Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f67/370492.8675f5.pdf
PDF · 108.45 KB
No categories available
2Cdo/81/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 81/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. M. B., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. A. N., advokátkou v B., proti odporcom 1/ B., spol. s r. o., so sídlom
v B., zastúpenému JUDr. Ľ. K., advokátkou v B., 2/ Ing. J. B., bývajúcemu v B., o určenie
neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 6 C 132/2005, o dovolaní odporcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo 14. júna 2007 sp. zn. 3 Co 441/06, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2007
sp. zn. 3 Co 441/06 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 8. júna 2006 č. k. 6 C 132/2005 – 104 návrh
navrhovateľky na určenie, že právne úkony – dohoda o pristúpení k záväzku uzavretej
medzi odporcami 2. 8. 2004 a vyhlásenie odporcu 2/ podľa § 274 písm. e/ O. s. p. a 41 ods. 1
Exekučného poriadku, sú neplatné zamietol a odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že odporca 2/ pristúpil k záväzku, ktorý mala voči nemu spoločnosť I.,
s. r. o. Primárny záväzok nebol súčasťou a ani sa netýkal bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a je nad všetky pochybnosti zrejmé, že predmetnými právnymi úkonmi odporcu 2/
nevznikol spoločný záväzok oboch manželov ( s navrhovateľkou ), ale iba odporca 2/ sa stal
individuálnym účastníkom právnych úkonov ( spoludlžníkom ). V súlade
s § 147 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla
za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale z predmetných právnych úkonov vznikol
záväzok iba odporcovi 2/ a veriteľ sa môže domáhať splnenia záväzku len na spoludlžníkovi,
teda odporcovi 2/. Nemôže sa domáhať splnenia záväzku voči manželke odporcu 2/
( navrhovateľke ). Nemohol by tak postupovať ani v tom prípade, keby navrhovateľka
výslovne súhlas na predmetné právne úkony dala. Pristúpenie k záväzku a prehlásenie
o súhlase s exekúciou, keď v samotnom vyhlásení sa neuvádza súhlas priamo s exekúciou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bol robený odporcom 2/ len za svoju osobu,
nie je možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou, alebo vykonávanie správy
spoločných vecí v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetné právne úkony
navrhovateľke nezaložili žiadne práva ani povinnosti a primárne sa netýkajú spoločných vecí,
ako to predpokladá ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by vyhovel návrhu,
obmedzil by spôsobilosť na právne úkony odporcu 2/. Tento ako osoba plne spôsobilá
na právne úkony môže mimo správy spoločných vecí robiť právne úkony, môže tak robiť
samostatne i bez súhlasu navrhovateľky. Akákoľvek intervencia do takýchto právnych
úkonov rozhodnutím súdu by bola ich neprimeraným a protiprávnym individuálnym
obmedzením. V tvrdeniach a právnych argumentoch navrhovateľky je podľa jeho názoru
logický rozpor s dikciou príslušných ustanovení zákona. Pokiaľ by jej argumentáciu, podľa
ktorej na právny úkon, z ktorého vyplýva záväzok pre jedného z manželov, ale jeho plnenie
môže byť eventuálne vymáhané aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov treba hľadieť ako na relatívne neplatný, prijal, potom by po uzavretí manželstva
nebolo možné jedným z manželov samostatne urobiť žiaden právny úkon ( napríklad
zaväzujúci na plnenie vyššej hodnoty ) bez súhlasu druhého manžela. Takýto právny výklad
nemôže byť správny, pretože by sa ustanovenie § 147 Občianskeho zákonníka úplne
negovalo a bol by popretím právnej istoty účastníkov záväzkovo - právneho vzťahu.
Navrhovateľka účastníčkou predmetných právnych úkonov nebola a ich vykonaním
nenadobudla žiadne práva a povinnosti. Iba z dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní záväzku
od odporcu 2/ bude môcť veriteľ dosiahnuť v súlade s § 147 Občianskeho zákonníka
uspokojenie exekúciou na veciach, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva, nemožno
vyvodzovať, že sa jedná o záležitosť týkajúcu sa vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov a ani, že takéto právne úkony boli odporcom 2/ vykonané v rozpore s dobrými
mravmi. Pohľadávka odporcu 1/ je reálna. Zo strany účastníkov právnych úkonov nešlo
o žiadne špekulatívne konanie. Je legitímne zo strany odporcu 1/ žiadať splnenie svojej
pohľadávky akýmkoľvek z právnych predpisov vychádzajúcim spôsobom. Taktiež odporca 2/
ako osoba plne spôsobilá na právne úkony je oprávnený konať vo veciach, ktoré spadajú
do jeho osobnej sféry, mimo vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, samostatne
a svojimi právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Nemožno snahu odporcu 1/
o uspokojenie svojej pohľadávky a odporcu 2/ o úhradu dlhu vzniknutého z neúspešného
podnikania obchodnej spoločnosti I., s. r. o., za ktoré ako konateľ niesol i osobnú
zodpovednosť, posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odporca 2/ bol mimo
spoločnosti I., s. r. o., spoločníkom ďalších obchodných spoločností ( G., s. r. o., P., s. r. o. )
a zároveň ich konateľom a teda mohol disponovať s majetkom
v týchto spoločnostiach. Jedna zo spoločností – P., s. r. o., vlastní v K. hotel
a odporca 2/ deklaroval, že pohľadávku môže uspokojiť z jeho predaja. Neuveril tvrdeniu
navrhovateľky, podľa ktorého odporca 2/ v čase vykonávania predmetných právnych úkonov
nevlastnil výlučne žiadny majetok. Neprijal ani jej argumentáciu, že judikatúra týkajúca sa
daného konania je neaktuálna, prekonaná spoločenskými a ekonomickými zmenami
a vývojom spoločnosti. Podľa jeho názoru princíp hodnotenia, či sa právny úkon týka alebo
netýka spoločných vecí manželov ostal nezmenený a preto požívajú autoritu i rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky staršieho dáta. Práve naopak javilo sa mu v rozpore
s dobrými mravmi a všeobecne rešpektovanými etickým normami, ak by sa odporcovi 1/
odobralo právo dosiahnuť uspokojenie čo i len sčasti svojej pohľadávky, pretože ak by
vyhovel návrhu navrhovateľky znamenalo by to, že odporca 1/ nebude uspokojený zo strany
odporcu 2/ zo žiadneho majetku a to ani z takého, ktorým by podľa práva disponoval
bez ingerencie navrhovateľky. Odporca 2/ mohol korektne v súlade s etikou a morálkou
zodpovedne a ochotne zniesť právne následky svojho konania oprávnene disponovať aj
s vecami, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mal dispozičné právo
k veciam, z ktorých mohol dlh splatiť. V neposlednom rade mal tiež dôvod a možnosť zrušiť
a následne vyporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo s navrhovateľkou tak, aby z časti,
ktorá mu pripadne uspokojil pohľadávku odporcu 1/. Takýto postup by bol odzrkadlením
postoja odporcu 2/ prezentovaným pred spísaním predmetných právnych úkonov i počas
súdneho konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa považoval výnimočnosť okolností danej veci, vzťah odporcu 2/
k navrhovateľke a tiež skutočnosť, že nepriznanie náhrady trov konania neohrozí existenciu
odporcu 2/ a plnenie jeho odôvodnených potrieb.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. júna 2007 sp. zn. 3 Co 441/2006 na odvolanie
navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že dohoda o pristúpení k záväzku
uzavretá 2. 8. 2004 medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ a vyhlásenie odporcu 2/ ako
účastníka podľa § 274 písm. e/ O. s. p. a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku o súhlase
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spísanej do notárskej zápisnice N 292/2004,
Nz 62062/2004 napísanej 2. 8. 2004 notárom JUDr. I. L., PhD. sú neplatné. Odporcom 1/, 2/
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu
trov celého konania 390 529 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Po doplnení
dokazovania s prihliadnutím na majetkové pomery navrhovateľky a odporcu 2/ nepovažoval
uzatvorenie predmetných právnych úkonov za bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí
manželov. Prakticky, v prípade realizácie týchto úkonov, by sa predmetná pohľadávka musela
uspokojiť z nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože
žiaden iný majetok vyššej hodnoty odporca 2/ nemá. Nestotožnil sa s argumentáciou
súdu prvého stupňa, podľa ktorej pristúpenie odporcu 2/ k predmetným právnym úkonom
nemožno považovať za dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných
vecí v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s jeho názorom, že odporca 2/
pristúpil k záväzku a tým urobil právny úkon iba za jeho osobu a iba jemu vznikla povinnosť
ako spoludlžníka spoločnosti I., s. r. o., pričom navrhovateľke nevznikli žiadne práva ani
povinnosti. Vychádzal z konkrétnych okolností prípadu a posudzoval majetkové pomery
manželov ( odporcu 2/ a navrhovateľky ). S prihliadnutím na obsah spisu a doplnené
dokazovanie podľa jeho názoru nemožno konštatovať, že v prípade odporcu 2/ išlo o bežnú
vec v rámci hospodárenia s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uviedol,
že odporca 2/ pristúpil k predmetným právnym úkonom ako fyzická osoba, pričom sám
nevlastní okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žiaden majetok vyššej
hodnoty, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť. Tým by navrhovateľke, bez toho
aby udelila súhlas manželovi, odporcovi 2/ na uzatvorenie týchto právnych úkonov, vznikla
povinnosť strpieť v prípade uplatnenia si predmetnej pohľadávky odporcom 1/ voči odporcovi
2/ uspokojenie pohľadávky z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.
Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvého stupňa, že išlo o vec, na ktorú nebol potrebný
súhlas navrhovateľky a teda neobstojí argumentácia, že išlo o vec v dispozícii odporcu 2/,
kedy by vyhlásením neplatnosti predmetných právnych úkonov došlo k jeho neprimeranému
a protiprávnemu obmedzeniu. Konštatovanie súdu prvého stupňa o obmedzovaní spôsobilosti
na právne úkony jedného z manželov nemá podľa neho žiadny logický súvis. Poukázal na to,
že sa nepodarilo preukázať, že by navrhovateľka mala vedomosť o uzatvorení predmetných
právnych úkonov. Konštatoval, že pokiaľ bola namietaná výpoveď určitých svedkov tak, aj
v prípade prihliadnutia či neprihliadnutia na ich obsah, nemajú tieto výpovede pre celkové
hodnotenie danej veci význam. Uzavretie predmetných právnych úkonov považoval za
v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odporca 2/ si nevyžiadal súhlas navrhovateľky a
nezaplatenie faktúr sa v spoločnosti odporcu 1/ riešilo obvykle zmenkami. Preto mu nebolo
zrejmé, prečo si odporcovia neriešili vzájomné vzťahy v rámci podnikania medzi
spoločnosťami, ale došlo k pristúpeniu fyzickej osoby, odporcu 2/, k záväzkom spoločnosti,
ktorej bol iba jedným zo spoločníkov a konateľom. O trovách konania rozhodol podľa § 224
ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca 1/. Žiadal ho zrušiť a vec
vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou a obmedzil sa len
na stručné konštatovanie, že na dané právne úkony bol potrebný súhlas navrhovateľky. Trval
na tom, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal, že tieto boli urobené slobodne, vážne
a predchádzali im dlhodobé rokovania medzi spoločnosťou I., s. r. o., a odporcami. Nie sú mu
známe žiadne prekážky, ktoré by spôsobili ich neplatnosť. Spochybnil výpoveď svedkyne
MUDr. J. G., dcéry navrhovateľky a odporcu 2/, ktorá mala záujem na vyslovení neplatnosti
predmetných právnych úkonov, prečo nebola objektívna. Konštatoval, že nie je možné
vyhlásiť právne úkony, ktorých neplatnosti sa navrhovateľka domáha za neplatné, nakoľko
tieto výlučne spadali do dispozičnej sféry odporcu 2/.
Navrhovateľka a odporca 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podal účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), ktorý je zastúpený advokátom
( § 241 ods. 1 O. s. p. ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez
nariadenia pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., b) konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c) rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať
len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( § 242 ods. 1 O. s. p. ).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených
v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O. s. p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O. s. p.
neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže by tieto vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
( rozsudku či uzneseniu ) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia ( ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 241 ods. 1 O. s. p. dovolací
súd predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k uvedeným vadám konania. Existencia
niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená ani
dovolateľom namietaná.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je dovolaním
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté
vadou tejto povahy, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože
odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti
a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.
Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. To znamená, že
súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku. Odôvodnenie musí byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd,
ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku.
Dovolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá.
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala jednak určenia neplatnosti právneho
úkonu – dohody o pristúpení k záväzku uzavretej podľa § 533 Občianskeho zákonníka medzi
odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 2. 8. 2004, podľa ktorej pristupujúci dlžník – odporca 2/
sa dňom podpísania tejto dohody zaväzuje splniť dlh uvedený v čl. I bod 1, 2 tejto dohody
a stáva sa dlžníkom veriteľa ( odporca 1/ ) popri obchodnej spoločnosti I.,
spol. s r. o., t. j. popri pôvodnom dlžníkovi a jednak určenia neplatnosti vyhlásenia účastníka
( odporca 2/ ) podľa § 274 písm. e/ O. s. p. a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku o súhlase
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, pretože záväzok z predmetných
právnych úkonov sa netýka bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( odporcu 2/
a navrhovateľky ), odporca 2/ robil tieto úkony len za svoju osobu, navrhovateľke nezaložili
žiadne práva a povinnosti a neboli v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa so závermi
súdu prvého stupňa nestotožnil, ale v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil, prečo ich
považuje za nesprávne. Obmedzil sa len na konštatovanie, že ich nemožno uzavrieť bez
súhlasu navrhovateľky, keďže nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov
a že sú v rozpore s dobrými mravmi.
Keďže konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, je postihnuté tzv. inou vadou
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p.)
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie ( § 243b ods. 1, 3 O. s. p. ).
S prihliadnutím na dôvod, pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu
( nepreskúmateľnosť ), nezaoberal sa opodstatnenosťou ďalších námietok dovolateľky.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: