Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/70/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Eleny Bertothyovej, PhD. a JUDr. Evy

Baranovej v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, proti žalovaným: 1/ Krajský

stavebný úrad Nitra, 2/ Ing. P. V., zastúpený advokátkou JUDr. G. N., so sídlom F., N.,

3/ J. R., 4/ M. K., zastúpená advokátom JUDr. N. K., 5/ RNDr. PhMr. J. K., zastúpený

advokátom JUDr. N. K., 6/ Ing. I. B., 7/ Ing. Arch. I. M., 8/ Ing. Ľ. K., 9/ Ing. J. M.,

10/ Ing. M. P., 11/ Ing. E. B., 12/ O. H., 13/ Ú., N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného v 1. rade č. -430-003 zo dňa 18.05.2006, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -106 zo dňa 15. januára 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-106 zo dňa 15. januára 2008 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca podľa

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1.rade

uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní žalovaného

- 2 -

vo 4. a 5. rade proti rozhodnutiu Mesta N. č. SP 24153/2005-004-Ing.Va zo dňa 11.01.2006.

Týmto rozhodnutím bola v zlúčenom konaní povolená stavba „Rodinný dom P.“ umiestnená

na pozemku parc. č. 104 v kat. území N. pre vlastníka Ing. P. V.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že krajský súd nepovažoval žalobné námietky

žalobcu za opodstatnené, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré

mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný správny orgán rozhodol v súlade so zákonom.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal,

aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie

Krajského stavebného úradu v Nitre z 18.05.2006 sp. zn. -430-003 zruší a vec

mu vráti a ďalšie konanie.

Vytýkal súdu, že ako jeden z dôvodov zamietnutia žaloby uviedol nedostatky

v náležitostiach návrhu prokurátora podľa , a to preukázanie

verejného záujmu na podaní žaloby prokurátorom. Toto tvrdenie súdu nemá oporu v žiadnom

ustanovení a vychádza zo znenia ustanovenia

písm. b/ , ktoré bolo účinné do 31.12.2001 a s účinnosťou od 01.01.2002 zákon nevyžaduje,

aby prokurátor preukazoval súdu verejný záujem na podaní svojej žaloby. Ďalším dôvodom

zamietnutia žaloby bola tá skutočnosť, že žaloba neobsahovala tvrdenie prokurátora o tom, či

podaním žaloby nebudú dotknuté práva účastníka konania nadobudnuté v dobrej viere.

Žalobca poukázal na ustanovenie , z ktorého vyplýva povinnosť pre

prokurátora, aby nepodával neúčelné alebo formálne návrhy, prípadne, aby zvážil, nech

subjektívnym trvaním na dôvodoch protestu nedochádza k zbytočným ujmám na právach

alebo škodám účastníkom konania, ale táto povinnosť nie je určená ako podstatná náležitosť

žaloby. Konštatoval, že ak bol krajský súd toho názoru, že žaloba má vady, mal žalobcu

vyzvať na ich odstránenie, a v prípade, ak by žalobca vady neodstránil, mal konanie

uznesením podľa zastaviť. Napriek uvedeným výhradám žalobcu

napadnuté rozhodnutie preskúmal. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia ničím nespochybnil jeho tvrdenie, že neboli splnené podmienky na spojenie

územného konania so stavebným konaním, a preto bolo stavebnými úradmi porušené

ustanovenie § 39a ods. 4 Stavebného zákona. Konštatoval, že v samotnej projektovej

dokumentácii je poukázané na nebezpečenstvo poškodenia susedných budov, nevhodné

podlažie na realizáciu takej stavby, samotné rozmery pozemku, svahovitosť terénu atď., preto

- 3 -

bolo zrejmé, že podmienky umiestnenia stavby nie sú vzhľadom na pomery územia

jednoznačné. Vytýkal súdu, že sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s rozporom medzi

výpoveďou žalovaného v 6. rade, podľa ktorého nejde v podlaží stavby o navážaninu, ale

o zvyšky zbúraného domu a projektovou dokumentáciou a tiež to, že ak sa stotožnil

s tvrdením žalovaných v 1. a 2. rade, že v prípade, ak je dané územie riešené územným

plánom zóny, zákon nevyžaduje osobitné územné konanie, súd neuviedol, ktoré konkrétne

ustanovenia Územného plánu mesta N. dovoľujú umiestnenie stavby takého rozsahu v tomto

konkrétnom území na hradnom vrchu v N.

Za pochybenie žalovaného v 1. rade a súdu považuje žalobca povolenie umiestniť

nadzemné časti stavby 0,7 m od hranice susediacich pozemkov bez rešpektovania ustanovenia

, vyhlášky č. , pričom stavebné úrady ako podklad pre svoje

rozhodnutie neuvádzajú výpočty a merania preukazujúce splnenie požiadaviek na vzájomné

vzdialenosti podľa ustanovenia vyhlášky č. alebo splnenie

požiadaviek podľa územného plánu zóny. Súd správnosť a zákonnosť rozhodnutia stavebných

úradov odôvodnil iba všeobecným odkazom na projektovú dokumentáciu a Územný plán

mesta N. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že sa súd nevysporiadal ani s tou časťou žaloby,

v ktorej tvrdil, že správne orgány sa nevysporiadali s námietkou žalovaného v 4. a 5. rade,

týkajúcej sa vplyvu zamýšľanej novostavby na existujúce nehnuteľnosti v okolí, konkrétne

ich pivnicu vytesanú do skalnatého podlažia, do ktorého má byť prenášané samotné zaťaženie

novostavby. Uviedol, že nepovažuje názor súdu, že poučenie dané žalovaným v 4. a 5. rade

o ich práve v prípade vzniku škody obrátiť sa na všeobecný súd a uplatniť si náhradu škody,

za správny, keďže také poučenie nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Správneho poriadku

a priamo odporuje základným zásadám správneho konania. Napokon žalobca v odvolaní

poukázal na to, že dôvodom zamietnutia žaloby podľa bolo zistenie súdu,

že práva stavebníka nadobudnuté v dobrej viere by boli dotknuté väčšmi ako čo najmenej,

pričom taký dôvod uvedené ustanovenie nepozná. V tejto časti je preto rozhodnutie

súdu nepreskúmateľné.

Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že pri umiestňovaní stavby v súvislosti s odstupovými

vzdialenosťami sa vychádzalo z predloženej projektovej dokumentácie stavby, z konfigurácie

terénu a z vyjadrení jednotlivých dotknutých orgánov. Po posúdení všetkých aspektov

súvisiacich s umiestnením stavby bolo zistené, že stavbu je možné umiestniť v súlade

- 4 -

s ustanovením , , vyhlášky č. a ustanovením Stavebného

zákona. Konštatoval, že žalobca nesprávne aplikuje tieto ustanovenia vzhľadom na

umiestnenie stavby, jednoznačnosť pomerov v území a technické riešenie stavby (zakladanie

stavby). Poukázal na to, že z ustanovenia § 39a ods. 4 Stavebného zákona nevyplýva, že by

stavebný úrad v spojenom územnom konaní so stavebným konaním určoval aj podmienky

technického riešenia vhodnosti zakladania stavby. Stavebný úrad neurčuje podmienky

technického riešenia stavby a nehodnotí statické výpočty stavby. Za technické riešenie stavby

(teda aj za spôsob založenia stavby) a za správnosť a obsah projektovej dokumentácie

zodpovedajú jednotliví projektanti stavby.

Podľa žalovaného stavbu z hľadiska statiky stavby bolo možné povoliť, pretože

v technickej správe sa uvádza, že geologickým prieskumom bolo zistené, že pozemok sa

nachádza na navážkach , preto založenie stavby je riešené prenosom zaťaženia do skalnatého

masívu, ktorý sa nachádza pod navážkami pomocou betónových pilót.

Žalovaný k námietke žalobcu, že neboli dodržané ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z.

z. o vzdialenostiach stavby od spoločných hraníc pozemkov uviedol, že v odvolacom konaní

preskúmal prvostupňové rozhodnutie aj z tohto hľadiska, pričom vychádzal okrem iného

z vyjadrenia Mesta N. zo dňa 10.05.2006 č. 9561/06, v ktorom mesto uviedlo, že z hľadiska

stanovených regulatívov v schválenom ÚPN Mesta N. navrhovaná zástavba je v súlade

s ÚPN. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nemal preto dôvod spochybňovať toto

vyjadrenie a tiež záväzné stanovisko Mesta N. z 31.10.2005, ktorým potvrdilo súlad

s územnoplánovacou dokumentáciou.

Žalovaný tiež vo vyjadrení uviedol, že z predložených dokladov ku žiadosti o vydanie

stavebného povolenia v spojenom stavebnom a územnom konaní (najmä z kópie katastrálnej

mapy a listu vlastníctva č. 537) nevyplývalo, že na susednom pozemku parc. č. X., vlastníkom

ktorého sú žalovaní vo 4. a 5. rade by bola umiestnená stavba pivnice. Preto nebolo možné do

projektovej dokumentácie novostavby zapracovať prípadné opatrenia na ochranu tejto stavby.

Žalovaný zdôraznil, že aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré

rozhodovalo o proteste žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného z 18.05.2006 č. KSUNR-2006-

430-003 vo svojom rozhodnutí potvrdilo dostatočné odôvodnenie umiestnenia stavby

- 5 -

odvolacím orgánom aj na hranici pozemku, pretože jej umiestnením nebude trvalo obmedzené

užívanie susedného pozemku na určený účel.

Žalovaný uviedol, že sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s dôvodom odvolania

žalovaných v 4. a 5. rade týkajúcich sa možnosti spôsobenia škody na jeho majetku (pivnici)

pri realizácii stavby, keď uviedol, že v prípade spôsobenia škody na majetku odvolateľa je

stavebník povinný ju nahradiť. Ak nedôjde k dohode o náhrade spôsobenej škode, je

potrebné, aby sa poškodení obrátili na súd.

Žalovaný v 2. rade Ing. P. V. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa

stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že žaloba žalobcu neobsahovala zákonom

vyžadované náležitosti a preto má za to, že neboli splnené podmienky na začatie konania

podľa druhej hlavy piatej časti Konštatoval, že postupom a rozhodnutím správnych

orgánov nedošlo k porušeniu ustanovenia § 39a ods. 2 a 4 Stavebného zákona, ani neboli

porušené ustanovenia a vyhlášky č. Žiadal preto, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo a dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 29. apríla 2009 ( a ).

Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie

o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej tavbe alebo jej prístavbe

a nadstavbe , ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri

ostatných stavbách tak urobí za predpokladu , že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú

z územného plánu zóny.

Podľa vyhlášky č. stavbu možno umiestniť na hranici

pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na

určený účel.

- 6 -

Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi

nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov

nesmie byť menšia ako 2 m ( vyhlášky č ).

V stiesnených podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na

4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien sú okná obytných miestností; v tých prípadoch sa

nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3 (§ 6

ods. 4 vyhlášky č. ).

Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4,

možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na

vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny (§ 6 ods. 5

vyhlášky č. ).

Podľa vyhlášky č. stavba a jej zmena musia byť

navrhnuté a zhotovené tak, aby zaťaženie a iné vplyvy, ktorým je vystavená počas výstavby

a počas užívania pri riadne uskutočňovanej bežnej údržbe , nemohli spôsobiť okamžité alebo

postupné zrútenie, prípadne iné poškodenie ktorejkoľvek jej časti alebo priľahlej stavby.

Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak

ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí stavebných orgánov v prípadoch, v ktorých sa

nevyhovelo protestu prokurátora, a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa odvolacieho súdu je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že z ustanovení

po 01.01.2002 nevyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu

podľa je preukazovanie neverejného záujmu na podaní takej

žaloby. Krajský súd napriek vyslovenej výhrade voči úplnosti žaloby rozhodnutie žalovaného

preskúmal v medziach žaloby a vo veci meritórne rozhodol. Z uvedeného dôvodu právny

názor krajského súdu týkajúci sa podstatných náležitosti žaloby prokurátora nemá právny

význam pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

Krajský súd sa vo svojom rozsudku dôsledne zaoberal žalovanými námietkami

žalobcu, že na postup stavebného úradu podľa § 39a ods. 2. a 4 Stavebného zákona neboli

- 7 -

splnené podmienky a dôvodne sa stotožnil so závermi žalovaného, ktorý vychádzal

z technickej správy autorizovaného statika stavieb a kladných vyjadrení a stanovísk Mesta N.

a Krajského pamiatkového úradu v N., pretože stavba domu je umiestnená v pamiatkovej

rezervácii Mesta N. Keďže Mesto N. predložilo v správnom konaní vyjadrenie, že stavba je

umiestnená na území, ktoré je riešené v súlade s ÚPN a tiež dalo kladné stanovisko

k projektovej dokumentácii, krajský súd nepochybil, keď pri posudzovaní zákonnosti postupu

a rozhodovania žalovaného na neprihliadal. Námietka žalobcu, že súd neuviedol, ktoré

konkrétne ustanovenia Územného plánu mesta N. dovoľujú umiestnenie dotknutej stavby je

nedôvodná, pretože predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného a nie

vyjadrenia a stanoviská Mesta N. a iných dotknutých orgánov.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd sa

nevysporiadal s rozporom medzi výpoveďou žalovaného v 6. rade a projektovou

dokumentáciou, pretože skutkový stav, z ktorého vychádzal žalovaný i stavebný úrad prvého

stupňa bol zistený geologickým prieskumom, ktorý potvrdil, že podlažie domu tvorí

navážanina. Toto zistenie potom bolo predmetom riešenia umiestnenia stavby prenosom

zaťaženia objektu do skalnatého masívu pomocou betónových pilót. Výpoveď vlastníka

susedného pozemku podľa názoru odvolacieho súdu nebola spôsobilá spochybniť uvedené

technické riešenie.

K námietke žalobcu, že pri umiestnení stavby neboli rešpektované ustanovenia § 6

ods. 3 a 4 vyhlášky č. žalovaný aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne

odôvodnil, že v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými

domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných

miestností. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc

pozemkov podľa ustanovenia § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky, pretože v protiľahlej stene

orientovanej k pozemku a stavbe žalovaných vo 4. a 5. rade nie je situované okno obytnej

miestnosti, žalovaný neporušil zákon, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

potvrdil.

Odvolacia námietka týkajúca sa vysporiadania správnych orgánov s námietkou

žalovaného v 4. a 5. rade týkajúcej sa umiestnenia stavby domu a možných škôd na susedných

stavbách podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná, pretože správne orgány o týchto

námietkach rozhodli správne, vychádzali z odborných vyjadrení a stanovísk a pretože

- 8 -

žalovaní vo 4. a 5. rade nevedeli preukázať svoje vlastnícke právo k stavbe pivnice, ktorá nie

je ani zakreslená v katastrálnej mape ani zapísaná v katastri nehnuteľnosti, poučenie

žalovaného o nemožnosti uplatniť si nárok na náhradu škody na všeobecnom súde neodporuje

zákonu.

Z ustanovenia vyplýva, že prokurátor pri podané návrhu podľa

§ 35 ods. 1 písm. b/ dbá na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej

dotknuté. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca pri podávaní návrhu túto požiadavku

zákona nerešpektoval. Dôvodom zamietnutia žaloby krajským súdom bolo predovšetkým

zistenie, že rozhodnutie žalovaného preskúmané v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

S týmto záverom krajského súdu sa stotožňuje aj odvolací súd, preto rozsudok krajského súdu

podľa v spojení s a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1

v spojení s § ustanovením a s účastníkom nepriznal

nárok na ich náhradu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný v 1. rade zo zákona

nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným v 2. až 13. rade trovy nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Katuščáková