Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
76b/371500.777ac6.pdf
PDF · 92.96 KB
No categories available
2Cdo/42/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 42/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávnenej : V., a.s., B.,
krajská pobočka N., M., N., proti povinnému : E., spol. s r.o., M., o námietkach povinného
proti exekúcii a proti trovám exekúcie, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.
6 Er 321/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 31. októbra 2008 sp. zn. 6 CoE 85/2008
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre označeným uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii a proti trovám
exekúcie.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktorého
prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241
ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. Uviedol, že okamih doručenia návrhu na začatie konania je
významnou právnou skutočnosťou, jeho nesprávnym uvedením je možnosť spôsobiť zánik
nároku na súdnu ochranu. Nesprávne posúdenie pozastavenia plynutia premlčacej doby
spôsobilo nevymožiteľnosť práva. Poukázal na to, že návrh na exekúciu bol podaný
13.7.2007, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, o čom svedčí overená kópia
potvrdenia a to čo si vyznačil exekútor v exekučnom spise nie je pre začatie a pokračovanie
exekučného konania podstatné, je to výlučne vecou vedenia jeho administratívnych evidencií.
Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie
nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ak odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo
ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3
O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania, nejde
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ako aj odvolací súd
nerozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na
zaujatie stanoviska. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p. je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky
súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Prípustnosť
dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ
tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237
O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom
zákonnom ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na oprávnenou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že
v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Oprávnená v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietala relevantné procesné
vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Jej námietky, že odvolací
súd nesprávne posúdil pozastavenie plynutia premlčacej doby možno považovať za vadu
konania, ktorá spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle ustanovenia § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p., ku ktorej však dovolací súd môže prihliadnuť len za podmienky
prípustnosti dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola oprávnenej odňatá možnosť konať
pred súdom. K tvrdeným nedostatkom v odvolacom konaní môže dovolací súd prihliadnuť
len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého
sa preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
odvolacieho súdu.
Nakoľko prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: