Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/67/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. A., bývajúceho v T.,

proti odporkyni Ing. T. A., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. Š., advokátom, so sídlom

v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod

sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

zo 4. novembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 18. júla 2008 č. k. – 23 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým odporkyni uložil povinnosť, aby umožnila navrhovateľovi

nerušene užívať a obývať byt č. 18 v bytovom dome súp. č. X. na V. a zdržala sa konania,

ktorým by navrhovateľovi znemožnila tento byt užívať a obývať, a to až do právoplatného

skončenia konania o určenie, že navrhovateľ je nájomcom tohto bytu. Dospel k záveru, že

boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a je potrebné

dočasne upraviť pomery účastníkov takýmto opatrením. Medzi účastníkmi je sporná otázka,

či navrhovateľ uzavrel zmluvu o nájme predmetného bytu, ktorou sa bude súd zaoberať v

konaní o určenie, či navrhovateľ je nájomcom bytu. Je nepochybné, že navrhovateľ do roku

2003 býval v byte nachádzajúcom sa v T., ktorý na základe dohody o vyporiadaní dedičstva

v dedičskom konaní po poručiteľke M. A. ( manželka navrhovateľa a matka odporkyne )

nadobudla v celosti odporkyňa. Následne navrhovateľ býval v predmetnom byte a platil

všetky úhrady s jeho užívaním spojené až do času, kým mu odporkyňa užívanie znemožnila

a požiadala o zrušenie trvalého pobytu navrhovateľa v tomto byte. Mal preto za preukázané,

že právo navrhovateľa na ochranu formou predbežného opatrenia je dostatočne osvedčené a je

ohrozované odporkyňou. V dôsledku jej konania navrhovateľ žije v provizórnych

podmienkach a vzniká stav, pri ktorom mu hrozí ujma na zdraví a obava zo vzniku škody.

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 4. novembra 2008 sp. zn. na

odvolanie odporkyne uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že súd prvého stupňa

správne zdôraznil účel a význam predbežných opatrení, ktorým je vo všeobecnosti rýchla

a dočasná úprava práv a povinností. Práve vzhľadom na jeho dočasný charakter sa pred

vydaním predbežného opatrenia nevyžaduje vykonanie dokazovania podľa § 120 a nasl.

, ale postačí len osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Pred vydaním predbežného

opatrenia má byť preto tvrdené a osvedčené, že existujú právne vzťahy medzi účastníkmi a že

tieto vyžadujú dočasnú úpravu. V danej veci navrhovateľ tvrdil a osvedčil, že bol dlhoročným

užívateľom bytu, ktorý mal v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou M. A.

( Z. ). Na základe osvedčenia o dedičstve z 12. 6. 2003 byt nadobudla do výlučného

vlastníctva odporkyňa a odvtedy navrhovateľ užíva predmetný byt. Vo februári 2008 došlo

medzi účastníkmi k nezhode ohľadom jeho užívania a navrhovateľ iné bývanie zabezpečené

nemá. K domu č. X. v T., o ktorom sa zmieňuje odporkyňa, je navrhovateľ spoluvlastníkom

v 3/10-inách, pričom nie je zrejmý ani stav tohto domu, ani okolnosti, či je obývaný inými

spoluvlastníkmi. Zo spisu vyplývajú aj ďalšie predpoklady, ktoré musí súd skúmať pri

nariadení predbežného opatrenia a to že v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí

nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi

účastníkmi, keďže povinný účastník nie je obmedzený predbežným opatrením spôsobom

neprimeraným povahe veci. Zdôraznil, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter a

zanikne, keď nastanú okolnosti uvedené v a to najneskôr rozhodnutím vo

veci samej.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu ( ako aj uzneseniu okresného súdu ) podala

dovolanie odporkyňa. Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zmeniť tak, že návrh na

nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. Namietala, že zo strany súdov nebol skúmaný

právny dôvod ako i naliehavosť na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutie bolo

predčasne vydané bez skúmania uvedených okolností, prečo je nezákonné.

Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska, dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podľa ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( ).

V sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je

procesne prípustné, i keď prípadne vykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2

Ustanovenie takto spod úpravy danej v a

vyníma určité uznesenia ( medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení ),

proti ktorým v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. Dovolanie

odporkyne, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, je preto

podľa neprípustné. Jej dovolanie by v dôsledku toho mohlo byť procesne

prípustné len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237

So zreteľom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť, neobmedzil sa dovolací

súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ( aj uzneseniu ) odvolacieho súdu, ak a) sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

podľa neprípustné. Navrhovateľka vady konania v zmysle

nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľka namietala nesprávne posúdenie splnenia

podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a inú ( nešpecifikovanú ) vadu konania,

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( a ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené

( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľkou vytýkané skutočnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladali by

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné ( o takýto prípad v danej veci nešlo ). To isté sa týka aj tzv.

inej vady konania podľa ( v tom zmysle, že poukazom na túto

vadu možno odôvodniť len procesne prípustné dovolanie ).

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie odporkyne podľa

neprípustné. So zreteľom na to, dovolanie odporkyne odmietol podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je takýto opravný prostriedok neprípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému navrhovateľovi proti odporkyni, ktorá

úspech nemala, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: