Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
055/370887.db8c0e.pdf
PDF · 103.1 KB
No categories available
4Cdo/112/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 112/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ. R., bývajúceho
v P., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. A. Ž., advokátom, so sídlom v P., proti
žalovanej J. R., bývajúcej v P., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou,
so sídlom v P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na
Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 5 C 118/2007, o dovolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 11. marca 2008 sp.zn. 17 Co 43/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 11. marca
2008 sp.zn. 17 Co 43/2008 a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica z 11. januára 2008
č.k. 5 C 118/2007-38 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 11. januára 2008 č.k. 5 C 118/2007-38
zastavil konanie a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca oznámil podaním z 10. januára 2008, že
so žalovanou sa dohodli a preto nemá záujem na ďalšom trvaní sporu. Obsah tohto podania
hodnotil ako prejav vôle žalobcu, aby súd vo veci ďalej nekonal. Súhlas žalovanej
so späťvzatím žaloby vyvodil z jej vystupovania. Boli tak splnené všetky predpoklady
uvedené v § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. pre zastavenie konania.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 11. marca 2008 sp.zn. 17 Co 43/2008
na odvolanie žalobcu uznesenie okresného súdu potvrdil a žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd posudzuje
procesný úkon z aspektu jeho obsahu. V prípade späťvzatia návrhu musí z úkonu účastníka
bez pochybností vyplývať, že prejavuje vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne
nerozhodovalo. Prípadný podstatný omyl účastníka medzi tým, čo chcel prejaviť a tým, čo
v skutočnosti prejavil, nemá rozhodujúci vplyv na procesný úkon. V posudzovanej veci
z obsahu spisu bolo zjavné, že zástupkyňa žalovanej podaním z 18.12.2007 oznámila súdu, že
žalovaná zabezpečila žalobcovi bytovú náhradu, o čom predložila nájomnú zmluvu a súčasne
pripojila písomné vyjadrenie žalobcu vo forme fotokópie, že ruší návrh na majetkoprávne
vyrovnanie. Žalobca doručil osobne originál vyššie uvedeného podania na okresný súd
10.1.2008. Z jeho obsahu nepochybne vyplýva vôľa žalobcu, aby sa vo veci ďalej nekonalo
a nerozhodovalo. Správny bol preto postup okresného súdu, keď uznesením v zmysle § 96
ods. 1 O.s.p. konanie vo veci zastavil. Odvolaciemu súdu nezostalo iné, než považovať
rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Keďže žalovaná náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila, nebola jej priznaná.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že nikdy
nebolo jeho úmyslom skončiť prejednávanú vec späťvzatím návrhu na začatie konania. Nemal
k tomu žiaden dôvod a ani toho času taký dôvod nemá, lebo BSM nebolo medzi ním
a žalovanou do dnešného dňa vyporiadané. Skutočnosť, že trvá na tom, aby súd o jeho žalobe
konal a rozhodol oznámil opakovane súdu. Vyplýva to aj zo zápisnice o pojednávaní pred
súdom z 11.9.2007 a 5.11.2007. Nenastal teda žiaden objektívny dôvod na to, aby konanie
bolo zastavené. Vytýkal odvolaciemu súdu, že záver o tom, že sa nechce súdiť, vyvodil iba
z podania žalovanej, ktorá ním manipuluje a sústavne sa mu vyhráža oznámením na políciu.
Správne mali súdy povinnosť presvedčiť sa, či žalobcovi sú známe dôsledky prípadného
späťvzatia žaloby, mali ho v tomto smere primerane poučiť a až následne posúdiť, či sú
za daného stavu splnené podmienky pre zastavenie konania. Keďže v danej veci okresný súd
konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil, hoci pre takéto rozhodnutie podmienky nenastali
a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Sú tu preto dôvody zakladajúce jednak prípustnosť dovolania
a jednak jeho opodstatnenosť.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie považuje za bezpredmetné,
keďže medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM. Žiadala dovolanie
žalobcu zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p., osobou oprávnenou na tento
procesný úkon skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktoré možno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné a tiež dôvodné pre vadu uvedenú v § 237
písm.f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, na to, ako
odvolací súd rozhodol a tiež bez ohľadu na to, aký bol predmet konania. Túto vadu konania je
dovolací súd povinný skúmať z úradnej moci, pričom predpokladom prípustnosti dovolania je
zistenie, že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pre súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen
činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takým
rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako
oneskorene podané (rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod
č. 23, ročník 1994), rovnako aj uznesenie o zastavení konania pre nedostatok procesnej
podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom
podmienky konania netrpí (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
SR pod č. 82, ročník 2002). O takéto rozhodnutie môže ísť aj vtedy, ak súd zastaví konanie
z dôvodu, že žalobca vzal návrh na začatie konania späť (§ 96 ods. 1 O.s.p.), hoci podmienky
pre takýto záver v skutočnosti neboli splnené.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 41 ods. 1 O.s.p. účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ
zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.
Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon
nesprávne označený.
