Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/81/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. M. B., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. A. N., advokátkou v B., proti odporcom 1/ B., spol. s r. o., so sídlom

v B., zastúpenému JUDr. Ľ. K., advokátkou v B., 2/ Ing. J. B., bývajúcemu v B., o určenie

neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod

sp. zn. , o dovolaní odporcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo 14. júna 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 8. júna 2006 č. k. – 104 návrh

navrhovateľky na určenie, že právne úkony – dohoda o pristúpení k záväzku uzavretej

medzi odporcami 2. 8. 2004 a vyhlásenie odporcu 2/ podľa a ods. 1

Exekučného poriadku, sú neplatné zamietol a odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že odporca 2/ pristúpil k záväzku, ktorý mala voči nemu spoločnosť I.,

s. r. o. Primárny záväzok nebol súčasťou a ani sa netýkal bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a je nad všetky pochybnosti zrejmé, že predmetnými právnymi úkonmi odporcu 2/

nevznikol spoločný záväzok oboch manželov ( s navrhovateľkou ), ale iba odporca 2/ sa stal

individuálnym účastníkom právnych úkonov ( spoludlžníkom ). V súlade

s pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla

za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale z predmetných právnych úkonov vznikol

záväzok iba odporcovi 2/ a veriteľ sa môže domáhať splnenia záväzku len na spoludlžníkovi,

teda odporcovi 2/. Nemôže sa domáhať splnenia záväzku voči manželke odporcu 2/

( navrhovateľke ). Nemohol by tak postupovať ani v tom prípade, keby navrhovateľka

výslovne súhlas na predmetné právne úkony dala. Pristúpenie k záväzku a prehlásenie

o súhlase s exekúciou, keď v samotnom vyhlásení sa neuvádza súhlas priamo s exekúciou

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bol robený odporcom 2/ len za svoju osobu,

nie je možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou, alebo vykonávanie správy

spoločných vecí v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetné právne úkony

navrhovateľke nezaložili žiadne práva ani povinnosti a primárne sa netýkajú spoločných vecí,

ako to predpokladá ustanovenie . Ak by vyhovel návrhu,

obmedzil by spôsobilosť na právne úkony odporcu 2/. Tento ako osoba plne spôsobilá

na právne úkony môže mimo správy spoločných vecí robiť právne úkony, môže tak robiť

samostatne i bez súhlasu navrhovateľky. Akákoľvek intervencia do takýchto právnych

úkonov rozhodnutím súdu by bola ich neprimeraným a protiprávnym individuálnym

obmedzením. V tvrdeniach a právnych argumentoch navrhovateľky je podľa jeho názoru

logický rozpor s dikciou príslušných ustanovení zákona. Pokiaľ by jej argumentáciu, podľa

ktorej na právny úkon, z ktorého vyplýva záväzok pre jedného z manželov, ale jeho plnenie

môže byť eventuálne vymáhané aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov treba hľadieť ako na relatívne neplatný, prijal, potom by po uzavretí manželstva

nebolo možné jedným z manželov samostatne urobiť žiaden právny úkon ( napríklad

zaväzujúci na plnenie vyššej hodnoty ) bez súhlasu druhého manžela. Takýto právny výklad

nemôže byť správny, pretože by sa ustanovenie úplne

negovalo a bol by popretím právnej istoty účastníkov záväzkovo - právneho vzťahu.

Navrhovateľka účastníčkou predmetných právnych úkonov nebola a ich vykonaním

nenadobudla žiadne práva a povinnosti. Iba z dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní záväzku

od odporcu 2/ bude môcť veriteľ dosiahnuť v súlade s

uspokojenie exekúciou na veciach, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva, nemožno

vyvodzovať, že sa jedná o záležitosť týkajúcu sa vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov a ani, že takéto právne úkony boli odporcom 2/ vykonané v rozpore s dobrými

mravmi. Pohľadávka odporcu 1/ je reálna. Zo strany účastníkov právnych úkonov nešlo

o žiadne špekulatívne konanie. Je legitímne zo strany odporcu 1/ žiadať splnenie svojej

pohľadávky akýmkoľvek z právnych predpisov vychádzajúcim spôsobom. Taktiež odporca 2/

ako osoba plne spôsobilá na právne úkony je oprávnený konať vo veciach, ktoré spadajú

do jeho osobnej sféry, mimo vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, samostatne

a svojimi právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Nemožno snahu odporcu 1/

o uspokojenie svojej pohľadávky a odporcu 2/ o úhradu dlhu vzniknutého z neúspešného

podnikania obchodnej spoločnosti I., s. r. o., za ktoré ako konateľ niesol i osobnú

zodpovednosť, posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odporca 2/ bol mimo

spoločnosti I., s. r. o., spoločníkom ďalších obchodných spoločností ( G., s. r. o., P., s. r. o. )

a zároveň ich konateľom a teda mohol disponovať s majetkom

v týchto spoločnostiach. Jedna zo spoločností – P., s. r. o., vlastní v K. hotel

a odporca 2/ deklaroval, že pohľadávku môže uspokojiť z jeho predaja. Neuveril tvrdeniu

navrhovateľky, podľa ktorého odporca 2/ v čase vykonávania predmetných právnych úkonov

nevlastnil výlučne žiadny majetok. Neprijal ani jej argumentáciu, že judikatúra týkajúca sa

daného konania je neaktuálna, prekonaná spoločenskými a ekonomickými zmenami

a vývojom spoločnosti. Podľa jeho názoru princíp hodnotenia, či sa právny úkon týka alebo

netýka spoločných vecí manželov ostal nezmenený a preto požívajú autoritu i rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky staršieho dáta. Práve naopak javilo sa mu v rozpore

s dobrými mravmi a všeobecne rešpektovanými etickým normami, ak by sa odporcovi 1/

odobralo právo dosiahnuť uspokojenie čo i len sčasti svojej pohľadávky, pretože ak by

vyhovel návrhu navrhovateľky znamenalo by to, že odporca 1/ nebude uspokojený zo strany

odporcu 2/ zo žiadneho majetku a to ani z takého, ktorým by podľa práva disponoval

bez ingerencie navrhovateľky. Odporca 2/ mohol korektne v súlade s etikou a morálkou

zodpovedne a ochotne zniesť právne následky svojho konania oprávnene disponovať aj

s vecami, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mal dispozičné právo

k veciam, z ktorých mohol dlh splatiť. V neposlednom rade mal tiež dôvod a možnosť zrušiť

a následne vyporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo s navrhovateľkou tak, aby z časti,

ktorá mu pripadne uspokojil pohľadávku odporcu 1/. Takýto postup by bol odzrkadlením

postoja odporcu 2/ prezentovaným pred spísaním predmetných právnych úkonov i počas

súdneho konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa Za dôvody hodné

osobitného zreteľa považoval výnimočnosť okolností danej veci, vzťah odporcu 2/

k navrhovateľke a tiež skutočnosť, že nepriznanie náhrady trov konania neohrozí existenciu

odporcu 2/ a plnenie jeho odôvodnených potrieb.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. júna 2007 sp. zn. na odvolanie

navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že dohoda o pristúpení k záväzku

uzavretá 2. 8. 2004 medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ a vyhlásenie odporcu 2/ ako

účastníka podľa a Exekučného poriadku o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spísanej do notárskej zápisnice N 292/2004,

Nz 62062/2004 napísanej 2. 8. 2004 notárom JUDr. I. L., PhD. sú neplatné. Odporcom 1/, 2/

uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu

trov celého konania 390 529 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Po doplnení

dokazovania s prihliadnutím na majetkové pomery navrhovateľky a odporcu 2/ nepovažoval

uzatvorenie predmetných právnych úkonov za bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí

manželov. Prakticky, v prípade realizácie týchto úkonov, by sa predmetná pohľadávka musela

uspokojiť z nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože

žiaden iný majetok vyššej hodnoty odporca 2/ nemá. Nestotožnil sa s argumentáciou

súdu prvého stupňa, podľa ktorej pristúpenie odporcu 2/ k predmetným právnym úkonom

nemožno považovať za dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných

vecí v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s jeho názorom, že odporca 2/

pristúpil k záväzku a tým urobil právny úkon iba za jeho osobu a iba jemu vznikla povinnosť

ako spoludlžníka spoločnosti I., s. r. o., pričom navrhovateľke nevznikli žiadne práva ani

povinnosti. Vychádzal z konkrétnych okolností prípadu a posudzoval majetkové pomery

manželov ( odporcu 2/ a navrhovateľky ). S prihliadnutím na obsah spisu a doplnené

dokazovanie podľa jeho názoru nemožno konštatovať, že v prípade odporcu 2/ išlo o bežnú

vec v rámci hospodárenia s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uviedol,

že odporca 2/ pristúpil k predmetným právnym úkonom ako fyzická osoba, pričom sám

nevlastní okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žiaden majetok vyššej

hodnoty, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť. Tým by navrhovateľke, bez toho

aby udelila súhlas manželovi, odporcovi 2/ na uzatvorenie týchto právnych úkonov, vznikla

povinnosť strpieť v prípade uplatnenia si predmetnej pohľadávky odporcom 1/ voči odporcovi

2/ uspokojenie pohľadávky z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.

Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvého stupňa, že išlo o vec, na ktorú nebol potrebný

súhlas navrhovateľky a teda neobstojí argumentácia, že išlo o vec v dispozícii odporcu 2/,

kedy by vyhlásením neplatnosti predmetných právnych úkonov došlo k jeho neprimeranému

a protiprávnemu obmedzeniu. Konštatovanie súdu prvého stupňa o obmedzovaní spôsobilosti

na právne úkony jedného z manželov nemá podľa neho žiadny logický súvis. Poukázal na to,

že sa nepodarilo preukázať, že by navrhovateľka mala vedomosť o uzatvorení predmetných

právnych úkonov. Konštatoval, že pokiaľ bola namietaná výpoveď určitých svedkov tak, aj

v prípade prihliadnutia či neprihliadnutia na ich obsah, nemajú tieto výpovede pre celkové

hodnotenie danej veci význam. Uzavretie predmetných právnych úkonov považoval za

v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odporca 2/ si nevyžiadal súhlas navrhovateľky a

nezaplatenie faktúr sa v spoločnosti odporcu 1/ riešilo obvykle zmenkami. Preto mu nebolo

zrejmé, prečo si odporcovia neriešili vzájomné vzťahy v rámci podnikania medzi

spoločnosťami, ale došlo k pristúpeniu fyzickej osoby, odporcu 2/, k záväzkom spoločnosti,

ktorej bol iba jedným zo spoločníkov a konateľom. O trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca 1/. Žiadal ho zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou a obmedzil sa len

na stručné konštatovanie, že na dané právne úkony bol potrebný súhlas navrhovateľky. Trval

na tom, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal, že tieto boli urobené slobodne, vážne

a predchádzali im dlhodobé rokovania medzi spoločnosťou I., s. r. o., a odporcami. Nie sú mu

známe žiadne prekážky, ktoré by spôsobili ich neplatnosť. Spochybnil výpoveď svedkyne

MUDr. J. G., dcéry navrhovateľky a odporcu 2/, ktorá mala záujem na vyslovení neplatnosti

predmetných právnych úkonov, prečo nebola objektívna. Konštatoval, že nie je možné

vyhlásiť právne úkony, ktorých neplatnosti sa navrhovateľka domáha za neplatné, nakoľko

tieto výlučne spadali do dispozičnej sféry odporcu 2/.

Navrhovateľka a odporca 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b) konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c) rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať

len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených

v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže by tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

( rozsudku či uzneseniu ) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia ( ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia dovolací

súd predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k uvedeným vadám konania. Existencia

niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená ani

dovolateľom namietaná.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je dovolaním

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté

vadou tejto povahy, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože

odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti

a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s To znamená, že

súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto

obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku. Odôvodnenie musí byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd,

ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku.

Dovolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala jednak určenia neplatnosti právneho

úkonu – dohody o pristúpení k záväzku uzavretej podľa medzi

odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 2. 8. 2004, podľa ktorej pristupujúci dlžník – odporca 2/

sa dňom podpísania tejto dohody zaväzuje splniť dlh uvedený v čl. I bod 1, 2 tejto dohody

a stáva sa dlžníkom veriteľa ( odporca 1/ ) popri obchodnej spoločnosti I.,

spol. s r. o., t. j. popri pôvodnom dlžníkovi a jednak určenia neplatnosti vyhlásenia účastníka

( odporca 2/ ) podľa a Exekučného poriadku o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, pretože záväzok z predmetných

právnych úkonov sa netýka bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( odporcu 2/

a navrhovateľky ), odporca 2/ robil tieto úkony len za svoju osobu, navrhovateľke nezaložili

žiadne práva a povinnosti a neboli v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa so závermi

súdu prvého stupňa nestotožnil, ale v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil, prečo ich

považuje za nesprávne. Obmedzil sa len na konštatovanie, že ich nemožno uzavrieť bez

súhlasu navrhovateľky, keďže nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov

a že sú v rozpore s dobrými mravmi.

Keďže konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, je postihnuté tzv. inou vadou

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( , ).

S prihliadnutím na dôvod, pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu

( nepreskúmateľnosť ), nezaoberal sa opodstatnenosťou ďalších námietok dovolateľky.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: