Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
904/370463.4517cb.pdf
PDF · 125.03 KB
No categories available
2Cdo/226/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 226/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. T. P., so sídlom v N.,
IČO : X., zastúpeného JUDr. T. P., advokátom, so sídlom v B., proti žalovanému Mgr. B. K.,
so sídlom v N., IČO : X., o zaplatenie 4.147,58 € ( 124.950,- Sk ) s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 258/2006, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 23. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 154/2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 23. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 154/2007 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom zo 6. marca 2007 č. k. 9 C 258/2006 – 70 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.147,58 € ( 124.950,-Sk ) so 7 % úrokom z omeškania z 1.382,53 €
( 41.650,- Sk ) od 26.04.2006 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania z 1.382,53 € ( 41.650,-
Sk ) od 26.05.2006 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania z 1.382,53 € ( 41.650,- Sk ) od
26.06.2006 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 875,60 €
( 26.378,- Sk ). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 720 Občianskeho zákonníka
a ustanoveniami § 7, 10 a 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
a vecne tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalovaný si nesplnil
povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, pretože nezaplatil
nájomné za žalobcom mu prenajaté nebytové priestory za obdobie od 01.04.2006 do 30.06.2006.
K uvedenému záveru dospel na základe skutočností, že medzi účastníkmi konania bola dňa
01.12.2005 uzavretá zmluva o prenájme nebytových priestorov na dobu neurčitú, s trojmesačnou
výpovednou lehotou bez uvedenia výpovedného dôvodu a výškou mesačného nájomného
1.161,79 € ( 35.000,- Sk ) s DPH a splatnosťou nájomného do 25. dňa príslušného mesiaca.
Žalovaný dal žalobcovi výpoveď dňa 30.03.2006 a trojmesačná výpovedná doba uplynula
30.06.2006, za ktoré obdobie žalovaný nezaplatil nájomné dohodnuté v predmetnej zmluve.
Irelevantnou považoval obranu žalovaného, že za uvedené rozhodné obdobie prenajaté priestory
neužíval, pretože túto skutočnosť nepovažoval dôvodom zbavujúcim žalovaného povinnosti
platiť nájomné za tieto priestory. Prisúdenie príslušenstva, úrokov z omeškania, odôvodnil
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od splatnosti jednotlivých mesačných
nájomných od 26. dňa príslušného mesiaca. Rozhodnutie o práve na náhradu trov konania
odôvodnil úspešnosťou žalobcu v konaní v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a výšku náhrady trov
ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie
konania a jeho právneho zastupovania advokátom.
Krajský súd v Nitre, konajúci o odvolaní žalovaného, rozhodol rozsudkom z 23. apríla
2008 sp. zn. 5 Co 154/2007, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v zmysle § 220
O. s. p. zmenil tak, že žalobu zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak,
že žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zmluvu o prenájme nebytových priestorov
z 01.12.2005 posúdil neplatnou, pretože z hľadiska špecifikácie predmetu nájomnej zmluvy
nezodpovedá ustanoveniu § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
a § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmet nájmu v zmluve nie je dostatočne určitým,
nakoľko neobsahuje bližšiu charakteristiku týchto nebytových priestorov ich výmerou, pričom
žalovanému bola prenajatá len časť nebytových priestorov uvedených v zmluve. Uvedený
nedostatok podľa odvolacieho súdu nemožno odstrániť ani výkladom. Keďže žalobca si uplatnil
petitom žaloby zaplatenie nájomného z neplatnej zmluvy, žalovaný nemohol dať žalobcovi z nej
výpoveď a žalobca nemá právo na zaplatenie nájomného za výpovednú dobu. Vyslovil názor, že
vzhľadom k dvojinštančnosti súdneho konania priznanie bezdôvodného obohatenia neprichádza
do úvahy. O práve na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 2 O. s. p. podľa § 142
ods. 1 O. s. p. vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, ktorý nežiadal priznať náhradu trov
konania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval zo skutočnosti, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Dôvodnosť
odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko odvolací súd mu odňal možnosť konať
pred súdom tým, že vec posúdil právne odlišne než súd prvého stupňa bez vykonania
akéhokoľvek dokazovania, resp. zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci tomuto
súdu na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania odôvodnil tiež ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p., pretože rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd bez vykonania dokazovania právne posúdil zmluvu o prenájme nebytových
priestorov uzavretú účastníkmi konania neplatnou pre jej neurčitosť vo vymedzení predmetu
nájmu. Podľa dovolateľa, pokiaľ by bolo vykonané dokazovanie k otázke platnosti zmluvy,
nepochybne by odvolací súd dospel k záveru, že prenajatý nebytový priestor bol určitým
predmetom zmluvy o nájme, nakoľko obaja účastníci zmluvy vedeli, ktorý nebytový priestor je
predmetom nájmu. Napokon nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca
nemá právo na bezdôvodné obohatenie v prípade neplatnej zmluvy o nájme nebytového
priestoru, nakoľko žalovaný predmetný nebytový priestor užíval ešte polovicu výpovednej doby
a vo zvyšku v nej mal uskladnený inventár.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok
odvolacieho súdu nie je správny.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. a proti rozsudku odvolacieho
súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O. s. p.
V danej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie proti
meniacemu rozsudku je prípustné.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom
dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;
obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. )
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 2 O. s. p. ).
Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 ).
Podľa § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( § 213 ods. 3 O. s. p. ).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto
prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie alebo
dokazovanie doplní, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového
stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob
vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 23. apríla 2008, na ktorom
bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, že krajský súd na odvolacom pojednávaní žiadne
dokazovanie nevykonal. Umožnil iba, aby sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania,
a žalobca sa vyjadril k časovému využívaniu predmetných nebytových priestorov žalovaným
a k funkčnosti týchto priestorov a žalovaný sa vyjadril tiež k funkčnosti predmetných nebytových
priestorov. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa odvolací súd vyvodil odlišné
skutkové závery a na ich základe dospel aj k iným právnym záverom bez toho, aby vo veci
v potrebnom rozsahu dokazovanie opakoval alebo doplnil.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3
O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti
a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 341/2005 Z. z., ako aj jeho ďalších noviel.
Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru
o neopodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom
prvého stupňa. Za opakovanie dokazovania nemožno považovať procesné prednesy zástupcov
účastníkov v odvolacom konaní. Ani správa o doterajšom priebehu konania podaná predsedom
senátu alebo povereným členom senátu, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu
z ustanovenia § 215 O. s. p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich
O. s. p., navyše krajský súd prehodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a z takto
prehodnoteného dokazovania vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby.
Keďže odvolací súd si v predmetnej veci nezadovážil rovnocenný zákonný procesný
podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., jeho skutkové a na ne
nadväzujúce právne závery sú preto zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom
štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Z uvedeného vyplýva záver, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). Takáto
vada sama osebe zakladá povinnosť dovolaciemu súdu, aby na ňu prihliadol, i keď by výslovne
nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil, keďže konanie jeho
vydaniu predchádzajúce je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie
v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 a 2 O. s. p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
( § 243d ods. 1 tretia veta O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: