Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/13/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P. H., bývajúceho

v Č., 2/ M. H., bývajúceho vo S., 3/ P. S., bývajúceho vo S. a 4/ P. P., bývajúceho v Z.,

proti žalovanému S. D., bývajúcemu v Č., zastúpenému JUDr. M. C., advokátom so sídlom

v Ž., o zaplatenie mzdy s prísl., vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Čadca z 11. novembra 2004 č.k. -122 a rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 20. decembra 2005 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Čadca z 11. novembra

2004 č.k. -122 a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 20. decembra 2005 sp.zn.

z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Čadca 4.6.2001 si žalobcovia uplatnili voči

žalovanému nárok na zaplatenie mzdy s príslušenstvom za stavebné práce vykonané v dňoch

od 1.10.1996 do 11.10.1996 na stavbe pre zmluvného partnera žalovaného – P. S. N., a.s.

V žalobe uviedli, že finančné prostriedky, ktoré neoprávnene prevzal od zmluvného partnera

žalovaného žalobca 1/ a ktoré si rozdelili ako odmenu za prácu, museli vrátiť, preto žalovaný

im dlhuje na mzde sumu 7 840,-- Sk pre žalobcu 1/ a sumu po 8 190,-- Sk pre žalobcov 2/ až

4/ a žalobcovi 1/ dlhuje aj náhradu nákladov za ubytovanie 14 930,-- Sk.

Okresný súd Čadca rozsudkom z 11. novembra 2004 č.k. -122 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ 22 770,-- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania

od 15.5.2001 do zaplatenia a žalobcom 2/ až 4/ každému po 8 190,-- Sk so 17,6 % úrokmi

z omeškania od 15.5.2001 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Takto

rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že

uplatnený nárok je dôvodný, lebo žalobcovia boli v pracovnom pomere so žalovaným

a za vykonané práce im žalovaný nevyplatil mzdu a žalobcovi 1/ ani vynaložené náklady

za ubytovanie. Námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú

vychádzajúc z názoru, že žalobcovia si právo na zaplatenie mzdy mohli po prvý raz uplatniť

až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Čadca sp.zn. z 21.5.2001

(t.j. dňa 10.7.2001) o uložení povinnosti žalobcovi 1/ zaplatiť P. S. N., a.s., sumu, ktorú si

pôvodne rozdelili na výplatu mzdy.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozsudkom

z 20. decembra 2005 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol

aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie

prvostupňového rozsudku odôvodnil správnosťou jeho skutkových a právnych záverov.

Na základe podnetu žalovaného podal proti uvedeným rozsudkom okresného

i krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol,

aby dovolací súd oba rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi v otázke

premlčania uplatnených nárokov. Vyčítal súdom nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 261

ods. 1 v znení účinnom do 31.12.1996, podľa ktorého lehota začína plynúť

odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Uviedol, že začiatok plynutia premlčacej

lehoty je vymedzený objektívne (od slova „mohlo“ a nie „mohol“), preto žalobcovia si svoj

nárok na mzdu mohli uplatniť v prvom výplatnom termíne, keď im mzda nebola vyplatená,

t.j. v novembri 1996 a žalobca 1/ si svoj ďalší nárok na zaplatenie nákladov za ubytovanie

z titulu neoprávneného majetkového prospechu mohol uplatniť už od poskytnutia tohto

plnenia, t.j. 12.10.1996.

Žalobcovia sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Žalovaný sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal oba napadnuté rozsudky, ako aj konanie,

ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho

predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne

vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo,

stanovené dispozíciou právnej normy).

V prejednávanej veci išlo o aplikáciu príslušného ustanovenia –

– v znení do 31.12.1996 (ďalej len „“) upravujúceho

začiatok plynutia premlčacej lehoty v pracovnoprávnych vzťahoch.

Podľa lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo

mohlo uplatniť po prvý raz.

Premlčacie a prekluzívne lehoty v zmysle citovaného ustanovenia zásadne začínali

plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené po prvýkrát, teda kedy mohlo byť najskôr

uplatnené voči druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu alebo kedy mohlo byť najskôr

uplatnené na súde. Okamih, kedy právo mohlo byť uplatnené po prvýkrát, bol v tomto

ustanovení vymedzený objektívne, to znamená, že lehota začínala plynúť bez ohľadu na to, či

oprávnený účastník vôbec o svojom nároku alebo o inom práve vedel, či ho pre rôzne

prekážky mohol uplatniť a pod. V zmysle bola mzda splatná

pozadu za mesačné obdobie a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia,

za ktoré sa poskytovala. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na mzdu preto začínala

plynúť od splatnosti mzdy. Pokiaľ išlo o nárok na vydanie neoprávneného majetkového

prospechu ako prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu alebo plnením

z neplatného právneho úkonu, začínala plynúť premlčacia lehota od poskytnutia plnenia.

V preskúmavanej veci boli predmetom konania nároky žalobcov z pracovnoprávneho

vzťahu, a to nárok na mzdu za práce vykonané od 1. do 11. októbra 1996 a u žalobcu 1/ aj

nárok na zaplatenie peňažnej náhrady z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu, ktorý

mal získať žalovaný plnením poskytnutým v októbri 1996. Premlčacia lehota na uplatnenie

nárokov na mzdu začala plynúť už od jej splatnosti v novembri 1996 a premlčacia lehota

na uplatnenie nároku na vydanie neoprávneného majetkové prospechu začala plynúť od jeho

získania, t.j. od októbra 1996. Vzhľadom na dĺžku premlčacej lehoty, ktorá bola v zmysle

trojročná, boli nároky uplatnené na súde žalobou podanou

4.6.2001, uplatnené po jej uplynutí. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto

dôvodne napadol rozsudky oboch súdov pre nesprávne právne posúdenie námietky

premlčania vznesenej v konaní žalovaným.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2

v znení do 15.10.2008 napadnuté rozsudky oboch súdov zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia aj

o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania.

Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že vzhľadom na čas podania

dovolania a tým aj začiatok dovolacieho konania (7.9.2007), pri rozhodovaní

o dovolaní, pokiaľ ide o spôsob rozhodnutia, vychádzal z ustanovenia § 243b ods. 1

v spojení s v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom

č. , t.j. do 15.10.2008. Aj keď v zmysle (prechodného

ustanovenia k úpravám účinným od 15. októbra 2008) na konania začaté pred 15. októbrom

2008 sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008 (výnimkou je len § 35 ods. 1 písm.f/

o možnosti prokurátora podať návrh na začatie konania vo vymedzených veciach), pri

výklade tohto ustanovenia nemožno vychádzať z jeho doslovného znenia, ale je potrebné

uplatniť výklad ústavne súladný, ktorý ako generálne výkladové pravidlo vyžaduje čl. 152

ods. 4 . Podľa názoru dovolacieho súdu je ústavne súladným

výkladom taký výklad, podľa ktorého sa nová procesná úprava použije aj

na konania začaté pred jej účinnosťou s výnimkou takých procesných situácií, v ktorých by jej

použitie bolo porušením princípu právnej istoty a v rámci neho porušením zásady dôvery

v platné právo a zásady zákazu tzv. pravej retroaktivity. Z povahy procesného práva plynie, že

zmeny, ktoré prináša procesné právo nové, môžu pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia

účinnosti nového zákona, a to aj pre konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (zásada

nepravej spätnej účinnosti novej úpravy). Všeobecne platný zákaz pravej retroaktivity

vyžaduje, aby tie účinky, ktoré doterajšia procesná úprava spájala s určitými procesnými

úkonmi, zostali zachované aj naďalej. Negatívne vyjadrenie tejto zásady vyznieva v záver, že

ak s určitými úkonmi doterajšie procesné právo žiadne účinky nespájalo, potom zostáva aj

takýto „účinok“ zachovaný, to znamená, že účinky, ktoré určitému procesnému úkonu

prisudzuje až nová úprava, nastanú len za predpokladu, že úkon bol urobený za účinnosti

novej úpravy. Pre dovolacie konanie to potom znamená, že ak dovolanie bolo urobené v čase,

keď s ním platná procesná úprava nespájala možnosť zmeny dovolaním napadnutého

rozsudku, použitie novej úpravy, ktorá zmenu dovolaním napadnutého rozsudku pripúšťa,

prichádza do úvahy len ak dovolanie bolo podané za účinnosti novej úpravy.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová