Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/112/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ. R., bývajúceho

v P., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. A. Ž., advokátom, so sídlom v P., proti

žalovanej J. R., bývajúcej v P., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou,

so sídlom v P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na

Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 11. marca 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 11. marca

2008 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica z 11. januára 2008

č.k. -38 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 11. januára 2008 č.k. -38

zastavil konanie a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca oznámil podaním z 10. januára 2008, že

so žalovanou sa dohodli a preto nemá záujem na ďalšom trvaní sporu. Obsah tohto podania

hodnotil ako prejav vôle žalobcu, aby súd vo veci ďalej nekonal. Súhlas žalovanej

so späťvzatím žaloby vyvodil z jej vystupovania. Boli tak splnené všetky predpoklady

uvedené v a pre zastavenie konania.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 11. marca 2008 sp.zn.

na odvolanie žalobcu uznesenie okresného súdu potvrdil a žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd posudzuje

procesný úkon z aspektu jeho obsahu. V prípade späťvzatia návrhu musí z úkonu účastníka

bez pochybností vyplývať, že prejavuje vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne

nerozhodovalo. Prípadný podstatný omyl účastníka medzi tým, čo chcel prejaviť a tým, čo

v skutočnosti prejavil, nemá rozhodujúci vplyv na procesný úkon. V posudzovanej veci

z obsahu spisu bolo zjavné, že zástupkyňa žalovanej podaním z 18.12.2007 oznámila súdu, že

žalovaná zabezpečila žalobcovi bytovú náhradu, o čom predložila nájomnú zmluvu a súčasne

pripojila písomné vyjadrenie žalobcu vo forme fotokópie, že ruší návrh na majetkoprávne

vyrovnanie. Žalobca doručil osobne originál vyššie uvedeného podania na okresný súd

10.1.2008. Z jeho obsahu nepochybne vyplýva vôľa žalobcu, aby sa vo veci ďalej nekonalo

a nerozhodovalo. Správny bol preto postup okresného súdu, keď uznesením v zmysle § 96

ods. 1 konanie vo veci zastavil. Odvolaciemu súdu nezostalo iné, než považovať

rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Keďže žalovaná náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnila, nebola jej priznaná.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že nikdy

nebolo jeho úmyslom skončiť prejednávanú vec späťvzatím návrhu na začatie konania. Nemal

k tomu žiaden dôvod a ani toho času taký dôvod nemá, lebo BSM nebolo medzi ním

a žalovanou do dnešného dňa vyporiadané. Skutočnosť, že trvá na tom, aby súd o jeho žalobe

konal a rozhodol oznámil opakovane súdu. Vyplýva to aj zo zápisnice o pojednávaní pred

súdom z 11.9.2007 a 5.11.2007. Nenastal teda žiaden objektívny dôvod na to, aby konanie

bolo zastavené. Vytýkal odvolaciemu súdu, že záver o tom, že sa nechce súdiť, vyvodil iba

z podania žalovanej, ktorá ním manipuluje a sústavne sa mu vyhráža oznámením na políciu.

Správne mali súdy povinnosť presvedčiť sa, či žalobcovi sú známe dôsledky prípadného

späťvzatia žaloby, mali ho v tomto smere primerane poučiť a až následne posúdiť, či sú

za daného stavu splnené podmienky pre zastavenie konania. Keďže v danej veci okresný súd

konanie podľa zastavil, hoci pre takéto rozhodnutie podmienky nenastali

a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle Sú tu preto dôvody zakladajúce jednak prípustnosť dovolania

a jednak jeho opodstatnenosť.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie považuje za bezpredmetné,

keďže medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM. Žiadala dovolanie

žalobcu zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote určenej v , osobou oprávnenou na tento

procesný úkon skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré možno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné a tiež dôvodné pre vadu uvedenú v § 237

písm.f/

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, na to, ako

odvolací súd rozhodol a tiež bez ohľadu na to, aký bol predmet konania. Túto vadu konania je

dovolací súd povinný skúmať z úradnej moci, pričom predpokladom prípustnosti dovolania je

zistenie, že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pre súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov.

Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen

činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takým

rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako

oneskorene podané (rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod

č. 23, ročník 1994), rovnako aj uznesenie o zastavení konania pre nedostatok procesnej

podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom

podmienky konania netrpí (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov

SR pod č. 82, ročník 2002). O takéto rozhodnutie môže ísť aj vtedy, ak súd zastaví konanie

z dôvodu, že žalobca vzal návrh na začatie konania späť ( ), hoci podmienky

pre takýto záver v skutočnosti neboli splnené.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je

návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ

zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon

nesprávne označený.

Zákon dáva účastníkom konania možnosť disponovať procesnými prostriedkami

(konaním) nielen tým, že podajú návrh na jeho začatie, ale okrem iného aj tým, že už podaný

návrh môžu vziať účinne späť. Späťvzatie návrhu na začatie konania treba považovať

za procesný úkon urobený voči súdu, ktorým účastník (spravidla žalobca) prejavuje svoju

vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Keďže dôsledkom účinného

späťvzatia návrhu na začatie konania je zastavenie konania, vôľa musí byť prejavená

spôsobom, ktorý nevzbudzuje žiadnu pochybnosť o tom, čo chcel účastník v skutočnosti

urobiť. Každý procesný úkon je súd povinný posudzovať nie podľa toho, ako ho účastník

označil, ale podľa jeho obsahu. Pritom je povinný starostlivo prihliadnuť ku všetkým

okolnostiam, za ktorých k procesnému úkonu došlo (napr. čo úkonu predchádzalo, ktorý

z účastníkov predkladal rozhodujúce podania, či účastník neurobil súčasne s týmto úkonom,

prípadne následne reagujúc na výzvu súdu ďalšie navzájom protichodné podanie, prípadne, čo

nastalo po urobení úkonu). Musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú

poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti

a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( ).

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že okresný súd a následne aj

odvolací súd nepostupovali v zmysle vyššie uvedených zásad, keď z nedatovaného podania

žalobcu, ktorého originál došiel na súd prvého stupňa 10.1.2008 bez ďalšieho vyvodili, že

žalobca jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť vzal svoj návrh v celom rozsahu späť.

Tento zhodný záver okresného a odvolacieho súdu a na ňom založené rozhodnutia, nie je

možné považovať za správne.

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalovaná (nie žalobca) doručila na Okresný súd

Považská Bystrica 21.12.2007 sprievodné podanie z 18.12.2007, z ktorého vyplýva, že súdu

zasiela doklad o zabezpečení náhrady pre žalobcu a jeho vyjadrenie, že ruší návrh

na majetkoprávne vyrovnanie. Prílohou tohto podania bola fotokópia nájomnej zmluvy

z 1.12.2007 a rukou písané podanie podpísané žalobcom vo forme fotokópie. Vzhľadom

na toto podanie okresný súd vyzval žalobcu podaním z 3.1.2008, aby v lehote 10 dní potvrdil,

či trvá na podanom návrhu o vyporiadanie BSM alebo nie, pričom výzvu doručil zástupcovi

žalobcu 7.1.2008. Dňa 10.1.2008 došiel na okresný súd originál rukou písaného podania

podpísaného žalobcom, ktorého fotokópiu predložila žalovaná už 21.12.2007 bez

akéhokoľvek sprievodného listu žalobcu, resp. jeho zástupcu. Žalobca prostredníctvom svojho

advokáta doručil na okresný súd 15.1.2008 podanie z 11.1.2008 označené ako odpoveď

na výzvu súdu z 3.1.2008, v ktorej jednoznačne uviedol, že trvá na tom, aby súd o jeho žalobe

konal a rozhodol v súlade so žalobným petitom, nakoľko medzi ním a žalovanou nedošlo

ku žiadnemu vyporiadaniu BSM dohodou. Súčasne v tomto podaní vysvetlil, akým spôsobom

došlo k napísaniu textu, ktorý žalovaná predložila súdu.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že okresný súd po tom, ako mu bolo

doručené podanie žalovanej z 18.12.2007, mal oprávnené pochybnosti o tom, či prejav vôle

žalobcu smeroval skutočne k späťvzatiu žaloby o vyporiadanie BSM (podanie predložila

žalovaná, išlo o rukou písaný text bez dátumu, bez uvedenia jeho vzťahu k súdenej veci

a predložený vo fotokópii). Správne preto vyzval žalobcu (jeho zástupcu), aby sa v stanovenej

lehote jasným a určitým spôsobom vyjadril, či na návrhu o vyporiadanie BSM naďalej trvá

alebo nie. Potiaľ možno s postupom okresného súdu súhlasiť. Okresný súd však nepostupoval

správne, keď bez bližšieho vysvetlenia len na základe predloženia vyššie uvedeného rukou

písaného textu v jeho origináli (z podania nebolo zrejmé, kto ho predložil a či ide o odpoveď

na výzvu súdu) a bez vyčkania na uplynutie 10 dňovej lehoty poskytnutej žalobcovi

za účelom odstránenia pochybností o tom, vady žalovanou predloženého podania dospel

k nepochybnému záveru, že prejav vôle žalobcu smeroval k tomu, aby súd vo veci nekonal

a konanie preto zastavil. Rovnako aj odvolací súd pochybil, keď vôbec neprihliadol

na podanie žalobcu z 11.1.2008, ktorým žalobca reagoval práve na výzvu okresného súdu

a v ktorom jednoznačne uviedol, že na žalobe o vyporiadanie BSM trvá a žiada, aby súd o nej

konal a rozhodol. Vzhľadom na jeho protichodný obsah v porovnaní s podaním predloženým

žalovanou, sa odvolací súd mal pokúsiť odstrániť rozpor v týchto jeho podaniach, najmä mal

zisťovať, obsah ktorého podania zodpovedá jeho vôli. Ak tak neurobil a dospel bez ďalšieho

objasnenia k záveru, že tu došlo podľa obsahu podania k späťvzatiu návrhu, ide o záver

predčasný a teda nesprávny.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že okresný súd zastavením konania

v zmysle , hoci zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie splnené neboli

a krajský súd tým, že nezjednal nápravu a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil,

postupovali nesprávne. Takýmto postupom odňali žalobcovi možnosť konať pred súdom

v zmysle

Keďže výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona

dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací

súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa podľa

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová