Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/112/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J. Š., bývajúceho

v L., zastúpeného JUDr. R. G., advokátom, so sídlom v L., proti odporkyni E., s. r. o.,

so sídlom vo Z., IČO : X., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, vedenej

na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. februára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. februára 2008 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 10. októbra 2007 č. k. – 133 určil

výpoveď danú navrhovateľovi listom odporkyne z 10.04.2006 neplatnou. O práve na náhradu

trov konania rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

konania vo výške 447,20 € ( 13.472,30 Sk ). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil

ustanoveniami , a a vecne tým, že

z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul záver, že neboli splnené zákonom vyžadované

podmienky platnosti predmetnej výpovede z pracovného pomeru. K uvedenému záveru dospel

na základe skutočností nedostatku písomnej formy rozhodnutia o organizačnej zmene v zmysle

, za ktorú nepovažoval písomnú organizačnú štruktúru,

nesplnenia ponukovej povinnosti odporkyňou navrhovateľovi pred výpoveďou, pretože

odporkyňa neponúkla navrhovateľovi žiadne zodpovedajúce pracovné miesto jeho pôvodnej

pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácii a zdravotnému stavu, a vopred v rozpore s ust. § 74

neprerokovala výpoveď s odborovým orgánom. K záveru o nesplnení

povinnosti predchádzajúceho prerokovania výpovede s odborovým orgánom dospel vyhodnotiac

výpoveď svedka J. B., predsedu odborového orgánu, nehodnovernou, nakoľko svedok tvrdil, že

si nepamätá na okolnosti prerokovania výpovede odborovým orgánom ale pamätal si, že účastníci

konania sa nezúčastnili tohto prerokovania a nepreukázal doručenie žiadosti odporkyne o

prerokovanie výpovede odborovému orgánu a nepredložil zápisnicu o prítomnosti na

prerokovaní, len ručne napísaný súhlas s výpoveďou. Navyše súhlas s výpoveďou bol daný v deň

výpovede, 10.04.2006, preto výpoveď nebola prerokovaná s odborovým orgánom vopred.

Výpoveď považoval navrhovateľovi doručenou odmietnutím jej prevzatia navrhovateľom dňom

10.04.2006. Rozhodnutie o práve na náhradu trov konania odôvodnil úspešnosťou navrhovateľa

v konaní v zmysle a výšku náhrady trov ustanovením

titulom jeho právneho zastupovania advokátom.

Krajský súd v Banskej Bystrici, konajúci o odvolaní odporkyne, rozhodol rozsudkom

z 21. februára 2008 sp. zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

v zmysle zmenil tak, že návrh zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol

tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporkyni vo výške 563,06

€ ( 16.962,70 Sk ). Tvrdil, že sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa,

len vec posúdil odlišne po právnej stránke. Na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval splnenou

skutkovú podmienku výpovede podľa , ktorou bola

organizačná zmena u zamestnávateľa preukázaná písomnou organizačnou schémou so zmenou

v zriadení pozície výkonného riaditeľa podliehajúceho v rámci organizačnej štruktúry konateľovi

obchodnej spoločnosti odporkyne. Nepovažoval potrebnou uvedenie rozhodnutia o organizačnej

zmene v presne určených dokumentoch. Konštatovanie súdu prvého stupňa o doručení výpovede

navrhovateľovi odmietnutím jej prevzatia navrhovateľom 10.04.2006 vyhodnotil nemajúcim

oporu vo vykonanom dokazovaní a úvahu o tom, že ak bola predmetná výpoveď vyhotovená

10.04.2006, nebol dôvod doručovať ju neskôr poštou, nepreukázanou. Výpoveď považoval

doručenou až jej doručením poštou. Ručne vyhotovený zápis o prerokovaní výpovede

odborovým orgánom vyhodnotil postačujúcim dôkazom o prerokovaní výpovede spolu aj so

svedeckou výpoveďou svedka J. B., predsedu odborovej organizácie, že k prerokovaniu

výpovede došlo. Vyslovil názor, že skutočnosť, že k prerokovaniu výpovede vopred s odborovým

orgánom nedošlo, by musel preukázať navrhovateľ, nakoľko odporkyňa listinnými dôkazmi

a svedeckou výpoveďou preukázala, že k predchádzajúcemu prerokovaniu výpovede

s odborovým orgánom došlo. Dospel tiež k záveru, že odporkyňa si ponukovú povinnosť splnila,

pretože v rozhodnom čase nemala žiadne voľné miesto. O práve na náhradu trov konania

rozhodol v zmysle podľa vzhľadom na úspech

odporkyne v konaní a o výške podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie navrhovateľ. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z ustanovenia , nakoľko rozsudkom odvolacieho súdu bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a dôvodnosť dovolania ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ , pretože konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Inou vadou považoval nesprávny postup odvolacieho súdu v rozpore

s ustanovením , pretože nezopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého

stupňa a napriek tomu posúdil skutkový stav rozdielne od súdu prvého stupňa. Odlišne od súdu

prvého stupňa posúdil odvolací súd moment doručenia výpovede navrhovateľovi a predbežnosť

prerokovania výpovede s odborovou organizáciou. Podľa názoru dovolateľa mal odvolací súd

zopakovať dôkazy výpoveďou navrhovateľa a svedka a rovnako tiež listinnými dôkazmi.

Nesúhlasil s právnym názorom zaujatým odvolacím súdom, že na preukázanie rozhodnutia

o organizačnej zmene zamestnávateľa postačuje organizačná schéma, ktorá je neurčitou. Tvrdil,

že odporkyňa nepreukázala neexistenciu voľného pracovného miesta v rozhodnom čase.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), zastúpený advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že rozsudok

odvolacieho súdu nie je správny.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku odvolacieho

súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V danej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v zmysle dovolanie proti

meniacemu rozsudku je prípustné.

V zmysle dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v )

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 ).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto

prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie alebo

dokazovanie doplní, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového

stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob

vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 21. februára 2008, na ktorom

bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, že krajský súd na odvolacom pojednávaní žiadne

dokazovanie nevykonal. Umožnil iba, aby sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania,

a navrhovateľ vysvetlil dôležitosť vykonávania funkcií, ktoré sú nevyhnutné pre zariadenie

poskytujúce liečebnú starostlivosť dvoma osobami. Z dokazovania vykonaného súdom prvého

stupňa odvolací súd vyvodil odlišné skutkové závery a na ich základe dospel aj k iným právnym

záverom bez toho, aby vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie opakoval alebo doplnil.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti

a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonanej , ako aj jeho ďalších noviel.

Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru

o neopodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa. Za opakovanie dokazovania nemožno považovať procesné prednesy zástupcov

účastníkov v odvolacom konaní. Ani správa o doterajšom priebehu konania podaná predsedom

senátu alebo povereným členom senátu, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu

z ustanovenia , nie je zopakovaním dokazovania v zmysle a nasledujúcich

, navyše krajský súd prehodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a z takto

prehodnoteného dokazovania vyvodil záver o nedôvodnosti návrhu.

Keďže odvolací súd si v predmetnej veci nezadovážil rovnocenný zákonný procesný

podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle , jeho skutkové a na ne

nadväzujúce právne závery sú preto zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom

štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva záver, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Takáto

vada sama osebe zakladá povinnosť dovolaciemu súdu, aby na ňu prihliadol, i keď by výslovne

nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil, keďže konanie jeho

vydaniu predchádzajúce je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie v zmysle

ustanovenia a

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: