Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/230/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machyniaka, v právnej veci

žalobkyne M., s.r.o., H., zastúpenej Mgr. P. K., advokátom v B., proti žalovanej R., s.r.o., B.,

o zaplatenie 3 989,94 € (120 201,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 6. decembra 2006 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 14. novembra 2005 č.k. -127

zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej

120 201,-- Sk z dôvodu nezaplatenia vyúčtovania služieb spojených s užívaním nebytových

priestorov. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa do nebytového priestoru žalovanej dodávku

tepla za vykurovacie obdobie roku 2000 nezabezpečovala a dospel k záveru, že keď teplo

do objektu žalovanej nebolo dodávané (vykurovanie nebytového priestoru je zabezpečené

samostatne), nemohlo dôjsť na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451

ods. 1 a nasl. a skutočnosť, že žalovaná požadované stavebné

povolenie nepredložila nemalo vplyv na požadovanie úhrady za teplo, ktoré reálne žalovanej

nedodávala. Žalovanej priznal náhradu trov konania 6 020,-- Sk ( ).

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. decembra 2006

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. V časti náhrady trov

konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za preukázané, že 25. júla 2000 bola

uzavretá zmluva o výkone správy (bytový dom č. X. na D.. č. X. a X.) podľa § 8. zák.č.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov. Touto zmluvou sa správca (žalobkyňa) zaviazal zabezpečiť poskytovanie plnení

spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov dodávkou tepla pre ústredné kúrenie

a teplej úžitkovej vody pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vyjmúc tých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný zdroj tepla a teplej úžitkovej

vody, čo preukázali správcovi právoplatným stavebným povolením Okresného úradu

Bratislava I, odbor životného prostredia. Poukázal na v konaní preukázané skutočnosti, t.j., že

žalovaná mala prenajatý suterénny nebytový priestor od roku 1995, kedy vlastníkom

bytového domu bolo Hlavné mesto SR Bratislava v správe Mestskej časti B., ktorá

vykonávala správu tohto bytového domu svojou príspevkovou organizáciou Bytovým

podnikom Mestskej časti B. a v tejto dobe bola realizovaná stavba etážového kúrenia.

Žalovaná v odvolacom konaní listom z 2. júna 1995 adresovaného Bytovému podniku

mestskej časti B. preukázala, že na základe jej žiadosti zo 17. mája 1995 o odpojenie ÚK

a TÚV a ohliadky nebytového priestoru na D.. č. X. a X. B. – potraviny bytový podnik

s týmto odpojením súhlasil. Žalovaná skutočnosť, že je odberateľkou plynu preukázala

prihláškou k odberu zemného plynu Slovenského plynárenského priemyslu evidovanou

pod číslom odberu 103/95. Z uvedeného pre odvolací súd vyplynulo, že žalovaná mala súhlas

s odpojením ÚK a TÚV v nebytových priestoroch a mala vlastný vykurovací systém

s vlastným zdrojom tepla realizovaným v roku 1995, keď vlastníkom nebytových priestorov

bolo Hlavné mesto SR Bratislava, t.j. predtým, ako sa v roku 1998 stal vlastníkom

nebytových priestorov. Tento súhlas podľa názoru súdu treba považovať za kvalifikovaný

súhlas prenajímateľa, resp. za dohodu s vlastníkom domu a žalovaná sa tým zbavila

povinnosti platiť úhradu za služby spojené s dodávkou tepla.

Odvolací súd v zmysle ustanovenia vyslovil, že dovolanie proti

tomuto rozsudku je prípustné, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu. Za otázku zásadného právneho významu považoval posúdenie, či na základe

vykonaných stavebných zmien v spôsobe vykurovania bez stavebného povolenia

a právoplatného kolaudačného rozhodnutia žalovaná je povinná platiť úhradu za dodávku

tepla.

Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa, keď namietala, že postupom súdu

jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď žalovaná až v odvolacom konaní tvrdila

existenciu súhlasu pôvodného vlastníka s odpojením sa žalovanej od centrálneho ústredného

kúrenia a keď odvolací súd oprel svoj právny záver o takýto dôkaz. Podľa jej názoru sa

odvolací súd dopustil tzv. prekvapivého rozhodnutia a porušenia princípu dvojinštančnosti

konania. Dovolateľka v dovolaní nesprávne právne posúdenie ako dovolací dôvod neuvádza,

avšak z obsahu dovolania možno vyvodiť, že má za to, že súdy nesprávne vyhodnotili obsah

zmluvy, najmä Čl. II Zmluvy o výkone správy z 25. júla 2000 a tým aj otázku existencie

záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v časti o dodávaní tepla ako aj povinnosti

vlastníka, ktorý sa odpojí od dodávky tepla z centrálneho zdroja, preukázať sa právoplatným

kolaudačným rozhodnutím.

Žalovaná žiadala dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, v ktorom

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti treba uviesť, že vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle

vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu,

pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade,

okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov podľa a

môže byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom

rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá dovolací súd skúmal, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia. Existenciu žiadnej vady uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd

nezistil.

Dovolací súd sa osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalobkyňou, že

v predmetnej veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorým

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje

. O vadu z hľadiska významnú ide najmä

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom účastníkovi konania odňal jeho procesné

práva. V prejednávanej veci takéto skutočnosti zistené neboli.

Nemožno vylúčiť opretie rozhodnutia odvolacieho súdu výlučne o dôvody, ktorým súd

prvého stupňa nepripisoval podstatný význam a zásadná nemožnosť ďalšej polemiky

účastníka s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu by mohli byť postupom odnímajúcim

účastníkovi možnosť konať pred súdom, s poukazom na zákaz tzv. prekvapivých rozhodnutí.

V prejednávanej veci o takýto prípad nešlo.

Súdy oboch stupňov sa vyrovnali zhodne s vplyvom absencie stavebného

povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia (ohľadne vlastného zdroja tepla

a teplej úžitkovej vody) na povinnosť žalovanej platiť úhradu. Je pravdou, že súd prvého

stupňa, na rozdiel od odvolacieho súdu, v dôvodoch rozhodnutia sa bližšie nezaoberal

okolnosťami súhlasu predchádzajúceho vlastníka predmetného bytového domu s odpojením

žalovanej od centrálneho vykurovacieho systému. Táto okolnosť však nebola pre žalobkyňu,

ako tvrdí v dôvodoch dovolania novou okolnosťou, lebo už na pojednávaní pred súdom

prvého stupňa konanom 11. mája 2005 (č.l. 62) právny zástupca žalovanej tvrdil, že žalovaná

v roku 1995 ako nájomkyňa nebytového priestoru požiadala vtedajšieho vlastníka (Mestská

časť B.) o súhlas s odpojením od centrálneho vykurovacieho systému. Žalobkyňa túto

tvrdenú skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnila.

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa len preto, že jeho

prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň

vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku podľa neho po právnej stránke zásadného významu.

Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, bola dovolateľka

oprávnená jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd

dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich

riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami ( veta druhá ).

Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať

skutkovými otázkami.

Tým, že odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie (za účelom

posúdenia, či na základe vykonaných stavebných zmien v spôsobe vykurovania bez

stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia žalovaná je povinná platiť

úhradu za dodávku tepla) vytvoril žalobkyni procesnú možnosť domôcť sa v dovolacom

konaní preverenia správnosti odvolacím súdom zaujatého právneho názoru, ktorým vyslovil,

že stavebné konanie a dodatočné povolenie zmeny spôsobu užívania nebytového priestoru

nemôže mať vplyv na nároky uplatňované v tomto konaní, keď žalovanou od roku 1995

užívané nebytové priestory, na základe súhlasu vtedajšieho vlastníka, boli odpojené

od centrálneho vykurovacieho systému a žalovaná mala vlastný vykurovací systém s vlastným

zdrojom tepla.

Z obsahu Zmluvy o výkone správy z 25. júla 2000 vyplýva (Čl. II bod 2. písm.b/) pre

správcu (žalobkyňu) povinnosť zabezpečiť dodávku tepla pre ústredné kúrenie a teplej

úžitkovej vody pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Túto povinnosť nemá

voči tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný zdroj tepla a teplej

úžitkovej vody. Okolnosť, že žalovaná bola takýmto vlastníkom (s vlastným zdrojom) nebola

žiadnymi relevantnými dôkazmi spochybnená. Povinnosť žalovanej podieľať sa na nákladoch

dodávky centrálne dodávaného tepla do ostatných bytových a nebytových priestorov nemožno

vyvodiť zo skutočnosti, že dodatočne nepreukázala právoplatné stavebné povolenie o zmene

spôsobu užívania nebytového priestoru. Dovolací súd potom zhodne s názorom odvolacieho

súdu má za to, že splnenie takejto povinnosti žalovanou je bez právneho významu, keď

povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je platiť za skutočne dodanú energiu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že záver odvolacieho súdu bol v predmetnej veci

správny a dovolanie žalobkyne neobsahovalo také dôvody, ktoré by mohli spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku. Dovolací súd preto jej dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1

).

Úspešnej žalovanej ( v spojení s a ) dovolací súd

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodala návrh na ich priznanie (§ 151

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová