Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
911/370988.886192.pdf
PDF · 112.96 KB
No categories available
4Cdo/100/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 100/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom
v B., proti povinnému T. R., bývajúcemu v H., o vymoženie 69,71 € (2 100,– Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 17 Er 2268/2007, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 10. apríla 2008 sp.zn. 10 CoE 17/2008,
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 10. apríla
2008 sp.zn. 10 CoE 17/2008 a uznesenia Okresného súdu Martin z 5. decembra 2007 č.k.
17 Er 2268/2007-34 a z 15. júla 2008 č.k. 17 Er 2268/2007-85 z r u š u j e a vec vracia
Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor JUDr. P. M. so sídlom Exekútorského úradu v L., písomným podaním
z 1. júna 2007 (doručené súdu 8. júna 2007) požiadal Okresný súd Martin o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 2 100,-- Sk s príslušenstvom a trov
exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu – právoplatného
a vykonateľného platobného výmeru, vydaného S. pobočkou v Ž., ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatky na poistnom
s príslušenstvom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučné tituly, fotokópiu
zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2005 uzavretej medzi S. a V., a.s.,
fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. decembra 2005 uzavretou medzi V., a.s. a S.,
a.s., fotokópiu výpisu z Prílohy č. 1 k zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre
pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.
Okresný súd Martin uznesením z 5. decembra 2007 č.k. 17 Er 2268/2007-34 žiadosť
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
na základe predložených zmlúv nebol preukázaný prechod vymáhanej pohľadávky
na oprávnenú, keď k zmluvám o postúpení pohľadávok, nebola napriek výzve súdu pripojená
Príloha č. 1, v ktorej mala byť pohľadávka špecifikovaná. Dohodu o postúpení pohľadávok
v časti jej predmetu považoval preto za nejasnú a neurčitú (§ 37 Občianskeho zákonníka).
Okrem iného vychádzal z názoru, že neoverená fotokópia nie je spôsobilá byť nositeľom
hodnovernej informácie. Nejedná sa o listinu podľa § 129 O.s.p., preto na základe údajov
z nej vyplývajúcich možno hovoriť len o dôvodnom predpoklade.
Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 10. apríla 2008 sp.zn.
10 CoE 17/2008 uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
potvrdil. Potvrdenie prvostupňového uznesenia zdôvodnil jeho vecnou správnosťou.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na preukázanie postúpenia pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku je potrebné preukázať súdu, že skutočne
k tomuto postúpeniu došlo. Preto oprávnená mala povinnosť predložiť v návrhu na vykonanie
exekúcie originál zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky, prípadne jej overenú
fotokópiu. Iba tieto listiny možno považovať za listiny verejné, pretože potvrdzujú, že ide
o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, až do tých čias, kým nie je
preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené. Podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno považovať predloženie fotokópie časti zmluvy o postúpení
pohľadávok za riadne preukázanie skutočností, že právo, resp. povinnosť vyplývajúca z tejto
zmluvy naozaj prešla. Tiež mal za to, že výpis z Prílohy č. 1 vyhotovený postupníkom má len
dôkaznú hodnotu tvrdenia, tak, ako každé iné jeho tvrdenie, ktoré nie je podložené iným
relevantným spôsobom.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Žiadala, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom v dôsledku nesprávneho
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Vyčítala
odvolaciemu súdu, že spochybnil jej postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní napriek
tomu, že zo strany účastníkov konania nedošlo k spochybneniu zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktorá bola uzavretá platne. Poukazovala na to, že zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“
alebo „EP“) ani Občiansky súdny poriadok neukladajú účastníkovi exekučného konania
povinnosť preukázať prevod práva originálom alebo overenou kópiou listiny, že
predpokladom spôsobilosti listiny, byť dôkazom nie je jej predloženie v origináli alebo
overenej kópii a že prechod práva možno preukázať aj inak, než len predložením zmluvy
o postúpení pohľadávok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníčkou exekučného konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Keďže dovolateľka tvrdila, že konanie trpí vadou uvedenou
v § 237 písm.f/ O.s.p., dovolací súd sa osobitne zaoberal jej existenciou.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon
vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného
realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola
splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000,
z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného súdu
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre
takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zastavenie exekučného
konania (ako sa to stalo aj v posudzovanej veci). Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému ako účastníkovi
exekučného konania v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného
rozhodnutia, čo treba považovať za odmietnutie spravodlivosti.
Odvolací súd rozhodnutie o tom, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie žiadosti
o udelenie poverenia založil zhodne s okresným súdom na právnom názore, podľa ktorého
predloženie fotokópie časti zmluvy o postúpení pohľadávky (výpisu z Prílohy č. 1 k Zmluve
ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy), nemožno považovať za postačujúci dôkaz k preukázaniu
prechodu vymáhanej pohľadávky na oprávnenú. Prechod práv a povinností z exekučného
titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky je treba preukázať predložením originálu
zmluvy alebo jej overenej fotokópie.
Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd (ale i súd prvého stupňa) neposúdil
splnenie podmienok v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie správne.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1
EP).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.
Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako
oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci
konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo
povinností.
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo
na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len
„oprávnený“).
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4
veta prvá O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p.).
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené
na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.).
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.).
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu
so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1
EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP),
či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými
v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané
právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená
povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva
alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či
oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,
z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo či oprávnený splnil, prípadne zabezpečil
splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle
V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza z tvrdení
oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu (povinný sa o exekúcii dozvie
spravidla až doručením upovedomenia o začatí exekúcie). V prípade tvrdeného prechodu
práva alebo povinnosti túto skutočnosť skúma len z pohľadu existencie titulu pre výkon
exekúcie v spojitosti s tvrdenou právnou skutočnosťou zakladajúcou prechod. To znamená, že
v tomto štádiu konania preskúmava len to, či po vydaní exekučného titulu nastala tvrdená
právna skutočnosť (spravidla podľa hmotného práva), s ktorou právne predpisy spájajú
prevod alebo prechod práv alebo povinností (jej existenciu), či sa prevod alebo prechod týka
subjektu uvedeného v exekučnom titule a subjektu označeného v návrhu na vykonanie
exekúcie, či predmetom prevodu alebo prechodu práv alebo povinností sú práve tie práva
alebo povinnosti, o ktorých sa koná. V tomto štádiu konania sa dokazovanie nevykonáva
a teda nie je oprávnený skúmať, či k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo. Tieto
otázky môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne
konania o zastavenie exekúcie. Až vtedy totiž vzniká medzi oprávneným a povinným spor
o začatie exekúcie, prípadne spor o zastavenie exekúcie, kedy prichádza do úvahy vykonanie
dokazovania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nemu. V tomto štádiu
konania sa preto prevod alebo prechod práv a povinností preukazuje len vo vyššie uvedenom
zmysle, teda obvykle doložením (priložením) alebo aspoň označením listiny, ktorá túto
skutočnosť dokazuje.
Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z.z., s účinnosťou
od 31. augusta 2005, v prípade, ak k prechodu alebo k prevodu práva alebo povinnosti došlo
pred začatím exekučného konania neuvádza, akým spôsobom sa má táto skutočnosť doložiť.
Upustila od výslovnej požiadavky, že prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len
listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho
predpisu. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu
alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu po začatí exekučného
konania, stanovila požiadavku, aby účastníci priložili listinu preukazujúcu prevod alebo
prechod práv a povinností a to v origináli alebo osvedčenej fotokópii (§ 37 ods. 3 tretia veta
v spojení s § 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006). Od účinnosti novely vykonanej
zákonom č. 585/2006 Z.z., t.j. od 1. decembra 2006, už ani v týchto prípadoch formu takejto
listiny neupravuje, z čoho možno usúdiť, že jej predloženie v origináli alebo osvedčenej
fotokópii nevyžaduje. Od 1. septembra 2005 teda právna úprava nevyžaduje od oprávneného
povinnosť preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť
pred začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným
orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie.
V posudzovanej veci oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie 1. júna 2007
a v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod práva z exekučného titulu postúpením
pohľadávky. Na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy, a to fotokópie zmlúv
o postúpení pohľadávok, včítane fotokópie výpisu z Prílohy č. 1 k Zmluve ako jej
neoddeliteľnej súčasti.
Ak odvolací súd, za tohto stavu veci dospel zhodne s názorom súdu prvého stupňa
k záveru, že oprávnená bola povinná, okrem tvrdenia prechodu a označenia listín, ktoré túto
skutočnosť dokazujú v štádiu exekučného konania o vydanie poverenia prechod práv
a povinností z exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky preukazovať
doložením originálu zmluvy (jej časti) alebo jej osvedčenej fotokópie a zo samotnej tejto
skutočnosti vyvodil rozpor jej návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, rozhodol
nesprávne. Jeho postup tak nebol v súlade s § 1 O.s.p. a so základným právom oprávnenej
na súdnu ochranu. Týmto nesprávnym postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu i rovnakou vadou postihnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil (§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a ods. 2 druhá veta
O.s.p.) a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň v súlade s ustanovením
§ 242 ods. 2 písm.b/ O.s.p. zrušil aj uznesenie Okresného súdu Martin z 15. júla 2008 č.k.
17 Er 2268/2007-85, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie, aj keď toto uznesenie
nebolo dovolaním napadnuté. Uznesenie o zastavení exekúcie bolo totiž nevyhnutným
procesným dôsledkom rozhodnutia o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej povinnosti
poukazujúc na ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak je
uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Výrok
o zastavení exekúcie mal preto povahu závislého výroku v zmysle ustanovenia § 242 ods. 2
písm.b/ O.s.p., pričom nebolo dôležité, že nebol súčasťou dovolaním napadnutého
rozhodnutia, (čo vzhľadom na znenie ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ani
nebolo možné), ale bol obsahom samostatného uznesenia.
Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že i kópia (fotokópia listiny) je listinou
a teda dôkazným prostriedkom a že otázka jej pravosti, hodnovernosti, úplnosti, či
spôsobilosti preukázať tvrdenú okolnosť je výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov
súdom. Ďalej dodáva, že ak v preskúmavanej veci je z predložených zmlúv o postúpení
pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj iných pohľadávok voči iným subjektom v počte viac
ako niekoľko desiatok tisíc, požiadavka súdu na predloženie overenej kópie celej Prílohy č. 1
k týmto zmluvám, obsahujúcej špecifikáciu všetkých pohľadávok, by vzhľadom na jej rozsah
mohla viesť k nadbytočnému a teda nehospodárnemu zvyšovaniu trov exekúcie (trov
oprávnenej) a v konečnom dôsledku aj k zaťažovaniu povinného. Pokiaľ by povinný tvrdenie
oprávnenej o prechode práva z exekučného titulu nespochybnil, resp. ho výslovne potvrdil,
takéto zvýšené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky by vôbec nemuseli vzniknúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová