Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/283/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. L. A. , bývajúceho

v B., proti odporcom 1/ Ing. J. M., bývajúcemu v B., 2/ Ing. A. M., bývajúcej v N.,

zastúpených JUDr. L. H., advokátom, so sídlom v N., o 22 500 Sk s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. februára

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 17. februára 2005 č. k. – 34 uložil

odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 16 720 Sk a trovy konania 900 Sk do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Danú vec posúdil ako spor medzi

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorého podstatou je nezhoda o právach a povinnostiach

vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva účastníkov v otázke užívania nehnuteľnosti

a s tým súvisiacej výšky primeranej náhrady. Mal za nesporné, že medzi účastníkmi –

podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti ( H. ) došlo

k dohode o spôsobe jej užívania výlučne odporkyňou 2/ ( od 14. 5. 1991 registrovanou ako

podnikateľkou v odbore ubytovania, stravovania, reštauračné a pohostinské služby ). Preto

riešil otázku výšky peňažnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa

odporcami, ktorý voči ním uplatňoval náhradu za svoj podiel ( ½ ) vo výške 7 500 Sk za

obdobie od júla do septembra 1992. Pri určení jej výšky vychádzal podporne z v danom čase

účinnej vyhlášky č. o cenovej regulácii nájomného z nebytových priestorov

( § 1 ods. 1 písm. a/ ), keďže výpočet požadovanej náhrady neupravuje žiaden predpis a má

2

najbližšie k nájomnému ( 704 mx 190 = 133 760 : 12 = 11 146 : ½ podielu navrhovateľa =

5 573 mesačne x požadované 3 mesiace = 16 720 Sk ). Preto považoval vo zvyšku návrh

za nedôvodný ( 22 500 – 16 720 = 5 780 ). Keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška

náhrady za užívanie nehnuteľnosti a k jej ustáleniu došlo až v konaní súdom bol toho názoru,

že odporcovia sa nemohli dostať do omeškania, prečo navrhovateľovi nepriznal úroky

z omeškania. Námietky odporcov týkajúce sa technického stavu nehnuteľnosti považoval

za nedôvodné. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom 28. februára 2008 sp. zn. na

odvolanie navrhovateľa a odporcov rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti

( priznané 16 720 Sk ) zmenil tak, že návrh zamietol a v zamietajúcej časti pokiaľ išlo o úroky

z omeškania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcom nepriznal náhradu trov

konania. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že

navrhovateľ sa domáhal voči odporcom náhrady za užívanie nehnuteľnosti nad rozsah ich

spoluvlastníckeho podielu. Preto treba vec po právnej stránke posúdiť ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia ( a nasl. ). Tento sa premlčuje

v dvojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňom, keď sa navrhovateľ dozvedel,

že k bezdôvodnému obohateniu došlo a že to boli odporcovia, ktorí sa na jeho úkor obohatili

( ). Náhradu za užívanie nehnuteľnosti odporcami nad

rozsah ich spoluvlastníckeho podielu sa premlčuje samostatne za každý mesiac ( opakujúce sa

plnenie ). Potom premlčacia lehota uplynula 1. 8. 1994, 1. 9. 1994, 1. 10. 1994 a navrhovateľ

podal návrh až dňa 4. 7. 1995, teda oneskorene. O trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s

Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktorý

spochybnil uzavretie dohody medzi spoluvlastníkmi o spôsobe finančného vysporiadania.

Trval na preukázaní skutočnosti, že odporcovia jeho nárok uznávajú a prisľúbili mu platiť

úhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti.

Odporcovia sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. )

a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Navrhovateľ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol jednak vo

vyhovujúcej časti zmenený rozsudok súdu prvého stupňa ( zamietol návrh na zaplatenie

16 720 Sk priznaných súdom prvého stupňa ), preto je dovolanie proti nemu v tejto časti

prípustné podľa a jednak, ktorým bol v zamietajúcej časti pokiaľ ide

o úroky z omeškania potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorom výroku odvolací súd

nevyslovil prípustnosť dovolania, preto prípustnosť dovolania proti nemu v tejto časti

nemožno z ustanovenia vyvodiť.

Z ustanovenia vyplýva pre dovolací súd povinnosť skúmať, či konanie

nie je zaťažené niektorou z vád uvedených v Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy ak, a) sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkom sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený

sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa , pretože postupom odvolacieho súdu bola

navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť konať

pred súdom a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237

písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa majúc za nesporné, že medzi účastníkmi ako

podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti došlo k dohode v otázke jej užívania,

skúmal oprávnenosť výšky peňažnej náhrady uplatnenej navrhovateľom za užívanie jeho

spoluvlastníckeho podielu odporcami podľa právnej úpravy upravujúcej nájomné za nebytové

priestory ( o cenovej regulácii nájomného z nebytových priestorov).

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj rozsudok v zmeňujúcej

a potvrdzujúcej časti založil na odlišnom právnom názore od právneho názoru súdu prvého

stupňa, keď mal za to, že navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorý je premlčaný ( odporcovia vzniesli námietku premlčania ).

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok súdu musí byť vyhlásený vždy verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď

po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutným, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na

ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba ( právnická alebo fyzická ) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú ( viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 III. 171/2006 ).

Právo na súdnu ochranu okrem ( ). Listiny

základných práv a slobôd ( čl. 36 ods. 1 ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ( ) zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia

( napr. , , a pod. ). Obsahom práva na súdnu ochranu

v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa,

prejednala v dvojinštančnom postupe.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo

navrhovateľa na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie nečakane založil

na iných právnych záveroch o charaktere uplatneného nároku než súd prvého stupňa,

v skutočnosti navrhovateľovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na

inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa navrhovateľ dozvedel, že

odvolací súd vyvodil iný právny záver zo skutočností, ktoré prvostupňový súd, vychádzajúc

z iného právneho záveru, dosiaľ nehodnotil. K novým právnym záverom sa účastníci nemali

možnosť vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov

súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. Ak odvolací súd dospel k iným právnym

záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne

rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke

dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania

odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak

nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel

možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa

bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom však

rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda navrhovateľovi odňal možnosť

konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

zrušil podľa a vec mu podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne dovolací súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: