Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/89/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa C.,

s. r. o., so sídlom v B., proti odporcovi Ing. M. L. – K., stavebno-obchodná spoločnosť,

so sídlom v K., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom, so sídlom v M., o 257 885,50 Sk,

vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice rozsudkom z 23. januára 2007 č. k. -99 uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 257 885,50 Sk a náhradu trov konania 66 845,50 Sk

na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh

o zaplatenie 107 882 Sk s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Konanie

o vzájomnom návrhu o zaplatenie 408 800 Sk s príslušenstvom zastavil. Návrh odporcu

na prerušenie konania zamietol a zmenu návrhu, aby súd uložil navrhovateľovi zaplatiť

891 410 Sk so 14 % úrokom z omeškania od 20. 11. 2004 do zaplatenia a na náhradu trov

konania nepripustil. Uviedol, že účastníci konania ako podnikatelia uzatvorili dňa 27. 6. 2003

leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom hnuteľnej veci – mininakladača ( bobcat )

UNC 060 s podkopom a zbíjacím kladivom. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bol

splátkový kalendár a všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu. Na základe

navrhovateľom udelenej plnej moci prevzal odporca prostredníctvom ním splnomocnenej

osoby ( syna Ing. M. L. ) od predávajúceho – dodávateľa S., s. r. o., predmet nájmu, čo

potvrdil vlastnoručným podpisom na Protokole o uvedení do prevádzky. Tento si sám vybral,

nemal voči nemu výhrady a vedel, že nie je nový. Leasingová zmluva vyjadruje vôľu

zmluvných strán, nie je v rozpore s dobrými mravmi, zásadou rovného postavenia účastníkov

záväzkových vzťahov ani zásadou poctivého obchodného styku, preto je platná. Leasingový

nájomca bol povinný platiť leasingové splátky aj pri výskyte vád,

v dôsledku ktorých nemohol predmet leasingu užívať po určitú dobu a tieto vady mal

reklamovať. Preto námietky odporcu týkajúce sa neplatnosti zmluvy považoval za nedôvodné

a nárok uplatnený navrhovateľom na zaplatenie neuhradených splátok za dôvodný.

Za nedôvodný považoval návrh na prerušenie konania, vzájomný návrh odporcu a zmenu

návrhu nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania neboli podkladom pre konanie

o zmenenom návrhu. Konanie o vzájomnom návrhu v časti zastavil z dôvodu už začatého

konania a v časti vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie z dôvodu potreby vykonania

ďalších dôkazov. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 16. októbra 2008 sp. zn.

na odvolanie odporcu rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania, vyhovení návrhu, zastavení konania a trovách konania potvrdil.

Odvolanie proti výrokom o vylúčení časti vzájomného návrhu na samostatné konanie

a nepripustení zmeny návrhu ako neprípustné odmietol ( ).

Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania

18 656 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Stotožnil sa

so záverom súdu prvého stupňa o dôvodnosti nároku navrhovateľa, keďže má základ v obsahu

leasingovej zmluvy a s ňou súvisiacich všeobecných zmluvných podmienkach, zistenom

skutkovom stave, z ktorého vyplýva porušenie zmluvných podmienok odporcom. Uviedol, že

za bezvýznamnú možno považovať obranu odporcu spočívajúcu v tvrdeniach, že v dôsledku

porúch predmetu leasingu nemohol tento riadne užívať. Podľa bodu 1. 4. 2. všeobecných

zmluvných podmienok prenajímateľ totiž nezodpovedá za akékoľvek škody vzniknuté

z dôvodu vád, alebo funkčnosti predmetu leasingu ( prevádzkové riziká ). Leasingový

nájomca preto nie je oprávnený voči prenajímateľovi uplatňovať náhradu škody, ktorá

mu vznikla v súvislosti s odstraňovaním vád predmetu leasingu alebo v súvislosti s jeho

odstavením z prevádzky. Poukázal aj na skutočnosť, že odporca nevyužil možnosť znížiť

svoje finančné záväzky voči navrhovateľovi tým, že by mu odovzdal predmet leasingu podľa

dohodnutých podmienok a tým ho umožnil vrátiť dodávateľovi oproti vráteniu kúpnej ceny.

Za správne považoval rozhodnutie aj vo výrokoch, ktorými súd prvého stupňa zamietol

návrh na prerušenie konania, zastavil konanie a rozhodol o trovách konania. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca. Žiadal ho zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z § 237 písm. f/

O. s. p a jeho dôvodnosť z Namietal odňatie mu možnosti konať

pred súdom s poukazom na a nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedol, že na základe konania žalobcu došlo k zániku

leasingovej zmluvy ( 24. 10. 2003, 7. 6. 2003, 30. 12. 2004 ) a s účinnosťou od 17. 3. 2004

k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, čím zanikol vzťah medzi poskytovateľom leasingu -

navrhovateľom a dodávateľom leasingu. Jediným povinným subjektom ( § 357 Obchodného

zákonníka ) je navrhovateľ, ktorý má povinnosť nahradiť druhej strane – odporcovi škodu

spôsobenú odstúpením od zmluvy.

Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len

vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného právneho významu ( ).

Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie navrhovateľa proti potvrdzujúcemu

rozsudku nie je podľa prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z procesných vád vymenovaných v až g/ ( t. j. či v danej veci nejde

o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ).

Odporca namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom nešpecifikovaným postupom

odvolacieho súdu ( ) a nesprávne právne posúdenie veci (

písm. c/ ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba rozumieť

taký postup súdu, ktorým znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom

občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia

spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred

súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným

rozhodnutím. Ako príklad takéhoto rozhodnutia odporca označil rozhodnutie o zastavení

konania o vzájomnom návrhu.

V danej veci súd prvého stupňa zastavil konanie o vzájomnom návrhu o zaplatenie sumy

408 800 Sk s príslušenstvom s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého začatie

konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie ( aj v ktorej časti

krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ), pretože pred okresným súdom Trenčín

sa vedie konanie o návrhu odporcu ( ako navrhovateľa ) práve na zaplatenie tejto sumy

titulom náhrady škody. Odporca nespochybnil existenciu dôvodu pre zastavenie konania

o vzájomnom návrhu podľa uvedeného ustanovenia, a to ani v odvolaní proti rozsudku súdu

prvého stupňa. Preto tým, že konanie bolo v tejto časti zastavené pre prekážku podmienky

konania ( litispedencia ) neodňala sa odporcovi možnosť konať pred súdom. Dovolací súd

žiadny iný nesprávny postup súdu, ktorým by sa odporcovi odňala možnosť konať pred

súdom, nezistil.

Nesprávne právne posúdenie veci ( ) namietané odporcom

je síce relevantným dovolacím dôvodom, ale sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá

( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia ). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého potvrdzujúceho rozsudku, ale nezakladala by prípustnosť dovolania

v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd vec

správne právne posúdil prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné ( o taký prípad v prejednávanej veci nešlo ). Uvedené platí aj vo vzťahu

k dovolateľom vytýkaným nesprávnostiam skutkovej povahy.

Odporca navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním napadol

výrok tohto rozsudku o odmietnutí odvolania ( vylúčenie časti vzájomného návrhu na

samostatné konanie a nepripustenie zmeny návrhu ) smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď je pojaté do meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na túto povahu

rozhodnutia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania treba prípustnosť dovolania proti nemu

smerujúcemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie

proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území

Slovenskej republiky. Dovolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí odvolania nie podľa § 239

prípustné, keďže nemá charakter žiadneho z uvedených uznesení. Jeho prípustnosť

nie je daná ani podľa ( ako vyplýva zhora vady konania v tomto ustanovení

vymenované dovolací súd nezistil ).

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie odporcu procesne neprípustné. Dovolací súd preto jeho

dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Vzhľadom na

odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou skutkových

a právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi dovolací súd náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: