Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/100/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom

v B., proti povinnému T. R., bývajúcemu v H., o vymoženie 69,71 € (2 100,– Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 10. apríla 2008 sp.zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 10. apríla

2008 sp.zn. a uznesenia Okresného súdu Martin z 5. decembra 2007 č.k.

-34 a z 15. júla 2008 č.k. -85 z r u š u j e a vec vracia

Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P. M. so sídlom Exekútorského úradu v L., písomným podaním

z 1. júna 2007 (doručené súdu 8. júna 2007) požiadal Okresný súd Martin o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 2 100,-- Sk s príslušenstvom a trov

exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu – právoplatného

a vykonateľného platobného výmeru, vydaného S. pobočkou v Ž., ktorým bola

povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatky na poistnom

s príslušenstvom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučné tituly, fotokópiu

zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2005 uzavretej medzi S. a V., a.s.,

fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. decembra 2005 uzavretou medzi V., a.s. a S.,

a.s., fotokópiu výpisu z Prílohy č. 1 k zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre

pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.

Okresný súd Martin uznesením z 5. decembra 2007 č.k. -34 žiadosť

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

na základe predložených zmlúv nebol preukázaný prechod vymáhanej pohľadávky

na oprávnenú, keď k zmluvám o postúpení pohľadávok, nebola napriek výzve súdu pripojená

Príloha č. 1, v ktorej mala byť pohľadávka špecifikovaná. Dohodu o postúpení pohľadávok

v časti jej predmetu považoval preto za nejasnú a neurčitú ( ).

Okrem iného vychádzal z názoru, že neoverená fotokópia nie je spôsobilá byť nositeľom

hodnovernej informácie. Nejedná sa o listinu podľa , preto na základe údajov

z nej vyplývajúcich možno hovoriť len o dôvodnom predpoklade.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 10. apríla 2008 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

potvrdil. Potvrdenie prvostupňového uznesenia zdôvodnil jeho vecnou správnosťou.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na preukázanie postúpenia pohľadávky v zmysle

ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku je potrebné preukázať súdu, že skutočne

k tomuto postúpeniu došlo. Preto oprávnená mala povinnosť predložiť v návrhu na vykonanie

exekúcie originál zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky, prípadne jej overenú

fotokópiu. Iba tieto listiny možno považovať za listiny verejné, pretože potvrdzujú, že ide

o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, až do tých čias, kým nie je

preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené. Podľa

názoru odvolacieho súdu nemožno považovať predloženie fotokópie časti zmluvy o postúpení

pohľadávok za riadne preukázanie skutočností, že právo, resp. povinnosť vyplývajúca z tejto

zmluvy naozaj prešla. Tiež mal za to, že výpis z Prílohy č. 1 vyhotovený postupníkom má len

dôkaznú hodnotu tvrdenia, tak, ako každé iné jeho tvrdenie, ktoré nie je podložené iným

relevantným spôsobom.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Žiadala, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom v dôsledku nesprávneho

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Vyčítala

odvolaciemu súdu, že spochybnil jej postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní napriek

tomu, že zo strany účastníkov konania nedošlo k spochybneniu zmluvy o postúpení

pohľadávok, ktorá bola uzavretá platne. Poukazovala na to, že

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“

alebo „EP“) ani neukladajú účastníkovi exekučného konania

povinnosť preukázať prevod práva originálom alebo overenou kópiou listiny, že

predpokladom spôsobilosti listiny, byť dôkazom nie je jej predloženie v origináli alebo

overenej kópii a že prechod práva možno preukázať aj inak, než len predložením zmluvy

o postúpení pohľadávok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou exekučného konania) v zákonnej lehote ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Keďže dovolateľka tvrdila, že konanie trpí vadou uvedenou

v , dovolací súd sa osobitne zaoberal jej existenciou.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného

realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola

splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. ,

z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného súdu

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre

takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ustanovenia § 44

ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zastavenie exekučného

konania (ako sa to stalo aj v posudzovanej veci). Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému ako účastníkovi

exekučného konania v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia, čo treba považovať za odmietnutie spravodlivosti.

Odvolací súd rozhodnutie o tom, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie žiadosti

o udelenie poverenia založil zhodne s okresným súdom na právnom názore, podľa ktorého

predloženie fotokópie časti zmluvy o postúpení pohľadávky (výpisu z Prílohy č. 1 k Zmluve

ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy), nemožno považovať za postačujúci dôkaz k preukázaniu

prechodu vymáhanej pohľadávky na oprávnenú. Prechod práv a povinností z exekučného

titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky je treba preukázať predložením originálu

zmluvy alebo jej overenej fotokópie.

Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd (ale i súd prvého stupňa) neposúdil

splnenie podmienok v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie správne.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1

EP).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.

Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností.

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo

na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len

„oprávnený“).

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4

veta prvá ).

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta

prvá ).

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené

na zhodnom tvrdení účastníkov ( ).

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ).

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu

so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1

EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP),

či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými

v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané

právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená

povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva

alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či

oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,

z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo či oprávnený splnil, prípadne zabezpečil

splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza z tvrdení

oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu (povinný sa o exekúcii dozvie

spravidla až doručením upovedomenia o začatí exekúcie). V prípade tvrdeného prechodu

práva alebo povinnosti túto skutočnosť skúma len z pohľadu existencie titulu pre výkon

exekúcie v spojitosti s tvrdenou právnou skutočnosťou zakladajúcou prechod. To znamená, že

v tomto štádiu konania preskúmava len to, či po vydaní exekučného titulu nastala tvrdená

právna skutočnosť (spravidla podľa hmotného práva), s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv alebo povinností (jej existenciu), či sa prevod alebo prechod týka

subjektu uvedeného v exekučnom titule a subjektu označeného v návrhu na vykonanie

exekúcie, či predmetom prevodu alebo prechodu práv alebo povinností sú práve tie práva

alebo povinnosti, o ktorých sa koná. V tomto štádiu konania sa dokazovanie nevykonáva

a teda nie je oprávnený skúmať, či k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo. Tieto

otázky môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne

konania o zastavenie exekúcie. Až vtedy totiž vzniká medzi oprávneným a povinným spor

o začatie exekúcie, prípadne spor o zastavenie exekúcie, kedy prichádza do úvahy vykonanie

dokazovania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nemu. V tomto štádiu

konania sa preto prevod alebo prechod práv a povinností preukazuje len vo vyššie uvedenom

zmysle, teda obvykle doložením (priložením) alebo aspoň označením listiny, ktorá túto

skutočnosť dokazuje.

Novela Exekučného poriadku vykonaná , s účinnosťou

od 31. augusta 2005, v prípade, ak k prechodu alebo k prevodu práva alebo povinnosti došlo

pred začatím exekučného konania neuvádza, akým spôsobom sa má táto skutočnosť doložiť.

Upustila od výslovnej požiadavky, že prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len

listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho

predpisu. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu

alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu po začatí exekučného

konania, stanovila požiadavku, aby účastníci priložili listinu preukazujúcu prevod alebo

prechod práv a povinností a to v origináli alebo osvedčenej fotokópii (§ 37 ods. 3 tretia veta

v spojení s § 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006). Od účinnosti novely vykonanej

, t.j. od 1. decembra 2006, už ani v týchto prípadoch formu takejto

listiny neupravuje, z čoho možno usúdiť, že jej predloženie v origináli alebo osvedčenej

fotokópii nevyžaduje. Od 1. septembra 2005 teda právna úprava nevyžaduje od oprávneného

povinnosť preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť

pred začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným

orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie.

V posudzovanej veci oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie 1. júna 2007

a v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod práva z exekučného titulu postúpením

pohľadávky. Na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy, a to fotokópie zmlúv

o postúpení pohľadávok, včítane fotokópie výpisu z Prílohy č. 1 k Zmluve ako jej

neoddeliteľnej súčasti.

Ak odvolací súd, za tohto stavu veci dospel zhodne s názorom súdu prvého stupňa

k záveru, že oprávnená bola povinná, okrem tvrdenia prechodu a označenia listín, ktoré túto

skutočnosť dokazujú v štádiu exekučného konania o vydanie poverenia prechod práv

a povinností z exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky preukazovať

doložením originálu zmluvy (jej časti) alebo jej osvedčenej fotokópie a zo samotnej tejto

skutočnosti vyvodil rozpor jej návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, rozhodol

nesprávne. Jeho postup tak nebol v súlade s a so základným právom oprávnenej

na súdnu ochranu. Týmto nesprávnym postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred

súdom v zmysle

Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu i rovnakou vadou postihnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil (§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a ods. 2 druhá veta

) a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň v súlade s ustanovením

zrušil aj uznesenie Okresného súdu Martin z 15. júla 2008 č.k.

-85, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie, aj keď toto uznesenie

nebolo dovolaním napadnuté. Uznesenie o zastavení exekúcie bolo totiž nevyhnutným

procesným dôsledkom rozhodnutia o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie. Okresný súd o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej povinnosti

poukazujúc na ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak je

uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu

zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Výrok

o zastavení exekúcie mal preto povahu závislého výroku v zmysle ustanovenia § 242 ods. 2

písm.b/ , pričom nebolo dôležité, že nebol súčasťou dovolaním napadnutého

rozhodnutia, (čo vzhľadom na znenie ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ani

nebolo možné), ale bol obsahom samostatného uznesenia.

Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že i kópia (fotokópia listiny) je listinou

a teda dôkazným prostriedkom a že otázka jej pravosti, hodnovernosti, úplnosti, či

spôsobilosti preukázať tvrdenú okolnosť je výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov

súdom. Ďalej dodáva, že ak v preskúmavanej veci je z predložených zmlúv o postúpení

pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj iných pohľadávok voči iným subjektom v počte viac

ako niekoľko desiatok tisíc, požiadavka súdu na predloženie overenej kópie celej Prílohy č. 1

k týmto zmluvám, obsahujúcej špecifikáciu všetkých pohľadávok, by vzhľadom na jej rozsah

mohla viesť k nadbytočnému a teda nehospodárnemu zvyšovaniu trov exekúcie (trov

oprávnenej) a v konečnom dôsledku aj k zaťažovaniu povinného. Pokiaľ by povinný tvrdenie

oprávnenej o prechode práva z exekučného titulu nespochybnil, resp. ho výslovne potvrdil,

takéto zvýšené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky by vôbec nemuseli vzniknúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová