účastníkovi konania neposkytne žiadne konkrétne

inštrukcie, ako sa má zachovať (resp. ako má konkrétne reagovať) pri ich predkladaní.

Nevhodne zvolený taktický postup pri dokazovaní oslabuje úlohu súdu ako nestranného

orgánu a zakladá nerovnosť medzi účastníkmi konania. Postup súdu pri zabezpečovaní

dôkazných prostriedkov je potrebné odlišovať od povinnosti súdu umožniť účastníkom

konania vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a dôkazom ( ). Z uvedeného

hľadiska dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolateľ ani v priebehu konania

o dovolaní netvrdil, že v rozhodnej dobe sa nezdržiaval v mieste doručovania rozhodnutia

súdu prvého stupňa ani sa nepokúsil vyvrátiť právnu domnienku

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že ak súd pri zabezpečení

dôkazného prostriedku, ktorým je vyjadrenie účastníka konania, vopred neuvedie

procesnoprávnu skutočnosť, ktorú má dôkazný prostriedok preukázať (resp. vyvrátiť), alebo

aké možné právne účinky možno vykonaním takéhoto dôkazného prostriedku dosiahnuť,

neodňal tým účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle

Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia ani z ustanovenia ,

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. So zreteľom na dôvod, pre ktorý bolo

potrebné dovolanie odmietnuť, nezaoberal sa dovolací súd vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania (§ 151 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková