Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/36/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M., správca

konkurznej podstaty úpadcu D., š.p. v likvidácií, T., IČO: X., zastúpeného L.L.B. proti

ţalovanému: Ing. J., nar. X., Č., zastúpeného advokátom JUDr. P.G.B., o zaplatenie

3 708 258,-- Sk s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 17.decembra 2008, č.k. Z-2-36 Cb 484/1995-174, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.decembra 2008,

č.k. Z-2-36 Cb 484/1995-174 sa v napadnutej časti z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa vec

v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím ţalobu zamietol, v časti

o zaplatenie istiny 900 000,-- Sk súd konanie zastavil. Súčasne uloţil ţalobcovi povinnosť

nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 155 831,-- Sk.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zaplatenia ceny

zásob a úroku z omeškania, za oneskorenú úhradu zásob za vydraţenú prevádzkovú jednotku

spoločnosti D., š.p. B., v rámci malej privatizácie. Ţalobný návrh odôvodnil tým, ţe v zmysle

ţalovaný vydraţil na draţbe konanej dňa 27.6.1992 prevádzkovú jednotku

na Š., evidovanú pod č. X. s tým, ţe v Zápisnici o draţbe č. X. bola uvedená cena zásob

7 540 000,-- Kčs. Ţalovaný prevzal vydraţenú prevádzkovú jednotku na základe Protokolu

o odovzdaní a prevzatí predajne zo dňa 11.9.1992, v ktorom na základe inventarizácie bola

vymedzená i hodnota obchodného tovaru vo výške 6 654 767,47,-- Kčs. Konečná cena zásob,

ktorú sa zaviazal ţalovaný zaplatiť a bola mu fakturovaná faktúrou č. 1X. vo výške

4 951 147,-- Kčs, neuhradil. Podaním zo dňa 12.11.1993 vo výške 1 092 889,-- Sk vzal

ţalobný návrh čiastočne späť s tým, ţe poţadoval uhradiť istinu 3 858 258,-- Sk.

S poukazom na ust. , , , , vlastníctvo k veciam

vydraţeným príklepom licitátora prechádza na vydraţiteľa, ktorý je povinný do 30 dní

odo dňa draţby cenu dosiahnutú vydraţením uhradiť na osobitný účet príslušného orgánu

republiky, po odpočítaní zostatku draţobnej zábezpeky. Cenu zásob vydraţiteľ zaplatí

organizácii taktieţ do 30 dní odo dňa draţby. Ak k zaplateniu ceny nedôjde, v lehote

ustanovenej podľa ods. 1, bude prevádzková jednotka znovu zaradená do prvého kola draţby.

Rokovania ohľadne poskytnutia rabatu vydraţenej prevádzkovej jednotky z dôvodu

vznesených výhrad vydraţiteľa prebiehali medzi ţalobcom a ţalovaným, avšak tento

vystupoval za spoločnosť B.S. ako konateľ označenej spoločnosti. Taktieţ Protokol

o odovzdaní a prevzatí predajne z dôvodu vykonania mimoriadnej inventarizácie ku dňu

11.9.1992 podpísal ţalovaný za spoločnosť B.S..

Faktúra č. 1X., ktorá bola vystavená na základe kontrolnej inventarizácie vo výške

4 951 147,-- Kčs, po odpočítaní dohodnutého rabatu 25,6%, vystavil a doručoval konateľ

spoločnosti B.S. a následne vyúčtoval aj majetkové sankcie fa. č. 2X. dňa 27.11.1992

z dôvodu nezaplatenia faktúry č. 1X. v lehote splatnosti spoločnosti B.S..

V konaní bolo nesporne preukázané, ţe vydraţiteľom prevádzkovej jednotky, vrátane

zásob sa stal Ing. J., bytom P.S., ktorý následne rokoval ohľadne zosúladenia rozsahu a ceny

zásob za vydraţenú prevádzkovú jednotku uţ ako konateľ spoločnosti, ktorá účastníkom

draţby označenej prevádzkovej jednotky nebola. Jednotlivé faktúry ţalobca doručoval

spoločnosti B.S., ktorá zásoby neprevzala a účastníkom draţby nebola.

Súd pri posúdení uplatneného práva vychádzal z ust.

Zb. s tým, ţe vlastníctvo k veciam vydraţeným príklepom licitátora prechádza na vydraţiteľa.

Následne vydraţiteľ je povinný uhradiť jednak cenu prevádzkovej jednotky, ako aj v tomto

prípade cenu zásob.

Cenu zásob ako aj rozsah zásob bol stanovený aţ dodatočne, o čom svedčí Protokol

o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky a záznam zo dňa 25.9.1992, čím neboli splnené

predpoklady ust. .

Ďalej súd posúdil uplatnené právo ţalobcu s poukazom na ust. § 387 ods.1,2

, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Zo strany ţalobcu

opakovane dochádzalo k úprave ţaloby, naposledy ku dňu 17.3.2008, označená ako zmena

návrhu na začatie konania, v ktorej sa domáhal, aby súd zaviazal ţalovaného s poukazom

na ust. , zaplatenia úrokov z omeškania vo výške

stanovenej osobitným predpisom, ktorým bola do 30.4.1995 , ktorá

stanovila výšku úrokov z omeškania na 3% ročne a s poukazom na Nariadenie vlády

č. , ktoré stanovilo ich výšku na dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS

k 1.dňu omeškania, ktorá bola ku dňu 1.5.1995 11%. Súd zmenu návrhu dňa 1.10.2008

pripustil. Ţalovaný uplatnil námietku premlčania. Zmena ţaloby zo dňa 17.3.2008

predstavovala zmenu výšky úrokovej sadzby, ako aj zmenu výšky nároku oproti pôvodne

uplatnenej ţalobe 4 951 147,-- Sk. V časti o zaplatenie sumy 900 000,-- Sk vzal ţalobný

návrh späť. Súd v časti o zaplatenie istiny 900 000,-- Sk konanie s poukazom na ust. § 96

ods. 1 zastavil. Vznesenú námietku premlčania posúdil v súlade s ust. aţ 397

. Vychádzajúc zo záveru, ţe sa jedná o spor vyvolaný medzi

podnikateľskými subjektmi, súd posúdil uplatnenú námietku premlčania v zmysle ust. § 397

s tým, ţe všeobecná premlčacia doba je 4 roky, a preto povaţoval

námietku ţalovaného za dôvodnú.

Na základe uvedených skutočností mal súd za to, ţe ţalobca dostatočne nepreukázal

právo na zaplatenie ceny zásob v rozsahu ţalovanom voči označenému ţalovanému

a s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania na základe zisteného skutkového

a právneho stavu ţalobu povaţoval za nedôvodnú.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalobca podaním zo dňa

24.2.2009. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorým súd

ţalobu zamietol a uloţiť ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 3 708 258,-- Sk

spolu s úrokom z omeškania od 15.12.1992 do 31.5.1993 vo výške 3% ročne zo sumy

4 608 258,-- Sk, od 1.6.1993 od 30.6.1993 vo výške 3% ročne zo sumy 4 458 258,-- Sk,

od 1.7.1993 do 30.7.1993 vo výške 3% ročne zo sumy 4 158 258,-- Sk, od 31.7.1993

do 9.9.1993 vo výške 3% ročne zo sumy 4 008 258,-- Sk, od 10.9.1993 do 17.9.1993

vo výške 3% ročne zo sumy 3 894 258,-- Sk, od 18.9.1993 do 30.11.1993 vo výške 3% ročne

zo sumy 3 858 258,-- Sk, od 1.12.1993 do 30.4.1995 vo výške 3% ročne zo sumy 3 708 258,--

Sk, od 1.5.1995 do zaplatenia vo výške 22% ročne zo sumy 3 708 258,-- Sk. Súčasne

si uplatnil ţalobca náhradu trov konania.

Ţalobca odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a § 205 ods. 2 písm. f/

, nakoľko má za to, ţe súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktieţ vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Súčasťou draţby sú aj zásoby, nie sú však uţ súčasťou ceny draţenej prevádzkovej

jednotky. Vlastnícke právo k zásobám nadobúda vydraţiteľ (teda osoba, ktorej licitátor udelil

príklep), ţiadna iná osoba. Nie je preto moţné, aby prevádzkovú jednotku nadobudla jedna

osoba (vydraţiteľ), ale zásoby nadobudla iná osoba tak, ako to tvrdí ţalovaný. Bráni tomu

fakt, ţe vlastnícke právo k zásobám nadobudne najprv vydraţiteľ uţ príklepom licitátora.

Nie je vylúčené, aby potom nadobudla zásoby tretia osoba, ale aţ následne na to,

ak ako vydraţiteľ nadobudne zásoby príklepom licitátora a potom ako za ne zaplatí kúpnu

cenu. Túto povinnosť zaplatiť cenu zásob stanovuje priamo Zákon o malej privatizácií

( v znení neskorších predpisov).

Ţalovaný vo svojich vyjadreniach zavádzal, keď tvrdil, ţe nikdy nebol spoločníkom

spoločnosti B.S., ale bol len konateľom. Toto tvrdenie je účelové a nepravdivé, nakoľko

podľa výpisu z obchodného registra z internetu bol ţalovaný spoločníkom uvedenej

spoločnosti od 17.6.1991 do 17.6.1992, pričom konateľom spoločnosti bol aţ v čase od

17.8.1995 do 18.3.1998. V čase, kedy došlo k údajnému prevzatiu zásob zo strany tejto

spoločnosti, ţalovaný nebol jej konateľom, a teda ani nemohol ako jej konateľ za ňu podpísať

prevzatie zásob (Protokol o odovzdaní a prevzatí predajne z 11.9.1992). Je teda zrejmé, ţe

musel konať iba ako fyzická osoba vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Z ust. vyplýva povinnosť vydraţiteľa zaplatiť cenu zásob,

a to do 30 dní od draţby. Tejto povinnosti sa nemoţno zbaviť. V obdobnom prípade

uţ Najvyšší súd rozhodoval a ustálil, ţe pre posúdenie povinnosti ţalovaného zaplatiť cenu

zásob je bez významu, kto zmluvu podpísal a či je platná. Povinnosť ţalovaného zaplatiť cenu

zásob nevyplýva z tejto zmluvy, ale zo skutočnosti, ţe príklepom licitátora nadobudol

v draţbe prevádzkovú jednotku. Akékoľvek zmluvy a dohody týkajúce sa zásob môţu byť len

dohodou o tom, kedy a akým spôsobom sa zásoby odovzdajú a prevezmú, prípadne

potvrdením o tom, kedy a v akom rozsahu boli skutočne odovzdané a prevzaté. Vydraţiteľ

nemá moţnosť odmietnuť zásoby, ktoré sú pre neho nepotrebné. V danom prípade

zo Zápisnice o draţbe č. X. zo dňa 27.6.1992 je zrejmé, ţe ţalovaný vydraţil označenú

prevádzkovú jednotku. V zápisnici je zaznamenaná aj kúpna cena zásob, a to 7 540 000,--

Kčs. Je teda nepochybné, ţe cenu zásob mal zaplatiť ţalovaný.

Čo sa týka tvrdenia ţalovaného, ţe údajne mal za to, ţe pre nesplnenie lehôt mal byť

celý prechod vlastníctva k vydraţeným veciam od začiatku zrušený, mal moţnosť sa tohto

zrušenia u ţalobcu domáhať, resp. domáhať sa toho, aby mu na základe zrušenia celého

predaja vydraţenej veci bola vrátená zaplatená kúpna cena vydraţenej prevádzkovej jednotky,

pričom by ţalobcovi vrátil vydraţenú prevádzkovú jednotku v pôvodnom stave. Nakoľko

ţalovaný sa vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny nedomáhal, ţalobca v tom čase mal

a v súčasnosti stále má opodstatnenie sa domnievať, ţe ţalovaný s danou situáciou bol

uzrozumený a súhlasil s takým postupom.

Súd prvého stupňa sa odvoláva na záznam z prerokovania poskytnutia výšky

maloobchodného rabatu z vydraţenej PJ X. zo dňa 25.9.1992, podľa ktorého

sa ţalobca a ţalovaný dohodli na poskytnutí rabatu vo výške 25,6% z celkového objemu

zásob. Je pravdou, ţe na tejto listine sa nachádza odtlačok pečiatky firmy B.S., ale nie je

správne sa na základe toho domnievať, ţe táto firma mala povinnosť zaplatiť za zásoby.

Vydraţiteľom bol v zmysle Zápisnice č. X. nepopierateľne odporca. Spoločnosť B.S. mohla

za vydraţiteľa konať, avšak len na základe splnomocnenia a takéto konanie mohlo zaväzovať

iba priamo vydraţiteľa ţalovaného a nie uvedenú spoločnosť. Ak aplikujeme ust. Zákona

o malej privatizácií na daný prípad, je zrejmé, ţe priamy právny vzťah medzi ţalobcom

a spoločnosťou B.S. vôbec nemohol vzniknúť, pretoţe zásoby od vydraţenej veci oddeliť

nemoţno, a preto nemôţe nastať situácia, kedy by jedna osoba vydraţila vec (prevádzkovú

jednotku) a iná osoba by zásoby (patriace k vydraţenej veci) kúpila priamo od pôvodného

vlastníka. Spoločnosť B., spol. s r.o. nemohla vo veci zásob konať vo svojom mene a na svoj

účet, keďţe preukázateľne nebola vydraţiteľom, a preto nemohla mať prístup k zásobám.

Zákon nemá nijaké ustanovenie, ktoré by predpokladalo uzatváranie samostatnej zmluvy

o kúpe zásob. Tento záver vyplýva i zo znenia § 9 ods. 3, podľa ktorého kúpna cena sa skladá

z ceny vydraţených vecí a z ceny zásob predmetov postupnej spotreby. Nič na tom nemení

skutočnosť, ţe cena zásob sa netvorí licitáciou, ale je konštatovaná a ţe sa táto časť kúpnej

ceny neplatí určenému orgánu štátu, ale organizácii. Napokon ust. § 11 ods. 3 lehotu

splatnosti ceny zásob (30 dní) odvodzuje len odo dňa konania draţby, bez závislosti

na akejkoľvek inej právnej skutočnosti.

V zápisnici o draţbe je uvedená hodnota zásob 7 540 000,-- Kčs. Napriek tomu,

ţe inventarizácia nebola vykonaná ku dňu draţby, mal ţalovaný ako uchádzač o draţbu

moţnosť sa s majetkom patriacim do draţby, aj s prislúchajúcimi zásobami riadne oboznámiť.

To, ţe toto svoje právo nevyuţil, nemôţe byť na ťarchu ţalobcu. Nevyuţitie práva

vydraţiteľa oboznámiť sa so zásobami pred draţbou, mu nemôţe byť na prospech, nakoľko

príklepom licitátora na neho prechádza vlastnícke právo a zároveň mu tým vzniká povinnosť

uhradiť cenu zásob. Zákon vychádza z predpokladu, ţe ten, kto vstupuje do draţby

prevádzkovej jednotky, je uzrozumený s jej stavom a so stavom všetkého čo k nej patrí,

včítane zásob. Inak by totiţ vo svojom ust. § 12 ods. 2 nevylúčil zodpovednosť doterajšieho

vlastníka za vady prevádzkovej jednotky predanej vo verejnej draţbe. Uvedená zásada platí

aj ohľadne zásob nachádzajúcich sa v prevádzkovej jednotke. Podľa názoru ţalobcu udelením

príklepu licitátora vznikol medzi ţalobcom a ţalovaným záväzkový vzťah na základe § 11

, v zmysle ktorého bol ţalobca povinný odovzdať zásoby a ţalovaný

bol povinný za zásoby zaplatiť ich cenu ţalobcovi. V danom prípade nedošlo ani k prevzatiu

dlhu s poukazom na ust. .

Ţalobca nesúhlasí ani s tvrdením súdu, ţe nebolo dokázané, kedy ţalovaný uhradil

sumu 900 000,-- Sk. Pôvodná suma, ktorá bola ţalobcom vymáhaná, bola 4 608 258,-- Sk.

Ţalovaný z tejto sumy v priebehu roka 1993 uhradil v splátkach á 150 000,-- Sk, celkovo

sumu 900 000,-- Sk, výsledkom čoho bolo neuhradených 3 708 258,-- Sk (aktuálne ţalovaná

suma). Túto skutočnosť sám uvádza vo svojom vyjadrení k sporu, ktoré bolo doručené súdu

24.8.1994. Preto skutočnosť, ţe ţalovaný uhradil sumu 900 000,-- Sk, uţ nebolo potrebné

opätovne dokazovať.

Ţalovaný nesúhlasí tieţ s posúdením uplatnenej námietky premlčania. Je pravdou,

ţe ţalobca niekoľkokrát upravoval petit svojho návrhu, avšak od začiatku svoj nárok opieral

o faktúru č. 1X., teda svoj nárok uplatnil z titulu nezaplatenia faktúry. Táto faktúra pôvodne

znela na sumu 4 951 147,00,-- Sk, avšak po pripomienkach ţalovaného počas rokovaní, bola

faktúra prepracovaná a opätovne vyhotovená dňa 15.12.1992 s okamţitou splatnosťou pod

pôvodným číslom 1X., avšak uţ len na sumu 4 608 258,-- Sk. Preto nie je pravdou, ţe by

ţalobca uplatnil svoj nárok neskoro, nárok bol uplatnený včas, pred uplynutím premlčacej

lehoty (táto by uplynula aţ 15.12.1996), pričom ţaloba bola podaná uţ 15.4.1993. Nakoľko

v návrhu boli uplatnené uţ pôvodne aj úroky z omeškania, pri zmenách návrhu dochádzalo

len k zmene ich kvalifikácie, pričom na fakt, ţe úroky z omeškania uplatnené boli, to vôbec

nemá vplyv. Je úlohou súdu vysporiadať sa s otázkou, či a v akej miere sú úroky z omeškania

premlčané. Ţalobca však nesúhlasí s názorom súdu, ţe by nárok na úroky z omeškania bol

premlčaný, nakoľko aj tento bol včas uplatnený uţ v pôvodnej ţalobe.

Preto povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa ust. a . Dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalovaný na draţbe dňa 27.6.1992 vydraţil prevádzkovú

jednotku ţalobcu č. X., na ul. Š.S.. Zo Zápisnice o draţbe č. X. vyplýva, ţe vydraţiteľom

prevádzkovej jednotky je Ing. J., r.č. X., č. OP X. P., adresa vydraţiteľa je P.S.. Kúpna cena

vydraţenej prevádzkovej jednotky činila 1 555 000,-- Sk. Zo zápisnice o draţbe tieţ vyplýva,

ţe kúpna cena zásob činila 7 540 000,-- Sk. Dňa 11.9.1992 bol vyhotovený a podpísaný

Protokol o odovzdaní a prevzatí predajne a dňa 25.9.1992 bol spísaný Záznam z prerokovania

poskytnutia výšky maloobchodného rabatu z vydraţenej prevádzkovej jednotky X., ktoré za

D. B. podpísal Ing. F., obchodný námestník a za vydraţiteľa Ing. J.. Ţalobca faktúrou č. 1X.

vyfakturoval obchodný tovar z prevádzkovej jednotky č.X. na základe kontrolnej

inventarizácie v celkovej hodnote 6 654 767,47,-- Kč, po odpočítaní 25,6% rabatu

1 703 620,47,-- Kč, k úhrade 4 951 147,-- Kčs. Ţalovaný ako vydraţiteľ prevádzkovej

jednotky doposiaľ neuhradil cenu zásob v celkovej výške 3 858 258,-- Sk, ktorá spolu

s príslušenstvom - úrokmi z omeškania predstavuje predmet sporu.

Podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali

k 1.novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie

a národné výbory (ďalej len „organizácie“), prevádza na ďalšie určené fyzické alebo

právnické osoby, ustanovuje v znení zmien a doplnkov o prevodoch

vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.

Podľa ust. , účinného ku dňu konania draţby

dňa 27.6.1992, organizácie predajú prevádzkovú jednotku vo verejnej draţbe. Z ust. § 4 ods. 3

, príslušné orgány republík vyhotovia a potvrdia zoznamy

prevádzkových jednotiek, ktoré budú ponúknuté na predaj. Čo musia obsahovať zoznamy,

je uvedené v aţ f/, , .

Podľa licitátor začína verejnú draţbu oznámením

prevádzkovej jednotky, ktorá je predmetom verejnej draţby, vyvolávacej ceny (§ 8) a ceny

zásob bez predmetov postupnej spotreby ku dňu draţby. Prevádzková jednotka sa draţí,

dokiaľ účastníci draţby robia vyššie ponuky ceny. Ak nebola napriek dvom vyzvaniam

ponúknutá vyššia cena, oznámi licitátor ešte raz poslednú ponuku a ak do 3 minút potom

nedôjde k vyššiemu podaniu, určí prevádzkovú jednotku príklepom na predaj tomu,

kto poslednú ponuku urobil (ďalej len „vydraţiteľ“).

O priebehu verejnej draţby sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše zástupca organizácie,

zástupca príslušného orgánu republiky, licitátor a vydraţiteľ (

Zb.).

Kúpna cena sa skladá z ceny vydraţených vecí a z ceny zásob, bez predmetov

postupnej spotreby. Stav zásob a ich cena v deň prevzatia prevádzkarne sa nesmie podstatným

spôsobom líšiť od stavu zásob a ceny ku dňu draţby ( ).

Podľa vlastníctvo k veciam vydraţeným príklepom

licitátora prechádza na vydraţiteľa, ktorý je povinný do 30 dní od dňa draţby vyplatiť cenu

dosiahnutú vydraţením na osobitný účet príslušného orgánu republiky, po odpočítaní zostatku

draţobnej zábezpeky (§ 5 ods.2 a 3).

Cenu zásob vydraţiteľ zaplatí organizácií do 30 dní odo dňa draţby (§ 11 ods.3

).

Výška ceny vydraţených vecí nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov

( ).

Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, ţe vydraţiteľom prevádzkovej jednotky

ţalobcu č.X.S. sa stal Ing. J., r.č. X., v tom čase bytom P.S., č. OP X. P.. Zo Zápisnice

o draţbe č.X. zo dňa 27.6.1992 vyplýva, ţe Ing. J. ako fyzická osoba vydraţil prevádzkovú

jednotku č.X., Š.S., pričom kúpna cena vydraţenej prevádzkovej jednotky predstavovala

sumu 1 555 000,-- Sk a kúpna cena zásob (bez predmetov postupnej spotreby) predstavovala

sumu 7 540 000,-- Sk. Zápisnica o priebehu verejnej draţby bola podpísaná zástupcom

organizácie, vydraţiteľom J., zástupcom komisie Ing. J. a licitátorom Ing. V.. J. potvrdil

prevzatie zápisnice a jej prílohy. Z ust. § 11 vyplýva, ţe vlastníctvo k veciam vydraţeným

príklepom licitátora prechádza na vydraţiteľa, ktorý je povinný do 30 dní odo dňa draţby

zaplatiť cenu dosiahnutú vydraţením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po

odpočítaní zostatku draţobnej zábezpeky. Príklepom licitátora prechádza na vydraţiteľa

prevádzkovej jednotky tieţ vlastníctvo zásob, ku ktorému mala organizácia právo

hospodárenia. Vydraţiteľ nemôţe zásoby, ktoré boli predmetom draţby odmietnuť ani keď sú

pre neho nepouţiteľné. Zákon nadobudnutie vlastníctva k vydraţeným veciam a zásobám

spája s právnou skutočnosťou - príklepom licitátora. Draţbou nie je moţné nadobudnúť

prevádzkovú jednotku bez zásob, ak jednotka zásoby má. Citovaný zákon nemá ţiadne

ustanovenie, ktoré by predpokladalo uzatváranie samostatnej zmluvy o kúpe zásob. Toto

vyplýva i zo znenia , podľa ktorého kúpna cena sa skladá

z ceny vydraţených veci a z ceny zásob predmetov postupnej spotreby. Nič na tom nemení

skutočnosť, ţe cena zásob sa netvorí licitáciou a je konštantná a táto časť kúpnej ceny

sa neplatí určenému orgánu štátu, ale organizácii. Ust.

splatnosť ceny zásob odvodzuje len odo dňa konania draţby (30 dní) bez akejkoľvek inej

právnej skutočnosti.

V zápisnici o draţbe je uvedená hodnota zásob 7 540 000,-- Kčs. Ţalovaný ako

uchádzač o draţbu mal moţnosť pred draţbou vykonať prehliadku prevádzkovej jednotky

a jej zásob a oboznámiť sa aj s podmienkami poskytnutia úveru na ich kúpu. Prevod

vlastníctva vo verejnej draţbe dochádza odplatne. Ide o predaj, nie však na základe kúpnej či

inej zmluvy. Termín „predaj“ pouţívaný v tomto zákone neznamená, ţe ide o prevod

v zmysle občianskeho práva hmotného, t.j. o zmluvný prevod. Prevod zásob totiţ na rozdiel

od prevodu samotnej prevádzkovej jednotky je dovŕšený aţ prevzatím tejto jednotky.

I keď zákon v tomto smere nemá výslovne ustanovenie, tento záver vyplýva z jeho

ustanovenia § 9 ods.3 druhej vety, podľa ktorého stav zásob a ich cena v deň prevzatia

prevádzkarne sa nesmie podstatným spôsobom líšiť od stavu zásob a ceny ku dňu draţby.

Zákonodarca tu zohľadnil skutočnosť, ţe zásoby od draţby prevádzkovej jednotky aţ do jej

prevzatia vydraţiteľom môţu podliehať zmenám, ktoré by mohli mať vplyv na ich stav

a cenu. Rozhodujúcou je cena zásob zistená v deň prevzatia vydraţenej prevádzkarne.

Zákon však neustanovuje, ţe by sa od takto zistenej ceny mohli odpočítať ceny zásob, ktoré

z hľadiska vydraţiteľa sa javia ako neupotrebiteľné, nepredajné, málo obrátkové a pod..

Záujemca o draţbu prevádzkovej jednotky si má moţnosť prehliadnuť prevádzkovú jednotku

aj s jej zásobami a rozhodnúť sa, či sa draţby zúčastní aj za podmienok, ţe v jednotke sú také

zásoby, ktoré pre svoje ďalšie podnikanie potrebovať nebude. Uvedený zákon vychádza

z predpokladu, ţe ten kto vstupuje do draţby prevádzkovej jednotky, je uzrozumený s jej

stavom a so stavom všetkého čo k nej patrí, včítane zásob. Inak by vo svojom ustanovení § 12

ods.2 nevylúčil zodpovednosť doterajšieho vlastníka závady prevádzkovej jednotky, predanej

vo verejnej draţbe. Uvedená zásada platí aj ohľadne zásob nachádzajúcich sa v prevádzkovej

jednotke.

Z dokazovania vyplýva, ţe ţalovaný ako fyzická osoba príklepom licitátora nadobudol

v draţbe prevádzkovú jednotku X., Š.S. a príklepom licitátora prešlo

na vydraţiteľa - ţalovaného tieţ vlastníctvo k zásobám, ktoré táto prevádzková jednotka mala.

Preto ţalovanému vznikla povinnosť do 30 dní odo dňa draţby zaplatiť cenu zásob ţalobcovi.

Ţalovanému teda vznikla povinnosť zaplatiť cenu zásob vo výške, aká bola v deň prevzatia

prevádzkarne. K tomu je potrebné uviesť, ţe je irelevantné, ţe na Protokole o odovzdaní

a prevzatí predajne je pečiatka spoločnosti B., s.r.o., keďţe vydraţiteľom prevádzkovej

jednotky bola fyzická osoba Ing. J., ktorý je povinný zaplatiť aj cenu zásob, ktorý aj podpísal

Protokol o odovzdaní a prevzatí predajne a tieţ podpísal za vydraţiteľa Ing. J. Záznam

z prerokovania poskytnutia výšky maloobchodného rabatu z vydraţenej prevádzkovej

jednotky X.. Pritom na základe dohody D. poskytli vydraţiteľovi rabat vo výške 25,6%

z celkového objemu inventovaných zásob. K tomu je potrebné tieţ uviesť, ţe v čase konania

draţby bola v obchodnom registri zapísaná pod obchodným menom spoločnosť B., spol.

s r.o., M.S., s IČO-om: X., a to v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava v oddieli Sro

vloţka č. X./T. Spoločníkmi tejto spoločnosti bol Ing. J. a Z.. Tieţ je potrebné poukázať na

dodatok Záznamu z prerokovania poskytnutia výšky maloobchodného rabatu z vydraţenej

prevádzkovej jednotky X. zo dňa 25.9.1992, kde za vydraţiteľa

je uvedený Ing. J. a podpísaný je tieţ vydraţiteľ J.. Nie je tu uvedená

za preberajúceho spoločnosť B., spol. s r.o..

Odvolací súd sa teda nestotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalovanému

nevznikla povinnosť zaplatiť cenu zásob, naopak, príklepom licitátora ţalovanému

Ing. J. vznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi cenu zásob, a to do 30 dní odo dňa draţby.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej konštatuje, ţe má za to,

ţe ţalobca dostatočne nepreukázal právo na zaplatenie ceny zásob v rozsahu ţalovanom voči

označenému ţalovanému, nie je preskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ktorým

dôkazom súd uveril, ktorým dôkazom neuveril, ktoré dôkazy povaţoval za relevantné

pre záver, ţe ţalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť cenu zásob. Z obsahu spisu,

ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako súd vyhodnotil dôkazy nachádzajúce

sa v prílohovej obálke, a to Protokol o inventarizácii obchodného tovaru predajne X.-X. ku

dňu 11.8.1992 rekapituláciou spisových listov na SJ X. v S. od č.1

po 90, inventúrnymi súpismi zásob tovaru ku dňu 11.8.1992, ktoré sú podpísané J. -

ţalovaným. Taktieţ v spise sa nenachádza ţiaden dôkaz o tom, ţe by došlo

zo strany spoločnosti B.S. k prevzatiu dlhu, a to k prevzatiu povinnosti zaplatiť cenu zásob za

vydraţiteľa v súlade s ust. , a to za súhlasu veriteľa.

V napadnutom rozsudku sa súd tieţ zaoberal námietkou premlčania uplatnenou

ţalovaným. Túto s poukazom na ust. aţ 397 povaţoval

za dôvodnú. K tejto námietke odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa uzatvoril,

ţe sa jedná o spor medzi podnikateľskými subjektmi, preto námietku premlčania posudzoval

v súlade s ust. s tým, ţe všeobecná premlčacia doba je 4 roky

a povaţoval námietky ţalovaného za dôvodné. Tento záver súdu nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní. V spise sa nenachádza ţivnostenský list ţalovaného. Ţalovaný nie je zapísaný

v ţivnostenskom ani obchodnom registri a nebolo preukázané a ţe spor sa týka dvoch

podnikateľských subjektov. Prevádzkovú jednotku ţalovaný vydraţil ako fyzická osoba

nepodnikateľ, a preto podľa názoru odvolacieho súdu na posúdenie námietky premlčania

je potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenia .

Ţalobca si uplatnil ţalobou nárok na zaplatenie sumy 4 951 147,-- Sk, ďalej

kapitalizované úroky vo výške 118 624,-- Sk, t.j. 16,5% úroky od 9.10. do 30.11.1992

a zmluvnú pokutu vo výške 247 555,-- Sk. Uţ podaním návrhu zo dňa 17.9.1996, doručené

súdu 19.9.1996, ţalobca po tom, ako podaním zo dňa 12.11.1993, doručené súdu 15.11.1993,

zobral sčasti späť svoj návrh, ţiadal zaplatenie sumy 7 708 250,-- Sk s 3% úrokom

od 15.12.1992 do 31.5.1993 z čiastky 4 608 258,-- Sk, od 1.6.1993 do 30.6.1993 3% úrok

z čiastky 4 458 258,-- Sk, od 1.7.1993 do 30.7.1993 3% úrok z čiastky 4 158 258,-- Sk,

od 31.7.1993 do 9.9.1993 3% úrok z čiastky 4 008 258,-- Sk, od 10.9.1993 do 17.9.1993 3%

úrok z čiastky 3 894 258,-- Sk, od 18.9.1993 do 30.11.1993 3% úrok z čiastky 3 858 258,--

Sk, od 1.12.1993 do 30.4.1995 3% úrok z čiastky 3 708 258,-- Sk, od 1.5.1995 do 5.10.1995

22% úrok zo sumy 3 708 258,-- Sk, za obdobie od 6.10.1995 do 12.1.1996 úrok 19,5%

a od 13.1.1996 do zaplatenia úrok 17,6% zo sumy 3 308 258,-- Sk s tým, ţe ţalobca poukázal

na ust. , vyhlášku č. a Nariadenie vlády

č.. V danom prípade nedošlo k zmene návrhu v časti istiny iba v časti

príslušenstva, v časti istiny došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu. S týmto návrhom ţalobcu

zo dňa 17.9.1996 sa súd nevysporiadal a rozhodoval len o návrhu ţalobcu zo dňa 17.3.2008.

Ţalobca si nárok na 3% úroky z omeškania od 15.12.1992 uplatnil uţ podaním doručeným

súdu 19.9.1996 a nie aţ podaním zo dňa 17.3.2008 tak, ako to nesprávne uviedol súd prvého

stupňa.

Keďţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal riadne navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ust.

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, Najvyšší súd Slovenskej republiky

s poukazom na ust. , zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a v súlade s ust. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní bude povinnosťou súdu v naznačenom smere vykonať riadne

navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotiť a opätovne sa zaoberať výškou - cenou za vydraţené

zásoby, a teda posúdiť oprávnenosť nároku ţalobcu na sumu 3 708 258,-- Sk.

Opätovne posúdiť námietku premlčania uplatnenú ţalobcom s poukazom na ust. Občianskeho

zákonníka.

V novom rozhodnutí súd rozhodne tieţ o náhrade trov konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.