Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/13/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka

v trestnej veci proti obvinenému B. B., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 5 T

97/2005 prerokoval na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2009 v Bratislave dovolanie, ktoré

podal obvinený B. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 22. mája 2007, sp. zn. 2 To

86/06 a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného B. B.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 17. januára 2006, sp. zn. bol

obvinený B. B. uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2

písm. a/, ods. 3 písm. a / Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na tom skutkovom

základe, že

dňa 20. apríla 2005 o 21.38 hod v T. na K. rozbil sklenenú výplň vchodových dverí

videopožičovne R. V. v objekte A., vnikol dnu a z videopožičovne odcudzil mobilný telefón

zn. Nokia 5110, IMEI X. s nabíjačkou následne von pred dvere videopožičovne odniesol

videoprehrávač zn. TOSHIBA a videoprehrávač zn. DAEWOO a vnútri požičovne pri

dverách mal pripravené na odnesenie videorekordér zn. SONY a videorekordér zn.

DAEWOO, rádiomagnetofón zn. TCM, 10 ks videokaziet a 10 ks DVD nosičov, ktoré však

nestihol odniesť, nakoľko bol prichytený na mieste činu pracovníkmi súkromnej

bezpečnostnej služby, čím poškodenému M. R. spôsobil odcudzením škodu vo výške 9000

Sk, pričom rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 16. septembra

2003 bol právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm.

a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody 1 rok v II. nápravnovýchovnej skupine.

Za to bol odsúdený podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

na trest odňatia slobody vo výmere 2 a ½ (dva a pol) roka nepodmienečne, pre výkon ktorého

bol podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 zaradený

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa , v znení účinnom do 1. januára 2006 bol poškodený M. R.,

nar. X., trvale bytom N. nad V., H. s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o

veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený B. B. v zákonnej lehote odvolanie,

ktoré Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením z 22. mája 2007, sp. zn.

podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený B. B. prostredníctvom obhajcu

dovolanie z dôvodov uvedených v , a z ktorých prvý

predpokladá, že došlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom, druhý,

že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie boli vykonané v neprítomnosti obvineného,

hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a ostatný, že rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , videl obvinený

v tom, že o verejnom zasadnutí 22. mája 2006 (správne malo byť 22. mája 2007) nebol

upovedomený jeho ustanovený obhajca, v dôsledku čoho tento nemohol pred odvolacím

súdom predniesť odvolanie a podrobne odôvodniť pochybenia prvostupňového súdu. Tento

postup odporoval ustanoveniu , resp. účinného

do 1. januára 2006 podľa ktorých na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať

obžalovaný obhajcu vo všetkých prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.

Obhajca mu bol ustanovený opatrením Okresného súdu Trenčín z 21. apríla 2005, sp. zn.

a toto ustanovenie až do právoplatného rozhodnutia vo veci nebolo zrušené.

Dovolací dôvod podľa bol naplnený postupom

odvolacieho súdu, ktorý vykonal verejné zasadnutie v jeho (obvineného) neprítomnosti, hoci

na to neboli splnené zákonné podmienky. Dovolateľ svoje námietky v tomto smere bližšie

nerozviedol, len poukázal na ustanovenie upravujúce podmienky

vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného.

Napokon pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa tento

je podľa názoru obvineného naplnený preto, že okresný súd zistenie, či bol alebo nebol

pre duševnú chorobu za spáchaný skutok trestne zodpovedný, založil len na vyjadrení

ošetrujúcej lekárky z Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne a nepribral

do konania dvoch znalcov – psychiatrov, ktorí podľa sú oprávnení

skúmať duševný stav.

Z uvedených dôvodov obvinený B. B. navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušovanie

zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa opierajú dôvody dovolania. Ďalej navrhol

napadnuté rozhodnutia ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce zrušiť a prikázať súdu (dovolateľ neuviedol ktorému), aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Pri uplatnení postupu podľa v lehote určenej súdom prvého stupňa

sa žiadna zo strán, ktorá by mohla byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknutá nevyjadrila

k dovolaniu obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (, ), ale súčasne aj to, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa lebo je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré

sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočnej vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ

tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382

písm. c/

Vyššieuvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje v posudzovanej veci na obvineným B. B.

uplatnený dovolací dôvod podľa

Lekárska správa ošetrujúcej lekárky obvineného z Nemocnice pre obvinených

a odsúdených v Trenčíne svojim obsahom vôbec neriešila otázku príčetnosti obvineného,

ale prvostupňovému súdu slúžila iba ako jeden z podkladov pre posúdenie toho,

či je v posudzovanej veci potrebné nariadiť aj skúmanie duševného stavu obvineného

pribratím dvoch znalcov psychiatrov. Vykonanie spomenutého dôkazného prostriedku

prečítaním správy nemožno preto považovať za naznačenej situácie považovať za vykonanie

dôkazu nezákonným spôsobom. O rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané

zákonným spôsobom by išlo za predpokladu, že lekárska správa by skutočne riešila otázku

duševného stavu obvineného, ktorá patrí do kompetencie dvoch znalcov psychiatrov.

Námietky obvineného B. B. smerujú práve proti tomu, že Okresný súd Trenčín takéto (ním

navrhované) dokazovanie nevykonal a že prvostupňový súd záver o jeho príčetnosti

(viď stranu 5 rozsudku okresného súdu) urobil bez potrebného dokazovania. Z tohto hľadiska

však ide o námietky spochybňujúce správnosť a úplnosť skutkových záverov prostredníctvom

výhrad voči rozsahu vykonaného dokazovania, ktoré v otázke príčetnosti páchateľa podľa

názoru dovolateľa nebolo dostatočné. Uvedené výhrady sa dotýkajú už spomenutej správnosti

a úplnosti skutkových zistení. Tie však nie je dovolací súd oprávnený posudzovať

(§ 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou).

Aj pokiaľ ide i ďalšie dva uplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/

a d/ je zjavné, že neboli naplnené.

V spojitosti s dovolacím dôvodom podľa obvinený

B. B. celkom nepriliehavo argumentuje ustanovením upravujúcim

vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, pretože jeho aplikácia vôbec

neprichádzala do úvahy. V posudzovanej veci bola totiž obžaloba podaná ešte 6. júla 2005,

a preto vzhľadom na prechodné ustanovenie (

v znení neskorších predpisov) tak okresný ako aj krajský súd museli vykonať konanie podľa

predpisov účinných do 1. januára 2006, t.j. podľa o trestnom konaní

súdnom () v znení neskorších predpisov.

Podľa v prípade, že obvinený je vo väzbe alebo vo výkone trestu

odňatia slobody musí byť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zásadne prítomný.

Výnimkou je situácia, keď obvinený výslovne prehlási, že sa účasti na verejnom zasadnutí

vzdáva. V takom prípade možno vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného.

V iných prípadoch možno vykonať verejné zasadnutie odvolacieho súdu v neprítomnosti

obvineného zásadne za predpokladu, že obvinený bol na verejné zasadnutie včas predvolaný

alebo bol o ňom včas upovedomený.

V čase nariadenia verejného zasadnutia Krajského súdu v Trenčíne ako súdu

odvolacieho (17. apríla 2007 – č.l. 139 p.v.) bol obvinený B. B. ešte vo výkone trestu odňatia

slobody vo veci Okresného súdu Trenčín , pričom o verejnom zasadnutí určenom

na 22. mája 2007 bol upovedomený 23. apríla 2007 a následne 24. apríla 2007

po ukončení výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený na slobodu (č.l. 142).

Termín ukončenia trestu odňatia slobody bol odvolaciemu súdu známy už v čase

nariadenia verejného zasadnutia, a preto keď obvineného na tento úkon predvolával, tohto

zároveň aj upozornil, že dňom jeho prepustenia na slobodu (24. apríla 2007) zaniká dôvod

nutnej obhajoby (ten od počiatku až do prepustenia obvineného na slobodu bol založený

na dôvode uvedenom v , predpokladajúcom, že obvinený

je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave),

a preto ak sa chce v odvolacom konaní obhajovať aj prostredníctvom obhajcu, musí

si ho zvoliť (č.l. 139 p.v.). Obvinený B. B. na uvedené upozornenie nijako nereagoval,

verejného zasadnutia 22. mája 2007 sa nezúčastnil, neoznámil krajskému súdu žiadnu

prekážku, ktorá by mu bránila v účasti na verejnom zasadnutí a ani nepožiadal o odročenie

verejného zasadnutia s tým, že chce byť na verejnom zasadnutí prítomný.

Vzhľadom na uvedené boli splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie

verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti obvineného, pričom dovolací súd

zvlášť pripomína, že pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného nebolo

potrebné jeho vyhlásenie podľa , že sa vzdáva účasti na verejnom

zasadnutí, lebo obvinený B. B. bol takmer jeden mesiac pred vykonaním verejného zasadnutia

na slobode a nie vo výkone trestu odňatia slobody.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa treba uviesť,

že ten istý obhajca, ktorý bol obvinenému pôvodne ustanovený opatrením sudcu Okresného

súdu Trenčín z 21. apríla 2005, sp. zn. (č.l. 12) preto, že obvinený bol vzatý

do väzby (dôvod nutnej obhajoby podľa ) a prostredníctvom

ktorého teraz obvinený podal dovolanie, dôvodne nebol Krajským súdom v Trenčíne

ako súdom odvolacím upovedomený o verejnom zasadnutí 22. mája 2007, pretože

splnomocnenie ustanoveného obhajcu bolo citovaným opatrením obmedzené na dobu trvania

dôvodov nutnej obhajoby. Dôvod nutnej obhajoby zanikol prepustením obvineného z výkonu

trestu odňatia slobody už spomenutého 24. apríla 2007. Z ustanovenia

treba jednoznačne vyvodiť, že splnomocnenie ustanoveného obhajcu zaniklo okamihom

zániku dôvodu nutnej obhajoby a na tomto nič nemôže zmeniť ani neexistencia opatrenia

formálnoprávnej povahy o zrušení ustanovenia obhajcu podľa

Z uvedeného vyplýva, že za opísanej situácie vykonaním verejného zasadnutia

odvolacieho súdu v neprítomnosti obvineného B. B. a bez účasti pôvodne ustanoveného

obhajcu nemohlo dôjsť k naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a d/ Tr.

por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto pre nesplnenie obvineným uplatnených

dovolacích dôvodov podľa , a na neverejnom zasadnutí

dovolanie obvineného B. B. podľa odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2009

JUDr. Peter Krajčovič, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková