Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)059/370943.07598d.pdf
PDF · 108.23 KB
No categories available
4Cdo/230/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy
Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machyniaka, v právnej veci
žalobkyne M., s.r.o., H., zastúpenej Mgr. P. K., advokátom v B., proti žalovanej R., s.r.o., B.,
o zaplatenie 3 989,94 € (120 201,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp.zn. 16 C 53/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo 6. decembra 2006 sp.zn. 4 Co 53/06 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 14. novembra 2005 č.k. 16 C 53/05-127
zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej
120 201,-- Sk z dôvodu nezaplatenia vyúčtovania služieb spojených s užívaním nebytových
priestorov. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa do nebytového priestoru žalovanej dodávku
tepla za vykurovacie obdobie roku 2000 nezabezpečovala a dospel k záveru, že keď teplo
do objektu žalovanej nebolo dodávané (vykurovanie nebytového priestoru je zabezpečené
samostatne), nemohlo dôjsť na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451
ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že žalovaná požadované stavebné
povolenie nepredložila nemalo vplyv na požadovanie úhrady za teplo, ktoré reálne žalovanej
nedodávala. Žalovanej priznal náhradu trov konania 6 020,-- Sk (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. decembra 2006
sp.zn. 4 Co 53/06 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. V časti náhrady trov
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za preukázané, že 25. júla 2000 bola
uzavretá zmluva o výkone správy (bytový dom č. X. na D.. č. X. a X.) podľa § 8. zák.č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov. Touto zmluvou sa správca (žalobkyňa) zaviazal zabezpečiť poskytovanie plnení
spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov dodávkou tepla pre ústredné kúrenie
a teplej úžitkovej vody pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vyjmúc tých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný zdroj tepla a teplej úžitkovej
vody, čo preukázali správcovi právoplatným stavebným povolením Okresného úradu
Bratislava I, odbor životného prostredia. Poukázal na v konaní preukázané skutočnosti, t.j., že
žalovaná mala prenajatý suterénny nebytový priestor od roku 1995, kedy vlastníkom
bytového domu bolo Hlavné mesto SR Bratislava v správe Mestskej časti B., ktorá
vykonávala správu tohto bytového domu svojou príspevkovou organizáciou Bytovým
podnikom Mestskej časti B. a v tejto dobe bola realizovaná stavba etážového kúrenia.
Žalovaná v odvolacom konaní listom z 2. júna 1995 adresovaného Bytovému podniku
mestskej časti B. preukázala, že na základe jej žiadosti zo 17. mája 1995 o odpojenie ÚK
a TÚV a ohliadky nebytového priestoru na D.. č. X. a X. B. – potraviny bytový podnik
s týmto odpojením súhlasil. Žalovaná skutočnosť, že je odberateľkou plynu preukázala
prihláškou k odberu zemného plynu Slovenského plynárenského priemyslu evidovanou
pod číslom odberu 103/95. Z uvedeného pre odvolací súd vyplynulo, že žalovaná mala súhlas
s odpojením ÚK a TÚV v nebytových priestoroch a mala vlastný vykurovací systém
s vlastným zdrojom tepla realizovaným v roku 1995, keď vlastníkom nebytových priestorov
bolo Hlavné mesto SR Bratislava, t.j. predtým, ako sa v roku 1998 stal vlastníkom
nebytových priestorov. Tento súhlas podľa názoru súdu treba považovať za kvalifikovaný
súhlas prenajímateľa, resp. za dohodu s vlastníkom domu a žalovaná sa tým zbavila
povinnosti platiť úhradu za služby spojené s dodávkou tepla.
Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že dovolanie proti
tomuto rozsudku je prípustné, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu. Za otázku zásadného právneho významu považoval posúdenie, či na základe
vykonaných stavebných zmien v spôsobe vykurovania bez stavebného povolenia
a právoplatného kolaudačného rozhodnutia žalovaná je povinná platiť úhradu za dodávku
tepla.
Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa, keď namietala, že postupom súdu
jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď žalovaná až v odvolacom konaní tvrdila
existenciu súhlasu pôvodného vlastníka s odpojením sa žalovanej od centrálneho ústredného
kúrenia a keď odvolací súd oprel svoj právny záver o takýto dôkaz. Podľa jej názoru sa
odvolací súd dopustil tzv. prekvapivého rozhodnutia a porušenia princípu dvojinštančnosti
konania. Dovolateľka v dovolaní nesprávne právne posúdenie ako dovolací dôvod neuvádza,
avšak z obsahu dovolania možno vyvodiť, že má za to, že súdy nesprávne vyhodnotili obsah
zmluvy, najmä Čl. II Zmluvy o výkone správy z 25. júla 2000 a tým aj otázku existencie
záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v časti o dodávaní tepla ako aj povinnosti
vlastníka, ktorý sa odpojí od dodávky tepla z centrálneho zdroja, preukázať sa právoplatným
kolaudačným rozhodnutím.
Žalovaná žiadala dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, v ktorom
odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti treba uviesť, že vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle
§ 238 ods. 3 O.s.p. vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu,
pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade,
okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm.a/ a b/ O.s.p.
môže byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom
rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd skúmal, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia. Existenciu žiadnej vady uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd
nezistil.
Dovolací súd sa osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalobkyňou, že
v predmetnej veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorým
znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok. O vadu z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významnú ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom účastníkovi konania odňal jeho procesné
práva. V prejednávanej veci takéto skutočnosti zistené neboli.
Nemožno vylúčiť opretie rozhodnutia odvolacieho súdu výlučne o dôvody, ktorým súd
prvého stupňa nepripisoval podstatný význam a zásadná nemožnosť ďalšej polemiky
účastníka s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu by mohli byť postupom odnímajúcim
účastníkovi možnosť konať pred súdom, s poukazom na zákaz tzv. prekvapivých rozhodnutí.
V prejednávanej veci o takýto prípad nešlo.
Súdy oboch stupňov sa vyrovnali zhodne s vplyvom absencie stavebného
povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia (ohľadne vlastného zdroja tepla
a teplej úžitkovej vody) na povinnosť žalovanej platiť úhradu. Je pravdou, že súd prvého
stupňa, na rozdiel od odvolacieho súdu, v dôvodoch rozhodnutia sa bližšie nezaoberal
okolnosťami súhlasu predchádzajúceho vlastníka predmetného bytového domu s odpojením
žalovanej od centrálneho vykurovacieho systému. Táto okolnosť však nebola pre žalobkyňu,
ako tvrdí v dôvodoch dovolania novou okolnosťou, lebo už na pojednávaní pred súdom
prvého stupňa konanom 11. mája 2005 (č.l. 62) právny zástupca žalovanej tvrdil, že žalovaná
v roku 1995 ako nájomkyňa nebytového priestoru požiadala vtedajšieho vlastníka (Mestská
časť B.) o súhlas s odpojením od centrálneho vykurovacieho systému. Žalobkyňa túto
tvrdenú skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnila.
Dovolanie je v danej veci prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p. len preto, že jeho
prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň
vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku podľa neho po právnej stránke zásadného významu.
Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, bola dovolateľka
oprávnená jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd
dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich
riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať
skutkovými otázkami.
Tým, že odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie (za účelom
posúdenia, či na základe vykonaných stavebných zmien v spôsobe vykurovania bez
stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia žalovaná je povinná platiť
úhradu za dodávku tepla) vytvoril žalobkyni procesnú možnosť domôcť sa v dovolacom
konaní preverenia správnosti odvolacím súdom zaujatého právneho názoru, ktorým vyslovil,
že stavebné konanie a dodatočné povolenie zmeny spôsobu užívania nebytového priestoru
nemôže mať vplyv na nároky uplatňované v tomto konaní, keď žalovanou od roku 1995
užívané nebytové priestory, na základe súhlasu vtedajšieho vlastníka, boli odpojené
od centrálneho vykurovacieho systému a žalovaná mala vlastný vykurovací systém s vlastným
zdrojom tepla.
Z obsahu Zmluvy o výkone správy z 25. júla 2000 vyplýva (Čl. II bod 2. písm.b/) pre
správcu (žalobkyňu) povinnosť zabezpečiť dodávku tepla pre ústredné kúrenie a teplej
úžitkovej vody pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Túto povinnosť nemá
voči tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný zdroj tepla a teplej
úžitkovej vody. Okolnosť, že žalovaná bola takýmto vlastníkom (s vlastným zdrojom) nebola
žiadnymi relevantnými dôkazmi spochybnená. Povinnosť žalovanej podieľať sa na nákladoch
dodávky centrálne dodávaného tepla do ostatných bytových a nebytových priestorov nemožno
vyvodiť zo skutočnosti, že dodatočne nepreukázala právoplatné stavebné povolenie o zmene
spôsobu užívania nebytového priestoru. Dovolací súd potom zhodne s názorom odvolacieho
súdu má za to, že splnenie takejto povinnosti žalovanou je bez právneho významu, keď
povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je platiť za skutočne dodanú energiu.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že záver odvolacieho súdu bol v predmetnej veci
správny a dovolanie žalobkyne neobsahovalo také dôvody, ktoré by mohli spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Dovolací súd preto jej dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
Úspešnej žalovanej (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 a § 243c O.s.p.) dovolací súd
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodala návrh na ich priznanie (§ 151
ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová