Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/36/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. a.s., so sídlom

v B., proti povinnej J. F., bývajúcej v M., o vymoženie 681,34 € (20 526,-- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. augusta 2008 sp.zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. augusta

2008 sp.zn. a uznesenia Okresného súdu Martin z 8. októbra 2007 č.k.

-39 a z 23. októbra 2008 č.k. -95 z r u š u j e a vec vracia

Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P. M. so sídlom Exekútorského úradu v L., požiadal písomným

podaním z 1. júna 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre

vymoženie sumy 20 526,-- Sk a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného

titulu platobných výmerov vydaných S. v B., pobočkou v Ž., ktorými bola povinnej uložená

povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na poistnom. K žiadosti pripojil návrh

na vykonanie exekúcie, exekučný titul, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok

z 30.11.2005 uzavretú medzi S., a.s. a V., a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok

z 30.12.2005 uzavretú medzi V., a.s. a S. a.s., včítane fotokópie výpisu z Prílohy č. 1 k

Zmluve.

Okresný súd Martin uznesením z 8. októbra 2007 č.k. -39 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že na základe predložených zmlúv nebol preukázaný prechod vymáhanej

pohľadávky z pôvodnej oprávnenej – S., a.s., na S., a.s., keď k zmluvám o postúpení

pohľadávok, nebola napriek výzve pripojená Príloha č. 1, v ktorej mala byť pohľadávka

špecifikovaná. Dohodu o postúpení pohľadávok v časti jej predmetu považoval preto za

nejasnú a neurčitú ( ). Okrem iného vychádzal z názoru, že neoverená fotokópia nie je

dôkazom so zodpovedajúcou preukaznou silou. Nejedná sa o listinu podľa , preto

na základe údajov z nej vyplývajúcich možno hovoriť len „o dôvodnom predpoklade.“

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením

z 28. augusta 2008 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia potvrdil. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nebol

preukázaný prechod práva z exekučného titulu z pôvodného navrhovateľa na oprávnenú.

Vyslovil názor, že fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávok neobsahujúce Prílohu č. 1, resp.

obsahujúce len neoverený výpis z tejto prílohy, nie sú takými dôkazmi, ktorými by bol nad

všetky pochybnosti preukázaný prechod vymáhanej pohľadávky na oprávnenú. Prechod práv

a povinností z exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky je treba

preukázať predložením originálu zmluvy alebo jej overenej fotokópie, včítane jej prílohy, ak

táto je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie oprávnená. Žiadala, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila tým, že v dôsledku nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu, jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

Vyčítala odvolaciemu súdu, že neuznal jej postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní

napriek tomu, že zo strany účastníkov konania nedošlo k spochybneniu zmluvy o postúpení

pohľadávok, ktorá bola uzavretá platne. Poukazovala na to, že

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“

alebo „EP“), ani , neukladajú účastníkovi exekučného konania

povinnosť preukázať prevod práva originálom alebo overenou kópiou listiny. Predpokladom

spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je preto jej predloženie v origináli alebo overenej kópii.

Navyše, prechod práva možno preukázať aj inak, než len predložením zmluvy o postúpení

pohľadávok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou exekučného konania) v zákonnej lehote ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení

dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného

realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola

splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. ,

z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného súdu

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre

takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ustanovenia § 44

ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zastavenie

exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania

v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná

odmietnutiu spravodlivosti.

Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci odvolací súd splnenie podmienok

pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

neposúdil správne.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu /§ 45/ a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení /ďalej

len „ Exekučný poriadok“ alebo „EP“/).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.

Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností.

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo

na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len

„oprávnený“).

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4

veta prvá ).

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta

prvá ).

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené

na zhodnom tvrdení účastníkov ( ).

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ).

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu

so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1

EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP),

či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými

v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané

právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená

povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva

alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či

oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,

z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil

splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza

z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu. V prípade tvrdeného

prechodu práva alebo povinnosti nie je v tomto štádiu konania oprávnený skúmať, či

k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo. Tieto otázky môžu byť až predmetom

konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne konania o zastavenie exekúcie.

Uvedené možno vyvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku

vo vzájomných súvislostiach, najmä z toho, že tento zákon rozlišuje viaceré štádiá

exekučného konania, že náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie je aj prípadné označenie

dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva, že na preukázanie prechodu práva alebo povinnosti

sa nevyžaduje predloženie listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom, resp., ak

k nemu došlo pred začatím exekučného konania, vôbec nie je ani ustanovený spôsob, akým sa

má táto skutočnosť preukázať, a že zákon výslovne predpokladá spochybňovanie právneho

nástupníctva osoby uvedenej v exekučnom titule až v prípadných námietkach povinného proti

exekúcii. Nemožno prehliadať, že povinný sa o exekúcii dozvie až doručením upovedomenia

o začatí exekúcie a že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa však

prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, a nie medzi

oprávneným a súdom. Medzi oprávneným a povinným môže byť spor o začatie exekúcie

(konanie o námietkach povinného), spor o zastavenie exekúcie a spor o odklad exekúcie.

Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii nespochybní tvrdenie oprávneného o prechode

práva alebo povinnosti a ním predložené alebo navrhnuté dôkazy na túto okolnosť, resp.

námietky vôbec nepodá, teda ak prechod práva alebo povinnosti neoznačí za sporný, nie je

dôvod nevychádzať z tvrdenia oprávneného. Nemožno vylúčiť ani to, že povinný tvrdený

prechod práva alebo povinnosti výslovne potvrdí, čo znamená v zmysle citovaného

ustanovenia v spojení s možnosť súdu osvojiť si

zhodné skutkové tvrdenia účastníkov bez toho, aby bolo potrebné vykonať dôkazy

navrhované oprávneným. Už i z pohľadu tejto možnosti by mohlo byť zo strany súdu

neefektívne trvať na dopĺňaní dôkazov predložených oprávneným alebo na predkladaní

ďalších dôkazov v štádiu konania, keď povinný tvrdenia oprávneného ešte neurobil spornými.

Záver súdu o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom pre nepreukázanie prechodu

práva alebo povinnosti z exekučného titulu (pokiaľ návrh má všetky predpísané náležitosti

vrátane tvrdenia oprávneného o prechode alebo prevode práva alebo povinnosti spolu

s predložením alebo aspoň označením dôkazov preukazujúcich toto tvrdenie) v štádiu konania

o žiadosti o udelenie poverenia neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že môže byť len

výsledkom hodnotenia navrhnutých alebo predložených dôkazov až po ich riadnom vykonaní,

s výnimkou, ak sa tvrdený prechod práva alebo povinnosti odvodzuje priamo z právneho

predpisu (v zmysle sa právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky nedokazujú). Riadne vykonanie dôkazov predpokladá

nariadenie pojednávania ( ) s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť

a vyjadriť sa k nim ( ). Tento postup súdu však prichádza do úvahy najskôr až

v súvislosti s námietkami povinného proti exekúcii.

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej ,

t.j. do 31.8.2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva možno

preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo

z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom

riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely

Exekučný poriadok od tejto požiadavky upustil, čím sa podstatne odklonil od právnej úpravy

vyplývajúcej z , ktorá v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje

preukázanie prechodu povinnosti alebo práva len listinou vydanou alebo overenou štátnym

orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia § 43 ods. 2, ktorý splnenie podmienky alebo

vzájomnej povinnosti oprávneného vyžaduje preukázať pripojením listiny vydanej alebo

overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých

dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu

po začatí exekučného konania, stanovil požiadavku, aby účastníci doložili listinu

preukazujúcu prevod alebo prechod práv a povinností a to v origináli alebo osvedčenej

fotokópii (§ 37 ods. 3 tretia veta v spojení s § 37 ods. 4 EP v znení do 30.11.2006), pričom

od účinnosti novely vykonanej , t.j. od 1.12.2006 už formu takejto

listiny neupravuje, teda nevyžaduje jej predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii.

Od 1.9.2005 oprávnený (ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nie je povinný

preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred

začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným

orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie, pričom zákon neurčuje

ani prostriedky, ktoré môže označiť či predložiť na preukázanie tejto skutočnosti. Rešpektujúc

princíp dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie prechodu alebo prevodu práva

alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť alebo navrhnúť dôkazy, aké uzná za vhodné.

Ako však už bolo uvedené, za týchto okolností môže súd dospieť k záveru o nepreukázaní

prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti oprávneným len na základe hodnotenia ním

navrhnutých alebo predložených dôkazov, riadne vykonaných na pojednávaní. Len takýto

postup súdu zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv v občianskom súdnom konaní,

vyplývajúcej z citovaného ustanovenia

V prejednávanej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod

práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom

na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení pohľadávok.

Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom

z dôvodu nepreukázania prechodu práva na oprávnenú, so zreteľom na už uvedené,

nerozhodol správne. Svoj právny záver totiž vyvodil z hodnotenia dôkazov predložených

oprávnenou bez ich riadneho vykonania, ktoré v tomto štádiu konania ani neprichádzalo

do úvahy. Jeho postup tak nebol v súlade s a so základným právom oprávnenej

na súdnu ochranu. Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1

). Zároveň zrušil pre nesprávnosť aj uznesenie súdu prvého stupňa a v spojitosti s ním

okresným súdom vydané uznesenie o zastavení exekúcie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie

konanie ( ).

Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že i kópia (fotokópia listiny) je

listinou a teda dôkazným prostriedkom a že otázka jej pravosti, hodnovernosti, úplnosti, či

spôsobilosti preukazovať tvrdenú okolnosť je výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov

súdom. Ďalej dodáva, že ak v preskúmavanej veci je z predložených zmlúv o postúpení

pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj iných pohľadávok voči veľkému počtu iných

subjektov, požiadavka súdu na predloženie overenej kópie celej Prílohy č. 1 k týmto

zmluvám, obsahujúcej špecifikáciu všetkých pohľadávok, by viedla k nadbytočnému a teda

nehospodárnemu zvyšovaniu trov exekúcie (trov oprávnenej), a v konečnom dôsledku aj

k zaťažovaniu povinnej. Pokiaľ by povinná tvrdenie oprávnenej o prechode práva

z exekučného titulu nespochybnila, resp. ho výslovne potvrdila, takéto zvýšené náklady

spojené s vymáhaním pohľadávky by vôbec nemuseli vzniknúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová