Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
677/365084.5d191c.pdf
PDF · 139.99 KB
No categories available
6Obo/36/2009
Najvyšší súd 6 Obo 36/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M., správca
konkurznej podstaty úpadcu D., š.p. v likvidácií, T., IČO: X., zastúpeného L.L.B. proti
ţalovanému: Ing. J., nar. X., Č., zastúpeného advokátom JUDr. P.G.B., o zaplatenie
3 708 258,-- Sk s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 17.decembra 2008, č.k. Z-2-36 Cb 484/1995-174, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.decembra 2008,
č.k. Z-2-36 Cb 484/1995-174 sa v napadnutej časti z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa vec
v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím ţalobu zamietol, v časti
o zaplatenie istiny 900 000,-- Sk súd konanie zastavil. Súčasne uloţil ţalobcovi povinnosť
nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 155 831,-- Sk.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zaplatenia ceny
zásob a úroku z omeškania, za oneskorenú úhradu zásob za vydraţenú prevádzkovú jednotku
spoločnosti D., š.p. B., v rámci malej privatizácie. Ţalobný návrh odôvodnil tým, ţe v zmysle
zákona č.427/1992 ţalovaný vydraţil na draţbe konanej dňa 27.6.1992 prevádzkovú jednotku
na Š., evidovanú pod č. X. s tým, ţe v Zápisnici o draţbe č. X. bola uvedená cena zásob
7 540 000,-- Kčs. Ţalovaný prevzal vydraţenú prevádzkovú jednotku na základe Protokolu
o odovzdaní a prevzatí predajne zo dňa 11.9.1992, v ktorom na základe inventarizácie bola
vymedzená i hodnota obchodného tovaru vo výške 6 654 767,47,-- Kčs. Konečná cena zásob,
ktorú sa zaviazal ţalovaný zaplatiť a bola mu fakturovaná faktúrou č. 1X. vo výške
4 951 147,-- Kčs, neuhradil. Podaním zo dňa 12.11.1993 vo výške 1 092 889,-- Sk vzal
ţalobný návrh čiastočne späť s tým, ţe poţadoval uhradiť istinu 3 858 258,-- Sk.
S poukazom na ust. § 11 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č.427/1990 Zb., vlastníctvo k veciam
vydraţeným príklepom licitátora prechádza na vydraţiteľa, ktorý je povinný do 30 dní
odo dňa draţby cenu dosiahnutú vydraţením uhradiť na osobitný účet príslušného orgánu
republiky, po odpočítaní zostatku draţobnej zábezpeky. Cenu zásob vydraţiteľ zaplatí
organizácii taktieţ do 30 dní odo dňa draţby. Ak k zaplateniu ceny nedôjde, v lehote
ustanovenej podľa ods. 1, bude prevádzková jednotka znovu zaradená do prvého kola draţby.
Rokovania ohľadne poskytnutia rabatu vydraţenej prevádzkovej jednotky z dôvodu
vznesených výhrad vydraţiteľa prebiehali medzi ţalobcom a ţalovaným, avšak tento
vystupoval za spoločnosť B.S. ako konateľ označenej spoločnosti. Taktieţ Protokol
o odovzdaní a prevzatí predajne z dôvodu vykonania mimoriadnej inventarizácie ku dňu
11.9.1992 podpísal ţalovaný za spoločnosť B.S..
Faktúra č. 1X., ktorá bola vystavená na základe kontrolnej inventarizácie vo výške
4 951 147,-- Kčs, po odpočítaní dohodnutého rabatu 25,6%, vystavil a doručoval konateľ
spoločnosti B.S. a následne vyúčtoval aj majetkové sankcie fa. č. 2X. dňa 27.11.1992
z dôvodu nezaplatenia faktúry č. 1X. v lehote splatnosti spoločnosti B.S..
V konaní bolo nesporne preukázané, ţe vydraţiteľom prevádzkovej jednotky, vrátane
zásob sa stal Ing. J., bytom P.S., ktorý následne rokoval ohľadne zosúladenia rozsahu a ceny
zásob za vydraţenú prevádzkovú jednotku uţ ako konateľ spoločnosti, ktorá účastníkom
draţby označenej prevádzkovej jednotky nebola. Jednotlivé faktúry ţalobca doručoval
spoločnosti B.S., ktorá zásoby neprevzala a účastníkom draţby nebola.
Súd pri posúdení uplatneného práva vychádzal z ust. § 11 ods. 1 zákona č. 427/1990
Zb. s tým, ţe vlastníctvo k veciam vydraţeným príklepom licitátora prechádza na vydraţiteľa.
Následne vydraţiteľ je povinný uhradiť jednak cenu prevádzkovej jednotky, ako aj v tomto
prípade cenu zásob.
Cenu zásob ako aj rozsah zásob bol stanovený aţ dodatočne, o čom svedčí Protokol
o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky a záznam zo dňa 25.9.1992, čím neboli splnené
predpoklady ust. § 4 ods. 5 zákona č. 427/1990 Zb..
Ďalej súd posúdil uplatnené právo ţalobcu s poukazom na ust. § 387 ods.1,2
Obchodného zákonníka, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Zo strany ţalobcu
opakovane dochádzalo k úprave ţaloby, naposledy ku dňu 17.3.2008, označená ako zmena
návrhu na začatie konania, v ktorej sa domáhal, aby súd zaviazal ţalovaného s poukazom
na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaplatenia úrokov z omeškania vo výške
stanovenej osobitným predpisom, ktorým bola do 30.4.1995 vyhláška č.45/1964 Zb., ktorá
stanovila výšku úrokov z omeškania na 3% ročne a s poukazom na Nariadenie vlády
č. 87/1995 Z.z., ktoré stanovilo ich výšku na dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS
k 1.dňu omeškania, ktorá bola ku dňu 1.5.1995 11%. Súd zmenu návrhu dňa 1.10.2008
pripustil. Ţalovaný uplatnil námietku premlčania. Zmena ţaloby zo dňa 17.3.2008
predstavovala zmenu výšky úrokovej sadzby, ako aj zmenu výšky nároku oproti pôvodne
uplatnenej ţalobe 4 951 147,-- Sk. V časti o zaplatenie sumy 900 000,-- Sk vzal ţalobný
návrh späť. Súd v časti o zaplatenie istiny 900 000,-- Sk konanie s poukazom na ust. § 96
ods. 1 O.s.p. zastavil. Vznesenú námietku premlčania posúdil v súlade s ust. § 387 aţ 397
Obchodného zákonníka. Vychádzajúc zo záveru, ţe sa jedná o spor vyvolaný medzi
podnikateľskými subjektmi, súd posúdil uplatnenú námietku premlčania v zmysle ust. § 397
Obchodného zákonníka s tým, ţe všeobecná premlčacia doba je 4 roky, a preto povaţoval
námietku ţalovaného za dôvodnú.
Na základe uvedených skutočností mal súd za to, ţe ţalobca dostatočne nepreukázal
právo na zaplatenie ceny zásob v rozsahu ţalovanom voči označenému ţalovanému
a s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania na základe zisteného skutkového
a právneho stavu ţalobu povaţoval za nedôvodnú.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalobca podaním zo dňa
24.2.2009. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorým súd
ţalobu zamietol a uloţiť ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 3 708 258,-- Sk
spolu s úrokom z omeškania od 15.12.1992 do 31.5.1993 vo výške 3% ročne zo sumy
4 608 258,-- Sk, od 1.6.1993 od 30.6.1993 vo výške 3% ročne zo sumy 4 458 258,-- Sk,
od 1.7.1993 do 30.7.1993 vo výške 3% ročne zo sumy 4 158 258,-- Sk, od 31.7.1993
do 9.9.1993 vo výške 3% ročne zo sumy 4 008 258,-- Sk, od 10.9.1993 do 17.9.1993
vo výške 3% ročne zo sumy 3 894 258,-- Sk, od 18.9.1993 do 30.11.1993 vo výške 3% ročne
zo sumy 3 858 258,-- Sk, od 1.12.1993 do 30.4.1995 vo výške 3% ročne zo sumy 3 708 258,--
Sk, od 1.5.1995 do zaplatenia vo výške 22% ročne zo sumy 3 708 258,-- Sk. Súčasne
si uplatnil ţalobca náhradu trov konania.
Ţalobca odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p., nakoľko má za to, ţe súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktieţ vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Súčasťou draţby sú aj zásoby, nie sú však uţ súčasťou ceny draţenej prevádzkovej
jednotky. Vlastnícke právo k zásobám nadobúda vydraţiteľ (teda osoba, ktorej licitátor udelil
príklep), ţiadna iná osoba. Nie je preto moţné, aby prevádzkovú jednotku nadobudla jedna
osoba (vydraţiteľ), ale zásoby nadobudla iná osoba tak, ako to tvrdí ţalovaný. Bráni tomu
fakt, ţe vlastnícke právo k zásobám nadobudne najprv vydraţiteľ uţ príklepom licitátora.
Nie je vylúčené, aby potom nadobudla zásoby tretia osoba, ale aţ následne na to,
ak ako vydraţiteľ nadobudne zásoby príklepom licitátora a potom ako za ne zaplatí kúpnu
cenu. Túto povinnosť zaplatiť cenu zásob stanovuje priamo Zákon o malej privatizácií
(zákon č. 427/1990 Zb. v znení neskorších predpisov).
Ţalovaný vo svojich vyjadreniach zavádzal, keď tvrdil, ţe nikdy nebol spoločníkom
spoločnosti B.S., ale bol len konateľom. Toto tvrdenie je účelové a nepravdivé, nakoľko
podľa výpisu z obchodného registra z internetu bol ţalovaný spoločníkom uvedenej
spoločnosti od 17.6.1991 do 17.6.1992, pričom konateľom spoločnosti bol aţ v čase od
17.8.1995 do 18.3.1998. V čase, kedy došlo k údajnému prevzatiu zásob zo strany tejto
spoločnosti, ţalovaný nebol jej konateľom, a teda ani nemohol ako jej konateľ za ňu podpísať
prevzatie zásob (Protokol o odovzdaní a prevzatí predajne z 11.9.1992). Je teda zrejmé, ţe
musel konať iba ako fyzická osoba vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Z ust. § 11 zákona č. 427/1990 Zb. vyplýva povinnosť vydraţiteľa zaplatiť cenu zásob,
a to do 30 dní od draţby. Tejto povinnosti sa nemoţno zbaviť. V obdobnom prípade
uţ Najvyšší súd rozhodoval a ustálil, ţe pre posúdenie povinnosti ţalovaného zaplatiť cenu
zásob je bez významu, kto zmluvu podpísal a či je platná. Povinnosť ţalovaného zaplatiť cenu
zásob nevyplýva z tejto zmluvy, ale zo skutočnosti, ţe príklepom licitátora nadobudol
v draţbe prevádzkovú jednotku. Akékoľvek zmluvy a dohody týkajúce sa zásob môţu byť len
dohodou o tom, kedy a akým spôsobom sa zásoby odovzdajú a prevezmú, prípadne
potvrdením o tom, kedy a v akom rozsahu boli skutočne odovzdané a prevzaté. Vydraţiteľ
nemá moţnosť odmietnuť zásoby, ktoré sú pre neho nepotrebné. V danom prípade
zo Zápisnice o draţbe č. X. zo dňa 27.6.1992 je zrejmé, ţe ţalovaný vydraţil označenú
prevádzkovú jednotku. V zápisnici je zaznamenaná aj kúpna cena zásob, a to 7 540 000,--
Kčs. Je teda nepochybné, ţe cenu zásob mal zaplatiť ţalovaný.
Čo sa týka tvrdenia ţalovaného, ţe údajne mal za to, ţe pre nesplnenie lehôt mal byť
celý prechod vlastníctva k vydraţeným veciam od začiatku zrušený, mal moţnosť sa tohto
zrušenia u ţalobcu domáhať, resp. domáhať sa toho, aby mu na základe zrušenia celého
predaja vydraţenej veci bola vrátená zaplatená kúpna cena vydraţenej prevádzkovej jednotky,
pričom by ţalobcovi vrátil vydraţenú prevádzkovú jednotku v pôvodnom stave. Nakoľko
ţalovaný sa vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny nedomáhal, ţalobca v tom čase mal
a v súčasnosti stále má opodstatnenie sa domnievať, ţe ţalovaný s danou situáciou bol
uzrozumený a súhlasil s takým postupom.
Súd prvého stupňa sa odvoláva na záznam z prerokovania poskytnutia výšky
maloobchodného rabatu z vydraţenej PJ X. zo dňa 25.9.1992, podľa ktorého
sa ţalobca a ţalovaný dohodli na poskytnutí rabatu vo výške 25,6% z celkového objemu
zásob. Je pravdou, ţe na tejto listine sa nachádza odtlačok pečiatky firmy B.S., ale nie je
správne sa na základe toho domnievať, ţe táto firma mala povinnosť zaplatiť za zásoby.
Vydraţiteľom bol v zmysle Zápisnice č. X. nepopierateľne odporca. Spoločnosť B.S. mohla
za vydraţiteľa konať, avšak len na základe splnomocnenia a takéto konanie mohlo zaväzovať
iba priamo vydraţiteľa ţalovaného a nie uvedenú spoločnosť. Ak aplikujeme ust. Zákona
o malej privatizácií na daný prípad, je zrejmé, ţe priamy právny vzťah medzi ţalobcom
a spoločnosťou B.S. vôbec nemohol vzniknúť, pretoţe zásoby od vydraţenej veci oddeliť
nemoţno, a preto nemôţe nastať situácia, kedy by jedna osoba vydraţila vec (prevádzkovú
jednotku) a iná osoba by zásoby (patriace k vydraţenej veci) kúpila priamo od pôvodného
vlastníka. Spoločnosť B., spol. s r.o. nemohla vo veci zásob konať vo svojom mene a na svoj
účet, keďţe preukázateľne nebola vydraţiteľom, a preto nemohla mať prístup k zásobám.
Zákon nemá nijaké ustanovenie, ktoré by predpokladalo uzatváranie samostatnej zmluvy
o kúpe zásob. Tento záver vyplýva i zo znenia § 9 ods. 3, podľa ktorého kúpna cena sa skladá
z ceny vydraţených vecí a z ceny zásob predmetov postupnej spotreby. Nič na tom nemení
skutočnosť, ţe cena zásob sa netvorí licitáciou, ale je konštatovaná a ţe sa táto časť kúpnej
ceny neplatí určenému orgánu štátu, ale organizácii. Napokon ust. § 11 ods. 3 lehotu
splatnosti ceny zásob (30 dní) odvodzuje len odo dňa konania draţby, bez závislosti
na akejkoľvek inej právnej skutočnosti.
V zápisnici o draţbe je uvedená hodnota zásob 7 540 000,-- Kčs. Napriek tomu,
ţe inventarizácia nebola vykonaná ku dňu draţby, mal ţalovaný ako uchádzač o draţbu
moţnosť sa s majetkom patriacim do draţby, aj s prislúchajúcimi zásobami riadne oboznámiť.
To, ţe toto svoje právo nevyuţil, nemôţe byť na ťarchu ţalobcu. Nevyuţitie práva
vydraţiteľa oboznámiť sa so zásobami pred draţbou, mu nemôţe byť na prospech, nakoľko
príklepom licitátora na neho prechádza vlastnícke právo a zároveň mu tým vzniká povinnosť
uhradiť cenu zásob. Zákon vychádza z predpokladu, ţe ten, kto vstupuje do draţby
prevádzkovej jednotky, je uzrozumený s jej stavom a so stavom všetkého čo k nej patrí,
včítane zásob. Inak by totiţ vo svojom ust. § 12 ods. 2 nevylúčil zodpovednosť doterajšieho
vlastníka za vady prevádzkovej jednotky predanej vo verejnej draţbe. Uvedená zásada platí
aj ohľadne zásob nachádzajúcich sa v prevádzkovej jednotke. Podľa názoru ţalobcu udelením
príklepu licitátora vznikol medzi ţalobcom a ţalovaným záväzkový vzťah na základe § 11
zákona č. 427/1990 Zb., v zmysle ktorého bol ţalobca povinný odovzdať zásoby a ţalovaný
bol povinný za zásoby zaplatiť ich cenu ţalobcovi. V danom prípade nedošlo ani k prevzatiu
dlhu s poukazom na ust. § 531 Občianskeho zákonníka.
Ţalobca nesúhlasí ani s tvrdením súdu, ţe nebolo dokázané, kedy ţalovaný uhradil
sumu 900 000,-- Sk. Pôvodná suma, ktorá bola ţalobcom vymáhaná, bola 4 608 258,-- Sk.
Ţalovaný z tejto sumy v priebehu roka 1993 uhradil v splátkach á 150 000,-- Sk, celkovo
sumu 900 000,-- Sk, výsledkom čoho bolo neuhradených 3 708 258,-- Sk (aktuálne ţalovaná
suma). Túto skutočnosť sám uvádza vo svojom vyjadrení k sporu, ktoré bolo doručené súdu
24.8.1994. Preto skutočnosť, ţe ţalovaný uhradil sumu 900 000,-- Sk, uţ nebolo potrebné
opätovne dokazovať.
Ţalovaný nesúhlasí tieţ s posúdením uplatnenej námietky premlčania. Je pravdou,
ţe ţalobca niekoľkokrát upravoval petit svojho návrhu, avšak od začiatku svoj nárok opieral
o faktúru č. 1X., teda svoj nárok uplatnil z titulu nezaplatenia faktúry. Táto faktúra pôvodne
znela na sumu 4 951 147,00,-- Sk, avšak po pripomienkach ţalovaného počas rokovaní, bola
faktúra prepracovaná a opätovne vyhotovená dňa 15.12.1992 s okamţitou splatnosťou pod
pôvodným číslom 1X., avšak uţ len na sumu 4 608 258,-- Sk. Preto nie je pravdou, ţe by
ţalobca uplatnil svoj nárok neskoro, nárok bol uplatnený včas, pred uplynutím premlčacej
lehoty (táto by uplynula aţ 15.12.1996), pričom ţaloba bola podaná uţ 15.4.1993. Nakoľko
v návrhu boli uplatnené uţ pôvodne aj úroky z omeškania, pri zmenách návrhu dochádzalo
len k zmene ich kvalifikácie, pričom na fakt, ţe úroky z omeškania uplatnené boli, to vôbec
nemá vplyv. Je úlohou súdu vysporiadať sa s otázkou, či a v akej miere sú úroky z omeškania
premlčané. Ţalobca však nesúhlasí s názorom súdu, ţe by nárok na úroky z omeškania bol
premlčaný, nakoľko aj tento bol včas uplatnený uţ v pôvodnej ţalobe.
Preto povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
v medziach odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.. Dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalovaný na draţbe dňa 27.6.1992 vydraţil prevádzkovú
jednotku ţalobcu č. X., na ul. Š.S.. Zo Zápisnice o draţbe č. X. vyplýva, ţe vydraţiteľom
prevádzkovej jednotky je Ing. J., r.č. X., č. OP X. P., adresa vydraţiteľa je P.S.. Kúpna cena
vydraţenej prevádzkovej jednotky činila 1 555 000,-- Sk. Zo zápisnice o draţbe tieţ vyplýva,
ţe kúpna cena zásob činila 7 540 000,-- Sk. Dňa 11.9.1992 bol vyhotovený a podpísaný
Protokol o odovzdaní a prevzatí predajne a dňa 25.9.1992 bol spísaný Záznam z prerokovania
poskytnutia výšky maloobchodného rabatu z vydraţenej prevádzkovej jednotky X., ktoré za
D. B. podpísal Ing. F., obchodný námestník a za vydraţiteľa Ing. J.. Ţalobca faktúrou č. 1X.
vyfakturoval obchodný tovar z prevádzkovej jednotky č.X. na základe kontrolnej
inventarizácie v celkovej hodnote 6 654 767,47,-- Kč, po odpočítaní 25,6% rabatu
1 703 620,47,-- Kč, k úhrade 4 951 147,-- Kčs. Ţalovaný ako vydraţiteľ prevádzkovej
jednotky doposiaľ neuhradil cenu zásob v celkovej výške 3 858 258,-- Sk, ktorá spolu
s príslušenstvom - úrokmi z omeškania predstavuje predmet sporu.
Podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali
k 1.novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie
a národné výbory (ďalej len „organizácie“), prevádza na ďalšie určené fyzické alebo
právnické osoby, ustanovuje zákon č.427/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov o prevodoch
vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb., účinného ku dňu konania draţby
dňa 27.6.1992, organizácie predajú prevádzkovú jednotku vo verejnej draţbe. Z ust. § 4 ods. 3
zákona č.427/1990 Zb., príslušné orgány republík vyhotovia a potvrdia zoznamy
prevádzkových jednotiek, ktoré budú ponúknuté na predaj. Čo musia obsahovať zoznamy,
je uvedené v § 4 ods. 3 písm. a/ aţ f/, ods. 4, ods. 5 zákona č. 427/1990 Zb..
Podľa § 9 zákona č. 427/1990 Zb. licitátor začína verejnú draţbu oznámením
prevádzkovej jednotky, ktorá je predmetom verejnej draţby, vyvolávacej ceny (§ 8) a ceny
zásob bez predmetov postupnej spotreby ku dňu draţby. Prevádzková jednotka sa draţí,
dokiaľ účastníci draţby robia vyššie ponuky ceny. Ak nebola napriek dvom vyzvaniam
ponúknutá vyššia cena, oznámi licitátor ešte raz poslednú ponuku a ak do 3 minút potom
nedôjde k vyššiemu podaniu, určí prevádzkovú jednotku príklepom na predaj tomu,
kto poslednú ponuku urobil (ďalej len „vydraţiteľ“).
O priebehu verejnej draţby sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše zástupca organizácie,
zástupca príslušného orgánu republiky, licitátor a vydraţiteľ (§ 9 ods. 2 zákona č. 427/1990
Zb.).
Kúpna cena sa skladá z ceny vydraţených vecí a z ceny zásob, bez predmetov
postupnej spotreby. Stav zásob a ich cena v deň prevzatia prevádzkarne sa nesmie podstatným
spôsobom líšiť od stavu zásob a ceny ku dňu draţby (§ 9 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb.).
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb. vlastníctvo k veciam vydraţeným príklepom
licitátora prechádza na vydraţiteľa, ktorý je povinný do 30 dní od dňa draţby vyplatiť cenu
dosiahnutú vydraţením na osobitný účet príslušného orgánu republiky, po odpočítaní zostatku
draţobnej zábezpeky (§ 5 ods.2 a 3).
Cenu zásob vydraţiteľ zaplatí organizácií do 30 dní odo dňa draţby (§ 11 ods.3
Výška ceny vydraţených vecí nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov
(§ 23 ods.2 zákona č.427/1990 Zb.).
Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, ţe vydraţiteľom prevádzkovej jednotky
ţalobcu č.X.S. sa stal Ing. J., r.č. X., v tom čase bytom P.S., č. OP X. P.. Zo Zápisnice
o draţbe č.X. zo dňa 27.6.1992 vyplýva, ţe Ing. J. ako fyzická osoba vydraţil prevádzkovú
jednotku č.X., Š.S., pričom kúpna cena vydraţenej prevádzkovej jednotky predstavovala
sumu 1 555 000,-- Sk a kúpna cena zásob (bez predmetov postupnej spotreby) predstavovala
sumu 7 540 000,-- Sk. Zápisnica o priebehu verejnej draţby bola podpísaná zástupcom
organizácie, vydraţiteľom J., zástupcom komisie Ing. J. a licitátorom Ing. V.. J. potvrdil
prevzatie zápisnice a jej prílohy. Z ust. § 11 vyplýva, ţe vlastníctvo k veciam vydraţeným
príklepom licitátora prechádza na vydraţiteľa, ktorý je povinný do 30 dní odo dňa draţby
zaplatiť cenu dosiahnutú vydraţením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po
odpočítaní zostatku draţobnej zábezpeky. Príklepom licitátora prechádza na vydraţiteľa
prevádzkovej jednotky tieţ vlastníctvo zásob, ku ktorému mala organizácia právo
hospodárenia. Vydraţiteľ nemôţe zásoby, ktoré boli predmetom draţby odmietnuť ani keď sú
pre neho nepouţiteľné. Zákon nadobudnutie vlastníctva k vydraţeným veciam a zásobám
spája s právnou skutočnosťou - príklepom licitátora. Draţbou nie je moţné nadobudnúť
prevádzkovú jednotku bez zásob, ak jednotka zásoby má. Citovaný zákon nemá ţiadne
ustanovenie, ktoré by predpokladalo uzatváranie samostatnej zmluvy o kúpe zásob. Toto
vyplýva i zo znenia § 9 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb., podľa ktorého kúpna cena sa skladá
z ceny vydraţených veci a z ceny zásob predmetov postupnej spotreby. Nič na tom nemení
skutočnosť, ţe cena zásob sa netvorí licitáciou a je konštantná a táto časť kúpnej ceny
sa neplatí určenému orgánu štátu, ale organizácii. Ust. § 11 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb.
splatnosť ceny zásob odvodzuje len odo dňa konania draţby (30 dní) bez akejkoľvek inej
právnej skutočnosti.
V zápisnici o draţbe je uvedená hodnota zásob 7 540 000,-- Kčs. Ţalovaný ako
uchádzač o draţbu mal moţnosť pred draţbou vykonať prehliadku prevádzkovej jednotky
a jej zásob a oboznámiť sa aj s podmienkami poskytnutia úveru na ich kúpu. Prevod
vlastníctva vo verejnej draţbe dochádza odplatne. Ide o predaj, nie však na základe kúpnej či
inej zmluvy. Termín „predaj“ pouţívaný v tomto zákone neznamená, ţe ide o prevod
v zmysle občianskeho práva hmotného, t.j. o zmluvný prevod. Prevod zásob totiţ na rozdiel
od prevodu samotnej prevádzkovej jednotky je dovŕšený aţ prevzatím tejto jednotky.
I keď zákon v tomto smere nemá výslovne ustanovenie, tento záver vyplýva z jeho
ustanovenia § 9 ods.3 druhej vety, podľa ktorého stav zásob a ich cena v deň prevzatia
prevádzkarne sa nesmie podstatným spôsobom líšiť od stavu zásob a ceny ku dňu draţby.
Zákonodarca tu zohľadnil skutočnosť, ţe zásoby od draţby prevádzkovej jednotky aţ do jej
prevzatia vydraţiteľom môţu podliehať zmenám, ktoré by mohli mať vplyv na ich stav
a cenu. Rozhodujúcou je cena zásob zistená v deň prevzatia vydraţenej prevádzkarne.
Zákon však neustanovuje, ţe by sa od takto zistenej ceny mohli odpočítať ceny zásob, ktoré
z hľadiska vydraţiteľa sa javia ako neupotrebiteľné, nepredajné, málo obrátkové a pod..
Záujemca o draţbu prevádzkovej jednotky si má moţnosť prehliadnuť prevádzkovú jednotku
aj s jej zásobami a rozhodnúť sa, či sa draţby zúčastní aj za podmienok, ţe v jednotke sú také
zásoby, ktoré pre svoje ďalšie podnikanie potrebovať nebude. Uvedený zákon vychádza
z predpokladu, ţe ten kto vstupuje do draţby prevádzkovej jednotky, je uzrozumený s jej
stavom a so stavom všetkého čo k nej patrí, včítane zásob. Inak by vo svojom ustanovení § 12
ods.2 nevylúčil zodpovednosť doterajšieho vlastníka závady prevádzkovej jednotky, predanej
vo verejnej draţbe. Uvedená zásada platí aj ohľadne zásob nachádzajúcich sa v prevádzkovej
jednotke.
Z dokazovania vyplýva, ţe ţalovaný ako fyzická osoba príklepom licitátora nadobudol
v draţbe prevádzkovú jednotku X., Š.S. a príklepom licitátora prešlo
na vydraţiteľa - ţalovaného tieţ vlastníctvo k zásobám, ktoré táto prevádzková jednotka mala.
Preto ţalovanému vznikla povinnosť do 30 dní odo dňa draţby zaplatiť cenu zásob ţalobcovi.
Ţalovanému teda vznikla povinnosť zaplatiť cenu zásob vo výške, aká bola v deň prevzatia
prevádzkarne. K tomu je potrebné uviesť, ţe je irelevantné, ţe na Protokole o odovzdaní
a prevzatí predajne je pečiatka spoločnosti B., s.r.o., keďţe vydraţiteľom prevádzkovej
jednotky bola fyzická osoba Ing. J., ktorý je povinný zaplatiť aj cenu zásob, ktorý aj podpísal
Protokol o odovzdaní a prevzatí predajne a tieţ podpísal za vydraţiteľa Ing. J. Záznam
z prerokovania poskytnutia výšky maloobchodného rabatu z vydraţenej prevádzkovej
jednotky X.. Pritom na základe dohody D. poskytli vydraţiteľovi rabat vo výške 25,6%
z celkového objemu inventovaných zásob. K tomu je potrebné tieţ uviesť, ţe v čase konania
draţby bola v obchodnom registri zapísaná pod obchodným menom spoločnosť B., spol.
s r.o., M.S., s IČO-om: X., a to v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava v oddieli Sro
vloţka č. X./T. Spoločníkmi tejto spoločnosti bol Ing. J. a Z.. Tieţ je potrebné poukázať na
dodatok Záznamu z prerokovania poskytnutia výšky maloobchodného rabatu z vydraţenej
prevádzkovej jednotky X. zo dňa 25.9.1992, kde za vydraţiteľa
je uvedený Ing. J. a podpísaný je tieţ vydraţiteľ J.. Nie je tu uvedená
za preberajúceho spoločnosť B., spol. s r.o..
Odvolací súd sa teda nestotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalovanému
nevznikla povinnosť zaplatiť cenu zásob, naopak, príklepom licitátora ţalovanému
Ing. J. vznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi cenu zásob, a to do 30 dní odo dňa draţby.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej konštatuje, ţe má za to,
ţe ţalobca dostatočne nepreukázal právo na zaplatenie ceny zásob v rozsahu ţalovanom voči
označenému ţalovanému, nie je preskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ktorým
dôkazom súd uveril, ktorým dôkazom neuveril, ktoré dôkazy povaţoval za relevantné
pre záver, ţe ţalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť cenu zásob. Z obsahu spisu,
ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako súd vyhodnotil dôkazy nachádzajúce
sa v prílohovej obálke, a to Protokol o inventarizácii obchodného tovaru predajne X.-X. ku
dňu 11.8.1992 rekapituláciou spisových listov na SJ X. v S. od č.1
po 90, inventúrnymi súpismi zásob tovaru ku dňu 11.8.1992, ktoré sú podpísané J. -
ţalovaným. Taktieţ v spise sa nenachádza ţiaden dôkaz o tom, ţe by došlo
zo strany spoločnosti B.S. k prevzatiu dlhu, a to k prevzatiu povinnosti zaplatiť cenu zásob za
vydraţiteľa v súlade s ust. § 531 Občianskeho zákonníka, a to za súhlasu veriteľa.
V napadnutom rozsudku sa súd tieţ zaoberal námietkou premlčania uplatnenou
ţalovaným. Túto s poukazom na ust. § 387 aţ 397 Obchodného zákonníka povaţoval
za dôvodnú. K tejto námietke odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa uzatvoril,
ţe sa jedná o spor medzi podnikateľskými subjektmi, preto námietku premlčania posudzoval
v súlade s ust. § 397 Obchodného zákonníka s tým, ţe všeobecná premlčacia doba je 4 roky
a povaţoval námietky ţalovaného za dôvodné. Tento záver súdu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. V spise sa nenachádza ţivnostenský list ţalovaného. Ţalovaný nie je zapísaný
v ţivnostenskom ani obchodnom registri a nebolo preukázané a ţe spor sa týka dvoch
podnikateľských subjektov. Prevádzkovú jednotku ţalovaný vydraţil ako fyzická osoba
nepodnikateľ, a preto podľa názoru odvolacieho súdu na posúdenie námietky premlčania
je potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ţalobca si uplatnil ţalobou nárok na zaplatenie sumy 4 951 147,-- Sk, ďalej
kapitalizované úroky vo výške 118 624,-- Sk, t.j. 16,5% úroky od 9.10. do 30.11.1992
a zmluvnú pokutu vo výške 247 555,-- Sk. Uţ podaním návrhu zo dňa 17.9.1996, doručené
súdu 19.9.1996, ţalobca po tom, ako podaním zo dňa 12.11.1993, doručené súdu 15.11.1993,
zobral sčasti späť svoj návrh, ţiadal zaplatenie sumy 7 708 250,-- Sk s 3% úrokom
od 15.12.1992 do 31.5.1993 z čiastky 4 608 258,-- Sk, od 1.6.1993 do 30.6.1993 3% úrok
z čiastky 4 458 258,-- Sk, od 1.7.1993 do 30.7.1993 3% úrok z čiastky 4 158 258,-- Sk,
od 31.7.1993 do 9.9.1993 3% úrok z čiastky 4 008 258,-- Sk, od 10.9.1993 do 17.9.1993 3%
úrok z čiastky 3 894 258,-- Sk, od 18.9.1993 do 30.11.1993 3% úrok z čiastky 3 858 258,--
Sk, od 1.12.1993 do 30.4.1995 3% úrok z čiastky 3 708 258,-- Sk, od 1.5.1995 do 5.10.1995
22% úrok zo sumy 3 708 258,-- Sk, za obdobie od 6.10.1995 do 12.1.1996 úrok 19,5%
a od 13.1.1996 do zaplatenia úrok 17,6% zo sumy 3 308 258,-- Sk s tým, ţe ţalobca poukázal
na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyhlášku č. 45/1964 Zb. a Nariadenie vlády
č.87/1995 Z.z.. V danom prípade nedošlo k zmene návrhu v časti istiny iba v časti
príslušenstva, v časti istiny došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu. S týmto návrhom ţalobcu
zo dňa 17.9.1996 sa súd nevysporiadal a rozhodoval len o návrhu ţalobcu zo dňa 17.3.2008.
Ţalobca si nárok na 3% úroky z omeškania od 15.12.1992 uplatnil uţ podaním doručeným
súdu 19.9.1996 a nie aţ podaním zo dňa 17.3.2008 tak, ako to nesprávne uviedol súd prvého
stupňa.
Keďţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal riadne navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ust.
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, Najvyšší súd Slovenskej republiky
s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a v súlade s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom konaní bude povinnosťou súdu v naznačenom smere vykonať riadne
navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotiť a opätovne sa zaoberať výškou - cenou za vydraţené
zásoby, a teda posúdiť oprávnenosť nároku ţalobcu na sumu 3 708 258,-- Sk.
Opätovne posúdiť námietku premlčania uplatnenú ţalobcom s poukazom na ust. Občianskeho
zákonníka.
V novom rozhodnutí súd rozhodne tieţ o náhrade trov konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.