Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1af/370489.f6140c.pdf
PDF · 125.23 KB
No categories available
2Cdo/112/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 112/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J. Š., bývajúceho
v L., zastúpeného JUDr. R. G., advokátom, so sídlom v L., proti odporkyni E., s. r. o.,
so sídlom vo Z., IČO : X., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, vedenej
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 C 195/2006, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. februára 2008 sp. zn. 12 Co 19/2008, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. februára 2008 sp. zn. 12 Co 19/2008
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 10. októbra 2007 č. k. 12 C 195/2006 – 133 určil
výpoveď danú navrhovateľovi listom odporkyne z 10.04.2006 neplatnou. O práve na náhradu
trov konania rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 447,20 € ( 13.472,30 Sk ). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
ustanoveniami § 17 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b/ a § 74 Zákonníka práce a vecne tým, že
z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul záver, že neboli splnené zákonom vyžadované
podmienky platnosti predmetnej výpovede z pracovného pomeru. K uvedenému záveru dospel
na základe skutočností nedostatku písomnej formy rozhodnutia o organizačnej zmene v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, za ktorú nepovažoval písomnú organizačnú štruktúru,
nesplnenia ponukovej povinnosti odporkyňou navrhovateľovi pred výpoveďou, pretože
odporkyňa neponúkla navrhovateľovi žiadne zodpovedajúce pracovné miesto jeho pôvodnej
pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácii a zdravotnému stavu, a vopred v rozpore s ust. § 74
Zákonníka práce neprerokovala výpoveď s odborovým orgánom. K záveru o nesplnení
povinnosti predchádzajúceho prerokovania výpovede s odborovým orgánom dospel vyhodnotiac
výpoveď svedka J. B., predsedu odborového orgánu, nehodnovernou, nakoľko svedok tvrdil, že
si nepamätá na okolnosti prerokovania výpovede odborovým orgánom ale pamätal si, že účastníci
konania sa nezúčastnili tohto prerokovania a nepreukázal doručenie žiadosti odporkyne o
prerokovanie výpovede odborovému orgánu a nepredložil zápisnicu o prítomnosti na
prerokovaní, len ručne napísaný súhlas s výpoveďou. Navyše súhlas s výpoveďou bol daný v deň
výpovede, 10.04.2006, preto výpoveď nebola prerokovaná s odborovým orgánom vopred.
Výpoveď považoval navrhovateľovi doručenou odmietnutím jej prevzatia navrhovateľom dňom
10.04.2006. Rozhodnutie o práve na náhradu trov konania odôvodnil úspešnosťou navrhovateľa
v konaní v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a výšku náhrady trov ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p.
titulom jeho právneho zastupovania advokátom.
Krajský súd v Banskej Bystrici, konajúci o odvolaní odporkyne, rozhodol rozsudkom
z 21. februára 2008 sp. zn. 12 Co 19/2008, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol
tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporkyni vo výške 563,06
€ ( 16.962,70 Sk ). Tvrdil, že sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa,
len vec posúdil odlišne po právnej stránke. Na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval splnenou
skutkovú podmienku výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorou bola
organizačná zmena u zamestnávateľa preukázaná písomnou organizačnou schémou so zmenou
v zriadení pozície výkonného riaditeľa podliehajúceho v rámci organizačnej štruktúry konateľovi
obchodnej spoločnosti odporkyne. Nepovažoval potrebnou uvedenie rozhodnutia o organizačnej
zmene v presne určených dokumentoch. Konštatovanie súdu prvého stupňa o doručení výpovede
navrhovateľovi odmietnutím jej prevzatia navrhovateľom 10.04.2006 vyhodnotil nemajúcim
oporu vo vykonanom dokazovaní a úvahu o tom, že ak bola predmetná výpoveď vyhotovená
10.04.2006, nebol dôvod doručovať ju neskôr poštou, nepreukázanou. Výpoveď považoval
doručenou až jej doručením poštou. Ručne vyhotovený zápis o prerokovaní výpovede
odborovým orgánom vyhodnotil postačujúcim dôkazom o prerokovaní výpovede spolu aj so
svedeckou výpoveďou svedka J. B., predsedu odborovej organizácie, že k prerokovaniu
výpovede došlo. Vyslovil názor, že skutočnosť, že k prerokovaniu výpovede vopred s odborovým
orgánom nedošlo, by musel preukázať navrhovateľ, nakoľko odporkyňa listinnými dôkazmi
a svedeckou výpoveďou preukázala, že k predchádzajúcemu prerokovaniu výpovede
s odborovým orgánom došlo. Dospel tiež k záveru, že odporkyňa si ponukovú povinnosť splnila,
pretože v rozhodnom čase nemala žiadne voľné miesto. O práve na náhradu trov konania
rozhodol v zmysle § 224 ods. 2 O. s. p. podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na úspech
odporkyne v konaní a o výške podľa § 151 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie navrhovateľ. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p., nakoľko rozsudkom odvolacieho súdu bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a dôvodnosť dovolania ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/
a c/ O. s. p., pretože konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Inou vadou považoval nesprávny postup odvolacieho súdu v rozpore
s ustanovením § 213 ods. 1 O. s. p., pretože nezopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého
stupňa a napriek tomu posúdil skutkový stav rozdielne od súdu prvého stupňa. Odlišne od súdu
prvého stupňa posúdil odvolací súd moment doručenia výpovede navrhovateľovi a predbežnosť
prerokovania výpovede s odborovou organizáciou. Podľa názoru dovolateľa mal odvolací súd
zopakovať dôkazy výpoveďou navrhovateľa a svedka a rovnako tiež listinnými dôkazmi.
Nesúhlasil s právnym názorom zaujatým odvolacím súdom, že na preukázanie rozhodnutia
o organizačnej zmene zamestnávateľa postačuje organizačná schéma, ktorá je neurčitou. Tvrdil,
že odporkyňa nepreukázala neexistenciu voľného pracovného miesta v rozhodnom čase.
Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok
odvolacieho súdu nie je správny.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. a proti rozsudku odvolacieho
súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O. s. p.
V danej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie proti
meniacemu rozsudku je prípustné.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom
dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;
obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. )
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 2 O. s. p. ).
Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 ).
Podľa § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( § 213 ods. 3 O. s. p. ).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto
prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie alebo
dokazovanie doplní, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového
stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob
vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 21. februára 2008, na ktorom
bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, že krajský súd na odvolacom pojednávaní žiadne
dokazovanie nevykonal. Umožnil iba, aby sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania,
a navrhovateľ vysvetlil dôležitosť vykonávania funkcií, ktoré sú nevyhnutné pre zariadenie
poskytujúce liečebnú starostlivosť dvoma osobami. Z dokazovania vykonaného súdom prvého
stupňa odvolací súd vyvodil odlišné skutkové závery a na ich základe dospel aj k iným právnym
záverom bez toho, aby vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie opakoval alebo doplnil.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3
O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti
a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 341/2005 Z. z., ako aj jeho ďalších noviel.
Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru
o neopodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom
prvého stupňa. Za opakovanie dokazovania nemožno považovať procesné prednesy zástupcov
účastníkov v odvolacom konaní. Ani správa o doterajšom priebehu konania podaná predsedom
senátu alebo povereným členom senátu, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu
z ustanovenia § 215 O. s. p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich
O. s. p., navyše krajský súd prehodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a z takto
prehodnoteného dokazovania vyvodil záver o nedôvodnosti návrhu.
Keďže odvolací súd si v predmetnej veci nezadovážil rovnocenný zákonný procesný
podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., jeho skutkové a na ne
nadväzujúce právne závery sú preto zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom
štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Z uvedeného vyplýva záver, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). Takáto
vada sama osebe zakladá povinnosť dovolaciemu súdu, aby na ňu prihliadol, i keď by výslovne
nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil, keďže konanie jeho
vydaniu predchádzajúce je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie v zmysle
ustanovenia § 243b ods. 1 a 2 O. s. p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
( § 243d ods. 1 tretia veta O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: