Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/92/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., IČO: X.,

so sídlom v B., proti povinnému J. C., zastúpenému opatrovníkom M., pre vymoženie

pohľadávky 32 038,- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

z 22. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 22. apríla 2008

sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Martin z 21. septembra 2007 č.k.

-64 ako aj uznesenie Okresného súdu Martin zo 16. júna 2008 č.k.

-119 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P. M. so sídlom Exekútorského úradu v L., požiadal písomným

podaním z 20. apríla 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie pre vymoženie 32 038,- Sk a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej

a exekučných titulov - právoplatných a vykonateľných platobných výmerov zo

4. apríla 2001 č. X., zo 17. októbra 2001 č. X., z 12. februára 2002 č. X., z 28. mája 2002

č. X., z 19. novembra 2002 č. X., zo 7. apríla 2003 č. X., z 2. októbra 2003 č. X.,

z 6. mája 2004 č. X., z 12. novembra 2004 č. X., z 1. februára 2005 č. X. vydaných Z.,

ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na

poistnom v sume 9 294 Sk, 3 532 Sk, 1 425 Sk, 1 871 Sk, 2 924 Sk, 1 915 Sk, 3 027 Sk,

3 642 Sk, 3 502 Sk a 906 Sk. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučné

tituly, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 26. júla 2005 uzavretej medzi Z. a V.,

a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 30. decembra 2005 medzi V., a.s.,

a S., a.s., s výpisom z prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre

pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.

Okresný súd Martin uznesením z 21. septembra 2007 č.k. -64 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekučnom

úrade pod sp. zn. EX 787/2007 zamietol. Toto rozhodnutie odôvodnil zistením, že nebol

preukázaný prechod práva zo subjektu, ktorému bolo právo priznané exekučným titulom na

oprávneného, keď nemal za preukázaný ani predchádzajúci prechod vymáhanej pohľadávky

zdôrazniac, že nebola pripojená príloha č. 1, v ktorej sa špecifikujú jednotlivé postupované

pohľadávky, ako originál alebo overená fotokópia.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 22. apríla 2008, sp. zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutie žiadosti o udelenie

poverenia. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako aj s jeho právnym

názorom, že oprávnená nepreukázala, že na ňu prešlo právo z exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala,

že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu ako aj prvostupňovému súdu, že spochybnil jej

postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže podľa ich názoru k návrhu na

vykonanie exekúcie predložené dokumenty kvalifikovaným spôsobom nepreukazujú prechod

práva z exekučného titulu. Poukázala na to, že (Exekučný

poriadok) a ani neukladajú účastníkovi exekučného konania

povinnosť preukázať práva originálom alebo listinou overenou oprávneným orgánom a že

predpokladom spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je jej predloženie v origináli alebo ako

overenej kópii a navyše prechod práva možno preukázať aj inak než len predložením

zmluvy o postúpení pohľadávok.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon v zákonnej lehote (§ 240

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

V posudzovanej veci rozhodoval odvolací súd formou uznesenia, pri ktorom sú

podmienky prípustnosti dovolania upravené v ustanoveniach

Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ako aj ak c) ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie

uvedených uznesení, preto podľa a proti nemu dovolanie nie je

prípustné.

Keďže pripúšťa možnosť podať dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v ustanovení až g/ ,

dovolací súd z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených

v predmetnom zákonnom ustanovení, pričom sa sústredil najmä na dovolateľkou namietanú

procesnú vadu uvedenú v pod písm. f/.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia,

je taký závadný procesný postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia

spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetná vada konania je

teda dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

je zaručené aj ( a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Keďže právo na spravodlivý proces

zahŕňa aj právo na súdnu ochranu a na výkon vykonateľného rozhodnutia, za jeho porušenie

treba považovať aj také rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietne žiadosť súdneho

exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre takéto rozhodnutie neboli

splnené zákonom stanovené podmienky. Zamietavé rozhodnutie súdu a následné zastavenie

exekučného konania (ako nevyhnutný následok právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia) totiž v konečnom dôsledku odopiera oprávnenému právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia.

Odvolací súd rozhodnutie o tom, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie

žiadosti o udelenie poverenia založil na právnom názore, že nebol preukázaný prechod

pohľadávky na oprávnenú. Tento záver odvolacieho súdu však nie je správny.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 37 ods. 3 veta prvá až tretia Exekučného poriadku proti inému než tomu,

kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je

v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že

naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti,

na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne

oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou

preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.

Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh

oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia [§ 37

ods. 3 (ďalej len "oprávnený")].

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4

prvá veta ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá

veta ).

Podľa veta prvá za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na

vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Skúma najmä,

či návrh na vykonanie exekúcie obsahuje všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený

exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne

vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami špecifikovanými v exekučnom titule, či

oprávnený, ak nie je totožný s osobou, ktorej svedčí právo z exekučného titulu alebo ak

označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí

v návrhu na vykonanie exekúcie prechod alebo prevod práva alebo povinnosti a či na

preukázanie svojich tvrdení predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil

k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej vyplýva,

že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, príp. zabezpečil splnenie vzájomnej

povinnosti, a ďalej, či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

V štádiu exekučného konania, v ktorom sa rozhoduje o vydaní poverenia, exekučný

súd vychádza z tvrdení oprávneného, ktoré sú uvedené v návrhu a z exekučného titulu. Pokiaľ

oprávnený tvrdí, že došlo k prechodu práva alebo povinnosti, súd v tomto štádiu neskúma, či

tvrdený prechod skutočne nastal; postačuje, ak je prechod práva alebo povinnosti osvedčený

skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Keďže v tomto štádiu konania súd dokazovanie

nevykonáva, nie je ani oprávnený skúmať, či k prechodu práva alebo povinnosti skutočne

došlo. Tieto otázky môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii,

prípadne konania o zastavenie exekúcie. Až vtedy totiž prichádza do úvahy vykonanie

dokazovania.

, ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok s účinnosťou od

1. septembra 2005 upravil akým spôsobom sa má preukázať skutočnosť, že došlo k prechodu

alebo prevodu práva alebo povinnosti. Oproti predchádzajúcej úprave (do 31. augusta 2005)

sa upustilo od požiadavky, že prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou

vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.

Iba v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu alebo

prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu po začatí exekučného konania,

stanovil požiadavku, aby účastníci priložili listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv

a povinností v origináli alebo osvedčenej fotokópii (znenie § 37 ods. 3 veta tretia Exekučného

poriadku do 30.11.2006). S účinnosťou od 1. decembra 2006 (novela Exekučného poriadku

č. ) sa už ani v týchto prípadoch predloženie listiny v origináli alebo osvedčenej

fotokópii nevyžaduje. To znamená, že počnúc od 1. septembra 2005 právna úprava od

oprávneného nepožaduje preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku

ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo

overenej oprávneným orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie.

V predmetnej veci podala oprávnená návrh na vykonanie exekúcie 13. apríla 2007

a tvrdila v ňom prechod práva z exekučného titulu postúpením pohľadávky. Ak v danom

štádiu konania odvolací súd dospel k záveru, že oprávnená bola povinná preukázať tvrdený

prechod práv a povinností z exekučného titulu predložením originálu zmluvy o postúpení

pohľadávky, resp. jej osvedčenou fotokópiou a z uvedeného vyvodili rozpor jej návrhu

na vykonanie exekúcie so zákonom, nerozhodli správne. V danom štádiu exekučného konania

sa totiž oba súdy zaoberali otázkami, ktoré mohli skúmať až v neskorších štádiách konania.

Tento nesprávny procesný postup súdov mal znaky odopretia spravodlivosti (denegatio

iustitiae) oprávnenej a mal za následok odňatie možnosti oprávnenej konať pred

súdom v zmysle

So zreteľom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ako aj jemu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a ods. 3

). Zároveň v súlade s ustanovením zrušil aj uznesenie

Okresného súdu Martin zo 16. júna 2008 č.k. -119, ktorým bolo rozhodnuté

o zastavení exekúcie aj keď toto uznesenie nebolo priamo napadnuté dovolaním oprávnenej.

Uznesenie o zastavení exekúcie bolo totiž nevyhnutným procesným dôsledkom

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd

prvého stupňa o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej povinnosti s poukazom na

ustanovenie § 44 ods. 3 EP, v zmysle ktorého ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla

právoplatné, súd exekúciu aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu

odvolanie nie je prípustné. Výrok o zastavení exekúcie má preto povahu závislého výroku v

zmysle ustanovenia a nebolo dôležité, že netvorí súčasť

dovolaním napadnutého rozhodnutia ale je obsahom samostatného uznesenia (R 73/2004).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnost vyhotovenia:

14