Zákon dáva účastníkom konania možnosť disponovať procesnými prostriedkami
(konaním) nielen tým, že podajú návrh na jeho začatie, ale okrem iného aj tým, že už podaný
návrh môžu vziať účinne späť. Späťvzatie návrhu na začatie konania treba považovať
za procesný úkon urobený voči súdu, ktorým účastník (spravidla žalobca) prejavuje svoju
vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Keďže dôsledkom účinného
späťvzatia návrhu na začatie konania je zastavenie konania, vôľa musí byť prejavená
spôsobom, ktorý nevzbudzuje žiadnu pochybnosť o tom, čo chcel účastník v skutočnosti
urobiť. Každý procesný úkon je súd povinný posudzovať nie podľa toho, ako ho účastník
označil, ale podľa jeho obsahu. Pritom je povinný starostlivo prihliadnuť ku všetkým
okolnostiam, za ktorých k procesnému úkonu došlo (napr. čo úkonu predchádzalo, ktorý
z účastníkov predkladal rozhodujúce podania, či účastník neurobil súčasne s týmto úkonom,
prípadne následne reagujúc na výzvu súdu ďalšie navzájom protichodné podanie, prípadne, čo
nastalo po urobení úkonu). Musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú
poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).
Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti
a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.).
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že okresný súd a následne aj
odvolací súd nepostupovali v zmysle vyššie uvedených zásad, keď z nedatovaného podania
žalobcu, ktorého originál došiel na súd prvého stupňa 10.1.2008 bez ďalšieho vyvodili, že
žalobca jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť vzal svoj návrh v celom rozsahu späť.
Tento zhodný záver okresného a odvolacieho súdu a na ňom založené rozhodnutia, nie je
možné považovať za správne.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalovaná (nie žalobca) doručila na Okresný súd
Považská Bystrica 21.12.2007 sprievodné podanie z 18.12.2007, z ktorého vyplýva, že súdu
zasiela doklad o zabezpečení náhrady pre žalobcu a jeho vyjadrenie, že ruší návrh
na majetkoprávne vyrovnanie. Prílohou tohto podania bola fotokópia nájomnej zmluvy
z 1.12.2007 a rukou písané podanie podpísané žalobcom vo forme fotokópie. Vzhľadom
na toto podanie okresný súd vyzval žalobcu podaním z 3.1.2008, aby v lehote 10 dní potvrdil,
či trvá na podanom návrhu o vyporiadanie BSM alebo nie, pričom výzvu doručil zástupcovi
žalobcu 7.1.2008. Dňa 10.1.2008 došiel na okresný súd originál rukou písaného podania
podpísaného žalobcom, ktorého fotokópiu predložila žalovaná už 21.12.2007 bez
akéhokoľvek sprievodného listu žalobcu, resp. jeho zástupcu. Žalobca prostredníctvom svojho
advokáta doručil na okresný súd 15.1.2008 podanie z 11.1.2008 označené ako odpoveď
na výzvu súdu z 3.1.2008, v ktorej jednoznačne uviedol, že trvá na tom, aby súd o jeho žalobe
konal a rozhodol v súlade so žalobným petitom, nakoľko medzi ním a žalovanou nedošlo
ku žiadnemu vyporiadaniu BSM dohodou. Súčasne v tomto podaní vysvetlil, akým spôsobom
došlo k napísaniu textu, ktorý žalovaná predložila súdu.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že okresný súd po tom, ako mu bolo
doručené podanie žalovanej z 18.12.2007, mal oprávnené pochybnosti o tom, či prejav vôle
žalobcu smeroval skutočne k späťvzatiu žaloby o vyporiadanie BSM (podanie predložila
žalovaná, išlo o rukou písaný text bez dátumu, bez uvedenia jeho vzťahu k súdenej veci
a predložený vo fotokópii). Správne preto vyzval žalobcu (jeho zástupcu), aby sa v stanovenej
lehote jasným a určitým spôsobom vyjadril, či na návrhu o vyporiadanie BSM naďalej trvá
alebo nie. Potiaľ možno s postupom okresného súdu súhlasiť. Okresný súd však nepostupoval
správne, keď bez bližšieho vysvetlenia len na základe predloženia vyššie uvedeného rukou
písaného textu v jeho origináli (z podania nebolo zrejmé, kto ho predložil a či ide o odpoveď
na výzvu súdu) a bez vyčkania na uplynutie 10 dňovej lehoty poskytnutej žalobcovi
za účelom odstránenia pochybností o tom, vady žalovanou predloženého podania dospel
k nepochybnému záveru, že prejav vôle žalobcu smeroval k tomu, aby súd vo veci nekonal
a konanie preto zastavil. Rovnako aj odvolací súd pochybil, keď vôbec neprihliadol
na podanie žalobcu z 11.1.2008, ktorým žalobca reagoval práve na výzvu okresného súdu
a v ktorom jednoznačne uviedol, že na žalobe o vyporiadanie BSM trvá a žiada, aby súd o nej
konal a rozhodol. Vzhľadom na jeho protichodný obsah v porovnaní s podaním predloženým
žalovanou, sa odvolací súd mal pokúsiť odstrániť rozpor v týchto jeho podaniach, najmä mal
zisťovať, obsah ktorého podania zodpovedá jeho vôli. Ak tak neurobil a dospel bez ďalšieho
objasnenia k záveru, že tu došlo podľa obsahu podania k späťvzatiu návrhu, ide o záver
predčasný a teda nesprávny.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že okresný súd zastavením konania
v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., hoci zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie splnené neboli
a krajský súd tým, že nezjednal nápravu a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil,
postupovali nesprávne. Takýmto postupom odňali žalobcovi možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Keďže výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je zo zákona
dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací
súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová