Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/37/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 2/ J. M.,

bývajúci v K., 3/ J. M., bývajúci v S., zastúpený JUDr. Z. K., advokátkou v S., 4/ Š. M.,

bývajúci v D., proti žalovanej : A. B., bývajúca v H., zastúpená JUDr. M. G., advokátom v S.,

v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenej na Okresnom súde

Kežmarok pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 8. júna 2006 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8. júna 2006 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 26. júla 2004 sp. zn. žalobu

žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom J. M.,

nar. X., naposledy bytom vo V., ktorý zomrel dňa X., patrí nehnuteľnosť parc. č. X. orná pôda

2

o výmere X. m, vedená na liste vlastníctva č. X. registra C pre katastrálne územie L.,

zamietol. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia nepreukázali v tomto

konaní, že ich právny predchodca nebohý J. M. bol oprávneným držiteľom predmetnej

nehnuteľnosti, pretože nebolo preukázané, že by došlo v roku 1954 k neformálnemu

darovaniu nehnuteľnosti pôvodným pozemnoknižným vlastníkom M. M. svojmu synovi J..

Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Prešove rozsudkom z 8. júna 2006

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že do dedičstva

po poručiteľovi J. M., nar. X., zomrelom X., naposledy bytom

2

vo V., patrí nehnuteľnosť parc. č. X. orná pôda o výmere X. m, vedená na liste vlastníctva

č. X. registra C pre katastrálne územie L.. Odvolací súd mal jednoznačne za to, že

z vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa možno dospieť k záveru, že žalobcovia uniesli

dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenej držby ich právneho predchodcu. Svedkovia

prítomní pri prejave nebohého M. M., Z. a J. D. potvrdili neformálne darovanie pre J. M..

Zvlášť hodnoverná je výpoveď A. H., ktorá svedčí o úmysle M. M.. O oprávnenosti držby

právneho predchodcu žalobcov svedčí aj priebeh dedičského konania po nebohom M. M.

(D 5/68). Pôvodne bola parcela č. X. ako jediná prejednaná v prospech J. M.. Až v dôsledku

odvolania jednej z dedičiek po nebohom M. M. odvolací súd zrušil rozhodnutie štátneho

notárstva v S. a uložil povinnosť zistiť kto z dedičov po nebohom poručiteľovi je výkonný

roľník. Až po zistení, že výkonným roľníkom je J. M., otec žalovanej, tento nadobudol

poľnohospodársku pôdu. Sporný pozemok však po jeho nadobudnutí nevyužíval. Svedecké

výpovede A. M. a M. M. nebolo možné považovať za vierohodné, keďže títo v roku 1954

nebývali v rodičovskom dome. Samotná žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zdedila

parcelu č. X. v dedičskom konaní po nebohom J. M. (D 5/68) a iné okolnosti jej neboli

známe. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynul titul oprávnenej držby, neformálny dar,

ktorý nerušene užíval neb. J. M. od roku 1954 do svojej smrti v roku 1990, odvolací súd

dospel k opačnému záveru, ako súd prvého stupňa. Právny predchodca žalobcov splnil všetky

podmienky, ktoré stanovil vtedy platný , ktorý platil

od 1.1.1951 do 31.3.1964, t.j. dobromyseľnosť a nerušenú držbu po dobu desať rokov. Jasný

je aj titul vstupu do držby. Išlo o neformálny dar z dôvodu, že došlo k vážnemu úrazu.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala s poukazom na ustanovenie § 238

ods. 1 z dôvodu uvedeného v ustanovení dovolanie

žalovaná a navrhla zrušiť rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobcovia 2/ až 4/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovanej navrhli rozsudok

Krajského súdu v Prešove potvrdiť a priznať im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného

je podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerané

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje

sám ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred nim vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti Občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o opodstatnenosti žaloby, dospel iba

na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 8. júna 2006, na

ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní

žiadne dokazovanie nevykonal (okrem oboznámenia originálu čestného prehlásenia, ktorého

kópia sa nachádza na č.l. 89 predmetného spisu). Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom

prvého stupňa, vrátane vypočutia svedkov A. M. a M. M., ktorých svedecké výpovede na

rozdiel od súdu prvého stupňa vyhodnotil ako nie vierohodné, a neoboznámil listinné dôkazy.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasl.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenia dôkazov v zmysle a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade

bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: