Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/66/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľky : A. M.,

bývajúca v K., proti odporcovi : Ing. M. M., bývajúci v K., zastúpený JUDr. J. K., advokátom

v K., o určenie manželského výživného, vedenej na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 19. novembra 2008 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Proti označenému rozsudku, ktorým krajský súd potvrdil jediný rozsudok okresného

súdu o určenie manželského výživného, podal v zákonom určenej lehote prostredníctvom

advokáta dovolanie odporca, ktorý jeho prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 236 ods. 1

a dôvodiac ustanovením Uviedol, že

odvolací súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 29.10.2008 o 10.00 hod., ktoré

však upovedomením zo dňa 6.10.2008 odročil na neurčito bez uvedenia dôvodu. Následne

v predmetnej veci odvolací súd rozhodol dňa 19.11.2008 bez nariadenia pojednávania tak,

že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Mal za to, že odvolací súd porušil zákon, keď takto

vo veci rozhodol, pretože ustanovenie taxatívne vymenováva dôvody, kedy

možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd mu svojim konaním odňal jeho

ústavné právo byť účastný súdneho konania a svojim postupom mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Odvolací súd mal na základe jeho odvolania preskúmať celý

prvostupňový rozsudok, a zistil by, že počas celého konania na súde prvého stupňa nebol

vôbec vypočutý, naviac prvostupňový súd rozhodol bez vykonania pojednávania. Po takomto

zistení mal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil rozsudok krajského

súdu a vyslovil právny názor podľa ktorého odvolací súd zruší rozsudok súdu prvého stupňa

a vec mu vráti na nové konanie.

Navrhovateľka sa písomne k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie odporcu smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dospel k záveru, že jeho dovolanie nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom ako je tomu v danej veci, je dovolanie proti

nemu prípustné, ak bol ním zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238

ods. 1 ). Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa je dovolanie prípustné, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci ( ) alebo ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ). Podľa

dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo

ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo

znakov uvedených v , a je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky

súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa. Napokon

z ustanovenia je zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu vykazuje jednak znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované

v ustanovení ako rozhodnutie (určenie manželského výživného), voči

ktorému dovolanie nie je prípustné, keďže predmetná vec je upravená zákonom o rodine.

S prihliadnutím na ustanovenia veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

a 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

K odňatiu možnosti odporcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

že počas celého konania na súde prvého stupňa nebol vôbec vypočutý, naviac prvostupňový

súd rozhodol bez vykonania pojednávania.

Z obsahu spisu je však zrejmé, že na súde prvého stupňa v predmetnej veci bolo

vytýčené viacero pojednávaní a to na deň 26.9.2007, 26.10.2007, 5.12.2007, 14.1.2008, ktoré

bolo odročené na 20.2.2008, na všetky tieto pojednávania bol odporca a jeho právny zástupca

riadne a včas predvolaný avšak na žiadnom z týchto pojednávaní sa ani právny zástupca

ani odporca nezúčastnili ani nežiadali pojednávanie odročiť. Vo veci bolo rozhodnuté

na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 20.2.2008. Ako je zrejmé z dôvodov

prvostupňový súd vychádzal z návrhu navrhovateľky a vyjadrenia odporcu k návrhu (č.l. 23).

K odňatiu možnosti odporcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť aj tým,

že odvolací súd rozhodol dňa 19.11.2008 bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

, , keď ustanovenie taxatívne vymenúva dôvody, kedy možno

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, a c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa (účinného od 15.10.2008)

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z dikcie ustanovenia , , vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu

ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu

osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,

ak to považuje za potrebné.

Odvolací súd by mal nariadiť pojednávanie a teda to považovať za potrebné v prípade,

ak sa namieta odňatie možnosti konať pred súdom, aby takémuto účastníkovi dodatočne

dožičil spravodlivý proces a to aj keď odvolací súd považuje argumenty účastníka odňatím

možnosti konať pred súdom za pochybné. V danom prípade ani tento argument neobstojí,

keďže odporca v odvolacom konaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom

navrhovateľke. Z uvedeného je zrejmé, že v súlade s (

ods. 2 bolo odporcovi garantované právo na verejné prejednávanie veci, keďže pojednávanie

predmetnej veci bolo uskutočnené na súde prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k právnemu záveru, že nevypočutím

odporcu na súde prvého stupňa, keď sa tento k návrhu navrhovateľky vyjadril a naviac svojou

nečinnosťou sa nezúčastnil ani jedného z pojednávaní pred prvostupňovým súdom, na ktoré

bol riadne a včas predvolaný, z ktorého sa neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie odročiť,

keď vo veci rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní ako aj tým, že odvolací súd vo veci

nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle ustanovenia , nebola

odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom

súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania

možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je možné

považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto

k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa odporcovi znemožnila realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle

Keďže v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

nie je podľa prípustné, a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho

konania sa už nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní nebol odporca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo navrhovateľke ( v spojení s a

ods. 1 ).

Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: