Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e31/370913.f92393.pdf
PDF · 96.06 KB
No categories available
4Cdo/108/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 108/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. H., bývajúcej v Š.,
2/ J. T., bývajúceho v P. a 3/ H. K., bývajúcej v Š., proti žalovaným 1/ P. K., bývajúcemu
v H. a 2/ M. K., bývajúcej v H., o určenie neplatnosti notárskej zápisnice, vedenej
na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 14 C 54/2004, o dovolaní žalobkyne 3/ proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 26. septembra 2007 sp.zn. 5 Co 259/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne 3/ o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice rozsudkom z 22. júna 2006 č.k. 14 C 54/2004-129 zamietol návrh
žalobcov, ktorým sa domáhali voči žalovaným určenia neplatnosti notárskej zápisnice.
O trovách rozhodol tak, že uložil žalobcom spoločne a nerozdielne nahradiť trovy žalovaným
v sume 12 646,-- Sk na účet ich advokáta v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem
na nimi požadovanom určení. Notárska zápisnica, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhali,
spĺňa všetky zákonné predpoklady podľa Občianskeho zákonníka, podľa Občianskeho
súdneho poriadku (§ 40 ods. 1) a spĺňa tiež špecifické podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie
§ 47 zákona č. 323/1992 Z.z. Notárskeho poriadku (ďalej len Notársky poriadok) o obsahu
notárskej zápisnice. Žalobcovia nepreukázali ani to, že žalovaní neboli oprávnenými držiteľmi
nehnuteľností ako podmienky vydržania vlastníckeho práva.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 26. septembra 2007 sp.zn. 5 Co 259/2006
na odvolanie žalobcov rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil. V časti týkajúcej sa
náhrady trov prvostupňového konania rozsudok zmenil tak, že uložil žalobcom povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 11 769,-- Sk na účet
ich advokáta. Osobitným uznesením z 2. októbra 2007 rozhodol o trovách odvolacieho
konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že na strane žalobcov je daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z výsledkov vykonaného dokazovania
ustálil, že žalovaní v čase vstupu do držby nehnuteľností, ako aj počas celej vydržacej lehoty,
boli dobromyseľní v tom, že im dom súp. č. X. a záhrada patria. Osvedčenie vyhlásenia
o vydržaní vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech žalovaných formou
notárskej zápisnice spísanej dňa 6.10.2003, považoval preto za správne, vydané v súlade
s ustanovením § 63 Notárskeho poriadku. Napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej
považoval preto za vecne správny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalobkyňa 3/. Navrhla
rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že odvolací súd
správne konštatoval, že na ich strane je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Nesprávne však dospel k záveru, že žalovaní v čase vstupu do držby nehnuteľností,
ako aj počas celej vydržacej lehoty, boli dobromyseľní v tom, že im dom súp. č. X. a záhrada
patria. Žalovaní veľmi dobre vedeli, že nehnuteľnosti im predal F. T., ktorý nebol oprávnený
dom za jeho rodičov predať. Žalovaní v konaní žiadnym listinným dôkazom nepreukázali, že
im dom predali starí rodičia žalobcu, ktorí boli vlastníkmi nehnuteľnosti. Nesprávny je aj
právny názor, podľa ktorého notárska zápisnica je po formálnej a obsahovej stránke
perfektným právnym úkonom. Notárka, ktorá notársku zápisnicu spísala, žiadala nesprávne
vyjadrenie o tom, že nie sú výhrady k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanými, len
od F. T. a nie aj od dedičov po L. T.. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Žalovaní svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobkyne 3/ nevyužili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto
ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žalobkyňa 3/ napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238
ods. 1 O.s.p. preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd
v tejto veci nerozhodoval (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie nie je preto prípustné
ani podľa týchto zákonných ustanovení.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Vady uvedené v tomto ustanovení žalobkyňa 3/ v dovolaní výslovne nenamietala a ani
dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba
uviesť, že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietka
účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať
za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ktorý však sám osebe prípustnosť
dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto
prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne 3/ smerovalo
proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 1 až 3
O.s.p.) a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaným v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová