Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/226/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. T. P., so sídlom v N.,

IČO : X., zastúpeného JUDr. T. P., advokátom, so sídlom v B., proti žalovanému Mgr. B. K.,

so sídlom v N., IČO : X., o zaplatenie 4.147,58 € ( 124.950,- Sk ) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre z 23. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 23. apríla 2008 sp. zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 6. marca 2007 č. k. – 70 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.147,58 € ( 124.950,-Sk ) so 7 % úrokom z omeškania z 1.382,53 €

( 41.650,- Sk ) od 26.04.2006 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania z 1.382,53 € ( 41.650,-

Sk ) od 26.05.2006 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania z 1.382,53 € ( 41.650,- Sk ) od

26.06.2006 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol

tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 875,60 €

( 26.378,- Sk ). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením

a ustanoveniami , 10 a 12 o nájme a podnájme nebytových priestorov

a vecne tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalovaný si nesplnil

povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, pretože nezaplatil

nájomné za žalobcom mu prenajaté nebytové priestory za obdobie od 01.04.2006 do 30.06.2006.

K uvedenému záveru dospel na základe skutočností, že medzi účastníkmi konania bola dňa

01.12.2005 uzavretá zmluva o prenájme nebytových priestorov na dobu neurčitú, s trojmesačnou

výpovednou lehotou bez uvedenia výpovedného dôvodu a výškou mesačného nájomného

1.161,79 € ( 35.000,- Sk ) s DPH a splatnosťou nájomného do 25. dňa príslušného mesiaca.

Žalovaný dal žalobcovi výpoveď dňa 30.03.2006 a trojmesačná výpovedná doba uplynula

30.06.2006, za ktoré obdobie žalovaný nezaplatil nájomné dohodnuté v predmetnej zmluve.

Irelevantnou považoval obranu žalovaného, že za uvedené rozhodné obdobie prenajaté priestory

neužíval, pretože túto skutočnosť nepovažoval dôvodom zbavujúcim žalovaného povinnosti

platiť nájomné za tieto priestory. Prisúdenie príslušenstva, úrokov z omeškania, odôvodnil

ustanovením od splatnosti jednotlivých mesačných

nájomných od 26. dňa príslušného mesiaca. Rozhodnutie o práve na náhradu trov konania

odôvodnil úspešnosťou žalobcu v konaní v zmysle a výšku náhrady trov

ustanovením titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie

konania a jeho právneho zastupovania advokátom.

Krajský súd v Nitre, konajúci o odvolaní žalovaného, rozhodol rozsudkom z 23. apríla

2008 sp. zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v zmysle § 220

zmenil tak, že žalobu zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak,

že žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zmluvu o prenájme nebytových priestorov

z 01.12.2005 posúdil neplatnou, pretože z hľadiska špecifikácie predmetu nájomnej zmluvy

nezodpovedá ustanoveniu o nájme a podnájme nebytových priestorov

a , nakoľko predmet nájmu v zmluve nie je dostatočne určitým,

nakoľko neobsahuje bližšiu charakteristiku týchto nebytových priestorov ich výmerou, pričom

žalovanému bola prenajatá len časť nebytových priestorov uvedených v zmluve. Uvedený

nedostatok podľa odvolacieho súdu nemožno odstrániť ani výkladom. Keďže žalobca si uplatnil

petitom žaloby zaplatenie nájomného z neplatnej zmluvy, žalovaný nemohol dať žalobcovi z nej

výpoveď a žalobca nemá právo na zaplatenie nájomného za výpovednú dobu. Vyslovil názor, že

vzhľadom k dvojinštančnosti súdneho konania priznanie bezdôvodného obohatenia neprichádza

do úvahy. O práve na náhradu trov konania rozhodol v zmysle podľa

ods. 1 vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, ktorý nežiadal priznať náhradu trov

konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval zo skutočnosti, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Dôvodnosť

odôvodnil ustanovením , nakoľko odvolací súd mu odňal možnosť konať

pred súdom tým, že vec posúdil právne odlišne než súd prvého stupňa bez vykonania

akéhokoľvek dokazovania, resp. zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci tomuto

súdu na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania odôvodnil tiež ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/

, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd bez vykonania dokazovania právne posúdil zmluvu o prenájme nebytových

priestorov uzavretú účastníkmi konania neplatnou pre jej neurčitosť vo vymedzení predmetu

nájmu. Podľa dovolateľa, pokiaľ by bolo vykonané dokazovanie k otázke platnosti zmluvy,

nepochybne by odvolací súd dospel k záveru, že prenajatý nebytový priestor bol určitým

predmetom zmluvy o nájme, nakoľko obaja účastníci zmluvy vedeli, ktorý nebytový priestor je

predmetom nájmu. Napokon nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca

nemá právo na bezdôvodné obohatenie v prípade neplatnej zmluvy o nájme nebytového

priestoru, nakoľko žalovaný predmetný nebytový priestor užíval ešte polovicu výpovednej doby

a vo zvyšku v nej mal uskladnený inventár.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), zastúpený advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že rozsudok

odvolacieho súdu nie je správny.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku odvolacieho

súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V danej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v zmysle dovolanie proti

meniacemu rozsudku je prípustné.

V zmysle dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v )

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 ).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto

prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie alebo

dokazovanie doplní, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového

stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob

vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 23. apríla 2008, na ktorom

bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, že krajský súd na odvolacom pojednávaní žiadne

dokazovanie nevykonal. Umožnil iba, aby sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania,

a žalobca sa vyjadril k časovému využívaniu predmetných nebytových priestorov žalovaným

a k funkčnosti týchto priestorov a žalovaný sa vyjadril tiež k funkčnosti predmetných nebytových

priestorov. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa odvolací súd vyvodil odlišné

skutkové závery a na ich základe dospel aj k iným právnym záverom bez toho, aby vo veci

v potrebnom rozsahu dokazovanie opakoval alebo doplnil.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti

a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonanej , ako aj jeho ďalších noviel.

Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru

o neopodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa. Za opakovanie dokazovania nemožno považovať procesné prednesy zástupcov

účastníkov v odvolacom konaní. Ani správa o doterajšom priebehu konania podaná predsedom

senátu alebo povereným členom senátu, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu

z ustanovenia , nie je zopakovaním dokazovania v zmysle a nasledujúcich

, navyše krajský súd prehodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a z takto

prehodnoteného dokazovania vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby.

Keďže odvolací súd si v predmetnej veci nezadovážil rovnocenný zákonný procesný

podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle , jeho skutkové a na ne

nadväzujúce právne závery sú preto zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom

štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva záver, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Takáto

vada sama osebe zakladá povinnosť dovolaciemu súdu, aby na ňu prihliadol, i keď by výslovne

nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil, keďže konanie jeho

vydaniu predchádzajúce je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie

v zmysle ustanovenia a

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: