Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c3b/371990.93bbfe.pdf
PDF · 95.83 KB
No categories available
4Cdo/104/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 104/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. spol. s r.o.,
so sídlom v M., proti žalovanej M., a.s., so sídlom v M., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 5 C 115/2004, o dovolaní
M., s.r.o., so sídlom v Ž., zastúpenej Mgr. R. K., advokátom so sídlom v Ž., proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 22. októbra 2008 sp.zn. 7 Co 162/2008 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom zo 7. septembra 2005 č.k. 5 C 115/04-80 určil
vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnosti – budove súpisné číslo X., nachádzajúcej sa
na pozemku zapísanému v katastri nehnuteľností Správy katastra M. na liste vlastníctva č. X.
2
ako parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m. Zároveň rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 500,-- Sk (16,60 EUR) do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, a že žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením z 22. októbra 2008 sp.zn.
7 Co 162/2008 na odvolanie žalobkyne a obchodnej spoločnosti M., s.r.o., rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobkyni nebola priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia zrušil a v tejto časti vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň
rozhodol, že nepripúšťa do konania ako vedľajšiu účastníčku spoločnosť M., s.r.o., so sídlom
v Ž., a že odvolanie tohto subjektu odmieta. Splnenie podmienok pre rozhodovanie
o prípustnosti vedľajšieho účastníctva obchodnej spoločnosti M., s.r.o. v konaní na strane
žalovanej odôvodnil námietkou neprípustnosti jej vstupu do konania ako vedľajšej účastníčky
vznesenej samotnou žalovanou. Nepripustenie uvedenej spoločnosti do konania ako vedľajšej
účastníčky potom odôvodnil nedostatkom jej kvalifikovaného (právneho) záujmu na výsledku
sporu z dôvodov nesúhlasu žalovanej ako hlavnej účastníčky s vedľajším účastníctvom na
jej strane a z dôvodov nezáväznosti rozsudku súdu prvého stupňa pre túto spoločnosť.
V dôsledku rozhodnutia o nepripustení do konania ako vedľajšej účastníčky ju zároveň
považoval za neoprávnenú osobu na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie M., s.r.o. Dovolaním napadla
výroky uznesenia krajského súdu o jej nepripustení do konania ako vedľajšej
účastníčky a o odmietnutí jej odvolania. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho
súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Namietala, že nepripustením vstupu do konania ako vedľajšej účastníčky a odmietnutím
odvolania jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, a že mala právny záujem na výsledku
konania, pretože rozhodnutím prvostupňového súdu môže byť spochybnené jej vlastnícke
právo, resp. nároky tretích osôb, ktorým nehnuteľnosti medzičasom odpredala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109
ods. 1 písm.c/ O.s.p.], a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd
vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu
prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktorú poukazovala dovolateľka, keď z obsahu spisu
je zrejmé, že v súvislosti s rozhodovaním o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, jej nebola
odňatá možnosť konať pred súdom. Na rozdiel od procesnej situácie predchádzajúcej
skoršiemu uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2005 sp.zn. 6 Co 474/2005
(ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2006
sp.zn. 4 Cdo 33/2006 z dôvodu, že pre rozhodovanie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
neboli splnené podmienky, pretože zo strany účastníkov nebola vznesená námietka tejto
neprípustnosti) pre rozhodovanie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva boli splnené
podmienky, pretože žalovaná v priebehu ďalšieho konania namietla neprípustnosť vstupu
obchodnej spoločnosti M., s.r.o. do konania ako vedľajšej účastníčky. Zákon neurčuje lehotu,
v ktorej účastníci môžu namietať túto neprípustnosť, preto námietka žalovanej urobená po
tom, čo sa dozvedela o oznámení označenej spoločnosti, že vstupuje do konania ako vedľajšia
účastníčka na jej strane, bola uplatnená včas. Za odňatie možnosti konať pred súdom
nemožno považovať ani samotné rozhodnutie o neprípustnosti vstupu dovolateľky do konania
ako vedľajšej účastníčky na strane žalovanej. Odvolací súd pri posudzovaní otázky jej
právneho záujmu na výsledku sporu, t.j. právneho záujmu na víťazstve žalovanej v spore
ako predpokladu prípustnosti vedľajšieho účastníctva, správne aplikoval a interpretoval
ustanovenie § 93 O.s.p., pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Aj podľa názoru
dovolacieho súdu tento právny záujem nie je daný, pretože rozhodnutím o určení vlastníckeho
práva, majúcim len deklaratórnu povahu, ktoré nie je pre dovolateľku záväzné (keďže nebola
účastníčkou konania), navyše za situácie, keď podľa vlastného tvrdenia už nie je vlastníčkou
nehnuteľností (ktoré boli predmetom určovacej žaloby), nemôže byť dotknuté jej právne
postavenie. Okrem toho jej nič nebráni, aby sa prípadnej ochrany svojich práv domáhala
samostatnou žalobou. Nevyhnutným dôsledkom rozhodnutia o nepripustení jej vstupu do
konania ako vedľajšej účastníčky bolo potom aj rozhodnutie o odmietnutí jej odvolania ako
opravného prostriedku podaného neoprávnenou osobou. V prípade námietky neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší
účastník, stáva takýmto účastníkom až rozhodnutím súdu o prípustnosti vedľajšieho
účastníctva. Preto ani správnym rozhodnutím o odmietnutí odvolania nebola dovolateľke
odňatá možnosť konať pred súdom.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie M., s.r.o. podľa § 243b ods. 5
v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová