Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
403/370990.4d1ca2.pdf
PDF · 113.3 KB
No categories available
4Cdo/36/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 36/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. a.s., so sídlom
v B., proti povinnej J. F., bývajúcej v M., o vymoženie 681,34 € (20 526,-- Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 17 Er 2267/2007, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. augusta 2008 sp.zn. 9 CoE 87/2008,
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. augusta
2008 sp.zn. 9 CoE 87/2008 a uznesenia Okresného súdu Martin z 8. októbra 2007 č.k.
17 Er 2267/2007-39 a z 23. októbra 2008 č.k. 17 Er 2267/2007-95 z r u š u j e a vec vracia
Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor JUDr. P. M. so sídlom Exekútorského úradu v L., požiadal písomným
podaním z 1. júna 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
vymoženie sumy 20 526,-- Sk a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného
titulu platobných výmerov vydaných S. v B., pobočkou v Ž., ktorými bola povinnej uložená
povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na poistnom. K žiadosti pripojil návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok
z 30.11.2005 uzavretú medzi S., a.s. a V., a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok
z 30.12.2005 uzavretú medzi V., a.s. a S. a.s., včítane fotokópie výpisu z Prílohy č. 1 k
Zmluve.
Okresný súd Martin uznesením z 8. októbra 2007 č.k. 17 Er 2267/2007-39 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že na základe predložených zmlúv nebol preukázaný prechod vymáhanej
pohľadávky z pôvodnej oprávnenej – S., a.s., na S., a.s., keď k zmluvám o postúpení
pohľadávok, nebola napriek výzve pripojená Príloha č. 1, v ktorej mala byť pohľadávka
špecifikovaná. Dohodu o postúpení pohľadávok v časti jej predmetu považoval preto za
nejasnú a neurčitú (§ 37 OZ). Okrem iného vychádzal z názoru, že neoverená fotokópia nie je
dôkazom so zodpovedajúcou preukaznou silou. Nejedná sa o listinu podľa § 129 O.s.p., preto
na základe údajov z nej vyplývajúcich možno hovoriť len „o dôvodnom predpoklade.“
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením
z 28. augusta 2008 sp.zn. 9 CoE 87/2008 uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia potvrdil. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nebol
preukázaný prechod práva z exekučného titulu z pôvodného navrhovateľa na oprávnenú.
Vyslovil názor, že fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávok neobsahujúce Prílohu č. 1, resp.
obsahujúce len neoverený výpis z tejto prílohy, nie sú takými dôkazmi, ktorými by bol nad
všetky pochybnosti preukázaný prechod vymáhanej pohľadávky na oprávnenú. Prechod práv
a povinností z exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky je treba
preukázať predložením originálu zmluvy alebo jej overenej fotokópie, včítane jej prílohy, ak
táto je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie oprávnená. Žiadala, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnila tým, že v dôsledku nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu, jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu.
Vyčítala odvolaciemu súdu, že neuznal jej postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní
napriek tomu, že zo strany účastníkov konania nedošlo k spochybneniu zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktorá bola uzavretá platne. Poukazovala na to, že zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“
alebo „EP“), ani Občiansky súdny poriadok, neukladajú účastníkovi exekučného konania
povinnosť preukázať prevod práva originálom alebo overenou kópiou listiny. Predpokladom
spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je preto jej predloženie v origináli alebo overenej kópii.
Navyše, prechod práva možno preukázať aj inak, než len predložením zmluvy o postúpení
pohľadávok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníčkou exekučného konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon
vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného
realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola
splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000,
z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného súdu
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre
takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zastavenie
exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania
v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná
odmietnutiu spravodlivosti.
Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci odvolací súd splnenie podmienok
pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neposúdil správne.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu /§ 45/ a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení /ďalej
len „ Exekučný poriadok“ alebo „EP“/).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.
Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako
oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci
konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo
povinností.
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo
na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len
„oprávnený“).
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4
veta prvá O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p.).
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené
na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.).
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.).
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu
so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1
EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP),
či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými
v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané
právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená
povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva
alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či
oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,
z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil
splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle
§ 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza
z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu. V prípade tvrdeného
prechodu práva alebo povinnosti nie je v tomto štádiu konania oprávnený skúmať, či
k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo. Tieto otázky môžu byť až predmetom
konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne konania o zastavenie exekúcie.
Uvedené možno vyvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku
vo vzájomných súvislostiach, najmä z toho, že tento zákon rozlišuje viaceré štádiá
exekučného konania, že náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie je aj prípadné označenie
dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva, že na preukázanie prechodu práva alebo povinnosti
sa nevyžaduje predloženie listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom, resp., ak
k nemu došlo pred začatím exekučného konania, vôbec nie je ani ustanovený spôsob, akým sa
má táto skutočnosť preukázať, a že zákon výslovne predpokladá spochybňovanie právneho
nástupníctva osoby uvedenej v exekučnom titule až v prípadných námietkach povinného proti
exekúcii. Nemožno prehliadať, že povinný sa o exekúcii dozvie až doručením upovedomenia
o začatí exekúcie a že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa však
prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, a nie medzi
oprávneným a súdom. Medzi oprávneným a povinným môže byť spor o začatie exekúcie
(konanie o námietkach povinného), spor o zastavenie exekúcie a spor o odklad exekúcie.
Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii nespochybní tvrdenie oprávneného o prechode
práva alebo povinnosti a ním predložené alebo navrhnuté dôkazy na túto okolnosť, resp.
námietky vôbec nepodá, teda ak prechod práva alebo povinnosti neoznačí za sporný, nie je
dôvod nevychádzať z tvrdenia oprávneného. Nemožno vylúčiť ani to, že povinný tvrdený
prechod práva alebo povinnosti výslovne potvrdí, čo znamená v zmysle citovaného
ustanovenia § 120 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. možnosť súdu osvojiť si
zhodné skutkové tvrdenia účastníkov bez toho, aby bolo potrebné vykonať dôkazy
navrhované oprávneným. Už i z pohľadu tejto možnosti by mohlo byť zo strany súdu
neefektívne trvať na dopĺňaní dôkazov predložených oprávneným alebo na predkladaní
ďalších dôkazov v štádiu konania, keď povinný tvrdenia oprávneného ešte neurobil spornými.
Záver súdu o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom pre nepreukázanie prechodu
práva alebo povinnosti z exekučného titulu (pokiaľ návrh má všetky predpísané náležitosti
vrátane tvrdenia oprávneného o prechode alebo prevode práva alebo povinnosti spolu
s predložením alebo aspoň označením dôkazov preukazujúcich toto tvrdenie) v štádiu konania
o žiadosti o udelenie poverenia neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že môže byť len
výsledkom hodnotenia navrhnutých alebo predložených dôkazov až po ich riadnom vykonaní,
s výnimkou, ak sa tvrdený prechod práva alebo povinnosti odvodzuje priamo z právneho
predpisu (v zmysle § 121 O.s.p. sa právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky nedokazujú). Riadne vykonanie dôkazov predpokladá
nariadenie pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.) s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť
a vyjadriť sa k nim (§ 123 O.s.p.). Tento postup súdu však prichádza do úvahy najskôr až
v súvislosti s námietkami povinného proti exekúcii.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z.,
t.j. do 31.8.2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva možno
preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo
z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom
riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely
Exekučný poriadok od tejto požiadavky upustil, čím sa podstatne odklonil od právnej úpravy
vyplývajúcej z § 256 ods. 2 O.s.p., ktorá v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje
preukázanie prechodu povinnosti alebo práva len listinou vydanou alebo overenou štátnym
orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia § 43 ods. 2, ktorý splnenie podmienky alebo
vzájomnej povinnosti oprávneného vyžaduje preukázať pripojením listiny vydanej alebo
overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých
dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu
po začatí exekučného konania, stanovil požiadavku, aby účastníci doložili listinu
preukazujúcu prevod alebo prechod práv a povinností a to v origináli alebo osvedčenej
fotokópii (§ 37 ods. 3 tretia veta v spojení s § 37 ods. 4 EP v znení do 30.11.2006), pričom
od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z., t.j. od 1.12.2006 už formu takejto
listiny neupravuje, teda nevyžaduje jej predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii.
Od 1.9.2005 oprávnený (ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nie je povinný
preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred
začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným
orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie, pričom zákon neurčuje
ani prostriedky, ktoré môže označiť či predložiť na preukázanie tejto skutočnosti. Rešpektujúc
princíp dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie prechodu alebo prevodu práva
alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť alebo navrhnúť dôkazy, aké uzná za vhodné.
Ako však už bolo uvedené, za týchto okolností môže súd dospieť k záveru o nepreukázaní
prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti oprávneným len na základe hodnotenia ním
navrhnutých alebo predložených dôkazov, riadne vykonaných na pojednávaní. Len takýto
postup súdu zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv v občianskom súdnom konaní,
vyplývajúcej z citovaného ustanovenia § 1 O.s.p.
V prejednávanej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod
práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom
na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení pohľadávok.
Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom
z dôvodu nepreukázania prechodu práva na oprávnenú, so zreteľom na už uvedené,
nerozhodol správne. Svoj právny záver totiž vyvodil z hodnotenia dôkazov predložených
oprávnenou bez ich riadneho vykonania, ktoré v tomto štádiu konania ani neprichádzalo
do úvahy. Jeho postup tak nebol v súlade s § 1 O.s.p. a so základným právom oprávnenej
na súdnu ochranu. Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1
O.s.p.). Zároveň zrušil pre nesprávnosť aj uznesenie súdu prvého stupňa a v spojitosti s ním
okresným súdom vydané uznesenie o zastavení exekúcie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že i kópia (fotokópia listiny) je
listinou a teda dôkazným prostriedkom a že otázka jej pravosti, hodnovernosti, úplnosti, či
spôsobilosti preukazovať tvrdenú okolnosť je výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov
súdom. Ďalej dodáva, že ak v preskúmavanej veci je z predložených zmlúv o postúpení
pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj iných pohľadávok voči veľkému počtu iných
subjektov, požiadavka súdu na predloženie overenej kópie celej Prílohy č. 1 k týmto
zmluvám, obsahujúcej špecifikáciu všetkých pohľadávok, by viedla k nadbytočnému a teda
nehospodárnemu zvyšovaniu trov exekúcie (trov oprávnenej), a v konečnom dôsledku aj
k zaťažovaniu povinnej. Pokiaľ by povinná tvrdenie oprávnenej o prechode práva
z exekučného titulu nespochybnila, resp. ho výslovne potvrdila, takéto zvýšené náklady
spojené s vymáhaním pohľadávky by vôbec nemuseli vzniknúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová