Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-137-2019.pdf
PDF · 209.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/137/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Adriany Némethovej, v právnej veci žalobcu: Di Mihálik, s. r. o., Jesenského 1089/11, Žilina, IČO: 36 393 011, zastúpeného advokátskou kanceláriou: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., Aurela Stodolu 12, Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 22. 03. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100262452/2019 zo dňa 22. 01. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Podaním zo dňa 03. 08. 2017 oznámil správca dane (Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín) žalobcovi výkon daňovej kontroly, a to dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2016 a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 s tým, že daňová kontrola začne dňa 05. 09. 2017.
2. Po predložení dokladov žalobcom, dožiadaním zo dňa 03. 10. 2017, požiadal správca dane o preverenie spoločnosti DREKOL s.r.o.. Daňový úrad Bratislava, ktorá spoločnosť vystavila pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedené faktúry, predmetom fakturácie bola drevina.
V kontrolovanom období august 2016 boli dodávateľom DREKOL s.r.o., vystavené nasledovné faktúry: č. 00160815 zo dňa 15. 08. 2016 na sumu 4.431.53 eur, z toho DPH 738,59 eur, č. 01160811 zo dňa 11. 08. 2016 na sumu 4.500,- eur, z toho DPH 750,- eur, č. 00160811 zo dňa 11. 08. 2016 na sumu 6.857,87 eur, z toho DPH 1.142,98 eur, č.00160810 zo dňa 10. 08. 2016 na sumu 4.785,77 eur, z toho DPH 797,63 eur, č. 00160809 zo dňa 09. 08. 2016 na sumu 8.319,37 eur, z toho DPH 1.386,56 eur, č. 00160808 zo dňa 08. 08. 2016 na sumu 4.702,27 eur, z toho DPH 783,71 eur, č. 00160802 zo dňa 02. 08. 2016 na sumu 4.194,40 eur, z toho DPH 699,07 eur, predmetom faktúre bolo dodanie dreviny (ďalej len „sporné faktúry“).
3. Okrem toho správca dane vykonal aj dožiadanie za účelom preverenia daňového subjektu W. M., daňového subjektu V. N., daňového subjektu Z. Z., daňového subjektu K - LES, s.r.o., ktorí v preverovanom období vykonávali služby pre žalobcu.
4. Podaním zo dňa 02. 11. 2017 správca dane vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o oznámenie detailných výpisov mýtnych transakcií na konkrétne evidenčné čísla vozidiel, ktorých výpisy z databázy sú súčasťou administratívneho spisu, ako aj odpoveď zo dňa 21. 11. 2017.
5. Dožiadaný daňový úrad (Daňový úrad Bratislava) v podaní zo dňa 24. 11. 2017 oznámil správcovi dane, že preveril sídlo spoločnosti DREKOL s.r.o., kde nezistil žiadne označenie spoločnosti na adrese jej sídla, ide o virtuálne sídlo. Výzva zaslaná spoločnosti sa vrátila s poznámkou "neprevzatá v odbernej lehote". V zdaňovacom období 1. štvrťrok 2016 uvedená spoločnosť daňové priznanie nepodala, za ďalšie zdaňovacie obdobia podávala nulové daňové priznanie. Na základe uvedených zistení nevedel dožiadaný správca dane preveriť požadované skutočnosti.
6. Súčasťou administratívneho spisu je i stanovisko Okresného úradu Čadca zo dňa 03. 01. 2018, v ktorom oznámil správcovi dane, že ciacha R-CA-41/2 bola pôvodne registrovaná pre právnickú osobu Drevoindustria Mihálik, s.r.o., ktorá spoločnosť k 24. 04. 2008 zanikla. Žalobca nepožiadal orgán štátnej správy o zmenu v registriciach. Používať uvedenú ciachu bolo možné po dobu výkonu činnosti právnickej osoby Drevoindustria Mihálik s.r.o..
7. Dňa 06. 02. 2018 spísal správa dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom W. B., ktorý bol od 08. 04. 2016 konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o. Uviedol, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nepozná, nevie o tejto spoločnosti nič. Žalobcu nepozná, ani osobu B. W. a W. W. (konatelia žalobcu). Faktúry, ktoré mala spoločnosť DREKOL s.r.o. vystaviť v období, kedy bol svedok jej konateľom žalobcovi, a ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu svedok uviedol, že ich vidí prvýkrát, podpis na faktúrach nie je jeho, faktúry nevystavil. So žalobcom neuzatváral žiadne zmluvy. Uviedol, že o obchodoch so žalobcom nič nevie a rovnako tak nevie, ako sa stal konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o., muselo ísť o podvod. Žiadne doklady spoločnosti DREKOL s.r.o. neprevzal a ani nevie, kde sa nachádzajú.
8. So svedkom L. Z. - ktorý bol do 08. 04. 2016 konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o., bola spísaná zápisnica dňa 06. 03. 2018. Svedok uviedol, že v čase, kedy bol konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o. bol hlavný obchod tejto spoločnosti sústredený na drevo a drobné stavebné veci. Účtovníctvo viedla F. K. z Dolného Kubína, adresu ktorej uviesť nevedel. K daňovým a účtovným dokladom spoločnosti DREKOL s.r.o. uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú, boli na sklade v Trstenej, kde im vymenil zámky a vyhodili ich, nemohli sa dostať do vnútra, čo bolo v máji 2017. K dokladom sa nedostali, lebo ich k nim prenajímateľ nepustil, pretože si stanovil podmienku, že je potrebné vyrovnať dlh na nájomnom. Spoločnosť DREKOL s.r.o. splnomocnila v obchodných veciach O. O., spoločnosť nemala zamestnancov.
9. K svedkovi W. B. uviedol že ho pozná, oslovil ho, či nechce byť konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o., s čím súhlasil. Žalobcu pozná prostredníctvom p. O.. K faktúram, ktoré predložil svedkovi správca dane uviedol, že tieto vystavila spoločnosť DREKOL s.r.o., ktoré on aj vystavil a podpísal. Obchodné zmluvy boli vystavené, ale ich nemá, lebo účtovníčka im ich vrátila a tieto zostali v skladoch, ku ktorým nemá prístup. Potvrdil, že objednaný tovar (telefonicky alebo mailom) bola dodaný, tovar neoznačoval, označoval ich dodávateľ, ktorý drevo dodával. Spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala vlastnú ciachu. Nevedel uviesť, kde sa drevo ťažilo, oni kupovali drevo od súkromných firiem. Na mieste nakládky tovaru niekto bol, buď on, alebo niekoho poveril, a to zo spoločnosti D3 trade, ale nevedel uviesť konkrétne mená. Prepravu tovaru zabezpečoval žalobca. DPH nebola odvedená, len za niektoré mesiace v roku 2016. Účtovníčka podala nulové daňové priznanie na DPH. Žalobca úhrady vykonal väčšinou prevodom, alebo hotovosťou. Nevedel uviesť, od koho nadobudla spoločnosť DREKOL s.r.o. tovar, bolo to veľa firiem, ale nepamätal si na ne.
10. Dňa 26. 04. 2018 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, predmetom ktorej bolo priebežné prerokovanie kontrolných zistení správcu dane. Konateľ žalobcu uviedol, že k sporným faktúram spoločností DREKOL s.r.o. sa vyjadrí písomne.
11. V podaní zo dňa 03. 05. 2018 podal žalobca vyjadrenie, v ktorom poukázal na výpoveď svedka - vtedajšieho konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. L. Z., ktorý dodanie tovaru potvrdil, rovnako tak potvrdil vystavenie a podpísanie faktúr s tým, že dopravu zabezpečoval žalobca. Na základe údajov z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bolo potvrdené, že žalobca prepravoval na uvedených úsekoch a dňoch drevnú hmotu nákladnými vozidlami Na základe týchto dôkazov boli jednoznačne a nespochybniteľne
preukázané zdaniteľné obchody. K výpovedi svedka W. B. uviedol, že jeho výpoveď považuje za účelovú a nevierohodnú, nie je možné, aby svedok nevedel, ako sa stal konateľom spoločnosti.
12. Správca dane zadovážil do spisu i protokol z daňovej kontroly z kontrolovaného zdaňovacieho obdobia dane z pridanej hodnoty za obdobie december 2015 zo dňa 07. 02. 2017, rozhodnutie zo dňa 07. 03. 2017, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 65.131,91 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, protokol z daňovej kontroly z kontrolovaného zdaňovacieho obdobia dane z priadnej hodnoty za obdobie november 2015 zo dňa 01. 02. 2017, rozhodnutie zo dňa 13. 03. 2017, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 51.285,80 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015.
13. Dňa 28. 06. 2018 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, predmetom ktorej bolo oboznámenie a prerokovanie kontrolných zistení na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2016 a na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2016.
14. Protokol z daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 09. 07. 2018 za kontrolované zdaňovacie obdobie dane z pridanej hodnoty za obdobie september 2016 až december 2016 a dňa 09. 07. 2018 protokol z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016 a dane z pridanej hodnoty za obdobie január až august 2016. V mesiaci august 2016 je v protokole konštatované, že žalobca v tomto zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v sume 6.298,54 eur z faktúr tam uvedených na nákup tovaru od dodávateľa DREKOL s.r.o. . Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručil správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 11. 07. 2018 a týmto dňom bola daňová kontrola skončená.
15. Žalobca podal k protokolu vyjadrenie v podaní zo dňa 27. 07. 2018. Dňa 04. 09. 2018 bola vo vyrubovacom konaní v spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom Ing. O. O.. Svedok uviedol, že spoločnosť DREKOL s.r.o. pozná, pre uvedenú spoločnosť zabezpečoval sprostredkovanie obchodu, jeho úlohou bolo organizovať obchod medzi spoločnosťou DREKOL s.r.o. a žalobcom, so spoločnosťou DREKOL s.r.o. dochádzal do kontaktu len v súvislosti s dodávkami drevnej hmoty. Svedok nevedel, kde mala spoločnosť prevádzkové priestory, či mala zamestnancov, zmluvy neuzatváral, ani nevystavoval objednávky. Svedok posudzoval len kvalitu dreva, ako ho treba zaradiť, drevo už bolo prevažne pripravené na manipuláciu, išlo na 99% o výrezy. Uviedol, že ciachy mal žalobca svoje vlastné. Drevná hmota bola ťažená v rôznych lokalitách s preukazom o pôvodne dreva nemal nič spoločné, on drevo len predával. Prepravu zabezpečoval žalobca vlastnými nákladnými vozidlami. Drevo spoločnosť DREKOL s.r.o. skupovala, nevedel uviesť od koho. Posledné pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom prebehlo dňa 01. 10. 2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.
16. Rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2018 správca dane (Daňový úrad Žilina) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.298,54 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 380,99 eur a vyrubil daň v sume 5.917,55 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.
17. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolenie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100262452/2019 zo dňa 22. 01. 2019 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
18. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 22. 01. 2019 uviedol, že správca dane na základe predložených dokladov zistil, že žalobca si v zdaňovacom období august 2016 odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od spoločností DREKOL s.r.o. na základe faktúr uvedených na str. 33 rozhodnutia správcu dane, za nákup tovaru v celkovej sume 37.791,21 eur, z toho základ dane 31.492,67 eur, DPH 6.298,54 eur. V rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania, ako je popísaný vyššie v bode I. tohto rozsudku, ako i obsah podaného odvolania žalobcu. Uviedol, že samotná existencia dokladov, ktoré formálne spĺňajú náležitosti daňového dokladu a zaúčtovania výdavkov v účtovníctve žalobcu, ako i uplatnenie si odpočítania dane z pridanej hodnoty, nepreukazujú skutočnosť, že tovar bol
v skutočnosti dodaný spoločnosťou, ktorá je uvedená na zaúčtovaných faktúrach. Nemožno súhlasiť s vyjadrením žalobcu, že záver správcu dane prijatý v napadnutom rozhodnutí nemá oporu v zákone a správca dane rozhodnutie vydal na základe svojvoľného a žiadnymi dôkazmi nepodloženého úsudku. Žalobca nepreukázal, že tovar dodala spoločnosť DREKOL s.r.o., ako je uvedené na faktúrach. Poukázal na pasívny prístup žalobcu, keď sa nezúčastňoval ani jednej svedeckej výpovede, aj napriek tomu, že o uvedených výpovediach bol vždy upovedomený. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní vypočul jednotlivých svedkov, osoby vykonávajúce činnosť štatutárnych orgánov v spoločnostiach AI TEK, a.s. a DREKOL s.r.o., ako i svedka navrhnutého žalobcom Ing. O. O. vo vyrubovacom konaní a tieto zhodnotil ako nepreukazujúce skutočnosť, že tovar dodala spoločnosť na základe faktúr predložených žalobcom k daňovej kontrole. Správca dane nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy len rozporné výpovede vypočutých svedkov, ale aj ďalšie dôkazy získané počas výkonu daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní.
19. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal žalovaný na to, že svedok L. Z. síce potvrdil, že uvedené spoločnosti tovar dodali pre žalobcu, ale svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym hodnoverným dokladov a dôkazom preukazujúcim svoje tvrdenia. Nepredložil žiadne doklady, resp. písomnosti súvisiace s uskutočnením preverovaných obchodov, jeho výpoveď týkajúca sa konkrétnych miest vykládky či nakládky tovaru, ako i ľudí, na ktorých sa správca dane spýtal, bola nekonkrétna, na nič si nespomínal. Zdôraznil, že v daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti žalobcu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. K námietke žalobcu, že správca dane mal vypočuť ako svedka účtovníčku spoločnosti dodávateľa F. K. z Dolného Kubína uviedol, že túto považuje za neopodstatnenú. Počas výkonu daňovej kontroly bol žalobca oboznámený so zistenými skutočnosťami, a nenavrhol vypočuť uvedeného svedka. Okrem toho, za vysvetlenie konkrétnych okolností obchodu je zodpovedný sám podnikateľ, nie účtovníčka. K námietke o nevierohodnosti výpovede svedka W. B. žalovaný uviedol, že k tejto výpovedi svedka pristupoval správca dane v rámci zákonných ustanovení rovnako, ako aj pri výpovediach svedkov L. Z. a R.. O. O., pričom ani jeden svedok nepriniesol žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili skutočnosť, že tovar fakturovaný spoločnosťami DREKOL s.r.o. bol skutočne dodaný touto spoločnosťou. Nebol dôvod na vykonanie konfrontácie svedkov.
20. K rozsudku Najvyššieho súdu SR, na závery ktorého sa odvolával žalobcu (sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19. 08. 2010) žalovaný uviedol, že skutkové okolnosti prípadu podľa uvedeného rozsudku boli iné, ako v prejednávanej veci. V uvedenom rozsudku boli uvádzané aj nedostatky v konaní správcu dane, ktorý daňový subjekt neoboznamoval s dôkazmi počas daňovej kontroly, nevyzýval ho na predloženie dokladov a dôkazov, čo v prípade kontroly žalobcu nebolo, správca dane informoval žalobcu o dokazovaní na ústnych pojednávaniach, vyzýval ho na predloženie dokladov a tiež upovedomoval o vypočutí svedkov, ktorých sa však nezúčastňoval, čím sa ukrátil o procesné práva, ktoré procesný predpis žalobcovi priznáva. Opodstatnenosť odpočítania DPH nebola preukázaná ani výpoveďou L. Z., ktorý nevedel správcovi dane uviesť, kde sa drevo ťažilo, ani kde bolo nakladané, ani si nepamätal, ktoré konkrétne spoločnosti im dodávali drevo. Drevo objednával on, pričom zavolal p. W., kde má ísť. Tovar spoločnosti DREKOL s.r.o. preberal on na rôznych miestach, ale tieto miesta si nepamätal, lebo a to menilo každú chvíľu. Spoločnosti DREKOL s.r.o. v čase, keď bol konateľom, nezamestnávala zamestnancov, no poveril niekoho, aby išiel na miesto nakládky zo spoločnosti D3 trade, ale nevedel uviesť, koho. To, že žalobca uhrádzal dodávateľské faktúry na bankový účet spoločnosti DREKOL s.r.o. nie je postačujúci dôkaz, ktorý by vyvrátil zistené skutočnosti. Správca dane nevyvrátil skutočnosť, že drevná hmota bola dodaná, ale to, že na základe predložených dokladov nebolo preukázané, že tovar fakturovaný DREKOL s.r.o., bol žalobcovi skutočne dodaný týmito spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Dôkaz, predložený žalobcom ohľadom potvrdenie Národnej diaľničnej spoločnosti, že žalobca prepravoval na uvedených úsekoch a dňoch drevnú hmotu nákladmi vozidlami správca dane vyhodnotil tak, že žalobca síce vykonával prepravu na uvedených úsekoch a v uvedených dňoch, ale z tejto skutočnosti nevyplýva, aký tovar bol prepravovaný a kto bol skutočným dodávateľom prepravovaného tovaru a či sa uvedené prepravy týkajú spoločností DREKOL s.r.o.
21. K dôkazu predloženému žalobcom - stanovisko Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor zo dňa 04. 09. 2017 žalovaný uviedol, že informáciu, či žalobca môže používať ciachu registrovanú pod č. R-CA-41/2 a za akých podmienok ju môže používať, získal od Okresného úradu Čadca, pričom tento dôkaz vyhodnotil tak, že označenie drevnej hmoty uvedenou ciachou spochybňuje, kto bol dodávateľom, resp. odberateľom vyťaženej drevnej hmoty. Z výpovede L. Z.
vyplynulo, že tovar bol dodaný tak, ako je uvedené na faktúrach, on drevo neoznačoval, označoval ho dodávateľ, spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala vlastnú ciachu, drevná hmota sa ťažila rôzne. Ani spoločnosť AI TEK, a.s. nemala ciachu. Drevo, ktoré táto spoločnosť nakúpila, už bolo ciachované ciachou ich dodávateľa. Dôkaz preukazujúci oprávnenosť označenia drevnej hmoty ciachou uvedenou na preukazoch o pôvode dreva, ktorý si obstaral správca dane od miestne príslušného Okresného radu Čadca správca dane vyhodnotil tak, že označenie drevnej hmoty ciachou pridelenou spoločnosti, ktorá už zanikla, spochybňuje skutočnosť, že dodávateľom tovaru žalobcovi boli spoločnosti DREKOL s.r.o. a AI TEK, a.s.. Z uvedeného je zrejmé, že dodávaná drevná hmota mala byť označená buď ciachou obhospodarovateľa lesa, resp. dodávateľa, ktorý dodával drevnú hmotu spoločnosti DREKOL s.r.o. a AI TEK, a.s., teda nie ciachou, ktorá je pridelená spoločnosti Drevoindustria Mihálik, s.r.o., pričom táto spoločnosť už zanikla v roku 2008.
22. Žalovaný k výpovedi svedka Ing. O. O. skonštatoval, že svedok neuviedol a nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by vyvrátili skutočnosti zistené správcom dane počas výkonu daňovej kontroly uvedené v protokole z daňovej kontroly. Uvedený svedok sa vyjadroval neurčito k otázkam správcu dane, na veľa otázok odpovedal, že nevie a nepomína si, pričom v závere pojednávania dňa 04. 09. 2018 uviedol, že neboli dostatočne presne konkretizované otázky a preto nemohol dostatočne a efektívne zodpovedať na všetky otázky správcu dane.
23. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že cieľom správcu dane je vyrubiť daňovým subjektom daň za každú cenu a tým navýšiť štátny rozpočet. Žalobca je povinný viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Žalobca si má zabezpečiť také dôkazy, ktoré preukazujú uskutočnenie obchodu bez vzbudenia pochybností a potreby správcu dane ich preverovať.
24. Správca dane nespochybnil skutočnú dodávku tovaru, ale skutočnosť, že tovar dodala spoločnosť DREKOL s.r.o., čo preukázali šetrenia vykonané správcom dane. Skutočnosť, že žalobca s tovarom deklarovaným predmetnými faktúrami ďalej obchodoval, správca dane nespochybnil, ale existencia uvedeného tovaru ešte nie je dôkazom o tom, že predmetný tovar žalobcovi dodali spoločnosti uvedené na sporných faktúrach.
25. K námietke týkajúcej sa nedostatočnej súčinnosti žalovaný uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly a následnom vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, o čom svedčia dokumenty a písomnosti vystavené správcom dane. O všetkých výsluchoch bol žalobca upovedomený písomne, pričom sa na nich nezúčastnil a nevyužil možnosť byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť im otázky. Počas daňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní bol žalobca viackrát oboznamovaný s kontrolnými zisteniami správcu dane, ku ktorým sa následne i písomne vyjadroval. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly zabezpečoval dôkazy dodávateľských spoločností DREKOL s.r.o. a AI TEK, a.s. sám, a nie ako uvádza žalobca, že ich správca dane žiadal od neho. Za dôkaz nemožno považovať len predloženie samotnej faktúry, nakoľko daňový subjekt musí preukázať, že obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre. Daňové konanie je riadené zásadou prejednávacou, nie vyhľadávacou, a preto je povinnosťou žalobcu dôkazy preukazujúce skutočnosť vykonanej služby, či akejkoľvek transakcie, predkladať. V daňovom konaní je dôkazné bremeno jednoznačne na daňovom subjekte.
26. Žalovaný v závere konštatoval, že postup správcu dane bol správny, keď na základe uvedených skutočností neuznal oprávnenosť odpočítanej dane z faktúr za dodanie tovarov od dodávateľov DREKOL s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že u dodávateľa vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
27. Žalobca sa v žalobe doručenej Krajskému súdu v Žiline dňa 29. 03. 2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2019, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 10. 2018.
28. Uviedol, že žalovaný svojim rozhodnutím a procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca v hmotnoprávnej i procesnoprávnej rovine.
29. Žalobca bol presvedčený, že správca dane i žalovaný nevyhodnotili zistený skutkový stav objektívne a nestranne, ale účelovo zobrali do úvahy iba dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu a k dôkazom znejúcim v prospech žalobcu sa postavili tak, že podľa ich názoru nepreukazujú dodanie tovaru dodávateľmi uvedenými na faktúrach.
30. Poukázal na výsluch svedka L. Z., vtedajšieho konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o., ktorý správcovi dane potvrdil dodanie drevnej hmoty žalobcovi. Svedok potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu, uzatvorenie zmlúv a úhradu faktúr žalobcom. Účtovníctvo svedok nepredložil z dôvodu, že je uložené v sklade v Trstenej na ulici Oravickej, ale nemôže sa k nemu dostať. Žalobca žiadal, aby správca dane ako štátny orgán zabezpečil účtovné doklady dodávateľa, lebo on disponuje právomocami, ktoré mu umožňujú získať a zabezpečiť účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti. Žalobca je presvedčený, že žalovaný i správca dane sa k návrhu na zabezpečenie účtovníctva dodávateľskej spoločnosti, ako i k návrhu na vypočutie svedka - účtovníčky spoločnosti dodávateľa F. K. z Dolného Kubína postavili alibisticky a odmietavo z dôvodu, že išlo o dôkazy znejúce v prospech žalobcu, ktoré by sa finančným orgánom nehodili. Nemožnosť, resp. žiadna snaha správcu dane a žalovaného na dohľadaní účtovných záznamov dodávateľa nemôže byť dôvodom na neuznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u žalobcu ako odberateľa, ktorý splnil všetky zákonom stanovené povinnosti.
31. Na margo tvrdenej dôkaznej povinnosti žalobca uviedol, že dôkazné bremeno nie je absolútne a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28. 05. 2015, podľa ktorého dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Ak však daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad, dôkazné bremeno znáša správca dane. Dôkazné bremeno nie je absolútne a žalovaný mal vykonať podporné dôkazy navrhované žalobcom, ktoré žalobca objektívne predložiť nemohol na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci.
32. Správca dane postavil neuznanie odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou DREKOL s.r.o. na svedeckej výpovedi svedka W. B., ktorý je od 08. 04. 2016 konateľom tejto spoločnosti. Tento svedok uviedol, že spoločnosti DREKOL s.r.o. nepozná, nevie, aké činnosti vykonávala, dodávateľské faktúry videl prvý krát, o žalobcovi nie nevie a konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o. sa mal stať podvodom. Žalobca namietal, že v rozpore so svedeckou výpoveďou tohto svedka je výpoveď L. Z., ktorý bol do 08. 04. 2016 konateľom tejto spoločnosti. L. Z. uviedol, že W. B. pozná, sám ho oslovil, aby sa stal konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o., s čím súhlasil. Podľa názoru žalobcu mal správca dane uvedených svedkov konfrontovať, lebo ich výpovede sú odlišné a v úplnom rozpore, čo však neurobil. Podotkol, že nie je reálne možné, aby sa osoba stala konateľom spoločnosti bez toho, aby o tom nemala vedomosť, nakoľko sú na dokumentoch predkladaných obchodného registru nevyhnutné podpisy osoby, ktorá sa stáva konateľom spoločnosti. W. B. je konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o. aj ku dňu podania žaloby, čo je v rozpore s výpoveďou svedka, ktorý sa ohradzoval, že sa konateľom stal podvodom. Ak by tomu tak bolo, mal už dávno urobiť právne kroky k tomu, aby sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti. Výpoveď svedka považuje žalobca za nevierohodnú a účelovo vykonštruovanú.
33. Žalobca uviedol, že preukázal dodanie drevnej hmoty od dodávateľa uvedeného na faktúrach exaktnými dôkazmi, a to výpoveďou svedka, vtedajšieho konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. L. Z., bezhotovostnou úhradou dodávateľských faktúr na bankový účet dodávateľa, prepravou komodity dreva zabezpečenou žalobcom, výsledkom dožiadania z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktorá potvrdila prepravu tovaru, stanoviskom Okresného úradu Rimavská Sobota zo dňa 04. 09. 2017 a výpoveďou svedka Ing. O. O.. Žalobcu zaráža postoj správcu dane, ktorý dožiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o poskytnutie výpisu mýtnych transakcií žalobcu v roku 2016. Na základe údajov poskytnutých
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. bolo potvrdené, že žalobca vykonával prepravu na uvedený úsekoch a v uvedených dňoch nákladnými motorovými vozidlami. Tento dôkaz, ktorý správca dane sám inicioval, vyhodnotil tak, že z tejto skutočnosti nevyplýva, aký tovar bol prepravovaný a kto bol dodávateľom prepravovaného tovaru. Každý dôkaz znejúci v prospech žalobcu správca dane a žalovaný prekrútili v neprospech žalobcu a alibisticky uvádzajú, že tieto dôkazy nepreukazujú, kto tovar dodal. Žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenia hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu boli žalobcom porušené. Skutočnosť, že dodávateľ porušil niektoré z ustanovení zákona a nepodal daňové priznania nemôže byť na ťarchu žalobcu. Opakovane poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR. K namietanej skutočnosti, že žalobca nebol prítomný na výsluchu svedkov uviedol, že ide o jeho právo, a nie o jeho povinnosť.
34. V závere žaloby žalobca poukázal na absurdnosť postupu správcu dane v tom, že nepriznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ak správca dane a žalovaný nemajú pochybnosti o materiálnej existencii plnenia a nespochybnili ani účtovnú evidenciu žalobcu. Ak drevná hmota existovala a žalovaný namieta jej následný predaj žalobcom svojim odberateľom, potom je logické, že ju žalobca musel zaobstarať od dodávateľa. Postup žalovaného i správcu dane je v rozpore s ust. § 3 daňového poriadku, podľa ktorého má postupovať zákonným spôsobom a prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
IV. Vyjadrenie žalovaného
35. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 07. 2019 k podanej žalobe uviedol, rovnaké skutočnosti ako tie, ktoré sú obsahom preskúmavaných rozhodnutí. Okrem toho vo vyjadrení popísal priebeh dokazovania pri daňovej kontrole, ako je uvedený v bode I. tohto rozsudku.
36. K obsahu výpovedí jednotlivých svedkov sa správca dane vyjadril podrobne v rozhodnutí, pričom žalobca v odvolaniach vytýkal rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení k protokolu.
37. Výpovede svedkov boli vyhodnotené jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
38. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane mal vykonať úkony smerujúce k objektívnemu zisteniu skutkového stavu veci a zabezpečiť účtovné doklady dodávateľa, tak podľa žalovaného v daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia a nie vyhľadávacia zásada. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa a iba prejednáva dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu.
39. Námietku týkajúcu sa vypočutia účtovníčky spoločnosti dodávateľa žalovaný označil za neopodstatnenú s tým, že žalobca bol oboznamovaný so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom nenavrhol vypočuť tohto svedka. Podľa žalovaného, za vysvetlenie konkrétnych okolností obchodu je zodpovedný sám podnikateľ a nie účtovníčka.
40. Súdne rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca, ktoré sa týkali rozloženia dôkazného bremena, riešili iné situácie a nie sú totožné s prejednávanou vecou. Správca dane nežiadal predloženie takých dôkazov, ktorými by žalobca nemohol disponovať, žiadal preukázanie reálnosti dodávky, a tým aj uplatnených daňových výdavkov od jeho priameho dodávateľa podľa predložených dodávateľských faktúr. Žiadal preukázať skutočnosti, ktoré tvoria dôkazné bremeno žalobcu.
41. K hodnoteniu svedeckej výpovede W. B. žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v rámci zákonných ustanovení rovnako ako pri iných svedeckých výpovediach a ani jeden svedok nepriniesol žiadne dôkazy, ktoré by boli potvrdili skutočnosti o deklarovanej obchodnej transakcii, preto ani nebol dôvod vykonávať konfrontáciu týchto svedkov. Žalovaný zopakoval argumentáciu z preskúmavaných rozhodnutí, že žalobca mal možnosť zúčastniť sa výsluchov svedkov a klásť svedkom otázky, o termínoch bol písomne oboznámený, zásielky prevzal, avšak ústnych pojednávaní sa nezúčastnil ani
daňový subjekt, ani jeho splnomocnený zástupca. Žalobca sa ukrátilo o procesné práva, ktoré mu daňový predpis priznáva.
42. Opodstatnenosť odpočítania DPH nebola preukázaná ani výpoveďou svedka L. Z., ktorý nevedel uviesť, kde sa drevo ťažilo, kde bolo nakladané, od akých dodávateľov bolo odoberané. Neuviedol žiadne konkrétne okolnosti dodania tovaru.
43. Úhrady faktúr nepreukazujú reálne dodanie tovaru a nie sú postačujúcim dôkazom pre to, aby vyvrátili zistené skutočnosti. Správca dane nevyvrátil skutočnosť, že drevná hmota bola dodaná, ale dospel k záveru, že nebolo preukázané, že tovar bol dodaný deklarovanými dodávateľmi.
44. K hodnoteniu potvrdenia od Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., žalovaný zopakoval argumentáciu o tom, že tento dôkaz bol vyhodnotený tak, že žalobca síce prepravu vykonal na uvedených úsekoch a v uvedených dňoch motorovými vozidlami, ale z tejto skutočnosti nevyplýva, aký tovar bol prepravovaný, a kto bol skutočným dodávateľom prepravovaného tovaru, a či sa preprava týkala deklarovaného dodávateľa. Zopakoval aj argumentáciu týkajúcu sa stanoviska Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor zo dňa 04. 09. 2017 s tým, že informáciu, či daňový subjekt - žalobca mohol používať ciachu registrovanú pod č. R-CA-41/2 a za akých podmienok ju môže používať, získal od Okresného úradu Čadca. Tento dôkaz správca dane správne vyhodnotil tak, že označenie drevnej hmoty uvedenou ciachou spochybňuje, kto bol dodávateľom, resp. odberateľom vyťaženej drevnej hmoty. L. Z. vypovedal, že spoločnosť DREKOL, s.r.o., nemala vlastnú ciachu, drevná hmota sa ťažila rôzne a v preukazoch o pôvode dreva to malo byť uvedené. Nevedel povedať, kde sa drevo ťažilo. Uviedol, že drevo bolo kupované od súkromných firiem, nikdy od štátnych alebo mestských, alebo obecných a podobných firiem. Drevná hmota tak mala byť označená buď ciachou obhospodarovateľa lesa, resp. dodávateľa, ktorý drevnú hmotu dodával, a nie ciachou, ktorá bola pridelená spoločnosti Drevoindrustria Mihálik, s. r. o..
45. Informácia Okresného úradu Čadca, t. j. úradu, ktorý ciachu registroval, pričom táto bola uvedená v predložených dokladoch k daňovej kontrole na preukazoch o pôvode dreva priložených pri dodávateľských faktúrach, nepreukazuje skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca.
46. Žalovaný zopakoval aj argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí k výsluchu svedka Ing. O. O. s tým, že jeho výpoveď bola nekonkrétna a nespomínal si na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Poukázal rovnako ako v preskúmavaných rozhodnutiach aj na rozdiely v skutočnostiach uvedených týmto svedkom v jeho výpovedi, ako aj vo výpovedi uvedenej svedkom L. Z..
47. Žalovaný ďalej poukázal na povinnosť daňového subjektu viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Taktiež poukázal na potrebu dodržiavania zásady poctivého obchodného styku, ktorá je predpokladom riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Štatutárny orgán má mať v zmysle tejto zásady presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorým spoločnosť napĺňa definíciu podnikania, a ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.
48. Žalovaný zotrval na záveroch preskúmavaných rozhodnutí, že nebola spochybnená dodávka tovaru, ale skutočnosť, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia, čo preukázali šetrenia vykonané správcom dane.
49. Žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že u dodávateľa vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (ako hmotnoprávneho predpisu).
50. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Žalobca bol viackrát oboznamovaný s kontrolnými zisteniami správcu dane, ku ktorým sa následne vyjadroval. Správca dane zabezpečoval dôkazy sám ohľadne dodávateľských spoločností, nežiadal od žalobcu preukázanie skutočností, ktoré objektívne preukázať nemohol, pretože sa týkajú iného daňového subjektu.
51. Žalovaným navrhol, aby súd podanú žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
V. Ďalší priebeh konania
52. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe písomne nevyjadril.
53. Vec pôvodne napadla na Krajský súd v Žiline. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Nds/1/2019 zo dňa 08. októbra 2019 bola vec (pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/45/2019) prikázaná Krajskému súdu v Nitre a to z dôvodu, že všetci sudcovia správneho kolégia na Krajskom súde v Žiline sú vylúčení, čo znemožňuje zostaviť trojčlenný senát. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 04. 11. 2019.
54. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávaní na 18. 01. 2021. Právny zástupca žalobcu, ako ani žalobca a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neprítomnosť ospravedlnil žalovaný, ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, preto súd rozhodol tak, že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného podľa § 114 SSP.
Následne súd rozsudok vyhlásil v zmysle § 137 ods. 3 SSP.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
55. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
56. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v právnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
57. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
58. Podľa § 3 ods.1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 65 ods. 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
59. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.
60. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 pri ním tvrdených dodávkach tovaru (dreviny) od dodávateľa, t. j. spoločnosti DREKOL s.r.o. podľa faktúr vystavených touto spoločnosťou, ktoré sú uvedené v bode 2 tohto rozsudku.
61. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 2 tohto rozsudku, vystavených spoločnosťou DREKOL s.r.o. ako dodávateľom tovaru (dreviny). Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaných a vyššie uvedených dodávateľov len v prípade, ak by pri dodávke tovaru vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane
vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredných dodávateľov, výsluchom konateľa žalobcu, svedkov L. Z., W. B., R.. O. O. a využil i listinné doklady, ktoré si zadovážil zo spisu a ktoré boli predložené žalobcom.
62. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v bode 2 tohto rozsudku, predmetom ktorých bola dodávka tam uvedeného tovaru (dreviny) od spoločnosti DREKOL s.r.o., ku ktorým pripojil dôkazy o úhrade faktúr na účet dodávateľa ako i dodacie listy.
63. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločnosťou DREKOL s.ro. (dodávateľ) v zdaňovacom období august 2016 správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie. K jednotlivým námietkam žalobcu, ktoré prezentoval v podanej správnej žalobe, správny súd uvádza nasledovné:
64. V podanej správnej žalobe žalobca uviedol závery žalovaného a správcu dane o neuznaní nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom DREKOL, s.r.o. Namietal, že daňové orgány nevyhodnotili skutkový stav objektívne a nestranne, a účelovo zobrali do úvahy len tie dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu a dôkazy, ktoré boli v jeho prospech, vyhodnotili tak, že nepreukazujú dodanie deklarovaným dodávateľom. Záver žalovaného podľa žalobcu nemá oporu v zákone a je výsledkom svojvoľného a žiadnymi dôkazmi nepodloženého úsudku. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočne reálne plnenie. To, že faktúra má všetky náležitosti účtovného dokladu a je zaúčtovaná v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že plnenia boli skutočne realizované tak, ako je to uvedené na faktúre, a že daňový subjekt má právo na uplatnenie daňových výdavkov.
65. Zo žalobných námietok žalobcu nie je zrejmé, v čom mali daňové orgány neobjektívne a nestranne vyhodnotiť dôkazy. Žalobca predložil ako dôkaz faktúry a potvrdenia o pôvode dreva. Správca dane preveroval žalobcom tvrdené nadobudnutie tovaru od deklarovaných dodávateľov a vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k záveru, že existencia tovaru - dreva nebola spochybnená, avšak nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli, ktoré dôkazy boli vykonané, vyhodnotili ich jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, uviedli skutkové závery, ku ktorým dospeli a aj právne posúdenie veci. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by daňové orgány vyhodnocovali dôkazy jednostranne alebo účelovo. Z postupu a rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, že by hodnotili dôkazy vykonané v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní v neprospech žalobcu, a že by účelovo postupovali v jeho neprospech. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov z obsahu administratívnych spisov a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplývajú. Vyjadrenie nesúhlasu účastníka konania s hodnotením dôkazov správcom dane bez toho, aby boli vytýkané nedostatky a chyby v hodnotení dôkazov, nepostačuje na privodenie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, že by dôkazy znejúce, podľa žalobcu v jeho prospech, nezobrali daňové orgány do úvahy. Ako už bolo uvedené, všetky dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány uviedli preskúmateľnú úvahu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, a to konkrétne aj vo vzťahu k tomu, akú hodnovernosť a dôkaznú silu priznali konkrétnemu dôkazu, a akú schopnosť priznali dôkazu vo vzťahu k tomu, či tento je spôsobilý zvrátiť závery vyplývajúce z iných realizovaných dôkazov.
66. Žalobca v žalobe ďalej uviedol (III.2), ako vypovedal svedok L. Z. - konateľ spoločnosti DREKOL, s.r.o. v čase, keď mali byť obchodné transakcie realizované. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede tohto svedka daňovými orgánmi žalobca nič konkrétne neuviedol, len poukazoval na to, že tento svedok potvrdil realizáciu obchodných transakcií. Uviedol tiež, že tento svedok nepredložil správcovi dane účtovné doklady, a preto žiadal, aby správca dane zabezpečil účtovníctvo deklarovaného dodávateľa a navrhol aj vypočutie účtovníčky tohto deklarovaného dodávateľa. K týmto návrhom sa podľa žalobcu daňové orgány postavili odmietavo a alibisticky, pretože by malo ísť o dôkazy svedčiace v jeho prospech.
67. Uvedenú námietku považuje správny súd za nedôvodná. Žalobca predniesol návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov v podanom odvolaní. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by návrhy na vykonanie týchto dôkazov predniesol aj v konaní pred správcom dane. Správny súd zdôrazňuje už v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia bližšie popísanú povinnosť daňového subjektu preukázať, že sú splnené materiálne aj formálne podmienky pre uplatnenie práva. Dôkazné
bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje daňové výdavky. Dokazovanie vykonávané zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych aj materiálnych podmienok pre uplatnený nárok sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať, ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa presúva opäť na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplnení, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.09.2016). V kontexte vyššie uvedenej argumentácie je potom logická a udržateľná argumentácia žalovaného o tom, prečo nebolo dôvodné vykonať žalobcom v odvolaní navrhnuté dôkazy.
68. Správny súd zdôrazňuje, že L. Z. - bývalý konateľ spoločnosti DREKOL s. r. o., uviedol, že účtovné doklady nemá k dispozícii, zostali v prevádzkových a skladových priestoroch spoločnosti v Pomas, za ktoré nebolo platené nájomné, a preto ich prenajímateľ uzamkol a veci patriace spoločnosti DREKOL s.r.o., nevydal. Uviedol, že nevie, kde sa účtovníctvo nachádza. Účtovné doklady deklarovaného dodávateľa teda neboli predložené. Zo žalobcom prednesenej argumentácie vo vzťahu k tomuto návrhu na vykonanie dôkazov (zabezpečenie účtovníctva deklarovaného dodávateľa) pritom ani nie je zrejmé, ako by predloženie účtovných dokladov zvrátilo závery, ktoré daňové orgány vyvodili z ďalších vykonaných dôkazov. Taktiež je logická a udržateľná argumentácia žalovaného vo vzťahu k návrhu na vypočutie účtovníčky deklarovaného dodávateľa DREKOL s. r. o. v tom smere, že za vysvetlenie konkrétnych okolností obchodu je zodpovedný sám podnikateľ (štatutárny orgán), a nie účtovníčka.
69. Svedok L. Z. ďalej uviedol, že účtovníčka mu doklady vrátila a tieto boli v skladových priestoroch v Trstenej. Z návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom účtovníčky taktiež nebolo zrejmé, k čomu vo vzťahu k preukázaniu reálnosti deklarovaných obchodných transakcií by mala byť táto osoba vypočutá, pretože zo skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by mala participovať na konkrétnom dodávaní tovaru. Účtovníčka by sa zrejme mohla vyjadriť len k vedeniu účtovníctva a vo vzťahu k preukázaniu reálnosti dodania je podstatná a zásadná výpoveď štatutárneho orgánu (tak, ako to uviedol žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí), ktorý bol vypočutý a jeho výpoveď bola vyhodnotená tak, že reálne dodanie tovaru nebolo preukázané. Nie je preto zrejmé, aké konkrétne skutočnosti z vykonaných dôkazov, navrhovaných žalobcom, malo vyplynúť v prospech žalobcu (čo by malo byť preukázané), čo bolo podľa žalobcu dôvodom a motívom na odmietnutie vykonania týchto dôkazov. Podľa správneho súdu, daňové orgány sa dostatočne a preskúmateľne vysporiadali s námietkami a pripomienkami žalobcu, ako aj s prednesenými návrhmi na vykonanie dôkazov.
70. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo uznané uplatnenie daňových výdavkov, pretože nebolo overené správcom dane účtovníctvo deklarovaných dodávateľov, a to sa potom prenieslo na ťarchu žalobcu v podobe záveru o neunesení dôkazného bremena, tak táto žalobná námietka je taktiež nedôvodná. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by daňové orgány požadovali od žalobcu predloženie účtovných dokladov jeho dodávateľov, teda že by ho zaťažovali takou dôkaznou povinnosťou, ktorá by bola nad rámec toho, čo "pokrývalo" jeho dôkazné bremeno. Zároveň zo záverov preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, že by nepredloženie účtovných dokladov deklarovaným dodávateľom bolo dôvodom na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku. Správca dane vykonal dôkazy na preverenie žalobcom tvrdených skutočností a spochybnil hodnovernosť tvrdení žalobcu, pretože sa nepreukázalo tvrdenie, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ.
71. Žalobca v žalobe poukázal na závery vyslovené Najvyšším súdom v SR v rozhodnutiach sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015 ohľadne dôkazného bremena daňového subjektu, a to bez uvedenia konkrétnej väzby na prejednávanú vec. Nie je zrozumiteľná a zrejmá ani všeobecná žalobná námietka uvedená v tomto žalobnom bode III.3 v nadväznosti na závery
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o tom, že rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav.
72. Daňové orgány preverili žalobcom tvrdené skutočnosti týkajúce sa preukázania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov a dospeli k logickým a preskúmateľným záverom, že nebolo preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia. Daňové orgány v prejednávanej veci nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom ohľadne takých skutočností, ktoré ho už zaťažovať nemali a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a závery v nich uvedené, na ktoré žalobca poukazoval, sa týkali iných skutkových okolností ako prejednávaná vec, keď v prejednávanej veci, týkajúcej sa DPH, nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom a tento záver je podložený vykonanými dôkazmi.
73. V čl. III. bode 4. správnej žaloby žalobca uviedol, že správca dane postavil závery o neuznaní práva na odpočítanie dane aj na svedeckej výpovedi W. B., ktorý poprel, že je konateľom DREKOL s. r. o., poprel vystavenie faktúr a nepotvrdil dodanie tovaru žalobcovi. Podľa žalobcu bola výpoveď tohto svedka v rozpore s výpoveďou svedka L. Z., ktorý vypovedal, že W. B. pozná a sám ho oslovil, aby sa stal konateľom spoločnosti DREKOL s. r. o.. Podľa žalobcu mal správca dane konfrontovať svedka W. B. so svedeckou výpoveďou L. Z. pre ich úplnú rozpornosť. Ďalej žalobca uvádzal potrebu vykonania konfrontácie týchto dvoch svedkov, ktorá bola podľa neho potrebná a správca dane ju nevykonal.
74. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca dôkaz konfrontáciou svedkov správcovi dane nenavrhol. Takýto dôkaz navrhol v podanom odvolaní. Svedok W. B. uviedol, že ak je konateľom spoločnosti DREKOL, s.r.o., tak sa ním stal len podvodom, poprel vystavenie faktúr, o okolnostiach dodania tovaru nič nevedel a spoločnosť žalobcu nepoznal. L. Z. naopak uviedol, že W. B. pozná a sám ho oslovil, aby sa stal konateľom spoločnosti DREKOL, s.r.o.. Výpovede uvedených svedkov si teda odporujú v tom, či sa osoba W. B. a L. Z. navzájom poznajú, a či sa W. B. stal konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o. s jeho vedomím a súhlasom.
75. Záver žalovaného o tom, že konfrontáciu svedkov, prípadne konfrontáciu svedka W. B. so svedeckou výpoveďou L. Z. nebolo potrebné vykonať, je správny. Ako to vyplýva z obsahu svedeckých výpovedí, tak rozpor vo výpovediach svedkov sa netýka skutkových okolností deklarovaného dodania tovaru, preto nie je zrejmé, čo by malo byť konfrontáciou svedkov, prípadne konfrontáciou svedka so svedeckou výpoveďou druhého svedka odstraňované (aké rozpory), a čo by sa malo vyjasniť. Z argumentácie žalobcu prednesenej v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako aj v konaní pred správnym súdom nevyplýva, že by W. B. mal byť akokoľvek činný pri dodaní tovaru žalobcovi, že by s ním žalobca komunikoval, že by ako štatutárny orgán vystavoval faktúry, vybavoval objednávky alebo bol prítomný pri preberaní tovaru, prípadne pri sprostredkovaní dodania tovaru. Takéto pôsobenie W. B. nebolo tvrdené ani L. Z., a ani neskôr vypočutým svedkom Ing. O. O.. Preto aj všetky ďalšie žalobné námietky žalobcu o tom, že nie je možné, aby sa určitá osoba stala štatutárnym orgánom bez jej vedomia a žalobné námietky o tom, či správca dane verifikoval podanie trestného oznámenia v súvislosti s tým, že W. B. sa mal stať konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o. podvodom, sú neopodstatnené a nie je zrejmý súvis s preukazovaním deklarovaného dodania tovaru spoločnosťou DREKOL s.r.o. žalobcovi. Žalobca taktiež nijako nekonkretizoval ani žalobnú námietku o tom, že výpoveď svedka W. B. je nevierohodná a účelová. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by rozporovali obsah výpovede tohto svedka a neuviedol ani žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o ním tvrdenej nevierohodnosti a účelovosti tejto výpovede.
76. V ďalšej časti žaloby (III 5). žalobca vymenoval dôkazy, ktorými podľa neho preukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, a to výpoveď svedka L. Z., bezhotovostná úhrada faktúr, preprava dreva zabezpečená žalobcom, výsledky dožiadania Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. ohľadne vykonanej prepravy, stanovisko Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor a výpoveď svedka Ing. O. O.. Podľa žalobcu nebolo zo strany správcu dane vykonané dostatočné dokazovanie a rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci.
77. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového subjektu správny súd opakovane uvádza, že primárne zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty daňový subjekt, ktorý si tento nárok uplatňuje. Dôkazy vykonané v prejednávanej veci v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania boli vyhodnotené daňovými orgánmi jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány z nich vyvodili logické a preskúmateľné závery vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu zákonom stanovených podmienok. Svedok L. Z. (konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. do 08. 04. 2016) potvrdil dodanie tovaru a vystavenie faktúr pre žalobcu. Svedok ale vypovedal všeobecne a nekonkrétne, nevedel uviesť žiadneho z dodávateľov spoločnosti DREKOL s.r.o., ktorí mu mali tovar dodávať, a ktorý tovar mal byť ďalej predávaný žalobcovi. Spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala podľa výpovede svedka vlastnú ciachu a drevo malo byť ociachované ciachou dodávateľov tejto spoločnosti, od ktorej bolo drevo nakúpené. Svedok nevedel uviesť konkrétne ani jedno miesto, kde sa malo drevo nakladať, vyjadril sa, že to bolo rôzne s tým, že drevo nikdy nebolo odoberané od štátnych, mestských alebo obecných "firiem". Na mieste nakládky mal byť on alebo zamestnanec spoločnosti D3 trade, ale mená zamestnancov uviesť nevedel. Spoločnosť DREKOL s.r.o. zamestnancov nemala.
Obchody mali byť dohodnuté telefonicky alebo mailom, alebo cez pána O.. Objednávky zasielané mailom svedok prisľúbil predložiť, ak sa mu to podarí. Uviedol, že má zaheslovaný mail, môže sa naň pripojiť iba on, pričom heslo mu malo chodiť na telefón, ktorý mal mať zablokovaný. Uviedol, že podpísal faktúry aj všetky preukazy o pôvode dreva buď na mieste nakládky, alebo cestou, alebo ich podpisoval dodatočne. Daň z pridanej hodnoty z predložených faktúr ešte nebola odvedená a spoločnosť podala nulové priznania na DPH. Úhrady mali byť uhradené buď prevodom na bankový účet, alebo hotovosťou do pokladne. Tovar mal byť nadobudnutý od väčšieho množstva firiem, ale nepamätal si presne od koho. Svedok nepredložil účtovníctvo a ani žiadne iné doklady.
78. Svedok L. Z. formálne potvrdil dodanie tovaru žalobcovi a potvrdil aj vystavenie faktúr a preukazov o pôvode dreva. Žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru ale neuviedol, odpovedal, že si nič konkrétne nepamätá (najmä okolnosti týkajúce sa dodávateľov, miest nakladania dreva a pod.). Svedok nepredložil žiadne dôkazy, účtovníctvo malo zostať v skladových priestoroch v Trstenej, ani objednávky z emailu nevedel sprístupniť. Svedok tak len formálne potvrdil dodanie tovaru, ale v konkrétnostiach ohľadne deklarovaného dodania tovaru nič neuviedol. Jeho výpoveď bola všeobecná a nekonkrétna.
79. Daňové orgány existenciu tovaru - drevnej hmoty nespochybnili. Taktiež z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., vyžiadanej správcom dane vyplýva, že motorové vozidlá vo vlastníctve žalobcu sa pohybovali v dňoch deklarovaného dodania tovaru na trasách vyplývajúcich z potvrdení o pôvode dreva. Aj tento dôkaz ale daňové orgány vyhodnotili jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach s inými vykonanými dôkazmi a dospeli k záveru, že potvrdená preprava nepreukazuje, aký tovar bol prepravovaný, a kto bol skutočným dodávateľom tovaru.
80. V procese hodnotenia dôkazov orgány verejnej správy nielen vyvodzujú z vykonaných dôkazov skutkové zistenia, ale zároveň priznávajú dôkazom určitú "dôkaznú silu", vyhodnocujú ich hodnovernosť a konfrontujú závery jednotlivých dôkazov aj v tom smere, ako obstoja skutkové zistenia vyvodené z konkrétneho dôkazu vo vzťahu k skutkovým zisteniam vyvodeným z iných dôkazov, teda každý dôkaz je hodnotený jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi. Daňové orgány v zmysle uvedeného procesu hodnotenia dôkazov takto postupovali a odpoveď vyžiadanú z Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., týkajúcu sa prepravy vyhodnotili nielen jednotlivo, ale aj v súvislosti a v konfrontácii s inými vykonanými dôkazmi a dospeli k preskúmateľným a logickým záverom. Predovšetkým je potrebné poukázať na výpoveď svedka L. Z., ktorý uvádzal, že drevo malo byť ociachované ciachou dodávateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. a z potvrdení o pôvode dreva vyplýva, že bolo ociachované ciachou registrovanou na spoločnosť žalobcu pod obchodným menom, ktoré žalobca používal do 24. 04. 2008. Používanie tejto ciachy na označenie dreva a rozpor s výpoveďou L. Z., ktorý uvádzal, že drevo malo byť ociachované ciachou dodávateľa spoločnosti DREKOL s.r.o., žalobca nijako nevysvetlil, a ani v administratívnom konaní, a ani v správnej žalobe na tieto skutkové zistenia nijako nereagoval.
81. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 23 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplýva, že žalobca nenakupoval drevo priamo od obhospodarovateľov lesa, ale od spoločnosti DREKOL s.r.o., ktorá mala drevo nakupovať od svojich dodávateľov, ktorých vypočutí svedkovia nekonkretizovali. Daňové orgány v súvislosti s použitím ciachy nevyhodnocovali, či
bol porušený Zákon o lesoch, ale použitie ciachy žalobcu na označenie dreva vyhodnocovali v súvislosti s tým, či bolo preukázané dodanie tovaru tak, ako to deklaroval žalobca.
82. Vyjadrenie Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor zo dňa 04. 09. 2017, ktoré žalobca predložil ako dôkaz v administratívnom konaní, nijako nereflektuje na skutkové okolnosti prejednávanej veci. Vo vyjadrení je uvedené, že drevo sa musí označiť ciachou najneskôr na odvoznom mieste, a to najneskôr pred jeho odvozom, pričom vyťažené drevo môže označiť aj nákupca. Odpoveď je všeobecná, nekonkrétna a ako už bolo uvedené, nereflektuje na skutkové okolnosti prejednávanej vecí. Daňové orgány vyhodnotili všetky dôkazy, ktoré sa týkali ociachovania dreva (výpovede svedkov vo vzťahu k použitiu ciachy, obsah potvrdení o pôvode dreva, odpoveď Okresného úradu Čadca ohľadne ciachy použitej na označenie dreva podľa potvrdení o pôvode dreva, ktorá bola registrovaná na žalobcu s obchodným menom používaným do 24. 04. 2008, odpoveď Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor) jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, pričom dospeli k preskúmateľným záverom, že ani tieto dôkazy nepotvrdzujú deklarované dodanie dreva tak, ako to deklaroval žalobca.
83. Pokiaľ ide o svedka Ing. O. O., tohto žalobca nenavrhol vypočuť v priebehu daňovej kontroly. Túto osobu spomenul vo svojej výpovedi svedok L. Z. a žalobca ho označil za kľúčového svedka vo svojom neskoršom vyjadrení a správcovi dane vytýkal, že tohto svedka nevypočul. Vo vyrubovacom konaní správca dane svedka Ing. O. O. vypočul, pričom uvedený svedok vypovedal všeobecne a nekonkrétne, na viacerých miestach si jeho odpovede aj odporujú. Najskôr uviedol, že si myslí, že spoločnosť DREKOL s.r.o., zastupoval v obchodných veciach a možno by sa našlo aj splnomocnenie. Uviedol, že on za spoločnosť DREKOL s.r.o., nič nepodpisoval, kontroloval len podklady k fakturácii, ktoré dostal od spoločnosti DREKOL s.r.o.. V ďalšej časti výpovede už uviedol, že nevie, s kým spoločnosť DREKOL s.r.o. v roku 2016 obchodovala a spolupracovala a ani nevie, či od tejto spoločnosti mal súhlas alebo plnomocenstvo. Neuzatváral zmluvy, neprijímal objednávky, nič nepodpisoval, len dohliadal na obchody s drevom ohľadne kvality dreva a následnej fakturácie. Ohľadne použitých ciach uviedol, že spoločnosť DREKOL s.r.o., vlastnú ciachu nemala, ciachy boli spoločnosti Di Mihálik, s. r. o., mali sa používať dve až tri ciachy. On drevo nepredával, preto s dokladmi o pôvode dreva nič nemal. Nevedel uviesť, od koho spoločnosť DREKOL s.r.o. drevo nakupovala, posudzoval len drevo na skladoch, ak tam bol prítomný. Aj uvedenú výpoveď vyhodnotili daňové orgány jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi, najmä s výpoveďou svedka L. Z. a závery, ku ktorým dospeli, sú správne. Svedok odpovedal len všeobecne a nekonkrétne, v niektorých veciach vypovedal rozdielne. Nepotvrdila sa výpoveď L. Z., že R.. O. O. bol tou osobou, ktorá zastupovala spoločnosť DREKOL s.r.o, vybavovala objednávky a že sa bude vedieť vyjadriť k dodaniu tovaru. Svedok uviedol, že v konkrétnostiach nič uviesť nevie, pretože len posudzoval kvalitu dreva, nič nevedel o dodávateľoch dreva, o jeho pôvode, nič nepodpisoval a neprijímal objednávky, nevystavoval doklady o pôvode dreva a nebol ani vždy prítomný pri nakladaní dreva na odberných miestach. Výpoveď tohto svedka preto dodanie tovaru tak, ako to deklaroval žalobca, nepreukázal a svedok len formálne potvrdil dodanie tovaru.
84. Správny súd k vyššie uvedeným žalobným námietkam žalobcu opakovane uvádza, že v procese hodnotenia dôkazov nemožno daňovým orgánom nič vyčítať, pretože všetky dôkazy vyhodnotili, a to každý dôkaz samostatne a aj v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi a závery, ktoré z nich vyvodili, sú preskúmateľné a logické. Svedkovia neuviedli žiadne konkrétne okolnosti dodania tovaru, len všeobecne deklarované dodanie tovaru potvrdili, použitie ciachy žalobcu nebolo objasnené a nepreukázalo dodanie tovaru od spoločnosti DREKOL s.r.o. tak, ako to deklaroval žalobca. Dôkaz o vykonanej preprave vo vzťahu k záverom, ktoré vyplynuli z ostatných vykonaných dôkazov, preukazuje len, že bola vykonaná preprava motorovými vozidlami žalobcu, ale nepreukazuje, že išlo o tovar dodaný spoločnosťou DREKOL s.r.o., čo spochybnili závery vyvodené z ostatných vykonaných dôkazov.
85. Žalobca v právnej žalobe vyčítal daňovým orgánom vyhodnotenie dôkazu - odpovede z Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorou bolo potvrdené vykonanie prepravy žalobcom jeho motorovými vozidlami na dotknutých úsekoch ciest v čase deklarovaného dodania tovaru. Vyhodnotenie tohto dôkazu a postoj správcu dane vyhodnotil žalobca ako nelogický a absurdný s tým, že každý dôkaz znejúci v jeho prospech bol "prekrútený" v jeho neprospech. Postup, keď správca dane sám inicioval vykonanie dôkazov (žiadal o preverenie deklarovanej prepravy Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s.), vykonanie prepravy bolo potvrdené a správca dane dospel k záveru, že ani tento dôkaz nepreukazuje deklarované dodanie tovaru od žalobcom deklarovaného dodávateľa, nie je nelogický ani absurdný. Žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa
DREKOL s.r.o. Správca dane vykonal dôkazy na preverenie žalobcom tvrdených skutočností, a jedným z dôkazov, ktorý správca dane sám inicioval, bolo aj preverenie deklarovanej prepravy dreva podľa dokladov, ktoré predložil žalobca. Národná diaľničná spoločnosť, a. s. vo svojej odpovedi potvrdila vykonanie prepravy. Tento dôkaz ale nebolo možné hodnotiť len jednotlivo, ale v zmysle požiadaviek na hodnotenie dôkazov stanovených Daňovým poriadkom aj v súvislosti s inými dôkazmi, ktoré boli vykonané. Po konfrontácii záveru vyplývajúceho z tohto dôkazu so závermi, ktoré vyplynuli z iných dôkazov, dospeli daňové orgány k preskúmateľnému záveru, že tovar - drevná hmota existoval, bola vykonaná aj preprava motorovými vozidlami žalobcu, ale nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ DREKOL s.r.o., pretože to z ostatných dôkazov nevyplynulo (výpovede svedkov, použitie ciachy a pod.). Nešlo o žalobcom tvrdené "prekrúcanie" dôkazov v jeho neprospech, ale o vyhodnocovanie dôkazov v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi a o vyhodnotenie, či dôkaz má schopnosť vyvrátiť závery vyplývajúce z iných vykonaných dôkazov.
86. Žalobca vytýkal žalovanému, že neuviedol vlastný rozbor dôkazov vykonaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní a vlastné vyhodnotenie skutkového stavu a právnu kvalifikáciu. Neuviedol, ktoré ustanovenia právnych predpisov mali byť zo strany žalobcu porušené.
K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že správca dane vo svojom rozhodnutí popísal priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal vykonané dôkazy, skutkové zistenia, ku ktorým dospel a uviedol aj právne posúdenie veci - nepreukázanie splnenia podmienok pre uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období august 2016. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa stotožnil so závermi správcu dane a uviedol vlastné úvahy a hodnotenia v reflexii na odvolacie námietky žalobcu. Rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné, spĺňa formálne aj obsahové požiadavky stanovené Daňovým poriadkom a žalovaný dostatočne zodpovedal odvolacie námietky žalobcu.
87. V rámci ďalšej časti žaloby (III.7) žalobca namietal, že nedokáže prinútiť svojho obchodného partnera, aby plnil odvodové povinnosti. Poukázal aj na závery v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, že ak vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľa, nemôže to mať negatívny dopad na výsledok daňovej kontroly daňového subjektu.
Daňové orgány v prejednávanej veci nedospeli k záveru o nesplnení podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov preto, že deklarovaný dodávateľ nesplnil svoje povinnosti. Tieto skutočnosti uviedli len ako obsah výpovede svedka L. Z., ktorý uviedol, že daň nebola priznaná, ani zaplatená, podané boli nulové daňové priznanie, uviedol ďalej, že chce urobiť rekonštrukciu účtovníctva a vyrovnať záväzky voči štátu. Taktiež dôvodom nepriznania uplatňovaného nároku zo strany žalobcu nebolo ani nepredloženie účtovnej dokumentácie deklarovanými dodávateľmi a tieto skutočnosti sú uvádzané v rozhodnutiach ako súčasť obsahu výpovede svedka L. Z., ktorý uviedol, že účtovné doklady účtovníčka spoločnosti vrátila, boli v skladových priestoroch v Trstenej, kde mala spoločnosť dlh na nájomnom, preto prenajímateľ priestory uzamkol a veci nevydal. Svedok nevedel uviesť, kde je účtovníctvo spoločností. Daňové orgány nežiadali od žalobcu preukazovanie takých skutočností, ktoré by boli nad rámec jeho dôkazného bremena, a ktoré by sa týkali povinností jeho deklarovaného dodávateľa.
88. Žalobca taktiež namietal, že daňový subjekt nevie predpokladať, že by pri určitých dodávateľoch mal nad rámec svojich povinností zabezpečovať doklady o zdaniteľnom plnení pre prípad, že účtovná evidencia deklarovaného dodávateľa nebude k dispozícii. Aj k tejto námietke správny súd uvádza, že nepredloženie účtovníctva zo strany deklarovaných dodávateľov nebolo dôvodom na nepriznanie uplatňovaného daňového nároku. Správca dane vykonal dôkazy na preverenie žalobcom tvrdeného deklarovaného dodania tovaru a výsledky dokazovania nepotvrdili dodanie tovaru tak, ako to žalobca deklaroval.
V rámci tohto žalobného bodu žalobca ďalej poukazoval na to, že účasť na výsluchu svedka je právom daňového subjektu, preto ak toto právo nevyužil, nemôže ho žalovaný v celom rozhodnutí "atakovať" z neúčasti na výsluchu svedkov a predostierať to, akoby žalobca porušil zákonnú povinnosť. Je nepochybné, že v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku má daňový subjekt alebo jeho zástupca právo byť prítomný na výsluchu svedkov a klásť svedkom otázky, pričom o výsluchu svedkov má byť daňový subjekt alebo jeho zástupca včas vyrozumený. Zároveň je ale potrebné poukázať na
ustanovenie § 24 Daňového poriadku (v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných prepisov, ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť) a na to, že primárne je povinnosťou daňového subjektu preukázať splnenie podmienok pre uplatňovaný nárok. Za týmto účelom daňový subjekt predkladá povinné záznamy a evidencie vedené podľa príslušných právnych predpisov a doklady k nim a má aj právo navrhovať a predkladať na vykonanie rôzne dôkazy, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca v prejednávanej veci bol upovedomený o výsluchu svedkov a týchto sa nezúčastnil. Je pravdivé jeho tvrdenie, že je to jeho právo zúčastniť sa výsluchu svedkov a môže sa taktiež rozhodnúť, že sa výsluchov svedkov nezúčastní. Ak sa daňový subjekt ale rozhodne výsluchov svedkov nezúčastniť, nevyužíva tým dostatočný priestor, ktorý mu pri vykonávaní dôkazov prináleží, a to konfrontovať vlastné tvrdenia s odpoveďami svedka prostredníctvom kladených otázok, a tak objasňovať okolnosti deklarovaných obchodných transakcií. Takýmto postupom potom daňový subjekt prijíma obsah výsluchu svedka tak, ako bol realizovaný správcom dane. Žalovaný nevytýkal žalobcovi neúčasť na výsluchu svedkov v tom smere, že by išlo porušenie jeho povinností. Je ale potrebné uviesť, že ak žalobca vytýkal daňovým orgánom nedostatočné vykonanie dôkazov a nedostatočne zistený skutkový stav, je potom nelogický postup, ak nevyužil dostatočný priestor, ktorý mu prináležal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, keď sa nezúčastnil výsluchu svedkov a svojimi otázkami sa nesnažil prispieť k objasneniu deklarovaného dodania tovaru.
89. V závere správnej žaloby žalobca namietal, že je absurdné, ak mu neboli priznané daňové výdavky z dodávateľských faktúr, keď daňové orgány nespochybnili existenciu materiálneho plnenia a jeho účtovnú evidenciu s tým, že v prípade existencie materiálneho plnenia nemôže správca dane svojvoľne nepriznať odpočítanie dane. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je viazané na preukázanie splnenia v Zákone o dani z pridanej hodnoty stanovených podmienok, medzi ktoré patrí nielen existencia materiálneho plnenia, ale aj preukázanie, že deklarované dodanie tovaru, na základe ktorého sa uplatňujú odpočítanie DPH, bolo realizované deklarovaným dodávateľom.
V rámci tohto žalobného bodu žalobca taktiež namietal, že žalovaný a správca dane postupovali v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, a pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca nekonkretizoval, v čom konkrétne postup daňových orgánov nebol v súlade s požiadavkou vyslovenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku. S námietkami smerujúcimi voči vyhodnoteniu konkrétnych dôkazov, prednesenými v predchádzajúcich žalobných bodoch, sa správny súd vysporiadal v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca taktiež nekonkretizoval ani žalobnú námietku, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutia v rozpore so zisteným skutkovým stavom, a tým porušil zásady správy daní uvedené v § 3 Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu a obsahu preskúmavaných rozhodnutí taktiež nevyplýva, že by daňové orgány hodnotili dôkazy jednostranne, len v neprospech žalobcu, a že by neprihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, prípadne, že by nejaké dôkazy nevyhodnotili vôbec. Nebolo preukázané žalobcom tvrdené odňatie daňovej spravodlivosti.
90. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
91. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
92. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.